ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 22. novembra 2007

Vec F‑109/06

Daniel Dittert

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Prednostné body – Neúplný osobný spis – Nezohľadnenie prednostných bodov z elektronického spisu pre povýšenie nazývaného ‚Sysper 2‘ – Technická porucha – Výbor pre povýšenie A* – Pridelenie nižšieho počtu bodov ako navrhol nadriadený“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Dittert navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým mu bol pridelený nedostatočný počet prednostných bodov potrebný na jeho povýšenie v rámci povyšovania za rok 2005, a rozhodnutie o jeho nepovýšení v rámci tohto povyšovania, ako aj rozhodnutie menovacieho orgánu zo 6. júna 2006, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie o pridelení nedostatočného počtu prednostných bodov žalobcovi na jeho povýšenie v rámci povyšovania za rok 2005 sa zrušuje. Rozhodnutie Komisie, ktorým bol prijatý zoznam úradníkov povýšených v rámci povyšovania za rok 2005, uverejnený v Administratívnych informáciách č. 85-2005 z 23. novembra 2005, sa zrušuje v rozsahu, v akom neobsahuje meno žalobcu. Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Systém povyšovania zavedený Komisiou – Skončenie povyšovania aktom obsahujúcim rozhodnutie o zostavení zoznamu povýšených úradníkov a rozhodnutie o stanovení bodov udelených úradníkom – Samostatné rozhodnutia, ktoré je možné napadnúť jednotlivými žalobami alebo jedinou žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      V rámci systému povyšovania zriadeného vnútornými predpismi Komisie, v ktorom záverečný akt uzatvárajúci konanie o povýšení je aktom komplexnej povahy v tom zmysle, že obsahuje dve rozličné rozhodnutia, a to rozhodnutie menovacieho orgánu o zostavení zoznamu povýšených úradníkov a rozhodnutie daného orgánu o stanovení celkového počtu bodov úradníkov, na ktorom sa zakladá prvé uvedené rozhodnutie, pričom toto rozhodnutie o stanovení celkového počtu bodov je samostatným aktom, ktorý môže byť ako taký predmetom sťažnosti a v prípade potreby aj žaloby v rámci opravných prostriedkov vymedzených v služobnom poriadku.

Úradník, ktorý nebol povýšený z toho dôvodu, že mu bol údajne neodôvodnene udelený nedostatočný počet bodov na dosiahnutie hranice povýšenia však môže podať žalobu jednak proti rozhodnutiu menovacieho orgánu o stanovení celkového počtu bodov, a takisto proti rozhodnutiu o zostavení zoznamu povýšených úradníkov. Hoci je naozaj možné tieto dva akty od seba po právnej stránke odlíšiť a môžu byť predmetom rozličných návrhov smerujúcich k zrušeniu, je nepochybné, že v skutočnosti spolu v prípade, že dôjde k zamietnutiu povýšenia, úzko súvisia, pričom rozhodnutie o zostavení zoznamu povýšených úradníkov sa vzťahuje nevyhnutne na celkový počet bodov udelených úradníkovi vo vzťahu k hranici povýšenia.

(pozri body 32 a 33)

2.      V rámci systému povyšovania zavedeného Komisiou procesnú vadu, ktorá postihuje riadny priebeh povyšovania, predstavuje neuvedenie, v dôsledku technickej chyby, mena úradníka v zozname povýšených úradníkov jeho generálneho riaditeľstva vyhotoveného prostredníctvom počítačovej techniky a použitom generálnym riaditeľom na pridelenie prednostných bodov úradníkom generálneho riaditeľstva. Na to, aby táto procesná vada však mohla spôsobiť zrušenie rozhodnutia, ktoré bolo neskôr prijaté na jej napravenie udelením dotknutej osobe prednostných bodov, ale vo výške, ktorá nie je dostatočná na jej povýšenie, a rozhodnutie, ktorým sa prijíma zoznam povýšených úradníkov, musí byť preukázané, že v prípade neexistencie tejto vady v priebehu konania by uvedené rozhodnutia mohli mať iný obsah.

To je prípad nezohľadnenia situácie dotknutej osoby pri stanovení formálnych zámerov generálneho riaditeľa jeho generálneho riaditeľstva týkajúcich sa pridelenia prednostných bodov, pričom toto stanovenie predstavuje rozhodujúcu fázu konania o povýšení, táto nezrovnalosť však nebola, hoci to bolo možné, dostatočne právne napravená neskorším pridelením náležitého počtu prednostných bodov výborom pre povýšenie. Taká nezrovnalosť totiž môže poškodiť záujmy dotknutého úradníka a spôsobiť vady v konaní o povýšení.

(pozri body 91 – 95 a 102)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. apríla 1986, Bernardi/Parlament, 150/84, Zb. s. 1375, bod 28

Súd prvého stupňa: 23. novembra 1995, Benecos/Komisia, T‑64/94, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑769, bod 80; 9. marca 1999, Hubert/Komisia, T‑212/97, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑185, bod 53; 13. júla 2000, Hendrickx/Cedefop, T‑87/99, Zb. VS s. I‑A‑147, II‑679, bod 64