ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
zo 14. októbra 2008 (*)
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nezloženie ústnej skúšky – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Povinnosť odôvodnenia – Dodržiavanie utajenia rokovania výberovej komisie – Odmietnutie inštitúcie podrobiť sa opatreniu na zabezpečenie priebehu konania“
Vo veci F‑74/07,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE,
Stefan Meierhofer, bydliskom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: H.‑G. Schiessl, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: B. Eggers a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kreppel, sudcovia H. Tagaras (spravodajca) a S. Gervasoni,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. apríla 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou doručenou prostredníctvom faxu kancelárii Súdu pre verejnú službu 3. júla 2007 (k predloženiu originálu došlo 5. júla 2007) sa pán Meierhofer v zásade domáha, na jednej strane, zrušenia rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 organizovaného Úradom pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO) z 10. mája 2007 informujúceho ho o nezložení ústnej skúšky uvedeného výberového konania, rovnako ako aj zrušenia rozhodnutia z 19. júna 2007 nevyhovujúceho jeho žiadosti o opätovné preskúšanie podanej proti rozhodnutiu z 10. mája 2007, a na druhej strane, nového vyhodnotenia tejto skúšky a zápisu žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov.
Právny rámec
Všeobecné ustanovenia práva Spoločenstva a ustanovenia služobného poriadku
2 Článok 253 ES uvádza:
„Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou [Európskej únie], ako aj akty prijaté Radou alebo Komisiou [Európskych spoločenstiev] musia byť odôvodnené a musia obsahovať odkaz na návrhy alebo stanoviská, ktoré im mali byť podľa tejto zmluvy predložené.“
3 Článok 25 druhý odsek služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) znie takto:
„Každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho jednotlivca, prijaté v súlade s týmto služobným poriadkom, sa bezodkladne písomne oznámi dotknutému úradníkovi. Každé rozhodnutie negatívne ovplyvňujúce úradníka musí uvádzať dôvody, na ktorých je založené.“
4 Článok 6 prílohy III služobného poriadku znie takto:
„Rokovanie výberovej komisie je tajné.“
Oznámenie o výberovom konaní
5 Dňa 20. júla 2005 EPSO zverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní „EPSO/AD/26/05: právo“ (Ú. v. EÚ C 178 A, s. 3).
6 Na jednej strane toto oznámenie o výberovom konaní pod nadpisom „A. Typ povinnosti, podmienky prijatia do zamestnania (požadovaný profil)“ uvádzalo, v bode „I. Typ povinnosti“, „plnenie analytických, koncepčných, študijných a kontrolných úloh týkajúcich sa činnosti Európskej únie“, zatiaľ čo v časti vzťahujúcej sa na právo sa uvádza toto:
„EPSO/AD/26/05: právo
– koncipovanie, analýza a vypracúvanie návrhov právnych aktov práva Spoločenstva,
– právne poradenstvo,
– rešerše vnútroštátneho práva, práva Spoločenstva a medzinárodného práva,
– účasť na rokovaniach vzťahujúcich sa na medzinárodné zmluvy,
– analýza a príprava návrhov rozhodnutí, napríklad v oblasti práva hospodárskej súťaže,
– preskúmavanie a sledovanie vnútroštátneho práva členských štátov na účely overenia ich súladu s právom Spoločenstva,
– vyšetrovanie vecí predchádzajúcich podaniu žaloby (porušenia práva Spoločenstva, sťažnosti, atď.),
– rozličné úlohy v oblasti sporových konaní; vypracúvanie vyjadrení inštitúcií v rámci sporových vecí, najmä v konaní pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev alebo Súdom prvého stupňa Európskych spoločenstiev; právne úlohy v kanceláriách Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa,
– koncepčné, prípravné a vykonávacie práce v oblastiach spravodlivosti a vnútorných vecí.“
7 Na druhej strane, pod nadpisom „B. Priebeh výberového konania“ obsahuje toto oznámenie o výberovom konaní nasledovné pravidlá týkajúce sa ústnej skúšky a zápisu do zoznamu úspešných uchádzačov:
„3. Ústna skúška – Hodnotenie
e) Stretnutie s výberovou komisiou, v hlavnom jazyku kandidáta, umožňujúce zhodnotiť jeho spôsobilosť vykonávať pracovné úlohy uvedené pod nadpisom A, bod I. Toto stretnutie sa týka najmä osobitných znalostí spojených s oblasťou pôsobnosti a znalostí o Európskej únii, jej inštitúciách a jej politikách. Tiež budú preskúmané znalosti druhého jazyka. Toto stretnutie smeruje tiež k zhodnoteniu schopnosti prispôsobenia kandidátov práci v multikultúrnom prostredí v rámci európskej verejnej služby.
Skúška sa hodnotí od 0 do 50 bodmi (minimálne sa požaduje 25 bodov).
…
5. Zápis na zoznamy úspešných uchádzačov
Výberová komisia zostavuje zoznamy úspešných uchádzačov podľa výberového konania, podľa skupiny úspešnosti (najviac štyri skupiny) a podľa abecedného poradia v rámci skupín úspešnosti, kandidáti… (nadpis A, množstvo úspešných uchádzačov), ktorí získali najlepšie hodnotenia pre celok písomných d) a ústnych e) skúšok, rovnako ako aj minimum požadované pri každej z týchto skúšok.
…“
Skutkové okolnosti
8 Žalobca, nemecký štátny príslušník, sa zúčastnil výberového konania EPSO/AD/26/05. Po tom, čo uspel v predvýberových testoch rovnako ako aj pri písomných skúškach sa zúčastnil 29. marca 2007 ústnej skúšky.
9 Listom z 10. mája 2007 predseda výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 informoval žalobcu, že získal 24,5 bodov na ústnej skúške, nedosiahnuc tým minimálny požadovaný prah 25 z 50 a že nemôže byť uvedený na zozname úspešných uchádzačov.
10 Žalobca podal listom z 11. mája 2007 žiadosť o opätovné preskúmanie hore uvedeného rozhodnutia z 10. mája 2007 vyjadriac s poukazom na zápisnicu pripojenú k žalobe, ktorú si sám spísal po ústnej skúške, názor, že v priebehu tejto skúšky odpovedal správne aspoň na 80 % otázok. Žalobca teda požadoval overenie hodnotenia svojej ústnej skúšky, rovnako ako aj, subsidiárne, vysvetlenie k hodnoteniu, ktoré získal ku každej z otázok položených počas tejto skúšky.
