ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
zo 6. júna 2019 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva znázorňujúci motorové vozidlo – Skorší dizajn Spoločenstva – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitného charakteru – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑209/18,
Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: C. Klawitter, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Hanne, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:
Autec AG, so sídlom v Norimbergu (Nemecko), v zastúpení: M. Krogmann, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 19. januára 2018 (vec R 945/2016‑3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Autec AG a Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia N. Półtorak a E. Perillo (spravodajca),
tajomník: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 22. marca 2018,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. júla 2018,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. júla 2018,
so zreteľom na rozhodnutie zo 7. augusta 2018, ktorým bolo odmietnuté založenie listu žalobkyne z 23. júla 2018 do spisu vo veci,
so zreteľom na rozhodnutie z 23. augusta 2018, ktorým bolo odmietnuté založenie listu žalobkyne z 13. augusta 2018 do spisu vo veci,
so zreteľom na rozhodnutie z 20. septembra 2018 o odmietnutí spojenia vecí T‑43/18, T‑191/18, T‑192/18, T‑209/18 a T‑210/18,
so zreteľom na určenie ďalšieho sudcu, aby doplnil komoru z dôvodu prekážky jedného z jej členov vo výkone funkcie,
so zreteľom na rozhodnutie zo 14. januára 2019 o odmietnutí spojenia vecí T‑209/18 a T‑210/18 na účely ústnej časti konania,
po pojednávaní z 12. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 20. augusta 2010 žalobkyňa Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG podala na základe nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) prihlášku dizajnu Spoločenstva na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
2 Prihlasovaný dizajn Spoločenstva je znázornený takto (ďalej len „sporný dizajn“ alebo „dizajn série 991 automobilu ,Porsche 911‘“):
3 Výrobky, na ktoré sa má sporný dizajn uplatňovať, sú zaradené do triedy 12.08 v zmysle locarnskej dohody, ktorou bolo zavedené medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, z 8. októbra 1968 v znení zmien a doplnení a zodpovedajú tomuto opisu: „Motorové vozidlá“.
4 Sporný dizajn bol uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2010/200 zo 6. septembra 2010 s 27. aprílom 2010 ako dňom vzniku práva prednosti a vyobrazenia tohto dizajnu boli uverejnené vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2012/172 zo 7. septembra 2012.
5 Dňa 8. júla 2014 spoločnosť Autec AG, vedľajší účastník konania, podala na EUIPO návrh na výmaz sporného dizajnu. Tento návrh bol podaný na základe článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 4 ods. 1 a s článkami 5 a 6 nariadenia.
6 Vedľajší účastník konania sa v podstate domnieval, že dizajn série 991 automobilu „Porsche 911“ nie je nový ani nemá osobitný charakter, čo predstavuje prekážku jeho ochrany. Na podporu svojho návrhu najmä tvrdil, že sporný dizajn sa výrazne nelíši od ostatných dizajnov automobilu „Porsche 911“ uvedených na trh od pôvodnej verzie z roku 1963.
7 Vedľajší účastník konania v tomto smere poukazuje predovšetkým na tieto dizajny Spoločenstva:
– dizajn Spoločenstva č. 735428‑0001 (ďalej len „skorší dizajn“ alebo „dizajn série 997 automobilu ,Porsche 911‘“) zapísaný pre „motorové vozidlá“ a uverejnený 23. júna 2008, ktorý je znázornený takto:
– dizajn Spoločenstva č. 633748‑0001 zapísaný pre „automobily“ a uverejnený 9. januára 2007, ktorý je znázornený takto:
8 Vedľajší účastník konania k svojmu návrhu na výmaz pripojil viacero článkov z tlače týkajúcich sa dizajnu automobilu „Porsche 911“.
9 Výmazový odbor EUIPO rozhodnutím z 10. mája 2016 vyhovel návrhu na výmaz a vymazal sporný dizajn pre nedostatok osobitného charakteru.
10 Dňa 23. mája 2016 žalobkyňa podala na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu výmazového odboru na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
11 Tretí odvolací senát EUIPO rozhodnutím z 19. januára 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie z dôvodu nedostatku osobitného charakteru v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.
12 Odvolací senát v prvom rade uviedol, že v prípade automobilov je tvorivá voľnosť pôvodcov obmedzená technickými vlastnosťami dotknutého výrobku, napríklad tým, že musí mať karosériu a kolesá, ako aj zákonnými požiadavkami najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, napríklad požiadavkou na predné svetlá, spätné zrkadlá a zadné svetlá.
