UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 10. novembra 2009

Vec F‑70/07

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Námietka paralelnej žaloby – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä zaviazať Komisiu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku jej odmietnutia nahradiť mu jeho nahraditeľné trovy konania, ktoré údajne vynaložil vo veci T‑176/04

Rozhodnutie: Prvá, druhá, tretia a šiesta časť žalobného návrhu sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania, pokiaľ ide o prvú, druhú, tretiu a šiestu časť žalobného návrhu žalobcu, ako aj trovy konania vzniknuté vo veci T‑176/04 DEP.

Abstrakt

Konanie – Trovy konania – Určenie – Predmet

(Článok 236 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 92 ods. 1, služobný poriadok úradníkov, článok 91)

Normotvorca zaviedol osobitné konanie na určenie výšky trov konania, ak účastníci konania v nadväznosti na vydanie rozsudku alebo uznesenia, ktorým Súd prvého stupňa ukončil konanie a rozhodol o trovách konania, namietajú výšku a povahu nahraditeľných trov konania. Okrem toho, toto osobitné konanie upravené v článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, smerujúce k určeniu výšky trov konania, vylučuje požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva. Žaloba žalobcu podaná na základe článku 236 ES a článku 91 služobného poriadku, ktorá má v skutočnosti rovnaký predmet ako návrh na určenie výšky trov konania, preto nemôže byť prípustná.

(pozri body 16 a 17)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia, T‑351/03, Zb. s. II‑2237, bod 297