11 Listom z 19. júna 2007 predseda výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 informoval žalobcu, že po opätovnom preskúmaní jeho kandidatúry nenašla výberová komisia dôvod na zmenu jeho výsledkov. V tomto liste bolo tiež žalobcovi oznámené, na jednej strane, že pokiaľ ide o jeho osobitné znalosti, množstvo neuspokojujúcich otázok prekročilo množstvo uspokojujúcich otázok, na druhej strane, že ústna skúška prebehla podľa kritérií uvedených v oznámení o výberovom konaní a že vzhľadom na tajnosť rokovania výberovej komisie uloženú článkom 6 prílohy III služobného poriadku nie je možné poskytovať kandidátom ani hodnotiacu matricu („marking grid“) ani rozpis ich známok získaných na ústnej skúške („breakdown of their marks for the oral test“).
Návrhy účastníkov konania a konanie
12 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 z 10. mája 2007,
– zrušil rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 z 19. júna 2007 nevyhovujúce jeho žiadosti o opätovné preskúmanie podanej 11. mája 2007,
– zaviazal Komisiu pristúpiť k prehodnoteniu ústnej skúšky vykonanej 29. marca 2007, pri zohľadnení platných kritérií hodnotenia,
– zaviazal Komisiu, pri zohľadnení nového výsledku skúšky, rozhodnúť opätovne o zápise žalobcu na zoznam úspešných uchádzačov v konaní EÚ pre výber pracovníkov EPSO/AD/26/05,
– zaviazal Komisiu, aby odôvodnila rozhodnutia, ktoré je potrebné prijať na základe tretej a štvrtej zarážky vyššie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
13 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
14 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých s použitím článku 55 rokovacieho poriadku Súd pre verejnú službu vyzval v prípravnej správe pre pojednávanie zaslanej účastníkom 7. februára 2008 Komisiu, aby pred pojednávaním predložila:
a) hodnotiacu matricu a rozpis známok získaných na ústnej skúške („marking grid“ a „breakdown of [the] marks for the oral test“) žalobcu, na ktoré odkazuje rozhodnutie z 19. júna 2007 nevyhovujúce jeho žiadosti o opätovné preskúmanie;
b) akékoľvek ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na posudzovanie kvality výkonu žalobcu počas ústnej skúšky;
c) anonymizovaný prehľad hodnotení ostatných kandidátov, ktorí dosiahli na ústnej skúške vylučujúcu známku;
d) výpočty vedúce k presnému výsledku 24,5 bodov z 50 pre hodnotenie žalobcu na ústnej skúške.
15 V tej istej prípravnej správe pre pojednávanie a po výzve účastníkom, aby venovali podstatnú časť svojich prednesov žalobnému dôvodu založenému na porušení povinnosti odôvodnenia bolo uvedené, na jednej strane, že cieľom požadovaných opatrení je „zabezpečiť, aby boli diskusie vzťahujúce sa na tento žalobný dôvod (rovnako ako aj na žalobný dôvod založený na zjavnom porušení platných kritérií hodnotenia, ktorý je v podstate spojený so žalobným dôvodom týkajúcim sa odôvodnenia) užitočné“, na druhej strane, že oboznámenie žalobcu s informáciami pod písm. a) až d) uvedenej prípravnej správy sa uskutoční v rozsahu, v akom bude také oboznámenie zlučiteľné so zásadou tajnosti rokovania výberovej komisie a/alebo po vynechaní určitých informácií, ktorých sprístupnenie by uvedenú zásadu narušilo.
16 V odpovedi na tieto opatrenia na zabezpečenie priebehu konania listom doručeným prostredníctvom faxu kancelárii Súdu pre verejnú službu 18. februára 2008 (k predloženiu originálu došlo 19. februára 2008) Komisia odovzdala Súdu pre verejnú službu, tak, ako sa to požadovalo v prípravnej správe pre pojednávanie pod písm. c), anonymizovanú tabuľku vylučujúcich hodnotení kandidátov, ktorí neuspeli na ústnej skúške. Komisia sa však odmietla podrobiť opatreniam na zabezpečenie priebehu konania určeným v uvedenej správe pod písm. a), b) a d) v zásade tvrdiac, že pri neexistencii dôkazu porušenia pravidiel riadiacich práce výberovej komisie samotný žalobný dôvod založený na povinnosti odôvodnenia neopodstatňuje, majúc na zreteli tajnosť rokovania výberovej komisie, predloženie ďalších dôkazov a listín požadovaných Súdom pre verejnú službu. Komisia okrem toho poznamenala, že nie je povinná také dôkazy a listiny predložiť, či už Súd pre verejnú službu postupuje prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ako je to v tomto prípade, alebo dokonca prostredníctvom vyšetrovacích opatrení.
17 Žalobca doručil 20. marca 2008 kancelárii Súdu pre verejnú službu pripomienky zo 17. marca 2008 k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania adresovaným Komisii, a najmä k odmietnutiu Komisie podrobiť sa všetkým požiadavkám Súdu pre verejnú službu.
18 Dňa 19. mája 2008 Komisia doručila kancelárii Súdu pre verejnú službu pripomienky odpovedajúce na hore uvedené vyjadrenie žalobcu.