13 Tento orgán následne uviedol, že čo sa však týka návrhu takých znakov, ktoré si vyžadujú technické funkcie alebo zákonné požiadavky, tvorivá voľnosť pôvodcu ako taká, naopak, nepodlieha nijakým obmedzeniam. Ďalej konštatoval, že užívateľom predmetných výrobkov je informovaný užívateľ automobilov vo všeobecnosti, t. j. osoba, ktorá šoféruje, používa a pozná dizajny automobilov dostupné na trhu.
14 Za týchto okolností odvolací senát usúdil, že kolidujúce dizajny sa v konečnom dôsledku zhodujú v základných znakoch, akým je tvar alebo silueta karosérie, dverí a okien.
15 Odvolací senát na základe toho konštatoval, že existencia dizajnu série 997 automobilu „Porsche 911“ je postačujúca na to, aby bránila osobitnému charakteru dizajnu série 991 tohto auta, a že teda nie je potrebné skúmať dizajn Spoločenstva č. 633748‑0001, na ktorý sa odvoláva vedľajší účastník konania, ani otázku, či je sporný dizajn nový.
Návrhy účastníkov konania
16 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol návrh na výmaz „dizajnu… č. 198387‑0001“.
17 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právne posúdenie
18 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza v podstate jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 5 a 6 tohto nariadenia.
19 V tejto súvislosti najmä tvrdí, že sporný dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa tohto typu vozidla iný celkový dojem než skorší dizajn, ktorý uvádza vedľajší účastník konania na podporu svojho návrhu na výmaz. Oba kolidujúce dizajny sa totiž „značne“ líšia „vonkajším vzhľadom“ a táto odlišnosť je „natoľko zjavná“, že odvolací senát mohol konštatovať, že sporný dizajn nemá osobitný charakter, len na základe nesprávneho posúdenia.
20 Po zhrnutí tohto žalobného dôvodu je potrebné pripomenúť, že podľa článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 dôjde k výmazu dizajnu Spoločenstva, ak nespĺňa požiadavky článkov 4 až 9 tohto nariadenia.
21 V tomto smere článok 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn Spoločenstva je chránený, len ak je nový a má osobitný charakter.
O prvej časti jediného žalobného dôvodu založenej na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 tohto nariadenia
22 Zo znenia článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že osobitný charakter zapísaného dizajnu Spoločenstva sa posudzuje v prvom rade z hľadiska celkového dojmu, ktorý vyvoláva u dotknutého informovaného užívateľa [pozri rozsudok z 25. októbra 2013, Merlin a i./ÚHVT – Dusyma (Hra), T‑231/10, neuverejnený, EU:T:2013:560, bod 28 a citovanú judikatúru]. Tento celkový dojem musí byť okrem toho odlišný od celkového dojmu, ktorý vyvoláva akýkoľvek iný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
23 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 ďalej stanovuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dotknutého dizajnu.
24 Po pripomenutí týchto právnych podmienok treba poukázať na to, že relevantná judikatúra v tomto smere uvádza, že osobitný charakter dizajnu musí vyplývať z odlišného celkového dojmu z pohľadu informovaného užívateľa alebo z neexistencie „už videného“ vo vzťahu k akémukoľvek skoršiemu dizajnu. Z tohto pohľadu sa odlišnosti, ktoré nie sú dostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, nezohľadnia, lebo rozhodujúce môžu byť len odlišnosti, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vyvolali rozdielny celkový dojem [pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 29 a citovanú judikatúru].
25 Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá teda treba preskúmať, či sa z pohľadu informovaného užívateľa a vzhľadom na mieru tvorivej voľnosti pôvodcu dizajnu v prejednávanej veci celkový dojem vyvolaný sporným dizajnom líši od celkového dojmu vyvolaného skorším dizajnom.
O informovanom užívateľovi
26 Pokiaľ ide o výklad pojmu informovaný užívateľ, v prvom rade treba vychádzať z toho, že označenie „informovaný užívateľ“ znamená, že dotknutá osoba používa výrobok obsahujúci dizajn v súlade s použitím, na aké je tento výrobok určený. Prívlastok „informovaný“ ďalej naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká [rozsudky z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59, a z 28. septembra 2017, Rühland/EUIPO – 8 seasons design (lampa v tvare hviezdy), T‑779/16, neuverejnený, EU:T:2017:674, bod 19].
