ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 23. mája 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Preprava odpadu v rámci Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 1013/2006 – Článok 1 ods. 3 písm. d) – Pôsobnosť – Nariadenie (ES) č. 1069/2009 – Preprava vedľajších živočíšnych produktov“
Vo veci C‑634/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Oldenburg (Správny súd Oldenburg, Nemecko) zo 7. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 13. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním:
ReFood GmbH & Co. KG
proti
Landwirtschaftskammer Niedersachsen,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia C. Lycourgos (spravodajca), E. Juhász, M. Ilešič a I. Jarukaitis,
generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. októbra 2018,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– ReFood GmbH & Co. KG, v zastúpení: J. T. Gruber, Rechtsanwalt,
– holandská vláda, v zastúpení: M. H. S. Gijzen a M. K. Bulterman, splnomocnené zástupkyne,
– rakúska vláda, v zastúpení: G. Hesse, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: W. Farrell, M. Noll‑Ehlers, E. Sanfrutos Cano a L. Haasbeek, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. januára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 2006, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou ReFood GmbH & Co. KG a Landwirtschaftskammer Niedersachsen (Dolnosaská poľnohospodárska komora, Nemecko) vo veci zákonnosti prepravy vedľajších živočíšnych produktov z Holandska do Nemecka.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 1013/2006
3 Odôvodnenie 11 nariadenia č. 1013/2006 uvádza:
„Je potrebné predísť duplicite s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu [Ú. v. ES L 273, 2002, s. 1; Mim. vyd. 03/037, s. 92], ktoré už obsahuje ustanovenia pokrývajúce celé zasielanie, smerovanie a pohyb (zber, dopravu, manipuláciu, spracovanie, používanie, zhodnotenie alebo zneškodňovanie, vedenie záznamov, sprievodné doklady a sledovateľnosť) živočíšnych vedľajších produktov v rámci, do a zo Spoločenstva.“
4 Článok 1 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1013/2006 stanovuje:
„1. Týmto nariadením sa zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na prepravu odpadu:
a) medzi členskými štátmi, v rámci Spoločenstva alebo s tranzitom cez tretie krajiny;
…
3. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa vylučuje:
…
d) preprava, ktorá podlieha požiadavkám na schválenie uvedeným v nariadení… č. 1774/2002;
…“
5 Článok 2 nariadenia č. 1013/2006 stanovuje:
„Na účely tohoto nariadenia:
1. ‚odpad‘ je odpad, ako je definovaný v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2006/12/ES [z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, 2006, s. 9)];
…“
6 Podľa článku 3 uvedeného nariadenia s názvom „Celkový procedurálny rámec“:
„1. Preprava nasledujúcich odpadov podlieha postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, ako je to uvedené v ustanoveniach [hlavy II tohto nariadenia]:
a) ak sú určené na činnosti zneškodňovania odpadu:
všetky odpady;
b) ak sú určené na činnosti zhodnocovania odpadu:
i) odpady uvedené v prílohe IV, ktoré zahŕňajú medzi iným odpady uvedené v prílohách II a VIII k Bazilejskému dohovoru;
ii) odpady uvedené v prílohe IVA;
iii) odpady nezaradené pod jedinou položkou ani v jednej z príloh III, IIIB, IV alebo IVA;
iv) zmesi odpadov nezaradené pod jedinou položkou ani v jednej z príloh III, IIIB, IV alebo IVA, ak nie sú uvedené v prílohe IIIA.
2. Preprava nasledujúcich odpadov určených na zhodnotenie podlieha všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18, ak množstvo prepravovaného odpadu presiahne 20 kg:
a) odpad uvedený v prílohe III alebo IIIB;
b) zmes dvoch alebo viacerých odpadov uvedených v prílohe III nezaradená pod jedinou položkou v prílohe III za predpokladu, že zloženie tejto zmesi nebráni ich zhodnoteniu prijateľnému z hľadiska životného prostredia, a za predpokladu, že táto zmes je uvedená v prílohe IIIA v súlade s článkom 58,
…“
Smernica 2008/98/ES
7 Odôvodnenia 12 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3), ktorou bola zrušená predovšetkým smernica 2006/12, uvádzajú:
„(12) V nariadení [č. 1774/2002] sa okrem iného ustanovujú primerané kontroly zberu, prepravy, spracovania, použitia a zneškodňovania všetkých vedľajších živočíšnych produktov vrátane odpadu živočíšneho pôvodu, ktoré majú zabrániť tomu, aby takýto odpad ohrozil zdravie zvierat a verejné zdravie. Je preto nevyhnutné objasniť vzťah s uvedeným nariadením, aby sa zabránilo duplicite pravidiel vyňatím živočíšnych vedľajších produktov z rozsahu pôsobnosti tejto smernice v prípadoch, keď sú určené na použitie, ktoré sa nepovažuje za odpadovú činnosť.