O predmete žaloby
19 Treba konštatovať, že žalobca navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia z 10. mája 2007 informujúceho o nezložení jeho ústnej skúšky v rámci výberového konania, rovnako ako aj zrušenie rozhodnutia z 19. júna 2007 nevyhovujúceho jeho žiadosti o opätovné preskúmanie. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa judikatúry, ak kandidát vo výberovom konaní požaduje opätovné preskúmanie rozhodnutia prijatého výberovou komisiou, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po opätovnom preskúmaní situácie kandidáta predstavuje rozhodnutie negatívne ovplyvňujúce kandidáta (uznesenie Súdu prvého stupňa z 3. apríla 2001, Zaur-Gora a Dubigh/Komisia, T‑95/00 a T‑96/00, Zb. s. I‑A‑79 a II‑379, body 24 až 27; rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. januára 2002, Gonçalves/Parlament, T‑386/00, Zb. s. I‑A‑13 a II‑55, bod 39; z 31. mája 2005, Gibault/Komisia, T‑294/03, Zb. s. I‑A‑141 a II‑635, bod 22; z 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, Zb. s. II‑A‑2‑1695, bod 19 a z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ktorý je predmetom prebiehajúceho odvolacieho konania, vec C‑231/08 P, bod 30). Čiže rozhodnutie z 19. júna 2007 prijaté po žiadosti o opätovné preskúmanie podanej žalobcom 11. mája 2007 nahradilo pôvodné rozhodnutie výberovej komisie z 10. mája 2007 a predstavuje negatívne ovplyvňujúce rozhodnutie.
20 V dôsledku toho treba preto mať za to, že žaloba smeruje proti jedinému rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 z 19. júna 2007.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
21 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.
22 Predovšetkým, Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie z 10. mája 2007 (pozri bod 9 tohto rozsudku) tak, ako je táto povinnosť uvedená v článku 253 ES, keďže „povinnosť zdržanlivosti“ uvedená v článku 6 prílohy III služobného poriadku platí iba vo vzťahu k tretím osobám a nie vo vzťahu ku kandidátovi samotnému. Podľa Komisie, pokiaľ ide o prístup kandidáta k prácam výberovej komisie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 6 prílohy III služobného poriadku obsahuje osobitné ustanovenie zakazujúce sprístupňovať postoje výberovej komisie a dôkazy vzťahujúce sa na osobné alebo komparatívne hodnotenia týkajúce sa kandidátov; Komisia teda pri oboznámení žalobcu s jeho hodnotením získaným na ústnej skúške splnila svoju povinnosť odôvodnenia.
23 Potom žalobca kladie dôraz na nedostatok konania vzťahujúci sa na skutočnosť, že predseda výberovej komisie pán Singer nevyužil slúchadlá umožňujúce sledovať simultánne tlmočenie ústnej skúšky do francúzštiny, takže nerozumel odpovediam žalobcu v nemčine. Komisia je názoru, že tento žalobný dôvod nie je dôvodný v tom, že okrem skutočnosti, že pán Singer perfektne ovláda nemčinu a že členovia výberovej komisie nie sú povinní simultánne tlmočenie používať, sa predovšetkým zdá, že žalobca neutrpel žiadnu nerovnosť v zaobchádzaní, keďže pán Singer nevyužil simultánne tlmočenie u žiadneho z 94 ostatných kandidátov na ústnej skúške, ktorí odpovedali nemecky, a potom, že v každom prípade toto nemožno považovať za procesnú chybu.
24 Napokon žalobca tvrdí, že vzhľadom na množstvo úplných a nesporne presných odpovedí, ktoré poskytol na ústnej skúške, predstavuje zhodnotenie výkonu pod hranicou 50 % zjavné porušenie smerodajných pravidiel práce výberovej komisie výberového konania a platných kritérií hodnotenia a zhodnotenie môže vyplynúť iba z takého porušenia. Komisia zdôrazňuje, že nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v rozsahu, v akom má výberová komisia výberového konania rozsiahle oprávnenie voľnej úvahy, ktoré sa ešte zväčšuje pri ústnych skúškach výberového konania, keď výberová komisia môže brať do úvahy odpovede kandidátov, ale tiež ich skúsenosť a osobnosť.
25 Ako odpoveď na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania požadované Súdom pre verejnú službu v prípravnej správe pre pojednávanie zo 7. februára 2008 Komisia na odôvodnenie svojho odmietnutia postúpiť určité dôkazy požadované Súdom pre verejnú službu (pozri bod 16 tohto rozsudku) najmä tvrdí, že žalobca nepreukázal porušenie pravidiel, ktoré spravujú prácu výberovej komisie, a že v dôsledku toho je podľa ustálenej judikatúry rozhodnutie výberovej komisie vylúčené z preskúmania súdom. Komisia uznáva, že vo veci, ktorá viedla k rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. januára 2003, Angioli/Komisia (T‑53/00, Zb. s. I‑A‑13 a II‑73), poskytla účastníčke „rozpis známok, ktoré získala na ústnej skúške“, ale tvrdí, že išlo o „úplnú výnimku“ a že v súlade s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa tajnosti rokovania výberových komisií údajné porušenie povinnosti odôvodnenia neodôvodňuje v danom prípade predloženie „hodnotiacej dokumentácie“ žalobcu, ktorá obsahuje zároveň hodnotiacu matricu, rozličné body pridelené počas ústnej skúšky a hodnotenie členov výberovej komisie. Dospieva k záveru, že pri neexistencii akejkoľvek indície takej povahy, ktorá by spochybnila platnosť sporného aktu, požíva sporný akt prezumpciu platnosti, ktorá sa spája s aktmi Spoločenstva, a že Súdu pre verejnú službu neprináleží domáhať sa požadovaných informácií.
26 Vo svojich pripomienkach k odmietnutiu Komisie postúpiť určité dôkazy vyžadované v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania žalobca opätovne potvrdil, opierajúc sa o článok 27 služobného poriadku, že došlo k zjavnému porušeniu pravidiel vzťahujúcich sa na prácu výberovej komisie výberového konania najmä v tom rozsahu, v ktorom výberová komisia objektívne neposúdila výkony podané na ústnej skúške a neodôvodnila svoje rozhodnutie; vzhľadom na to, že v tejto veci bolo preukázané toto zjavné porušenie uvedených pravidiel, žalobca by mal výnimočne využiť odľahčenie dôkazného bremena z dôvodu objektívnej nemožnosti tieto dôkazy predložiť. Navyše, pokiaľ ide o vec, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Angioli/Komisia, žalobca vytýka Komisii porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
27 Ako odpoveď na pripomienky uvedené v predošlom bode Komisia tvrdí, že podľa judikatúry je konečné preskúmanie ústnej skúšky súdom Spoločenstva zo svojej povahy nemožné a že teda na splnenie povinnosti odôvodnenia stačí oznámiť iba celkové hodnotenie. Napokon trvá na neexistencii zjavného porušenia pravidiel spravujúcich práce výberovej komisie pokiaľ ide o, po prvé, správne zhodnotenie výkonov žalobcu počas jeho skúšky členmi výberovej komisie, po druhé, dodržanie povinnosti odôvodnenia, po tretie, dodržania zásady rovnosti zaobchádzania; okrem toho dodáva, že žalobcovi sa nepodarilo predložiť dostatočné dôkazy zjavného porušenia takých pravidiel.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
28 Na úvod treba pripomenúť, že na podporu svojej žaloby sa žalobca dovoláva troch žalobných dôvodov založených na porušení povinnosti odôvodnenia, existencii nedostatku konania a existencii zjavne nesprávneho posúdenia. Keďže Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe rozvinula určité úvahy vzťahujúce sa na zásadu rovnosti zaobchádzania, žalobca vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo 17. marca 2008 predniesol tvrdenia v prospech údajného porušenia uvedenej zásady, tvrdenia, na ktoré Komisia odpovedala vo svojich pripomienkach z 19. mája 2008. Keďže tieto výhrady neboli žalobcom prednesené v jeho žalobe, Súd pre verejnú službu môže len konštatovať, že sú neprípustné a že ich netreba preskúmavať.