27 Pojem informovaný užívateľ sa teda má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý vo všeobecnosti priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ teda možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu svojej osobnej skúsenosti alebo svojich rozsiahlych vedomostí v danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 53).
28 V prejednávanej veci odvolací senát v bodoch 19 až 21 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že informovaným užívateľom výrobkov, ktorých sa týkajú kolidujúce dizajny, nie je užívateľ automobilu „Porsche 911“, ale automobilov vo všeobecnosti, ktorý pozná modely dostupné na trhu a má zvýšenú mieru pozornosti a záujmu. Navyše vďaka svojej znalosti trhu taký informovaný užívateľ vo všeobecnosti vie, že automobiloví konštruktéri neustále nenavrhujú nové modely, ale vzhľadom na vysoké náklady na navrhovanie sa prinajmenšom na začiatku uspokoja s modernizovaním existujúcich modelov.
29 Aby však žalobkyňa spochybnila posúdenie zo strany odvolacieho senátu, v žalobe i na pojednávaní tvrdila, že v prejednávanej veci informovaný užívateľ preukázal vyššiu mieru pozornosti než odvolací senát a má nadpriemerné vedomosti, v dôsledku ktorých zvlášť pozorne vníma jednotlivé varianty dizajnu automobilu „Porsche 911“.
30 Dôvodom je to, že záujem užívateľa o vozidlá, pre ktoré sú kolidujúce dizajny určené, a vedomosti, ktoré má o dotknutom obchodnom sektore, sú zvlášť významné, pokiaľ ide o „limuzíny“ alebo „drahé športové autá“, čo je v prejednávanej veci práve prípad dizajnu automobilu „Porsche 911“, ktorý je prítomný na trhu už niekoľko desiatok rokov. V dôsledku toho na rozdiel od konštatovaní odvolacieho senátu informovaným užívateľom nie je „fiktívna osoba“ alebo bližšie neurčený subjekt, ale treba ho určiť „empiricky z hľadiska konkrétneho dotknutého výrobku“.
31 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
32 Po tomto zhrnutí výhrad žalobkyne je potrebné v prvom rade poukázať na to, že žalobkyňa opakovane tvrdí, že výrobkami, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce dizajny, sú len „športové autá“ alebo len „limuzíny“, či dokonca len automobil „Porsche 911“, a nie „automobily“ vo všeobecnosti alebo „motorové vozidlá“, ako usúdil odvolací senát.
33 V tomto smere treba po prvé pripomenúť, že na určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn zhmotnený alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné predovšetkým prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške na zápis dizajnu [rozsudok z 18. júla 2017, Chanel/EUIPO – Jing Zhou a Golden Rose 999 (Ornament), T‑57/16, EU:T:2017:517, bod 41].
34 Po druhé treba prípadne zohľadniť aj samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu. Zohľadnenie samotného dizajnu totiž umožní identifikovať výrobok v širšej kategórii výrobkov uvedenej v prihláške [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Znázornenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 56].
35 Účastníci konania síce zhodne tvrdia, že sporný dizajn sa má uplatniť na motorové vozidlá, no samotné označenie „športové autá“ alebo „limuzíny“, ktoré žalobkyňa používa pre výrobky, na ktoré sa má sporný dizajn uplatniť, bez ďalšieho spresnenia v tomto smere, nepostačuje na preukázanie, že taký dizajn, ktorý predstavuje dizajn série 991 automobilu „Porsche 911“, umožňuje určiť konkrétnu kategóriu automobilov v tom zmysle, že také vozidlá sa od automobilov vo všeobecnosti odlišujú svojou povahou, určením alebo funkciou.
36 Na jednej strane totiž taká špecifická kategória neexistuje v aktuálnom medzinárodnom triedení priemyselných vzorov (pozri bod 3 vyššie) a na druhej strane samotná žalobkyňa navrhla a dosiahla zápis sporného dizajnu pre výrobky triedy 12.08 zodpovedajúce tomuto opisu: „Automobily, autobusy a nákladné autá“.