(13) Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia [č. 1774/2002] by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti právnych predpisov o odpadoch a ich ustanovení o nebezpečnom odpade v prípade živočíšnych vedľajších produktov, ako ich upravuje nariadenie… č. 1774/2002. Tam, kde živočíšne vedľajšie produkty predstavujú potenciálne ohrozenie zdravia, je príslušným právnym nástrojom na riešenie tohto ohrozenia nariadenie… č. 1774/2002 a je pritom potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite s právnymi predpismi o odpadoch.“
8 Článok 2 ods. 2 smernice 2008/98 stanovuje:
„Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa do tej miery, v akej sa na ne vzťahujú iné právne predpisy Spoločenstva, vynímajú:
…
b) živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie… č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;
…“
9 Podľa článku 13 uvedenej smernice s názvom „Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia“:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia, a najmä:
a) bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;
b) bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a
c) bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.“
Právna úprava týkajúca sa vedľajších živočíšnych produktov
– Nariadenie č. 1774/2002
10 Článok 8 nariadenia č. 1774/2002 s názvom „Odosielanie živočíšnych vedľajších produktov a spracovaných výrobkov do iných členských štátov“ vo svojom odseku 2 uvádzal, že prijatie materiálu kategórie 1 a kategórie 2, spracovaných výrobkov pochádzajúcich z týchto materiálov a spracovaných živočíšnych bielkovín musí byť povolené členským štátom určenia.
11 Články 10 až 15, 17 a 18 tohto nariadenia stanovovali postup schvaľovania zariadení na predbežné spracovanie kategórií 1 až 3, skladov, spaľovní a spoločných spaľovní, spracovateľských závodov kategórie 1 a kategórie 2, oleochemických závodov kategórie 2 a kategórie 3, zariadení na výrobu bioplynu a kompostu, spracovateľských závodov kategórie 3, ako aj závodov na výrobu krmiva pre domáce zvieratá a technických závodov.
– Nariadenie (ES) č. 1069/2009
12 Odôvodnenia 5, 6, 29, 57 a 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 1), uvádzajú:
„(5) Hygienické predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na zber, prepravu, nakladanie, ošetrenie, transformáciu, spracovanie, skladovanie, uvádzanie na trh, distribúciu, používanie alebo odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov by mali byť ustanovené v ucelenom a komplexnom rámci.
(6) Takéto všeobecné pravidlá by mali byť primerané rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ktoré vedľajšie živočíšne produkty predstavujú, keď s nimi prevádzkovatelia prichádzajú do styku v jednotlivých fázach reťazca od zberu po ich použitie alebo odstránenie. V predpisoch by sa takisto mali zohľadniť riziká, ktoré pri týchto činnostiach vznikajú pre životné prostredie. Do rámca Spoločenstva by sa mali zahrnúť hygienické predpisy na uvádzanie vedľajších živočíšnych produktov na trh, ako aj obchodovanie s nimi vo vnútri Spoločenstva a ich prípadný dovoz.
…
(29) Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty by sa na základe posúdenia rizík mali zatriediť do troch kategórií odrážajúcich stupeň rizika, ktoré predstavujú pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Zatiaľ čo vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty predstavujúce vysoké riziko by sa mali používať len na účely mimo krmivového reťazca, ich používanie s nižšou mierou rizika by za bezpečných podmienok malo byť povolené.
…
(57) V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva je potrebné objasniť vzťah medzi predpismi ustanovenými v tomto nariadení a právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch. …
(58) Ďalej by sa malo zabezpečiť, že vedľajšie živočíšne produkty zmiešané s nebezpečným odpadom uvedeným v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúcim rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch [(Ú. v. ES L 226, 2000, s. 3; Mim. vyd. 15/005, s. 151)] alebo ním kontaminované sa dovážajú, vyvážajú a zasielajú medzi členskými štátmi výlučne v súlade s nariadením… č. 1013/2006. …“
13 Článok 1 nariadenia č. 1069/2009 stanovuje:
„Týmto nariadením sa ustanovujú predpisy vzťahujúce sa na verejné zdravie a zdravie zvierat pre vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúcim z týchto produktov a minimalizovať ich, a najmä chrániť bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca.“
14 Článok 2 ods. 2 tohto nariadenia uvádza:
„Toto nariadenie sa neuplatňuje na tieto vedľajšie živočíšne produkty:
…
g) kuchynský odpad, ak
…
iii) je určený na spracovanie tlakovou sterilizáciou alebo spracovanie metódami určenými v článku 15 ods. 1 písm. b) prv[om] pododsek[u] či na transformáciu na bioplyn alebo kompostovanie;
…“
15 Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:
…
11. ‚prevádzkovateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt reálne pod svojou kontrolou, vrátane prepravcov, obchodníkov a užívateľov;
…“
16 Podľa znenia článku 8 nariadenia č. 1069/2009 s názvom „Materiál kategórie 1“:
„Materiál kategórie 1 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:
…
f) kuchynský odpad z dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej preprave;
…“
17 Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Materiál kategórie 3“ stanovuje:
„Materiál kategórie 3 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:
…
p) kuchynský odpad okrem odpadu uvedeného v článku 8 písm. f).“
18 Podľa znenia článku 21 nariadenia č. 1069/2009 s názvom „Zber a identifikácia kategórie a preprava“:
„1. Prevádzkovatelia zbierajú, identifikujú a prepravujú vedľajšie živočíšne produkty bez zbytočného odkladu za podmienok, ktorými sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat.