29 Spomedzi troch žalobných dôvodov uvedených žalobcom v jeho žalobe treba predovšetkým preskúmať žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.
30 V tomto ohľade treba na úvod konštatovať, že z článku 253 ES a článku 25 druhého odseku služobného poriadku vyplýva, že každé rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho jednotlivca prijaté v súlade so služobným poriadkom a ovplyvňujúce negatívne jednotlivca musí byť odôvodnené. Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ako aj podstatnú formálnu náležitosť aktov inštitúcií a jej cieľom je jednak umožniť súdu vykonávať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a jednak poskytnúť dotknutej osobe informácie nevyhnutné na to, aby vedel, či je alebo nie je rozhodnutie dôvodné, a aby sa mu umožnilo posúdiť vhodnosť podania žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C‑310/99, Zb. s. I‑2289, bod 48 a z 19. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C‑113/00, Zb. s. I‑7601, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 1991, Pérez‑Mínguez Casariego/Komisia, T‑1/90, Zb. s. II‑143, bod 73; z 8. júna 1995, P/Komisia, T‑583/93, Zb. s. I‑A‑137 a II‑433, bod 24 a z 29. februára 1996, Lopes/Súdny dvor, T‑280/94, Zb. s. I‑A‑77 a II‑239, bod 148).
31 Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou výberového konania, Súdny dvor spresnil, že povinnosť odôvodnenia musí byť zosúladená s dodržaním utajenia prác výberovej komisie na základe článku 6 prílohy III služobného poriadku, pričom toto utajenie je ustanovené s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií výberového konania a objektivitu ich práce tým, že ich chráni pred akýmkoľvek vonkajším zasahovaním a tlakmi, či už pochádzajú od samotnej správy Spoločenstva, dotknutých kandidátov alebo tretích osôb; konkrétne súdy Spoločenstva konštatovali, že dodržiavanie tohto utajenia bráni sprístupneniu tak postojov zaujatých jednotlivými členmi výberových komisií, ako aj akýchkoľvek dôkazov vzťahujúcich sa na osobné alebo komparatívne hodnotenia týkajúce sa kandidátov a že požiadavka na odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie výberového konania musí zohľadniť povahu predmetných prác, ktoré sú v štádiu hodnotenia spôsobilosti kandidátov predovšetkým komparatívnej povahy a vzhľadom na to sa na ne vzťahuje utajenie, ktoré vyplýva zo samotnej podstaty týchto prác (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, Zb. s. I‑3423, body 24 až 28).
32 Na základe týchto úvah dospievajú súdy Spoločenstva sústavne k názoru, že „oboznámenie s hodnoteniami získanými na rozličných skúškach“ predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie (rozsudok Parlament/Innamorati, už citovaný, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. mája 1996, Kaps/Súdny dvor, T‑153/95, Zb. s. I‑A‑233 a II‑663, bod 81; z 2. mája 2001, Giulietti a i./Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. s. I‑A‑93 a II‑441, bod 81; Angioli/Komisia, už citovaný, bod 69 a Gibault/Komisia, už citovaný, bod 39).
33 Tento záver platí obzvlášť v prípade, keď hodnotenie písomnej fázy alebo ústnej fázy výberového konania pozostáva z niekoľkých individuálnych hodnotení zodpovedajúcich rozličným skúškam dotknutej fázy; to isté platí v prípade oboznámenia účastníka s čiastkovými hodnoteniami, zodpovedajúcimi rozličným kritériám hodnotenia každej z písomných alebo ústnych skúšok. V takom prípade totiž oboznámenie vylúčených kandidátov s individuálnymi alebo čiastkovými hodnoteniami nenesie iba informáciu o ich vylúčení z nasledujúcej etapy výberového konania, ale tiež informáciu týkajúcu sa dôvodov ich neúspechu, poskytujúc im informácie o záležitostiach alebo kritériách, pre ktoré výberová komisia nepovažovala ich výkon za uspokojujúci.
34 Judikatúra zmienená v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku nerozlišuje, prinajmenšom priamo, medzi oboznámením s niekoľkými individuálnymi alebo čiastkovými hodnoteniami a oboznámením s jediným individuálnym vylučujúcim hodnotením. Nemôže však z toho napriek tomu vyplývať, že by oboznámenie kandidáta s jediným individuálnym vylučujúcim hodnotením predstavovalo vždy dostatočné odôvodnenie, nezávisle od konkrétnych okolností danej veci.