37 Za týchto okolností žalobkyňa nemôže odvolaciemu senátu účinne vytýkať ani konštatovanie, že pojem informovaný užívateľ označuje „fiktívnu osobu“, lebo taký právny pojem, ktorý bol vytvorený práve pre potreby osobitného charakteru dizajnu na základe článku 6 nariadenia č. 6/2002, sa dá vymedziť len všeobecne ako odkaz na osobu so štandardnými vlastnosťami, a nie na individuálnom základe vo vzťahu k určitému dizajnu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 32).
38 V tomto smere je pravda, že s cieľom zamietnuť tvrdenia žalobkyne založené na konkrétnom nepreskúmaní informovaného užívateľa (pozri bod 30 vyššie) sa odvolací senát obmedzil na definíciu uvedenú vo vyššie spomenutej judikatúre, a teda nevysvetlil, prečo skutočnosť, že niektoré dizajny sú prítomné na trhu už niekoľko desaťročí, neumožňuje konštatovať, že užívateľ takých dizajnov, akým je dizajn automobilu „Porsche 911“, má osobitnú mieru pozornosti a nadpriemerné vedomosti, ako zdôrazňuje žalobkyňa.
39 Táto skutočnosť však nepostačuje na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté nedostatočným odôvodnením, lebo odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia presne uviedol, že podľa už spomenutej judikatúry sa treba v prejednávanej veci zamerať na kategóriu výrobkov, a nie na konkrétny výrobok, takže netreba brať do úvahy informovaného užívateľa automobilu „Porsche 911“, ale automobilov vo všeobecnosti.
40 Hoci žalobkyňa s takým názorom nesúhlasí, nič to nemení na tom, že v tomto smere sú úvahy odvolacieho senátu jasné a jednoznačné, takže žalobkyňa z právneho hľadiska dostatočne pozná odôvodnenie prijatého opatrenia.
41 V dôsledku toho by sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani procesného pochybenia, ani keby pri posudzovaní pojmu informovaný užívateľ výrobkov, pre ktoré sú kolidujúce dizajny určené, nezohľadnil prieskumy verejnej mienky o športových automobiloch, pokiaľ by sa žalobkyňa skutočne chcela odvolávať na také prieskumy na podporu svojej argumentácie. V každom prípade pokiaľ by žalobkyňa chcela odvolaciemu senátu vytknúť, že také prieskumy nenechal uskutočniť, taká výhrada by nebola relevantná, lebo pozornosť všeobecne definovaného priemerného užívateľa nie je možné empiricky overiť.
42 Okrem toho za predpokladu, že žalobkyňa by sa chcela odvolávať aj na porušenie svojho práva na obhajobu v dôsledku toho, že nemohla „preukázať opak“, jednoduchý odkaz v žalobe na pojem „prieskumy verejnej mienky“, ako aj na novinové články o automobile „GOLF VIII“ zjavne nie je postačujúci na preukázanie tvrdení žalobkyne, podľa ktorých má informovaný užívateľ športových automobilov vyššiu mieru pozornosti a lepšie vedomosti než užívateľ automobilov vo všeobecnosti, lebo žalobkyňa v tomto smere uvádza len to, že automobil „Porsche 911“ je „samozrejme“ predmetom „výrazne vyššej“ pozornosti než „bežné vozidlá“, ktoré nemajú osobitné znaky a sú „viac či menej vzájomne zameniteľné“.
43 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť preto výhrada založená na tom, že odvolací senát nesprávne vymedzil pojem informovaný užívateľ, zamietnutá.
O tvorivej voľnosti pôvodcu
44 Z príslušnej judikatúry vyplýva, že mieru tvorivej voľnosti pôvodcu vymedzujú najmä obmedzenia spojené so znakmi, ktoré si vyžadujú technické funkcie dotknutého výrobku alebo zákonné požiadavky, ktoré pre tento výrobok platia. Tieto obmedzenia totiž vedú či dokonca nútia k určitej normalizácii niektorých zložiek dotknutých výrobkov, ktoré sú v dôsledku toho spoločné či dokonca nevyhnutné vo viacerých dizajnoch použitých pre predmetný výrobok [rozsudok z 10. septembra 2015, H&M Hennes & Mauritz/ÚHVT – Yves Saint Laurent (Kabelky), T‑525/13, EU:T:2015:617, bod 28; pozri tiež rozsudok z 15. októbra 2015, Promarc Technics/ÚHVT – PIS (Dvere), T‑251/14, neuverejnený, EU:T:2015:780, bod 51 a citovanú judikatúru].