2. Prevádzkovatelia zabezpečujú, že k vedľajším živočíšnym produktom a odvodeným produktom je pri preprave priložený obchodný doklad, alebo pokiaľ sa na základe tohto nariadenia alebo opatrením prijatým podľa odseku 6 vyžaduje, veterinárne osvedčenie.
…
3. Obchodné doklady a veterinárne osvedčenia priložené počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom alebo odvodeným produktom obsahujú aspoň informácie o pôvode, určení a množstve takýchto produktov a opis takýchto vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov a ich označenie, pokiaľ sa takéto označenie v tomto nariadení vyžaduje.
…
4. Prevádzkovatelia zbierajú, prepravujú a odstraňujú kuchynský odpad kategórie 3 v súlade s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa predpokladajú v článku 13 smernice [2008/98].
…“
19 Článok 22 tohto nariadenia s názvom „Vysledovateľnosť“ stanovuje:
„1. Prevádzkovatelia zasielajúci, prepravujúci alebo prijímajúci vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty uchovávajú záznamy o zásielkach a príslušné obchodné doklady a veterinárne osvedčenia.
…
2. Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 používajú systémy a postupy na určovanie:
a) ostatných prevádzkovateľov, ktorým sa ich vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty dodali, a
b) prevádzkovateľov, od ktorých im bola doručená dodávka.
…“
20 Článok 23 uvedeného nariadenia s názvom „Registrácia prevádzkovateľov, prevádzkarní alebo závodov“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. S cieľom registrácie prevádzkovatelia:
a) pred začatím činnosti oznámia príslušnému orgánu všetky prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia a vykonávajú činnosť v akomkoľvek štádiu výroby, transportu, nakladania, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;
b) predložia príslušnému orgánu informácie o:
i) kategórii vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, ktoré podliehajú ich kontrole;
ii) charaktere vykonávaných činností, pri ktorých sú vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty vstupnou surovinou.
2. Prevádzkovatelia poskytnú príslušnému orgánu aktuálne informácie o všetkých prevádzkarňach alebo závodoch uvedených v odseku 1 písm. a) a oznámia akúkoľvek významnú zmenu činnosti a akékoľvek uzatvorenie fungujúcej prevádzkarne alebo závodu.“
21 Článok 24 toho istého nariadenia s názvom „Schválenie prevádzkarní alebo závodov“ vo svojom odseku 1 uvádza:
„Prevádzkovatelia zabezpečia, aby prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia, boli schválené príslušným orgánom, ak takéto prevádzkarne alebo závody plánujú vykonávať jednu alebo viacero z týchto činností:
…“
22 Článok 41 nariadenia č. 1069/2009 s názvom „Dovoz, tranzit a vývoz“ vo svojom odseku 2 stanovuje:
Odchylne od odseku 1 sa dovoz a tranzit:
…
b) vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí [2000/532] ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia… č. 1013/2006;
…“
23 Článok 43 nariadenia č. 1069/2009 s názvom „Vývoz“ vo svojom odseku 5 uvádza:
„Odchylne od odsekov 3 a 4 sa vývoz:
…
b) vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí [2000/532] ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia… č. 1013/2006.“
24 Podľa znenia článku 48 nariadenia č. 1069/2009 s názvom „Kontroly v súvislosti so zasielaním do iných členských štátov“:
„1. Pokiaľ má prevádzkovateľ záujem zaslať materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a mäsokostnú múčku alebo živočíšny tuk z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 do iného členského štátu, informuje príslušný orgán členského štátu pôvodu a príslušný orgán členského štátu určenia.
Na základe žiadosti prevádzkovateľa členský štát určenia [príslušný orgán členského štátu určenia – neoficiálny preklad] v určenej časovej lehote rozhodne:
a) odmietnuť prijatie zásielky;
b) prijať zásielku nepodmienečne alebo
c) podriadiť prijatie zásielky týmto podmienkam:
i) ak sa v prípade odvodených produktov nevykonala tlaková sterilizácia, musí sa vykonať, alebo
ii) vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty musia spĺňať všetky podmienky na zaslanie zásielky odôvodnené v záujme ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat, aby sa zabezpečilo, že sa s týmito vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi nakladá v súlade s týmto nariadením.
