ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 13. apríla 2011
Vec F‑105/09
Séverine Scheefer
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Obnovenie zmluvy na dobu určitú – Prekvalifikovanie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú – Článok 8 prvý odsek PZOZ“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. Scheefer navrhuje v podstate zrušiť rozhodnutie Parlamentu z 12. februára 2009 potvrdzujúce, že jej zmluva dočasného zamestnanca zanikne 31. marca 2009, a zrušiť rozhodnutie z 12. októbra 2009 zamietajúce jej sťažnosť, ako aj nahradiť škodu, ktorá jej bola spôsobená konaním Parlamentu
Rozhodnutie: Rozhodnutie uvedené v liste z 12. februára 2009, ktorým generálny tajomník Európskeho parlamentu informoval žalobkyňu na jednej strane o tom, že sa nepodarilo nájsť nijaké právne prijateľné riešenie, ktoré by jej umožnilo pokračovať v činnosti v lekárskej ambulancii v Luxemburgu (Luxembursko), a na druhej strane o tom, že jej zmluva dočasného zamestnanca zanikne 31. marca 2009, sa zrušuje. Parlament je povinný zaplatiť žalobkyni rozdiel medzi sumou odmeny, ktorú si mohla nárokovať, ak by ostala pracovať v jeho službách, na jednej strane a sumou mzdy, odmeny, príspevkov v nezamestnanosti alebo akýchkoľvek iných náhradných príspevkov, ktoré od 1. apríla 2009 skutočne dostala namiesto odmeny, ktorú by poberala ako dočasná zamestnankyňa, na druhej strane. Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta. Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Predmet – Prekvalifikovanie zmluvy dočasného zamestnanca – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty –Začiatok plynutia – Dátum podpísania zmluvy dočasného zamestnanca
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)
3. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov; smernica Rady 1999/70)
4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci, pre ktorých platí článok 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Obnovenie po prvom predĺžení zmluvy na dobu určitú – Prekvalifikovanie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek; smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5, bod 1 písm. c) a bod 2 písm. b)]
5. Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov)
6. Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Hoci právna kvalifikácia aktu závisí iba od posúdenia súdu Únie a nie od vôle účastníkov konania, tento súd môže zrušiť iba akty spôsobujúce ujmu a nie samotnú kvalifikáciu, ktorú im ich autor nesprávne pripísal. Žalobné návrhy namierené na to, aby Súd pre verejnú službu vo výroku rozsudku rekvalifikoval zmluvy žalobkyne, sú preto neprípustné.
(pozri body 24 a 25)
2. Pokiaľ ide o určenie okamihu, keď došlo k aktu spôsobujúcemu ujmu, t. j. stanovenie dátumu, od ktorého sa má počítať lehota na podanie sťažnosti, treba poznamenať, že zmluva nadobúda svoje účinky, a teda schopnosť spôsobiť ujmu dotknutému dočasnému zamestnancovi, od okamihu jej podpísania, takže lehotu na včasné podanie sťažnosti v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku treba v zásade počítať od tohto podpísania.
(pozri bod 48)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 11. júla 2002, Martínez Páramo a i./Komisia, T‑137/99 a T‑18/00, bod 56
Súd pre verejnú službu: 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, F‑65/07, bod 43
3. Okolnosť, že smernica sama osebe nezaväzuje inštitúcie Únie, totiž nevylučuje, že ju tieto inštitúcie musia nepriamo zohľadniť vo svojich vzťahoch so svojimi úradníkmi alebo zamestnancami. Pokiaľ ide o smernicu 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, inštitúcie ako zamestnávateľ sú povinné v súlade so svojou povinnosťou lojality v čo najväčšom rozsahu vykladať a uplatňovať ustanovenia podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov s ohľadom na znenie a účel rámcovej dohody.
(pozri bod 54)
4. Rámcová dohoda, ktorá je jej prílohou smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, považuje stabilitu pracovného miesta za prvoradý cieľ v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v rámci Európskej únie. Konkrétne doložka 5 bod 1 písm. c) predovšetkým vyžaduje určiť, koľkokrát maximálne môže byť obnovená platnosť pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú. Tá istá doložka vo svojom bode 2 písm. b) stanovuje, že zmluvy na dobu určitú možno prípadne považovať za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu neurčitú.
Podľa článku 8 prvého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov však každé ďalšie obnovenie, ktoré nasleduje po tom, ako bola zmluva dočasného zamestnanca na dobu určitú podľa článku 2 písm. a) prvýkrát predĺžená o dobu určitú, musí byť na dobu neurčitú, túto zmenu kvalifikácie treba považovať za zmenu, ku ktorej dochádza ipso iure. Pokiaľ ide o inštitúcie, toto ustanovenie treba vykladať extenzívne a uplatňovať dôsledne, keďže jeho cieľom je práve obmedziť využívanie opätovne uzatváraných zmlúv dočasného zamestnanca na dobu určitú tým, že tretia zmluva na dobu určitú, ktorá bude uzavretá, sa považuje za uzavretú na dobu neurčitú.
Okrem toho interné predpisy inštitúcie majú nižšiu právnu silu ako podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a nemôžu zabrániť článku 8 prvému odseku PZOZ, aby vyvolal svoje účinky.
(pozri body 54 – 56 a 60)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Aayhan/Parlament, už citovaný, body 119 a 120
5. Na návrh, aby inštitúcia zaplatila jednému zo svojich zamestnancov sumu, o ktorej sa tento zamestnanec domnieva, že mu patrí podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, sa vzťahuje pojem spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku, pričom tento návrh sa odlišuje od žalôb založených na zodpovednosti, ktoré zamestnanci podávajú proti svojej inštitúcii a v ktorých navrhujú priznanie náhrady škody. Podľa článku 91 ods. 1 služobného poriadku má Súd pre verejnú službu v takýchto sporoch neobmedzenú právomoc, z ktorej mu vyplýva úloha nájsť ich úplné riešenie a rozhodnúť tak o všetkých právach a povinnostiach zamestnanca s tým, že výkon časti rozsudku môže pod svojím dohľadom a za presných podmienok, ktoré určí, preniesť na dotknutú inštitúciu.
(pozri bod 68)
Odkaz:
Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, body 65, 67 a 68
Súd pre verejnú službu: 2. júla 2009, Giannini/Komisia, F‑49/08, body 39 až 42
6. Zrušenie aktu súdom Únie má za následok jeho odstránenie z právneho poriadku so spätnou účinnosťou. Pokiaľ bol zrušený akt už vykonaný, na odstránenie jeho účinkov je potrebné obnoviť právne postavenie, v akom sa žalobca nachádzal pred jeho prijatím.
(pozri bod 69)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 92