45 Čím je teda tvorivá voľnosť pôvodcu pri vytváraní dizajnu väčšia, tým menej malé odlišnosti medzi kolidujúcimi dizajnmi postačujú na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem. Naopak, čím je tvorivá voľnosť pôvodcu pri vytváraní dizajnu obmedzenejšia najmä vyššie uvedenými obmedzeniami, tým viac malé odlišnosti medzi kolidujúcimi dizajnmi postačujú na to, aby u tejto kategórie užívateľov vyvolali odlišný celkový dojem.
46 Vysoká miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri vytváraní dizajnu tak posilňuje záver, podľa ktorého dizajny bez významných odlišností vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem (pozri rozsudok z 15. októbra 2015, Dvere, T‑251/14, neuverejnený, EU:T:2015:780, bod 52 a citovanú judikatúru).
47 Treba však pripomenúť, že hoci samotný faktor týkajúci sa tvorivej voľnosti pôvodcu nemôže podmieniť posúdenie osobitného charakteru dizajnu, predstavuje však jeden z prvkov, ktorý treba pri tomto posudzovaní zohľadniť.
48 Tvorivá voľnosť pôvodcu predstavuje v tejto súvislosti faktor, ktorý skôr umožňuje vystihnúť jemné rozdiely pri posudzovaní osobitného charakteru sporného dizajnu, a nie autonómny faktor určujúci vzdialenosť medzi dvoma dizajnmi potrebnú na to, aby jeden z nich mohol mať osobitný charakter. Inými slovami, faktor súvisiaci s mierou tvorivej voľnosti pôvodcu môže posilniť alebo, naopak, spresniť záver týkajúci sa celkového dojmu vyvolávaného jednotlivými dotknutými dizajnmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, H&M Hennes & Mauritz/ÚHVT – Yves Saint Laurent (Kabelky), T‑526/13, neuverejnený, EU:T:2015:614, body 33 a 35].
49 V konečnom dôsledku dizajn ako taký nemožno považovať za reprodukciu skoršieho dizajnu alebo za figuratívne rozvinutie originálnej myšlienky, ktorá v ňom bola prvýkrát použitá (pozri rozsudok z 18. júla 2017, Ornament, T‑57/16, EU:T:2017:517, bod 32 a citovanú judikatúru).
50 V prejednávanej veci odvolací senát usúdil, že pokiaľ ide o automobily, tvorivú voľnosť pôvodcu obmedzujú technické funkcie takých vozidiel používaných na prepravu osôb a nákladu, ktoré si nevyhnutne vyžadujú napríklad prítomnosť kolies a karosérie. Ďalej usúdil, že tvorivá voľnosť pôvodcu je obmedzená zákonnými požiadavkami najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, akou je napríklad povinná prítomnosť predných svetiel, zadných svetiel alebo bočných spätných zrkadiel. Naopak, odvolací senát konštatoval, že čo sa týka návrhu týchto zložiek, ktoré si vyžaduje určenie týchto dopravných prostriedkov a zákonné bezpečnostné požiadavky, ktoré treba dodržať, tvorivá voľnosť pôvodcu nepodlieha nijakým obmedzeniam.
51 S cieľom spochybniť toto posúdenie však žalobkyňa tvrdí, že tvorivá voľnosť pôvodcu je v prejednávanej veci obmedzená očakávaniami trhu, lebo spotrebitelia očakávajú, že „tvorivá myšlienka“ alebo pôvodná matrica automobilu „Porsche 911“, ktorá sa považuje za „ikonickú“, zostane v nasledujúcich dizajnoch zachovaná, a teda sa bude rozvíjať len v rámci určitých hraníc. Odvolací senát mal preto v rámci svojho právneho posúdenia „uznať a zvážiť“ drobné rozdiely medzi po sebe idúcimi sériami automobilu „Porsche 911“.
52 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
53 V tomto smere treba v prvom rade konštatovať, že argumentácia žalobkyne vychádza z predpokladu, podľa ktorého pri miere tvorivej voľnosti pôvodcu na posúdenie osobitného charakteru sporného dizajnu treba vziať do úvahy znaky, ktoré sú vlastné samotnému dizajnu, a nie znaky výrobkov, na ktoré sa má použiť.
