Vec C‑573/12

Ålands vindkraft AB

proti

Energimyndigheten

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal förvaltningsrätten i Linköping)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie – Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov – Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu – Smernica 2009/28/ES – Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 – Voľný pohyb tovaru – Článok 34 ZFEÚ“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. júla 2014

1.        Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie – Podmienky

(Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 83)

2.        Životné prostredie – Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie – Smernica 2009/28 – Pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych systémov podpory – Systém pomoci – Pojem – Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie – Systém stanovujúci povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov – Zahrnutie – Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu – Prípustnosť

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28, článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3]

3.        Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnocenným účinkom – Vnútroštátny systém podpory, podľa ktorého sa obchodovateľné zelené certifikáty vydávajú zariadeniam vyrábajúcim elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie – Povinnosť dodávateľov elektrickej energie a niektorých spotrebiteľov každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet zelených certifikátov pod hrozbou správnej pokuty – Odmietnutie vydávať zelené certifikáty výrobným zariadeniam nachádzajúcim sa mimo dotknutého členského štátu – Prípustnosť – Odôvodnenie – Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie

(Článok 34 ZFEÚ)

4.        Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Vnútroštátna právna úprava na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie – Podporné opatrenia vyhradené len pre výrobu zelenej energie na území dotknutého členského štátu – Územná pôsobnosť, ktorá výslovne nevyplýva z uvedenej právnej úpravy – Dodržiavanie zásady právnej istoty – Overenie prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 35)

2.        Článok 2 druhý odsek písm. k) a článok 3 ods. 3 smernice 2009/28 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77 a 2003/30 sa majú vykladať v tom zmysle, že členskému štátu umožňujú, aby zaviedol systém pomoci, podľa ktorého sa výrobcom zelenej elektrickej energie vydávajú obchodovateľné certifikáty len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu a podľa ktorého majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie.

Takýto systém podpory výroby vykazuje charakteristiky požadované na to, aby sa mohol kvalifikovať ako „systém [pomoci]“ v zmysle článku 2 druhého odseku písm. k) a článku 3 ods. 3 smernice 2009/28. Ďalej normotvorca Únie nemal v úmysle uložiť členským štátom, ktoré si zvolili systém pomoci využívajúci zelené certifikáty, povinnosť rozšíriť výhody vyplývajúce z tohto systému aj na zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území iného členského štátu.

(pozri body 48, 53, 54, bod 1 výroku)

3.        Článok 34 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že obchodovateľné certifikáty sa vydávajú výrobcom zelenej elektrickej energie len za zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území tohto štátu, a podľa ktorej majú dodávatelia a niektorí spotrebitelia elektrickej energie povinnosť každoročne predložiť príslušnému orgánu určitý počet takýchto certifikátov zodpovedajúci určitému podielu na celkovom množstve ich dodávky alebo spotreby elektrickej energie, pokiaľ nechcú platiť zvláštny poplatok.

Takáto právna úprava nepochybne môže obmedziť dovoz elektrickej energie, a najmä zelenej elektrickej energie pochádzajúcej z iných členských štátov, a je teda opatrením s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam dovozu, ktoré je v zásade nezlučiteľné s povinnosťami práva Únie, vyplývajúcimi z článku 34 ZFEÚ.

Cieľ spočívajúci v podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektrickej energie, ktorý sleduje vnútroštátna právna úprava, však môže v zásade odôvodniť prípadné prekážky voľného pohybu tovaru.

Pri súčasnom stave práva Únie možno takéto územné obmedzenie zavedené takouto právnou úpravou samo osebe považovať za nevyhnutné na dosiahnutie tohto legitímneho cieľa. Hoci je pravda, že cieľ spočívajúci v ochrane životného prostredia, ktorý podporuje väčšiu výrobu a spotrebu zelenej elektrickej energie, možno a priori dosiahnuť v rámci Únie bez ohľadu na to, či zdrojom tohto nárastu sú zariadenia nachádzajúce sa na území ktoréhokoľvek členského štátu, vzhľadom na to, že právo Únie neharmonizovalo vnútroštátne systémy podpory zelenej elektrickej energie, tak členské štáty v zásade môžu obmedziť výhody týchto systémov len na výrobu zelenej elektrickej energie na svojom území.

Okrem toho pri súčasnom stave práva Únie môže členský štát legitímne zastávať názor, že takéto územné obmedzenie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa spočívajúceho vo zvýšení výroby a nepriamo spotreby zelenej elektrickej energie v Únii.

Táto právna úprava ako celok splňuje vzhľadom na jej ostatné charakteristiky požiadavky vyplývajúce zo zásady proporcionality.

(pozri body 75, 82, 92 – 94, 104, 105, 119, bod 2 výroku)

4.        Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či vnútroštátna právna úprava na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá možnosť využívať podporné opatrenia vyhradzuje len pre zelenú elektrickú energiu vyrobenú na území dotknutého členského štátu, spĺňa z hľadiska svojej územnej pôsobnosti požiadavky vyplývajúce zo zásady právnej istoty, pričom zohľadní všetky relevantné skutočnosti, medzi ktoré môže patriť aj normatívny rámec práva Únie, v rámci ktorého bola uvedená právna úprava prijatá.

(pozri bod 132, bod 3 výroku)