35 Na jednej strane totiž nič v znení ani v skutkovom rámci judikatúry uvedenej v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku neumožňuje vykladať odkaz na „hodnotenia získané pri rozličných skúškach“ tak, že sa majú na mysli iba individuálne vylučujúce hodnotenia na rozdiel od ostatných existujúcich hodnotení, vrátane čiastkových známok, najmä pokiaľ ide o čiastkové hodnotenia v prípade, keď písomná fáza alebo – ako je to v tomto prípade – ústna fáza zahŕňa iba jedinú skúšku, a teda jediné individuálne hodnotenie. Súd pre verejnú službu v tomto ohľade zdôrazňuje všeobecné pojmy používané predmetnou judikatúrou, rovnako ako aj okolnosť, že v už citovanom rozsudku Parlament/Innamorati, ktorý je pôvodcom judikatúry citovanej v bode 32, sa výhrada vzťahujúca sa na povinnosť odôvodnenia nevzťahovala na odmietnutie žalovanej inštitúcie poskytnúť žalobcovi viacero hodnotení, individuálnych alebo čiastkových, ale na zamietnutie oboznámenia žalobcu s kritériami výberovej komisie a dôvodmi vtedy napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Parlament/Innamorati, už citovaný, bod 22); je to tak rovnako v prípade rozsudkov, ktoré sa týkali, rovnako ako v tomto prípade, vylúčenia žalobcov počas ústnej fázy, ako napríklad rozsudky Angioli/Komisia (už citovaný, body 56 až 65) Gibault/Komisia (už citovaný, body 33 až 35).
36 Navyše, v nedávnej veci týkajúcej sa – rovnako ako táto vec – neúspechu kandidáta v ústnej fáze výberového konania súd rozhodol, že povinnosť odôvodnenia môže zahŕňať oboznámenie, na žiadosť kandidáta, s čiastkovými hodnoteniami a s metódou použitou výberovou komisiou na určenie individuálneho hodnotenia počas jednej z ústnych skúšok a že ak toto odôvodnenie nie je poskytnuté na žiadosť vylúčeného kandidáta, prináleží súdu Spoločenstva požadovať spresnenia prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. apríla 2004, Pascall/Rada, T‑277/02, Zb. s. I‑A‑137 a II‑621); v uvedenej veci boli také opatrenia okrem iného vyžadované Súdom prvého stupňa a žalovaný účastník ich predložil, po čom sa stal žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia bezpredmetným (pozri rozsudok Pascall/Rada, už citovaný, body 28 až 31).
37 Súd pre verejnú službu okrem toho poznamenáva, že Komisia samotná už súhlasila s oboznámením kandidátov s čiastkovými hodnoteniami, konkrétne v dvoch veciach týkajúcich sa neúspechu kandidátov pri ústnej fáze, ktorá pozostávala z jedinej ústnej skúšky. V prvej veci, týkajúcej sa výberového konania, Komisia postúpila účastníčke na jej žiadosť rozpis rôznych čiastkových známok ústnej skúšky, podľa jednotlivých kritérií (pozri rozsudok Angioli/Komisia, už citovaný, bod 79). V druhej veci, týkajúcej sa výberového konania, Komisia na žiadosť Súdu prvého stupňa postúpila hodnotenia výberovej ústnej skúšky, podľa jednotlivých kritérií, predstavované stupnicou v rozmedzí od „--“ do „++“ (pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 56). Teda na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia, keď odkazovala na vec, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Angioli/Komisia, v jej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nebolo oznámenie dodatočných informácií, a konkrétne hodnotení získaných pre každé z kritérií hodnotenia, „úplnou výnimkou, iba v jednom konkrétnom prípade“, ale došlo k nemu opakovane, vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci.
38 Okrem toho, pokiaľ ide o žiadosti týkajúce sa iných informácií ako sú hodnotenia ako také, teda kritérií alebo dôvodov vylučujúceho hodnotenia alebo ďalších informácií vzťahujúcich sa na hodnotenie dotknutého kandidáta, treba konštatovať, že napriek tvrdeniu, podľa ktorého oboznámenie s individuálnymi hodnoteniami naplnilo povinnosť odôvodnenia, dokonca aj z textu rozsudkov preberajúcich toto tvrdenie (pozri bod 32 tohto rozsudku), vrátane už citovaného rozsudku Parlament/Innamorati, a najmä rozsudkov vzťahujúcich sa na ústnu fázu, ako sú napríklad rozsudky Angioli/Komisia (už citovaný, body 71 až 85) a Gibault/Komisia (už citovaný, bod 42) vyplýva, že súd Spoločenstva sa neobmedzuje na automatické uplatňovanie hore uvedenej judikatúry, ale preskúmava každý konkrétny prípad berúc do úvahy konkrétny rámec veci a žiadosti dotknutých kandidátov.
39 Úvahy vysvetlené v bodoch 35 až 37 rovnako ako aj v predošlom bode sú posilnené existujúcou judikatúrou v záležitosti neúspechu v písomnej fáze výberového konania, podľa ktorej kandidát zvyčajne dostáva pomerne úplné vysvetlenie svojho neúspechu, keď získava nielen rozličné individuálne hodnotenia, ale rovnako tiež odôvodnenie individuálneho vylučujúceho hodnotenia, ktoré privodilo jeho vylúčenie z pokračovania výberového konania, rovnako ako aj ďalšie informácie. V skutočnosti súd Spoločenstva rozhodol, že „nepostupujúci kandidáti môžu prípadne dostať od inštitúcie organizujúcej predmetné výberové konanie svoje opravené testy a/alebo všeobecné kritériá hodnotenia určené výberovou komisiou, a to, ako je to v tomto prípade, prostredníctvom vedomého postúpenia listín v priebehu súdneho konania, v ktorom proti sebe stojí táto inštitúcia a uvedení kandidáti, alebo na základe praxe prijatej touto inštitúciou, ktorej cieľom je zabezpečenie transparentnosti výberových konaní pri rešpektovaní pravidla tajnosti rokovania výberovej komisie výberového konania zakotvenej v článku 6 prílohy III služobného poriadku“ (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01, Zb. s. I‑A‑169 a II‑861, bod 70 a zo 17. septembra 2003, Alexandratos a Panagiotou/Rada, T‑233/02, Zb. s. I‑A‑201 a II‑989, bod 31). Okrem toho sa zdá, že inštitúcie opakovane postúpili buď priamo žalobcovi, alebo na požiadanie súdu Spoločenstva opravenú kópiu testu a/alebo hodnotiacu dokumentáciu obsahujúcu vyhodnotenie testu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. júla 2005, Le Voci/Rada, T‑371/03, Zb. s. I‑A‑209 a II‑957, body 115 až 117; rozsudky Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia, F‑73/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ktorý je predmetom odvolacieho konania prebiehajúceho na Súde prvého stupňa, vec T‑105/08 P, body 72, 79 a 80, rovnako ako aj zo 4. septembra 2008, Dragoman/Komisia, F‑147/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 21, 82 a 83). Hoci je pravdou, že osoby, ktoré opravujú písomné skúšky, nemusia dotknuté osoby poznať (a sú teda chránené pred zasahovaním a tlakmi, na ktoré poukazuje judikatúra citovaná v bode 31 tohto rozsudku), na rozdiel od členov výberovej komisie zasadajúcej počas ústnej fázy, Súd pre verejnú službu je názoru, že táto okolnosť objektívne neodôvodňuje existenciu dôležitých rozdielov medzi požiadavkami na odôvodnenie v prípade neúspechu v písomnej fáze, tak ako tieto požiadavky vyplývajú z judikatúry uvedenej v tomto bode, a požiadavkami, ktorými sa bráni Komisia v prípade nezloženia ústnej skúšky, ktoré by konkrétne v tejto veci pozostávali iba z poskytnutia individuálneho vylučujúceho hodnotenia žalobcovi, a to napriek okolnostiam opísaným v bodoch 42 až 47 tohto rozsudku.