54 Ako však už bolo uvedené v bode 34 vyššie, mohlo by to tak byť len v prípade, že sporný dizajn by spresňoval povahu, určenie alebo funkciu výrobku, na ktorý sa má taký dizajn použiť, čo v prejednávanej veci neplatí práve z dôvodov uvedených v bode 35 vyššie. V dôsledku toho na základe judikatúry citovanej v bodoch 45 a 46 vyššie v prejednávanej veci netreba posudzovať mieru tvorivej voľnosti pôvodcu série 991 automobilu „Porsche 911“, ale mieru tvorivej voľnosti pôvodcu automobilov vo všeobecnosti.
55 Odvolací senát bol teda oprávnený konštatovať, že tvrdenie žalobkyne je nepodstatné, a v dôsledku toho ho nezohľadniť pri posudzovaní miery tvorivej voľnosti pôvodcu v rámci skúmania osobitného charakteru sporného dizajnu.
56 V každom prípade je miera tvorivej voľnosti pôvodcu v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 vymedzená v súlade s judikatúrou spomenutou v bode 44 vyššie na základe obmedzení, ktoré môžu viesť k normalizácii určitých zložiek výrobkov, na ktoré sa má dotknutý dizajn použiť, t. j. obmedzení najmä normatívnej povahy, ktoré objektívne a ex lege platia pre tvorcov dizajnov, ktoré sa majú uplatniť na dotknuté výrobky.
57 Očakávania spotrebiteľov, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, t. j. zachovanie „tvorivej myšlienky“ alebo matrice pôvodného dizajnu automobilu „Porsche 911“ v nasledujúcich sériách, však nemôžu byť normatívnou požiadavkou, ktorá nevyhnutne obmedzuje tvorivú voľnosť automobilového konštruktéra, keďže nesúvisia s povahou ani s určením takého výrobku, v ktorom je sporný dizajn zhmotnený, ani s priemyselným odvetvím, do ktorého tento výrobok patrí.
58 Naopak, samotná žalobkyňa uvádza, že tieto očakávania sú naviazané len na „ikonickú“ povahu dizajnu automobilu „Porsche 911“, t. j. na predpokladanú vôľu spotrebiteľov zostať mu verní v čase, pričom jeho pôvodca nemusí byť bez ohľadu na estetické či obchodné požiadavky nevyhnutne nútený rešpektovať ich, aby zabezpečil fungovanie výrobku, na ktorý sa má predmetný dizajn použiť.
59 Takto mohol Všeobecný súd rozhodnúť, že všeobecný trend v oblasti dizajnu, ktorý môže splniť očakávania dotknutých spotrebiteľov, nemožno považovať za faktor obmedzujúci tvorivú voľnosť pôvodcu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2017, Ciarko/EUIPO – Maan (Kuchynský digestor), T‑684/16, neuverejnený, EU:T:2017:819, body 29 a 30 a citovanú judikatúru], a to vzhľadom na to, že taká voľnosť pôvodcovi umožňuje objaviť nové tvary a nové línie alebo inovovať v rámci existujúceho figuratívneho trendu [rozsudok z 13. novembra 2012, Antrax It/ÚHVT – THC (Radiátory ústredného kúrenia), T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 95].
60 Na rozdiel od tvrdení žalobkyne sa preto odvolací senát v tomto smere mohol užitočne odvolávať na takú judikatúru s cieľom zamietnuť výhradu žalobkyne a vo svojej analýze tvorivej voľnosti pôvodcu pri vytváraní sporného dizajnu vylúčiť zohľadnenie osobitostí automobilu „Porsche 911“.
61 Za týchto okolností teda odvolací senát správne usúdil, že nie je potrebné brať do úvahy možné očakávania trhu pri definovaní miery tvorivej voľnosti pôvodcu v prejednávanej veci.
62 Žalobkyňa okrem toho nemôže spochybniť taký záver odkazom na rozsudok Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Stuttgart, Nemecko). Zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov sa totiž má posudzovať len na základe nariadenia č. 6/2002 v zmysle jeho výkladu poskytnutého súdmi Únie, a nie na základe vnútroštátnej judikatúry, a to ani za predpokladu, že by vychádzala z obdobných ustanovení, ako sú ustanovenia nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2017, Murphy/EUIPO – Nike Innovate (Elektronické náramkové hodinky), T‑90/16, neuverejnený, EU:T:2017:464, bod 72 a citovanú judikatúru].