2. Formuláre žiadostí prevádzkovateľov uvedených v odseku 1 sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.
…
6. Odchylne od odsekov 1 až 5 sa zasielajú vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty uvedené v týchto odsekoch, ktoré boli zmiešané alebo kontaminované odpadom označeným v rozhodnutí [2000/532] ako rizikový, do iných členských štátov len pokiaľ sú splnené požiadavky nariadenia… č. 1013/2006.
…“
25 Článok 54 nariadenia č. 1069/2009 znie:
„Nariadenie… č. 1774/2002 sa zrušuje s účinnosťou od 4. marca 2011.
Odkazy na nariadenie… č. 1774/2002 sa považujú za odkazy na toto nariadenie…“
– Nariadenie (ES) č. 142/2011
26 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1069/2009 a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 2011, s. 1), stanovuje podrobné pravidlá upravujúce najmä používanie a odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, zber, prepravu, identifikáciu a vysledovateľnosť týchto produktov a vedľajších produktov, registráciu a schvaľovanie zariadení a závodov, uvádzanie na trh, dovoz, prepravu a vývoz uvedených produktov a vedľajších produktov, ako aj postupy úradných kontrol.
Nemecké právo
27 Gesetz zur Ausführung der Verordnung (EG) Nr. 1013/2006 des Europäischen Parlaments und des Rates vom 14. Juni 2006 über die Verbringung von Abfällen und des Basler Übereinkommens (zákon na vykonanie nariadenia č. 1013/2006 a Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez štátne hranice a ich zneškodňovaní) z 19. júla 2007 (BGBl. 2007 I, s. 1462) vo svojom § 13 stanovuje, že príslušný orgán môže v prípade nezákonnej prepravy, v súvislosti s ktorou nebolo predložené žiadne oznámenie v súlade s nariadením č. 1013/2006, vydať nevyhnutné pokyny s cieľom splniť povinnosť spätného prevzatia stanovenú v článku 24 ods. 2 písm. b) prvom pododseku uvedeného nariadenia, aby sa zabezpečilo, že dotknutý odpad prevezme osoba, ktorá je povinná podať toto oznámenie v zmysle článku 15 bodu 2 uvedeného nariadenia.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
28 ReFood prevádzkuje v Nemecku činnosť prepravy kuchynského odpadu, vrátane vedľajších živočíšnych produktov.
29 Dňa 7. apríla 2014 bolo nákladné vozidlo, ktoré viedol zamestnanec spoločnosti ReFood a ktoré bolo naložené vedľajšími živočíšnymi produktmi kategórie 3 v zmysle nariadenia č. 1069/2009 zozbieranými v Holandsku, kontrolované nemeckou políciou, pretože tieto produkty smerovali do prevádzkarne spoločnosti ReFood nachádzajúcej sa v Nemecku, kde mali byť opätovne spracované na účely ich následného zhodnotenia v zariadení na výrobu bioplynu, ktoré sa takisto nachádzalo v Nemecku.
30 Dolnosaská poľnohospodárska komora uložila spoločnosti ReFood pokyn vrátiť dotknutý náklad do Holandska z dôvodu, že táto spoločnosť si nesplnila oznamovaciu povinnosť postupom upraveným v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1013/2006.
31 Dňa 16. júla 2014 podala ReFood na vnútroštátny súd žalobu, ktorou namietala nezákonnosť pokynu vydaného Dolnosaskou poľnohospodárskou komorou. Podľa spoločnosti ReFood sa na vykonanú prepravu vedľajších živočíšnych produktov nevťahuje pôsobnosť nariadenia č. 1013/2006, v dôsledku čoho jej nevznikla oznamovacia povinnosť stanovená týmto nariadením.
32 Tento súd sa pýta, či sa na túto prepravu vzťahuje táto pôsobnosť alebo či je z nej vylúčená na základe článku 1 ods. 3 písm. d) uvedeného nariadenia. Ani judikatúra Súdneho dvora, ani prípravné práce toho istého nariadenia údajne neumožňujú odpovedať na túto otázku. Možno si teda predstaviť viacero výkladov tohto ustanovenia.
33 Po prvé by sa článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 mohol tak, ako tvrdí ReFood a napriek zneniu tohto ustanovenia vykladať tak, že bezpodmienečne vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia akýkoľvek prevod, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, ktorým sa zrušilo a nahradilo nariadenie č. 1774/2002. Podľa vnútroštátneho súdu však platí, že ak by sa mal uplatniť takýto výklad, nebolo by zabezpečené jednotné zaobchádzanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi a ich jednotná likvidácia, ani harmonizácia kontrol v rámci Európskej únie, keďže v súlade s nariadením č. 1069/2009 majú členské štáty iba povinnosť predchádzať ohrozeniu zdravia ľudí a zvierat, ako aj zabezpečiť systém zberu a účinnej likvidácie vedľajších živočíšnych produktov.
34 Po druhé by sa článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 mohol vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tohto nariadenia v zmysle tohto ustanovenia je vylúčená iba preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahujú rovnocenné alebo prísnejšie procesné ustanovenia, ako sú tie, ktoré stanovuje uvedené nariadenie. Podľa vnútroštátneho súdu by sa teda vzhľadom na požiadavky nariadenia č. 142/2011 toto vylúčenie mohlo vzťahovať aj na prepravu kuchynského odpadu kategórie 3.
