ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 12. októbra 2010

Vec F-49/09

Eberhard Wendler

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Starobný dôchodok – Vyplácanie dôchodku – Povinnosť otvoriť bankový účet v štáte bydliska – Slobodné poskytovanie služieb – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku – Zásada rovnosti“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E. Wendler, bývalý úradník Komisie, navrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým mu bolo nariadené, aby Komisii oznámil údaje o bankovom účte v štáte svojho bydliska na účely vyplácania jeho starobného dôchodku

Rozhodnutie: Žaloba, ktorú podal žalobca, sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou. Rada Európskej únie, vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje návrhy Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Dôchodky – Starobný dôchodok – Vyplácanie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 17, a príloha VIII článok 45 tretí odsek)

S úradníkmi na dôchodku a s úradníkmi v aktívnom služobnom pomere sa zaobchádza rozdielne, pokiaľ ide o vyplácanie súm, na ktoré majú nárok. Zatiaľ čo podľa článku 45 tretieho odseku prílohy VIII služobného poriadku sa úradníkom na dôchodku s bydliskom v Európskej únii všetky dávky vyplácajú do banky v členskom štáte bydliska, rovnocenné pravidlo pre úradníkov v aktívnom pomere, ktoré je uvedené v článku 17 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku, podľa ktorého sa platba vykoná každému úradníkovi na mieste, kde vykonáva svoje povinnosti, pripúšťa dve možnosti. Na jednej strane článok 17 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku stanovuje možnosť pre úradníka v aktívnom pracovnom pomere prevádzať časť svojich odmien do iného členského štátu prostredníctvom inštitúcie, v ktorej je zamestnaný, konkrétne čiastku na nezaopatrené dieťa, zodpovedajúcu výške príspevku na vzdelanie, ktorý skutočne dostal na toto dieťa navštevujúce vzdelávacie zariadenie v tomto inom členskom štáte a pravidelné platby všetkým ostatným osobám s bydliskom v tomto inom členskom štáte, voči ktorým má zamestnanec preukázateľný záväzok v zmysle rozhodnutia súdov alebo príslušného správneho orgánu. Na druhej strane a bez ohľadu na možnosti takto poskytnuté článkom 17 ods. 2 prílohy VII služobného poriadku, ten istý článok 17 vo svojom odseku 4 priznáva úradníkovi v aktívnom služobnom pomere právo požiadať o pravidelný prevod súm, ktoré mu prináležia, do iného členského štátu než je štát, v ktorom vykonáva svoje povinnosti, bez použitia opravného koeficientu a to do výšky 25 % jeho základného platu.

Toto rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi na dôchodku a úradníkmi v aktívnom služobnom pomere však nemôže viesť k protiprávnej diskriminácii, lebo tieto dve kategórie úradníkov sa nachádzajú v objektívne odlišných situáciách. Zatiaľ čo úradníci na dôchodku si môžu slobodne zvoliť členský štát svojho stáleho bydliska, úradníci v aktívnom služobnom pomere musia mať podľa článku 20 služobného poriadku bydlisko buď v mieste výkonu práce, alebo v takej vzdialenosti od neho, ktorá je zlučiteľná s riadnym plnením jeho povinností. S výnimkou tých, ktorých miesto výkonu práce zodpovedá členskému štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, sa tak v prípade úradníkov v aktívnom služobnom pomere predpokladá, že majú väzby najmenej v dvoch rôznych členských štátoch, v predmetnej veci v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a členskom štáte, ktorý je miestom výkonu ich práce. Naopak, úradníci na dôchodku sa vzhľadom na to, že si môžu zvoliť svoje bydlisko, nemôžu odvolávať na takúto domnienku, hoci na základe vlastného rozhodnutia môžu mať bydlisko v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a podliehať, ak odišli do dôchodku pred 1. májom 2004, opravnému koeficientu vzťahujúcemu sa k tomuto štátu bydliska.

(pozri body 43 a 44)