63 Z rovnakého dôvodu žalobkyňa nemôže EUIPO nanútiť ani úvahy uvedené v zelenej knihe Komisie o právnej ochrane priemyselných vzorov, pokiaľ by taký dokument mohol byť právne záväzný.
O porovnaní celkového dojmu vyvolaného kolidujúcimi dizajnmi
64 Odvolací senát usúdil, že sporný dizajn nevyvoláva v mysli informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od celkového dojmu vyvolaného skorším dizajnom. Dospel totiž k záveru, že vyobrazenia týchto dizajnov sa zhodujú v tvare a v siluete karosérie, najmä pokiaľ ide o rozmery a proporcie, tvar a usporiadanie okien a dverí, tvar zadnej kapoty a zadného spojlera, ako aj tvar a usporiadanie predných svetiel. Na základe toho konštatoval, že mierne odlišnosti, ktoré vidno pri čelnom pohľade a zadnom pohľade na tieto dizajny, najmä pokiaľ ide o konvexnosť prednej kapoty, tvar vonkajších spätných zrkadiel, tvar a usporiadanie zadných svetiel, prevedenie zadných nárazníkov alebo tvar výfuku, nemožno považovať za znaky dostatočne výrazné na to, aby podstatným spôsobom ovplyvnili celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa.
65 Žalobkyňa zas s cieľom spochybniť toto posúdenie zo strany odvolacieho senátu na úvod tvrdí, že odvolací senát sa pri skúmaní osobitného charakteru sporného dizajnu niekoľkokrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo procesných chýb.
66 Odvolací senát tak mal vziať do úvahy prezentáciu výrobku v reklame a na fotografických reprodukciách pripojených k spisu, ktoré ilustrujú situácie konkrétneho použitia tohto výrobku, a nie iba vyobrazenia predložené na podporu prihlášky a návrhu na výmaz. Tieto podklady by totiž poskytli informácie o použití výrobku v súlade s jeho určením, ktoré mal odvolací senát zohľadniť v rámci priameho porovnávania kolidujúcich dizajnov.
67 Žalobkyňa ďalej odvolaciemu senátu vytýka, že nevzal do úvahy osobitosti nákupného správania informovaného užívateľa a najmä skutočnosť, že tento užívateľ ako potenciálny kupujúci nevyhnutne venuje pozornosť dokonca aj tým najmenším odlišnostiam medzi jednotlivými sériami toho istého dizajnu, keďže z reklamy a médií má informácie o ponuke trhu a o módnych trendoch, a teda o tom, čím sa nový model auta líši od predchádzajúcich modelov. Takže pokiaľ ide o porovnanie podobných výrobkov v prejednávanej veci, treba posúdiť osobitný charakter sporného dizajnu po zohľadnení požiadaviek trhu.
68 Odvolací senát sa ďalej údajne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na uznanie osobitného charakteru dizajnu stanovil „podstatne vyššie požiadavky“, než stanovuje judikatúra pri skúmaní novosti takého dizajnu. Taká novosť je totiž možná, aj keď odlišnosti medzi sporným dizajnom a skorším dizajnom síce nie sú nepodstatné, ale dajú sa považovať za malé.
69 Nakoniec odvolací senát údajne neuskutočnil celkové posúdenie, ale zaujal „skôr technické a rozdrobené“ stanovisko, keď len určil zhody a rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi, ale v konečnom dôsledku neuskutočnil porovnanie výsledného celkového dojmu.
70 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú všetky tieto tvrdenia.
71 V tomto smere treba na úvod pripomenúť, že z platnej judikatúry v tejto oblasti vyplýva, že porovnanie celkového dojmu, ktorý dizajny vyvolávajú, musí byť syntetické a nesmie ísť len o analytické porovnanie zoznamu podobností a odlišností [rozsudok z 29. októbra 2015, Roca Sanitario/ÚHVT – Villeroy & Boch (Páková vodovodná batéria), T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, bod 58].
72 Na účely posúdenia osobitného charakteru dizajnu teda treba vykonať porovnanie medzi celkovým dojmom, ktorý vyvoláva sporný dizajn Spoločenstva, na jednej strane a celkovým dojmom, ktorý vyvoláva každý zo skorších dizajnov, ktorých sa navrhovateľ výmazu platne dovoláva, na druhej strane [rozsudok z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 24].