40 V dôsledku toho treba pripustiť, že hoci sa otázka zosúladenia povinnosti odôvodnenia s dodržaním zásady tajnosti rokovania výberovej komisie, najmä pokiaľ ide o otázku, či oznámenie iba individuálneho vylučujúceho hodnotenia vylúčenému počas ústnej fázy spĺňa uvedenú povinnosť, prikláňa najčastejšie v prospech zásady tajnosti rokovania výberovej komisie, za osobitných okolností to môže byť inak. Taký záver vôbec nie je v rozpore so zásadou dodržiavania utajenia rokovania výberovej komisie stanovenej v článku 6 prílohy III služobného poriadku a okrem toho zapadá do nedávneho vývoja judikatúry Spoločenstva v prospech transparentnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, Zb. s. I‑11389 a z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke; rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. novembra 2007, Bavarian Lager/Komisia, T‑194/04, Zb. s. II‑4523, ktorý je predmetom odvolacieho konania prebiehajúceho pred Súdnym dvorom, vec C‑28/08 P).
41 V tejto veci je Súd pre verejnú službu názoru, že ide o osobitné okolnosti v zmysle predošlého bodu.
42 Po prvé, zo znenia rozhodnutia z 10. mája 2007 (pozri bod 9 tohto rozsudku) je nesporné, že žalobca v ústnej fáze neuspel iba veľmi tesne. Za týchto podmienok je rozumné, keď dotknutá osoba požaduje doplnenie informácií, ak pre nič iné tak preto, aby sa uistila, že jej hodnotenie nie je dôsledkom chyby, alebo preto, aby bola informovaná o jeho prípadnom zaokrúhlení.
43 Po druhé, je rovnako nesporné, že žalobca dostal iba jediné individuálne hodnotenie za ústnu fázu, čo mu na rozdiel od predpokladov uvedených v bode 33 tohto rozsudku neumožňuje získať informácie vysvetlené v uvedenom bode, ktoré potrebuje na to, aby pochopil dôvody svojho neúspechu v tejto fáze výberového konania, o to viac, že, ako bolo uvedené, neuspel iba tesne.
44 Po tretie, je rovnako nesporné, že v danej veci existovali čiastkové hodnotenia, ktoré slúžili na vypočítanie individuálneho vylučujúceho hodnotenia žalobcu. Toto je jasne uvedené v odpovedi na jeho žiadosť o opätovné preskúmanie a bolo to potvrdené zástupcom Komisie na pojednávaní.
45 Po štvrté, ak zástupkyňa Komisie na pojednávaní tvrdila, že všetky kritériá hodnotenia uvedené v oznámení o výberovom konaní EPSO/AD/26/05 boli skutočne predmetom hodnotenia a boli zohľadnené pri výpočte individuálneho hodnotenia kandidátov, treba zdôrazniť, na jednej strane, že podľa jej vlastného vyhlásenia sama hodnotiacu dokumentáciu nevidela (pozri bod 25 tohto rozsudku) a urobila iba to, že postúpila Súdu pre verejnú službu informácie, ktoré získala od EPSO, na druhej strane a predovšetkým, že v odpovedi na otázku Súdu pre verejnú službu pripustila, že nevie, či mali všetky tieto hodnotiace kritériá rovnakú váhu, ani či nevzala do úvahy ďalšie prvky neuvedené v oznámení o uvedenom výberovom konaní. Konkrétne, keď jej bola niekoľkokrát položená otázka, či bolo hodnotenie 24,5 z 50 výsledkom matematického súčtu každého z čiastkových hodnotení zodpovedajúcich hodnotiacim kritériám určeným v oznámení o výberovom konaní, zástupkyňa Komisie síce odpovedala na uvedenú otázku kladne, avšak svoje stanovisko modifikovala nevylúčiac, že mohli byť vzaté do úvahy aj iné prvky alebo úvahy pri pridelení tohto vylučujúceho hodnotenia žalobcovi. Teda ak „kritériá pre opravy“ uvedené v bode 29 už citovaného rozsudku Parlament/Innamorati smerujú k tomu, aby poskytli hodnotiteľom písomných skúšok – ktorých je obvykle viac ako členov výberovej komisie zasadajúcej počas ústnej fázy – spoločné pravidlá pre posúdenie a hodnotenie písomných skúšok a sú utajené, nie je to tak v prípade hodnotiacich kritérií v tejto veci, ktoré sú uvedené pod nadpisom B bod 3 oznámenia o výberovom konaní EPSO/AD/26/05, sú dostupné verejnosti a sú záväzné pre členov výberovej komisie. Z toho vyplýva, že za takých okolností konkrétnej veci ako sú okolnosti opísané vyššie neumožňuje samotné oboznámenie s individuálnym vylučujúcim hodnotením ani žalobcovi ani Súdu pre verejnú službu uistiť sa, že rozhodnutia z 10. mája 2007 a z 19. júna 2007 nie sú postihnuté nedostatkom vzťahujúcim sa na hodnotiace kritériá, ktoré treba zohľadniť pri výpočte individuálneho hodnotenia a ktoré sa v tejto veci týkali hodnotenia jednak osobitných vedomostí spojených „s oblasťou činnosti“ a znalostí o Európskej únii, jej inštitúciách a politikách, jednak znalostí druhého jazyka a napokon schopnosti kandidátov prispôsobiť sa vo verejnej službe Spoločenstiev práci v multikultúrnom prostredí.
