Odvolanie podané 5. februára 2020: Sigrid Dickmanns proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) z 18. novembra 2019 vo veci T-181/19, Sigrid Dickmanns/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

(vec C-63/20 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Sigrid Dickmanns (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor

1.    v celom rozsahu zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie (šiesta komora) z 18. novembra 2019 vo veci T-181/19 a vrátil vec po zrušení tohto uznesenia Všeobecnému súdu,

2.    uložil Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka svoje odvolanie zakladá na jedinom odvolacom dôvode, ktorým je nesprávny výklad a nesprávne uplatnenie článkov 90 a 91, najmä článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a súčasne masívne porušenie základných práv odvolateľky na spravodlivý proces, ako aj na riadnu správu vecí verejných.

Podľa názoru odvolateľky Všeobecný súd jej sťažnosť podanú podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku nesprávne považoval za podanú po uplynutí lehoty. Táto sťažnosť bola podaná v rámci troch mesiacov po vydaní odôvodneného rozhodnutia EUIPO, nie však v rámci troch mesiacov po tom, ako EUIPO na základe článku 90 ods. 2 tretej vety tretej zarážky služobného poriadku konkludentne zamietol návrh, ktorý podala odvolateľka.

Odvolateľka v tejto súvislosti namieta, že výklad článku 90 služobného poriadku, ktorý uskutočnil Všeobecný súd, odporuje zneniu tohto ustanovenia. Jej sťažnosť sa nevzťahovala na konkludentné zamietnutie uvedené v článku 90 ods. 2 tretej vete tretej zarážke služobného poriadku, ale na rozhodnutie, ktoré jej bolo oznámené podľa článku 90 ods. 3 tretej vety tohto služobného poriadku, a v dôsledku toho bolo na základe svojho znenia prípustná. Ani zo znenia článku 90 ods. 1 tretej vety, ani z článku 90 ods. 2 tretej vety druhej zarážky a ani zo znenia článku 90 ods. 2 tretej vety tretej zarážky služobného poriadku nevyplýva, že v prípade konkludentného zamietnutia žiadosti sa druhá zarážka nemá uplatniť, alebo že tretia zarážka má mať prednosť. Výslovné zamietnutie zo strany EUIPO nebolo ani jasným potvrdením predtým vydaného konkludentného zamietnutia už z dôvodu, že EUIPO sa ku konkludentnému zamietnutiu nevyjadril. Okrem toho viedli prvky odkláňajúce sa od jasného potvrdenia, najmä jeho odôvodnenie, k tomu, že ide o nové rozhodnutie.

Odvolateľka ďalej tvrdí, že výklad uskutočnený Všeobecným súdom je v rozpore so zmyslom a účelom článku 90 ods. 1 druhej a tretej vety služobného poriadku, ako aj s cieľom právnej istoty. Zmyslom a účelom týchto pravidiel je predovšetkým ochrana žiadateľa a nie, aby mal menovací orgán – ako je to v konečnom dôsledku v prípade výkladu uskutočneného Všeobecným súdom – prospech z porušenia povinnosti v procesno-technickom zmysle. Cieľu právnej istoty podstatne viac zodpovedá výklad zastávaný odvolateľkou. Jednak je v súlade so znením článku 90 ods. 2 služobného poriadku a neobracia – ako výklad uskutočnený Všeobecným súdom – zmysel jeho znenia. Podľa výkladu zastávaného Všeobecným súdom by ďalej bola lehota po vydaní výslovného a odôvodneného rozhodnutia menovacieho orgánu rozlične dlhá v závislosti od toho, či bolo alebo nebolo predtým vydané konkludentné rozhodnutie.

Odvolateľka okrem toho namieta závažné porušenie jej základných práv na spravodlivý proces a riadnu správu vecí verejných. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva najmä v tom, že menovací orgán môže porušenie povinnosti (v súvislosti s jeho povinnosťou vydať rozhodnutie o žiadosti podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku v lehote štyroch mesiacov), využiť na to, aby lehotu pre žiadateľa, v ktorej môže reagovať na odôvodnenie odmietnutia, ktoré bolo oznámené menovacím orgánom, svojvoľne skrátil. Žiadateľ navyše v prípade výkladu uskutočneného Všeobecným súdom z dôvodu opačného významu článku 90 ods. 2 druhej a tretej vety druhej zarážky služobného poriadku čelí značne vyššiemu riziku, že nebude mať z dôvodu zmeškania lehoty vo veci úspech. Napokon môže výklad článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorý je v súlade so základnými právami, viesť iba k výsledku zastávanému odvolateľkou.

____________