ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 30. júna 2015
Vec F‑64/13
Z
proti
Súdnemu dvoru Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Oneskorené vypracovanie hodnotiacej správy – Žaloba o neplatnosť – Žaloba o náhradu škody“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Z navrhuje na jednej strane zrušenie jej hodnotiacej správy za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2008, ako aj rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti podanej proti uvedenej hodnotiacej správe, a na druhej strane zaviazanie Súdneho dvora Európskej únie na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú podľa svojho tvrdenia utrpela
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Z znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Súdny dvor Európskej únie.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Existencia rozporov medzi úradníkom a jeho nadriadeným – Neexistencia vplyvu na schopnosť nadriadeného posúdiť zásluhy dotknutej osoby
(Služobný poriadok úradníkov, článok 11a a článok 43)
2. Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Zverejnenie skutočností, ktoré umožňujú predpokladať existenciu nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia povinností – Ochrana úradníka, ktorý oznámil také skutočnosti – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a ods. 3)
3. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Dialóg medzi hodnotiteľom a hodnoteným – Nevyhnutnosť priameho kontaktu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
4. Súdny dvor Európskej únie – Povinnosť nezávislosti sudcov Únie – Rozsah – Výkon funkcií týkajúcich sa vnútornej správy inštitúcie – Prípustnosť
(Článok 257 štvrtý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 4 prvý odsek)
1. Aj keď nemožno vylúčiť, že rozpory medzi úradníkom a jeho nadriadeným môžu u nadriadeného vyvolať určité podráždenie, táto možnosť ako taká neznamená, že by tento nadriadený už nebol schopný objektívne posúdiť zásluhy dotknutej osoby. Navyše dokonca aj skutočnosť, že zamestnanec podal sťažnosť na obťažovanie proti úradníkovi, ktorý musí posúdiť jeho pracovné výkony, nemôže byť ako taká bez akejkoľvek ďalšej okolnosti spôsobilá spochybniť nestrannosť osoby uvedenej v sťažnosti.
(pozri body 71 a 77)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Combescot/Komisia, T‑249/04, EU:T:2007:261, bod 71, a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: rozsudky Bogusz/Frontex, F‑5/12, EU:F:2013:75, bod 76, a BY/AESA, F‑81/11, EU:F:2013:82, bod 72
2. Podľa článku 22a ods. 3 služobného poriadku úradník, ktorý informuje svojich nadriadených o skutočnostiach, ktoré umožňujú predpokladať existenciu možnej nezákonnej činnosti, o ktorých sa dozvedel počas plnenia alebo v súvislosti s plnením svojich služobných povinností, nesmie utrpieť žiadnu ujmu zo strany inštitúcie, ak konal odôvodnene a čestne. Toto ustanovenie však neponúka dotknutému zamestnancovi ochranu pred akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré mu môže spôsobiť ujmu, ale len proti rozhodnutiam súvisiacim s oznámeniami, ktoré urobil.
(pozri bod 74)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok Menghi/ENISA, F‑2/09, EU:F:2010:12, bod 139
3. Priamy kontakt medzi hodnoteným a hodnotiteľom môže podporiť čestný a hlbší dialóg umožňujúci dotknutým osobám na jednej strane presne posúdiť povahu, dôvody a rozsah ich prípadných rozporov a na druhej strane dospieť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu, a to tým skôr vtedy, keď je nevyhnutná náprava veľmi zhoršenej osobnej situácie.
(pozri bod 93)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudky Ferrer de Moncada/Komisia, T‑16/03, EU:T:2004:283, bod 45, a Lo Giudice/Komisia, F‑27/05, EU:T:2007:321, bod 49
4. Článok 4 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora má zabezpečiť nezávislosť sudcov tak počas, ako aj po výkone ich funkcie najmä vo vzťahu k členským štátom alebo iným inštitúciám Únie. Z tohto ustanovenia však nemožno vyvodiť nemožnosť vykonávať funkcie týkajúce sa vnútornej správy inštitúcie. Výkon takýchto funkcií sudcami totiž nepoškodzuje ich nezávislosť a umožňuje zabezpečiť administratívnu autonómiu inštitúcie.
Napokon pri rozhodovaní v spore vedenom na Súde pre verejnú službu členovia tohto súdu konajú v postavení sudcu a s plnou nezávislosťou výkonu ich funkcií zaručenou tak Zmluvami, najmä štvrtým odsekom článku 257 ZFEÚ, ako aj Štatútom Súdneho dvora.
(pozri body 120 a 122)