35 Po tretie by sa, tak ako to tvrdí Dolnosaská poľnohospodárska komora, článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 mohol vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tohto nariadenia v zmysle tohto ustanovenia je vylúčená iba preprava vedľajších živočíšnych produktov, ktorá si vyžaduje súhlas podľa článku 48 ods. 1 nariadenia č. 1069/2009. Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že takýto výklad by mohol viesť k neprekonateľnému rozporu. Požiadavky upravené v uvedenom článku 48 sa totiž v zásade týkajú iba materiálov kategórie 1 a 2, v dôsledku čoho sa vylúčenie z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 stanovené v článku 1 ods. 3 písm. d) tohto nariadenia údajne nevzťahuje na vedľajšie živočíšne produkty kategórie 3. Z toho by podľa neho vyplývalo, že cezhraničná preprava týchto vedľajších produktov, ktoré sú najmenej nebezpečné, naďalej podlieha požiadavkám nariadenia č. 1013/2006, ktoré sú vo všeobecnosti prísnejšie, zatiaľ čo na prepravu nebezpečnejších vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 a 2 sa okrem výnimočných prípadov vzťahuje iba nariadenie č. 1069/2009.
36 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa článku 48 ods. 6 nariadenia č. 1069/2009 dodržaniu nariadenia č. 1013/2006, teda najvyššej úrovni požiadaviek, výslovne podlieha iba preprava vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 a 2 a určitých odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s odpadom klasifikovaným ako nebezpečný alebo ktoré boli kontaminované takýmto odpadom. Preto by sa mohlo zdať neopodstatnené uplatňovať systém ustanovený týmto posledným uvedeným nariadením aj na cezhraničnú prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3, ktoré neboli kontaminované nebezpečným odpadom.
37 Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Oldenburg (Správny súd Oldenburg, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa [článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006] vykladať v tom zmysle, že vylučuje každú prepravu, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1069/2009 podľa jeho článku 2?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
Má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že vylučuje prepravu, v prípade ktorej podľa nariadenia č. 1069/2009 v spojení s nariadením [č. 142/2011], existujú pravidlá týkajúce sa zberu, prepravy, identifikácie a vysledovateľnosti?
3. V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:
Má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že vylučuje len prepravu, pri ktorej ide o zásielky vyžadujúce súhlas podľa článku 48 ods. 1 nariadenia… č. 1069/2009?“
O prejudiciálnych otázkach
38 Svojimi tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tohto nariadenia je na základe tohto ustanovenia vylúčená akákoľvek preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, alebo len určitý druh takejto prepravy zodpovedajúci špecifickým podmienkam, ktoré stanovuje toto posledné uvedené nariadenie.
39 Najskôr treba zdôrazniť, že vedľajšími živočíšnymi produktmi, o ktoré ide vo veci samej, je kuchynský odpad pochádzajúci z Holandska, určený na spracovanie v Nemecku, aby sa zhodnotil v závodoch na výrobu bioplynu. V súlade s článkom 2 ods. 2 písm. g) bodom iii) nariadenia č. 1069/2009 sa na tieto vedľajšie produkty vzťahuje toto nariadenie. Na základe článku 10 písm. p) uvedeného nariadenia tvoria materiál kategórie 3, pričom sa spresňuje, že ako vyplýva z odôvodnenia 29 a výkladu toho istého nariadenia ako celku, vedľajšie živočíšne produkty patriace do tejto kategórie sa považujú za najmenej nebezpečné. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania je okrem toho možné vyvodiť, že vedľajšie živočíšne produkty, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú tiež odpad v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia č. 1013/2006 – ktorý odkazuje na definíciu uvedenú v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2006/12, teraz článok 3 ods. 1 smernice 2008/98 – ktorý by v prípade, že by sa naň vzťahovala pôsobnosť tohto nariadenia, patril do kategórie odpadu podliehajúcej postupu predchádzajúceho oznámenia a súhlasu, upraveného v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, a nie do kategórií odpadu uvedených v článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia, v prípade ktorých sa vyžaduje len postup predchádzajúceho oznámenia. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že ako uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, s výnimkou kategórií odpadu uvedených v tomto poslednom uvedenom ustanovení, ktoré v prejednávanej veci nie sú relevantné, v zmysle nariadenia č. 1013/2006 preprava odpadu z jedného členského štátu do iného členského štátu podlieha požiadavkám, ktoré sú vo všeobecnosti prísnejšie než požiadavky nariadenia č. 1069/2009.