46 Po piate, nezdá sa, že by oboznámenie žalobcu s podrobnejšími informáciami ako je jeho individuálne vylučujúce hodnotenie mohlo buď predstavovať nadmerné pracovné zaťaženie Komisie, vzhľadom na v súčasnosti dostupné technologické prostriedky, alebo sa ukázať ako citlivé. Hoci je pravdou, že na pojednávaní zástupkyňa Komisie tieto dve otázky nastolila, Súd pre verejnú službu musí poznamenať, že tak urobila iba všeobecným spôsobom, bez zdôraznenia problémov, ktoré by nastali v danej veci, konkrétne bez toho, aby zdôraznila početné požiadavky ostatných kandidátov na podrobnejšie odôvodnenia ich individuálneho vylučujúceho hodnotenia a bez toho, aby uviedla, v čom by oznámenie podrobnejších informácií žalobcovi, neumožňujúcich však zistiť hodnotenia jednotlivých členov výberovej komisie alebo vypočítané hodnotenia pridelené každým z členov výberovej komisie, mohlo viesť k citlivým situáciám. V skutočnosti počas pojednávania a stále vo všeobecných pojmoch nanajvýš uviedla, že odmietnutie poskytnutia takých informácií spočívalo hlavne v ťažkostiach s hľadaním osôb ochotných byť členmi výberových komisií a v „záplave námietok“ kandidátov výberového konania, ku ktorým by oznamovanie takých informácií mohlo viesť.
47 Po šieste, vo svojom rozhodnutí z 19. júna 2007 nevyhovujúcom žiadosti o opätovné preskúmanie výberová komisia, odkazujúc na „osobitné znalosti“ žalobcu, uviedla, že množstvo neuspokojujúcich odpovedí prevýšilo množstvo uspokojujúcich odpovedí, kým v odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a potom na pojednávaní žalovaný účastník uviedol, že hlavným nedostatkom odpovedí žalobcu na ústnej skúške bola ich vo všeobecnosti málo presná a jasná povaha. Okrem toho, pokiaľ ide o posledne uvedenú kritiku, Komisia nezmienila, či to platilo pre celok hodnotiacich kritérií určených v oznámení o výberovom konaní alebo iba pre kritérium vzťahujúce sa na osobitné vedomosti. Súd pre verejnú službu tak vo vyjadreniach Komisie vidí určité medzery a rozpory, ktoré by mohlo napraviť jednoduché oboznámenie s hodnotiacou dokumentáciou a/alebo čiastkovými hodnoteniami žalobcu.
48 Subsidiárne Súd pre verejnú službu poznamenáva, že žalobca pripojil k svojej žalobe trojstranovú zápisnicu zo svojej ústnej skúšky z 29. marca 2007. Hoci je nesporné, že neprináleží Súdu pre verejnú službu spochybňovať posúdenia členov výberovej komisie na základe takého dokumentu, ktorý by navyše nemal mať žiadnu dôkaznú hodnotu, zostáva pravdou, že žalobca nezakladá svoje námietky smerujúce proti výsledkom ústnej skúšky na hmlistých a neurčitých informáciách, ktorých by sa dovolával nepresným a zmätočným spôsobom, ale na jasnej a výslovnej zápisnici zachycujúcej otázky, ktoré mu boli položené, a zachytávajúcej odpovede, ktoré poskytol.
49 V dôsledku toho treba pripustiť, že ak oboznámenie žalobcu s individuálnym vylučujúcim hodnotením, ktoré získal na ústnej skúške, konkrétne známkou 24,5 z 50, predstavuje viac ako len jednoduché východisko odôvodnenia, ku ktorému mohli byť podľa judikatúry (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. novembra 1997, Berlingieri Vinzek/Komisia, T‑71/96, Zb. s. I‑A‑339 a II‑921, bod 79) v priebehu konania predložené dodatočné spresnenia, naopak, táto známka samotná nie je za okolností tejto veci dostatočná na to, aby úplne splnila povinnosť odôvodnenia; z toho vyplýva, že zamietnutie Komisie poskytnúť akékoľvek doplnky k informáciám má za následok porušenie tejto povinnosti.
50 Neprináleží Súdu pre verejnú službu určovať prvky informácií, ktoré má Komisia oznamovať účastníkovi na účely splnenia svojej povinnosti odôvodnenia, najmä keď, ako je to v tomto prípade, sa Komisia odmieta podrobiť opatreniam na zabezpečenie priebehu konania určeným Súdom pre verejnú službu a keď Súd pre verejnú službu v dôsledku toho nemôže poznať obsah hodnotiacej dokumentácie žalobcu alebo ostatné informácie vzťahujúce sa na priebeh jeho ústnej skúšky a konkrétne, pridelenia jeho hodnotenia.
51 Súd pre verejnú službu napriek tomu poznamenáva, že v každom prípade, a najmä v tomto prípade, mohli byť žalobcovi oznámené určité dodatočné informácie, ako napríklad vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Pascall/Rada, bez narušenia utajenia prác výberovej komisie tak, ako je vymedzené judikatúrou (pozri bod 31 tohto rozsudku), konkrétne práve tak, ako to vyžaduje už citovaný rozsudok Parlament/Innamorati, bez sprístupnenia či už postojov zaujatých jednotlivými členmi výberovej komisie alebo informácií súvisiacich s posudzovaním kandidátov osobného alebo komparatívneho charakteru (pozri rozsudok Pascall/Rada, už citovaný, bod 28). Súd pre verejnú službu má na mysli najmä čiastkové hodnotenia pre každé z kritérií hodnotenia určených v oznámení o výberovom konaní; rovnako to mohlo platiť o hodnotiacej dokumentácii, ktorá mu mohla byť postúpená s vymazaním informácií pokrytých tajnosťou rokovania výberovej komisie. Odmietnutie Komisie oznámiť, dokonca aj Súdu pre verejnú službu, tieto prvky informácií má za následok to, že Súdu pre verejnú službu nie je umožnené plne vykonávať jeho preskúmanie. Napriek skutočnosti, že Komisia vyjadrila na pojednávaní názor, že oboznámenie s rozpisom známok podľa jednotlivých kritérií „by toho veľa neprinieslo“ a že potom vo svojich pripomienkach z 19. mája 2008 k doplňujúcemu vyjadreniu žalobcu zo 17. marca 2008 vyjadrila názor, že dokumenty požadované Súdom pre verejnú službu, konkrétne hodnotiaca dokumentácia, „nemajú žiadnu relevanciu“, je také posúdenie týkajúce sa dôvodnosti žalobného dôvodu spočívajúceho v porušení povinnosti odôvodnenia v právomoci Súdu pre verejnú službu a nie Komisie.
