Odvolanie podané 15. augusta 2018: Xabier Uribe-Etxebarría Jiménez proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 29. mája 2018 vo veci T-577/15, Xabier Uribe-Etxebarría Jiménez/EUIPO - Núcleo de comunicaciones y control, S.L.

(vec C-534/18 P)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Xabier Uribe-Etxebarría Jiménez (v zastúpení: M. Esteve Sanz, advokátka)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo a Núcleo de comunicaciones y control, S.L.

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol zamietnutý prvý žalobný dôvod uvedený v žalobe podanej na Všeobecný súd a čiastočne zamietnutý tretí žalobný dôvod uvedený v tejto žalobe,

vyhovel návrhom vyplývajúcim z prvého žalobného dôvodu uvedeného v žalobe podanej na Všeobecný súd a subsidiárne návrhom vyplývajúcim z tretieho žalobného dôvodu uvedeného v tejto žalobe,

uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť odvolateľovi všetky trovy konania vynaložené v konaní na Všeobecnom súde, ako aj v tomto konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod, ktorý sa delí na šesť častí, smeruje proti odôvodneniu tých častí napadnutého rozsudku, ktorými bol so zreteľom na záver, že odvolací senát bol oprávnený odmietnuť doplňujúce písomné odôvodnenie odvolania včas podané navrhovateľom na odvolací senát EUIPO, zamietnutý prvý žalobný dôvod žaloby podanej na Všeobecný súd, týkajúci sa nesúladu rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO s článkom 63 ods. 1, článkom 64 ods. 1 a článkom 76 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009¹ .

V prvej časti sa vytýka porušenie článku 36 štatútu Súdneho dvora a článku 81 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu spočívajúce v nesplnení povinnosti uviesť odôvodnenie, keďže v napadnutom rozsudku nie je preskúmané tvrdenie, ktoré odvolateľ uviedol na pojednávaní a ktoré sa týkalo neprípustnosti argumentácie EUIPO uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe.

V druhej časti sa vytýka: (i) porušenie článku 36 štatútu Súdneho dvora a článku 81 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu spočívajúce v nesplnení povinnosti určiť aj bez návrhu nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré nebola zohľadnená žiadosť odvolateľa o opätovné posúdenie dôkazu o používaní predloženého zrušovaciemu oddeleniu; (ii) porušenie práva odvolateľa na účinnú procesnú obranu spočívajúce v tom, že v napadnutom rozsudku bolo ex novo prijaté odôvodnenie uvedené vo vyjadrení EUIPO k žalobe namiesto toho, aby bol aj bez návrhu konštatovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho senátu; (iii) skreslenie skutkových okolností spočívajúce v závere, že odvolací senát bol oprávnený odmietnuť písomnosť odvolateľa, aj keď odvolací senát túto písomnosť neodmietol.

V tretej časti sa vytýka skreslenie skutkových okolností, a konkrétne vyhlásení obsiahnutých v (pôvodnom i doplňujúcom) písomnom odôvodnení odvolania, ktoré odvolateľ podal na odvolací senát EUIPO.

Vo štvrtej časti sa vytýka porušenie článku 63 ods. 1, článku 64 ods. 1, článku 76 ods. 1 a článku 57 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 spočívajúce v nesprávnom výklade uvedených článkov v napadnutom rozsudku, ktorým bolo uznané, že odvolací senát EUIPO nerozhodol o jednom z návrhov odvolateľa, ktorý bol prejednávaný pred odvolacím senátom.

V piatej časti sa vytýka porušenie článku 64 nariadenia (ES) č. 207/2009 spočívajúce v závere uvedenom v napadnutom rozsudku, že pokiaľ pred odvolacím senátom nie je otázka skutočného používania staršej ochrannej známky výslovne vznesená, táto otázka nepredstavuje právnu otázku, ktorú musí odvolací senát preskúmať na účely vyriešenia sporu, ktorý mu bol predložený.

V šiestej časti sa vytýka porušenie článkov 64 a 60 nariadenia (ES) č. 207/2009 a pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95² spočívajúce v tom, že na prejednávaný prípad bola uplatnená judikatúra vydaná na základe dvoch posledných uvedených článkov, ktoré upravujú prípustnosť odvolania podaného na odvolací senát EUIPO, hoci v prejednávanej veci odvolací senát nevyhlásil odvolanie za neprípustné, a aj keby to tak bolo, toto vyhlásenie by nebolo v rozpore s citovanými článkami, keďže písomnosti predložené odvolateľom neboli neprípustné.

Druhý odvolací dôvod smeruje proti odôvodneniu tej časti napadnutého rozsudku, ktorou bol čiastočne zamietnutý tretí žalobný dôvod, týkajúci sa nesúladu rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO s článkom 8 nariadenia (ES) č. 207/2009, a delí sa na dve časti.

V prvej časti sa vytýka porušenie článku 36 štatútu Súdneho dvora a článku 81 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu spočívajúce v nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže nebol odôvodnený význam, ktorý sa Všeobecný súd rozhodol prikladať záverom uvedeným v rozhodnutiach zrušovacieho oddelenia a odvolacieho senátu EUIPO a týkajúcim sa výrobkov, pre ktoré mala byť staršia ochranná známka považovaná za zapísanú. Vytýka sa aj skreslenie týchto záverov vyplývajúce z porovnania významu prikladaného v napadnutom rozsudku s posúdením uvedeným v daných rozhodnutiach, s tvrdeniami účastníkov konania a s dôkazmi.

V druhej časti sa vytýka porušenie článku 8 nariadenia č. 207/2009 spočívajúce v tom, že podľa napadnutého rozsudku sú služby spadajúce do triedy 42 posudzovanej spornej ochrannej známky podobné výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka s právom prednosti považovaná za zapísanú.

____________

¹ Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

    

² Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).