40 Na to, aby sa určilo, či je preprava vedľajších živočíšnych produktov z Holandska do Nemecka, o ktorú ide vo veci samej, vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. d) tohto nariadenia, treba pripomenúť, že vylúčenie uvedené v tomto ustanovení sa vzťahuje na „preprav[u], ktorá podlieha požiadavkám na schválenie uvedeným v nariadení… č. 1774/2002“, pričom je spresnené, že odkaz na nariadenie č. 1774/2002 sa podľa článku 54 nariadenia č. 1069/2009 musí chápať ako odkaz na toto posledné uvedené nariadenie, ktorým bolo zrušené nariadenie č. 1774/2002.
41 Pri výklade článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 je v prvom rade dôležité poukázať na to, že napriek zneniu tohto ustanovenia žiadne ustanovenie nariadenia č. 1774/2002 nepodriaďuje prepravu vedľajších živočíšnych produktov požiadavke „schválenia“. Na jednej strane teda článok 8 nariadenia č. 1774/2002 podriaďuje odoslanie vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 a 2, spracovaných produktov získaných z materiálu kategórie 1 a 2 a spracovaných živočíšnych bielkovín z jedného členského štátu do iného členského štátu „povolením“ členského štátu určenia, pričom naproti tomu na prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 sa takéto povolenie nevyžaduje. Na druhej strane povinnosť získať „schválenie“, stanovená v článkoch 10 až 15, 17 a 18 nariadenia č. 1774/2002, sa týkala zariadení na predbežné spracovanie, skladov, spaľovní a spoločných spaľovní, spracovateľských závodov, oleochemických závodov, zariadení na výrobu bioplynu a kompostu, závodov na výrobu krmiva pre domáce zvieratá a technických závodov.
42 Rovnako, hoci sa v článkoch 21 až 23 nariadenia č. 1069/2009 stanovuje súbor osobitných povinností pre prepravcov vedľajších živočíšnych produktov, najmä povinnosť zaregistrovať sa pred príslušným orgánom, prepravná činnosť nepodlieha postupu schvaľovania. Preto sa článok 24 tohto nariadenia, ktorý ukladá prevádzkovateľom zariadení alebo závodov vykonávajúcich jednu z činností, ktoré upravuje, povinnosť získať schválenie, nevzťahuje na prepravnú činnosť. Okrem toho, hoci článok 48 ods. 1 uvedeného nariadenia podriaďuje odoslanie materiálu kategórie 1 a 2, ako aj niektorých produktov odvodených z týchto materiálov z jedného členského štátu do iného členského štátu súhlasom príslušného orgánu členského štátu určenia, toto ustanovenie neupravuje žiadny postup „schvaľovania“.
43 V tejto poslednej uvedenej súvislosti článok 48 ods. 2 toho istého nariadenia nepochybne odkazuje v nemeckej jazykovej verzii na žiadosti o „schválenie“ uvedené v odseku 1 tohto článku („Anträgen auf Zulassung“). Ostatné jazykové verzie uvedeného článku 48 ods. 2, najmä grécka, anglická, francúzska, talianska a holandská jazyková verzia však odkazujú len na „formuláre žiadostí“ uvedené v odseku 1 toho istého článku. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom v prípade rozporov medzi rôznymi jazykovými verziami ustanovenia práva Únie formulácia použitá v jednej z týchto jazykových verzií nemôže slúžiť ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, ani sa jej nemôže priznať prednostná povaha vo vzťahu iným jazykovým verziám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2019, Balandin a i. C‑477/17, EU:C:2019:60, bod 31 a citovanú judikatúru).
44 Po druhé treba zdôrazniť, že z odôvodnenia 11 nariadenia č. 1013/2006 vyplýva, že vylúčenie z pôsobnosti tohto nariadenia stanovené v článku 1 ods. 3 písm. d) tohto nariadenia má zabrániť prekrývaniu s nariadením č. 1774/2002, ktoré už obsahovalo ustanovenia týkajúce sa všeobecne odosielania, smerovania a pohybov, vrátane prepravy, vedľajších živočíšnych produktov v rámci Únie, do Únie alebo s pôvodom v Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2007, KVZ retec, C‑176/05, EU:C:2007:123, bod 47).
45 Toto odôvodnenie sa má vykladať so zreteľom na vývoj právnej úpravy Únie uplatňujúcej sa na odpad, ako aj právnej úpravy týkajúcej sa vedľajších živočíšnych produktov po prijatí nariadenia 1013/2006, pričom tento vývoj bol sprevádzaný narastajúcou koherenciou medzi týmito rôznymi právnymi úpravami.