52 V každom prípade by vyhovenie argumentácii Komisie viedlo okrem iného k tomu, že by Súd pre verejnú službu bol zbavený každej možnosti preskúmania hodnotenia ústnej fázy. Teda aj keď Súd pre verejnú službu nemôže účinne nahradiť posúdenie členov výberovej komisie svojím posúdením, musí byť schopný overiť, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia (ktorého význam bol pripomenutý v bode 30 tohto rozsudku), že členovia výberovej komisie ohodnotili žalobcu na základe hodnotiacich kritérií uvedených v oznámení o výberovom konaní a že pri výpočte známky účastníka nedošlo k žiadnej chybe; rovnako musí byť schopný vykonávať obmedzené preskúmanie vzťahu medzi posúdeniami členov výberovej komisie a ich vypočítanými hodnoteniami (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 1987, Kolivas/Komisia, 40/86, Zb. s. 2643, bod 11; rozsudok Van Neyghem/Komisia, už citovaný, bod 86 a rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 34 a 36). Na tieto účely musí pristúpiť k opatreniam na zabezpečenie priebehu konania, ktoré sa mu vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci zdajú vhodné, a žalovanej inštitúcii prípadne uviesť, ako to Súd pre verejnú službu urobil v tomto prípade, že odpovede budú postúpené účastníkovi iba v rozsahu, v akom to bude zlučiteľné so zásadou tajnosti rokovania výberovej komisie.
53 V danej veci je vzhľadom na informácie v spise (konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na body 42 až 47 tohto rozsudku) a vzhľadom na neposkytnutie prvkov informácií požadovaných Súdom pre verejnú službu zo strany Komisie v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania (pozri bod 16 tohto rozsudku) Súd pre verejnú službu názoru, že žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia je dôvodný a treba mu vyhovieť.
54 Taký záver nemôže byť spochybnený stanoviskom Komisie vyjadreným v jej vyjadrení z 18. februára 2008, podľa ktorého jej odmietnutie sprístupnenia hodnotiacej dokumentácie a ďalších informácií požadovaných Súdom pre verejnú službu bolo odôvodnené, na jednej strane, neexistenciou tvrdenia žalobcu, a tým menej dôkazov, o zjavnom porušení pravidiel spravujúcich práce výberovej komisie a na druhej strane okolnosťou, že Súd pre verejnú službu mylne chápal povinnosť odôvodnenia ako pravidlo spravujúce práce výberovej komisie alebo, nanajvýš, ako súvisiace pravidlo. V skutočnosti, okrem toho, že dokonca aj zo znenia prípravnej správy pre pojednávanie vyplýva, že predmetné opatrenia boli požadované predovšetkým na účely posúdenia žalobného dôvodu založeného na povinnosti odôvodnenia, stanovisko Komisie nesprávne vyložilo, za okolností danej veci, tak kogentnú povahu povinnosti odôvodnenia, ako aj samotný význam tejto povinnosti, tak ako je pripomenutá v bode 30 tohto rozsudku.
55 Zo všetkého čo bolo uvedené vyššie a bez toho, aby bolo potrebné preskúmavať dva zvyšné žalobné dôvody vznesené žalobcom, vyplýva, že návrhom smerujúcim k zrušeniu rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 (pozri bod 19 tohto rozsudku) z 19. júna 2007 treba vyhovieť, keďže došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia.
56 Naopak, pokiaľ ide o návrhy smerujúce k tomu, aby Súd pre verejnú službu uložil Komisii príkazy, Súd pre verejnú službu pripomína, že podľa ustálenej judikatúry súd Spoločenstva zjavne nemá právomoc ukladať inštitúciám Spoločenstva príkazy. Táto judikatúra je uplatniteľná na spory z verejnej služby (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1989, Becker a Starquit/Parlament, C‑41/88 a C‑178/88, Zb. s. 3807, abstrakt, bod 6; rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júna 1998, Chesi a i./Rada, T‑172/95, Zb. s. I‑A‑265 a II‑817, bod 33). Súd pre verejnú službu by teda nemal, bez prekročenia výsad správneho orgánu (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, Zb. s. I‑A‑259 a II‑1263, bod 28, a citovanú judikatúru), v danej veci ukladať Komisii príkazy, a to dokonca ani také, ktoré zodpovedajú povinnosti zaväzujúcej inštitúciu, v súlade s článkom 233 ES, po zrušujúcom rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. júna 2005, Castets/Komisia, T‑80/04, Zb. s. I‑A‑161 a II‑729, bod 17 a z 5. októbra 2005, Rasmussen/Komisia, T‑203/03, Zb. s. I‑A‑279 a II‑1287, bod 32). Naopak, Komisii prináleží prijať opatrenia, ktoré prináša so sebou výkon rozsudku.
O trovách
57 Podľa článku 122 rokovacieho poriadku sa ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II uvedeného poriadku vzťahujúce sa na trovy konania a súdne výdavky uplatňujú iba na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, teda od 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred týmto dátumom sa budú primerane uplatňovať príslušné ustanovenia rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
58 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 88 toho istého poriadku však v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami inštitúcie znášajú vlastné trovy konania. Keďže žalobe žalobcu bolo v zásade vyhovené, je opodstatnené rozhodnúť, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/26/05 z 19. júna 2007 sa zrušuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. októbra 2008.
W. Hakenberg | | S. Gervasoni |
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu