ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 28. februára 2013

Vec F‑51/11

Dimitrios Pachtitis

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Zrušenie rozhodnutia o nepripustení uchádzača do ďalšej fázy výberového konania – Výkon rozsudku – Rozhodnutie o opätovnom začatí verejného výberového konania a ktorým bol protiprávne vylúčený uchádzač vyzvaný, aby opätovne vykonal vstupné testy“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Pachtitis navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) o opätovnom začatí verejného výberového konania EPSO/AD/77/06 a ktorým bol vyzvaný, aby opätovne vykonal vstupné testy tohto výberového konania

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Abstrakt

Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zohľadnenie odôvodnenia a výroku rozsudku – Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania o nepripustení uchádzača do ďalšej fázy výberového konania – Opätovné začatie výberového konania iba vo vzťahu k žalobcovi – Spôsob vhodného výkonu

(Článok 266 ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, článok 27)

V nadväznosti na rozsudok o zrušení je dotknutá inštitúcia povinná na základe článku 266 prvého odseku ZFEÚ prijať nevyhnutné opatrenia na zrušenie účinkov konštatovanej nezákonnosti, čo v prípade aktu, ktorý už bol vykonaný, znamená postaviť žalobcu do právnej situácie, v ktorej sa nachádzal pred týmto aktom.

Na splnenie tejto povinnosti je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná dodržať nielen výrok rozsudku o zrušení, ale aj dôvody, ktoré viedli k výroku a o ktoré sa rozsudok nevyhnutne opiera, pokiaľ sú potrebné v záujme určenia presného zmyslu toho, čo bolo rozhodnuté vo výroku. Tieto dôvody totiž jednak identifikujú ustanovenie považované za nezákonné a jednak vysvetľujú dôvody nezákonnosti konštatovanej vo výroku, pričom dotknutá inštitúcia musí na ne prihliadnuť pri nahrádzaní zrušeného aktu.

Okrem toho dotknutej inštitúcii prináleží stanoviť, aké sú vyžadované opatrenia, aby vyhovela rozsudku o zrušení, pričom voľná úvaha, ktorou disponuje, je obmedzená nutnosťou dodržať tak výrok a odôvodnenie tohto rozsudku, ako aj ustanovenia práva Únie. Žalovaná inštitúcia sa tak musí vyhnúť najmä tomu, aby prijaté opatrenia boli postihnuté tými istými nezrovnalosťami, ako boli nezrovnalosti identifikované v rozsudku o zrušení.

Z tohto hľadiska, pokiaľ ide o verejné výberové konanie uskutočnené na vytvorenie rezervy pre budúci nábor, ktorého skúšky boli zrušené, práva uchádzača sú primerane chránené, ak menovací orgán pristúpi vo vzťahu k tomuto uchádzačovi k opätovnému začatiu výberového konania určeného na vytvorenie rezervného zoznamu, pričom takéto opätovné začatie obsahuje navrátenie do stavu, aký bol predtým, ako nastali okolnosti spochybnené súdom.

Naproti tomu, riešenie spočívajúce v pripustení žalobcu na účasť v druhej časti výberového konania bez toho, aby opätovne vykonal vstupné testy, nemôže byť prijaté výberovou komisiou bez porušenia nielen zásady rovnosti zaobchádzania, zásady objektívnosti hodnotenia a oznámenia o výberovom konaní, ale tiež článku 27 služobného poriadku.

(pozri body 43 – 45, 48 a 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. júla 2000, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, C‑8/99 P, bod 22

Súd prvého stupňa: 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, bod 51; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑119/99, bod 37 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 20. júna 2012, Menidiatis/Komisia, F‑79/11, bod 30 a tam citovaná judikatúra; 13. decembra 2012, Honnefelder/Komisia, F‑42/11, body 45, 46, 50 a 52 a tam citovaná judikatúra