46 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že smernica 2006/12, ktorá nadobudla účinnosť v deň prijatia nariadenia č. 1013/2006, bola zrušená a nahradená smernicou 2008/98. Ako pritom v podstate vyplýva z odôvodnení 12 a 13 tejto poslednej uvedenej smernice, normotvorca Únie sa domnieval, že v nariadení č. 1774/2002 sa stanovili primerané pravidlá najmä na prepravu všetkých vedľajších živočíšnych produktov, vrátane odpadu živočíšneho pôvodu, umožňujúce zabrániť tomu, aby tento odpad predstavoval ohrozenie pre zdravie ľudí a zvierat, a vzhľadom na skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia usúdil, že v prípadoch, keď tieto vedľajšie produkty predstavujú potenciálne ohrozenie zdravia, bolo vhodným právnym nástrojom pre tento druh ohrozenia v zásade to isté nariadenie, v dôsledku čoho bolo potrebné zabrániť duplicite pravidiel a zbytočnému prekrývaniu sa vo vzťahu k právnej úprave týkajúcej sa odpadu tým, že z pôsobnosti smernice 2008/98 sa vylúčia vedľajšie živočíšne produkty, ak sú určené na použitie, ktoré sa nepovažuje za činnosti spracovania odpadu.
47 Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/98 teda vylučuje vedľajšie živočíšne produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1774/2002, z pôsobnosti tejto smernice, s jedinou výnimkou tých, ktoré sú určené na spálenie, uloženie na skládke alebo použitie v závode na výrobu bioplynu alebo kompostu, čím sa prejavuje vôľa normotvorcu Únie v zásade vyňať vedľajšie živočíšne produkty z pôsobnosti právnej úpravy v oblasti odpadov.
48 V druhom rade, ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, nariadenie č. 1774/2002 bolo zrušené a nahradené nariadením č. 1069/2009.
49 Ako sa uvádza v odôvodneniach 5 a 6 tohto posledného uvedeného nariadenia, jeho cieľom je na jednej strane stanoviť súdržný a komplexný rámec zdravotných predpisov, ktoré sa uplatňujú najmä na prepravu vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sú primerané zdravotným rizikám, ktoré predstavuje zaobchádzanie s týmito vedľajšími produktmi prevádzkovateľmi v rôznych fázach reťazca, od ich zberu až po ich použitie alebo likvidáciu a ktoré zohľadňujú environmentálne riziká spojené s rôznymi činnosťami. Na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnení 57 a 58 nariadenia č. 1069/2009, v záujme koherentnosti právnej úpravy Únie sa tiež snaží objasniť vzájomný vzťah medzi ustanoveniami tohto nariadenia a právnou úpravou Únie týkajúcou sa odpadu, najmä nariadením č. 1013/2006, pokiaľ ide o vývoz, dovoz a prepravu vedľajších živočíšnych produktov medzi dvomi členskými štátmi.
50 V záujme proporcionality a koherencie nariadenie č. 1069/2009 stanovilo pravidlá úmerné rizikám, ktoré predstavuje preprava rôznych kategórií vedľajších živočíšnych produktov v závislosti od ich nebezpečnosti, a to poskytnutím rámca na prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 s menej prísnymi pravidlami vzhľadom na nižší stupeň nebezpečenstva, pričom pre prepravu najnebezpečnejšieho odpadu vyhradilo uplatňovanie prísnejších pravidiel stanovených v nariadení č. 1013/2006.
51 Pokiaľ teda ide o prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 z jedného členského štátu do iného členského štátu, okrem všeobecných povinností týkajúcich sa vysledovateľnosti vedľajších živočíšnych produktov a registrácie prevádzkovateľov stanovených v článkoch 22 a 23 nariadenia č. 1069/2009 sa toto nariadenie v zásade obmedzuje na to, že vo svojom článku 21 ods. 2 ukladá, aby prevádzkovatelia zabezpečili, že takéto vedľajšie produkty sprevádza počas ich prepravy obchodný doklad alebo v určitých prípadoch zdravotné osvedčenie. Vo svojom článku 21 ods. 4 dodáva, že prevádzkovatelia uskutočňujú prepravu kuchynského odpadu kategórie 3 v súlade s vnútroštátnymi opatreniami upravenými v článku 13 smernice 2008/98, ktorý stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia.
52 Pokiaľ ide naopak o materiál kategórií 1 a 2, ako aj niektoré produkty odvodené z tohto materiálu, článok 48 ods. 1 nariadenia č. 1069/2009 stanovuje, že odoslanie z jedného členského štátu do iného členského štátu podlieha súhlasu príslušného orgánu členského štátu určenia.
53 Článok 48 ods. 6 uvedeného nariadenia dodáva, že odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku sa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty uvedené v týchto odsekoch, teda v podstate materiál kategórie 1 a 2, ako aj niektoré produkty odvodené z tohto materiálu, ktoré boli zmiešané alebo kontaminované odpadom označeným v rozhodnutí 2000/532 ako rizikový, zasielajú do iných členských štátov len vtedy, ak sú splnené požiadavky ustanovení nariadenia č. 1013/2006.
54 Rovnako článok 41 ods. 2 písm. b) a článok 43 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1069/2009 stanovujú, že jednak dovoz a preprava a jednak vývoz vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov zmiešaných alebo kontaminovaných takýmto nebezpečným odpadom sa ako výnimka vykonávajú len vtedy, ak sú splnené požiadavky ustanovení nariadenia č. 1013/2006.
55 Z výkladu článku 41 ods. 2 písm. b), článku 43 ods. 5 písm. b) a článku 48 ods. 6 nariadenia č. 1069/2009 a contrario vyplýva, že okrem predpokladov výslovne uvedených v týchto ustanoveniach preprava vedľajších živočíšnych produktov nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006. To platí predovšetkým v prípade prepravy kuchynského odpadu kategórie 3 z jedného členského štátu do iného členského štátu.
56 Z úvah uvedených v bodoch 49 až 55 tohto rozsudku vyplýva, že normotvorca Únie chcel nariadením č. 1069/2009, ktoré bolo prijaté neskôr než nariadenie č. 1013/2006, zaviesť úplný rámec pravidiel uplatňujúcich sa na prepravu vedľajších živočíšnych produktov a pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, vyňať prepravu vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje, z uplatňovania nariadenia č. 1013/2006.
57 Článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 by sa naproti tomu nemal vykladať v tom zmysle, že na jednej strane preprava vedľajších živočíšnych produktov je vylúčená z pôsobnosti tohto nariadenia iba v rozsahu, v akom sa na ňu vzťahujú rovnocenné alebo prísnejšie procesné ustanovenia, ako sú tie, ktoré stanovuje uvedené nariadenie.
58 Okrem toho, že takýto výklad by mohol spôsobiť právnu neistotu prevádzkovateľov vzhľadom na to, že je ťažké s istotou určiť, či je preprava dotknutých vedľajších živočíšnych produktov predmetom takýchto ustanovení, viedol by k tomu, že preprava všetkých vedľajších živočíšnych produktov by podliehala aspoň takým prísnym pravidlám, ako sú pravidlá stanovené nariadením č. 1013/2006. Tento výklad by teda nezohľadňoval logiku zavedenú nariadením č. 1069/2009, ktorá, ako vyplýva z bodov 49 až 55 tohto rozsudku, spočíva v stanovení pravidiel úmerných rizikám, ktoré predstavuje preprava rôznych kategórií vedľajších živočíšnych produktov v závislosti od ich nebezpečnosti, ktoré s výnimkou najnebezpečnejšieho odpadu nezodpovedajú pravidlám uvedeným v nariadení č. 1013/2006 a nie sú rovnako prísne ako tieto pravidlá.
59 Hoci uvedený výklad navyše zodpovedá pôvodnému zneniu článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006, ktoré bolo súčasťou návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu predloženého Komisiou [COM(2003) 379 final], v ktorom sa uvádzalo, že preprava odpadu, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1774/2002, je vylúčená z pôsobnosti tohto návrhu len v rozsahu, v akom sa na ňu vzťahujú podobné alebo prísnejšie procesné ustanovenia, treba konštatovať, že táto formulácia nebola potvrdená v konečnom znení tohto ustanovenia.
60 Na druhej strane článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 by sa nemal vykladať ani tak, že z pôsobnosti tohto nariadenia v zmysle tohto ustanovenia je vyňatá len taká preprava vedľajších živočíšnych produktov, ktorá podlieha postupu upravenému v článku 48 ods. 1 nariadenia č. 1069/2009, teda preprava materiálov kategórie 1 a 2, ako aj určitých produktov odvodených z týchto materiálov, s výnimkou vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3, na ktoré sa naďalej vzťahuje nariadenie č. 1013/2006.
61 Okrem úvah uvedených v bodoch 43, 53 a 55 tohto rozsudku, týkajúcich sa uvedeného článku 48, treba zdôrazniť, že takýto výklad by tiež nezohľadňoval štruktúru nariadenia č. 1069/2009, ktoré stanovuje pravidlá úmerné rizikám, ktoré predstavuje preprava rôznych kategórií vedľajších živočíšnych produktov, a ako uviedol generálny advokát v bodoch 66 a 67 svojich návrhov, viedol by k paradoxnému výsledku. Tento výklad by totiž viedol k tomu, že na prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3, ktoré sú najmenej nebezpečné, medzi dvomi členskými štátmi by sa uplatňovali požiadavky nariadenia č. 1013/2006, ktoré sú prísnejšie než požiadavky, ktoré sa v súlade s článkom 48 ods. 1 nariadenia č. 1069/2009 uplatňujú na odosielanie vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 a kategórie 2 z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Preprava vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 medzi dvomi členskými štátmi by teda podliehala rovnako prísnym pravidlám, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú v zmysle článku 48 ods. 6 tohto posledného uvedeného nariadenia na prepravu materiálov kategórie 1 a 2, ktoré boli zmiešané s odpadom označeným v rozhodnutí 2000/532 ako rizikový, alebo kontaminované takýmto odpadom.
62 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 okrem prípadov, keď nariadenie č. 1069/2009 výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006.
O trovách
63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu sa má vykladať v tom zmysle, že preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch), je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 okrem prípadov, keď nariadenie č. 1069/2009 výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006.
Podpisy