73 Toto porovnanie sa navyše musí týkať iba skutočne chránených prvkov bez zohľadnenia znakov, ktoré sú z ochrany vylúčené. Porovnanie sa tak musí týkať dizajnov v podobe, v akej sú zapísané, pričom od navrhovateľa výmazu nemožno požadovať grafické znázornenie napadnutého dizajnu, ktoré by bolo porovnateľné so zobrazením uvedeným v prihláške sporného dizajnu (pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 30 a citovanú judikatúru).
74 Povinnosť uskutočniť porovnanie celkového dojmu vyvolaného predmetnými dizajnmi však nevylučuje zohľadnenie prvkov, ktoré boli sprístupnené verejnosti rozličnými spôsobmi, najmä predstavením výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn zhmotnený.
75 Cieľom zápisu dizajnu je totiž získať výlučné právo najmä na výrobu a uvádzanie výrobku, ktorý ho stelesňuje, na trh, čo predpokladá, že vyobrazenia uvedené v prihláške na zápis sú vo všeobecnosti úzko spojené so vzhľadom výrobku uvádzaného na trh (rozsudok z 22. júna 2010, Komunikačné zariadenie, T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 25).
76 V tejto súvislosti treba uviesť, že zohľadnenie výrobkov skutočne uvedených na trh pri tomto porovnaní, hoci len ilustračné, je platné len v rozsahu, v akom výrobky zodpovedajú dizajnom v podobe, v akej sú zapísané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, body 73 a 74).
77 Po pripomenutí predchádzajúcej judikatúry treba v prvom rade poukázať na to, že ako vyplýva z bodu 30 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát usúdil, že celkový dojem vyvolaný sporným dizajnom v podobe, v akej bol predstavený v odbornej tlači, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nie je potvrdený vzhľadom na vyobrazenia tohto dizajnu založené do spisu.
78 Rovnako odvolací senát na rozdiel od tvrdení žalobkyne uskutočnil priame porovnanie celkového dojmu vyvolaného sporným dizajnom a celkového dojmu vyvolaného skorším dizajnom, ako vyplýva z bodu 23 napadnutého rozhodnutia. V tomto smere nemožno tvrdiť ani to, že porovnanie bolo vykonané bez zohľadnenia použitia predmetného výrobku v súlade s jeho určením, zatiaľ čo odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že informovaným užívateľom je taký užívateľ, ktorý šoféruje automobily.
79 Okrem toho žalobkyňa nemôže právoplatne tvrdiť ani to, že odvolací senát nezohľadnil okolnosti vlastné dotknutému trhu. V skutočnosti odvolací senát v tom istom bode 21 napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že treba vychádzať z toho, že taký užívateľ nemôže nevedieť o tom, že konštruktéri z dôvodu vysokých nákladov neustále nenavrhujú nové modely, ale radšej pravidelne modernizujú existujúce modely, najmä ak ich ocenili informovaní užívatelia na relevantnom trhu, pričom také riadenie dizajnu umožňuje sledovať všeobecné módne trendy a zároveň sa nevzdať typických znakov jednotlivých modelov dotknutého automobilu.
80 Ďalej pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil odvolací senát, keď na uznanie osobitného charakteru sporného dizajnu stanovil „podstatne vyššie požiadavky“, než je nevyhnutné na uznanie jeho „novosti“, treba poukázať na to, že hoci podmienka novosti upravená v článku 5 nariadenia č. 6/2002 a podmienka osobitného charakteru vymedzená v článku 6 tohto nariadenia sa do istej miery môžu prekrývať, ako správne zdôraznila žalobkyňa na pojednávaní, tieto dve podmienky si však z právneho hľadiska nemožno zamieňať, lebo ich dodržanie je spojené s dvoma samostatnými dôvodmi výmazu, ktoré v dôsledku toho zodpovedajú rozdielnym právnym kritériám.
81 Z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva, že dva dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch, čiže detailoch, ktoré nevytvárajú rozdiely, hoci aj malé, medzi uvedenými dizajnmi. Naopak, pri posúdení novosti dizajnu je potrebné zohľadniť existenciu nie nepodstatných rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi, aj keby boli malé [rozsudok zo 6. júna 2013, Kastenholz/ÚHVT – Qwatchme (Ciferníky hodiniek), T‑68/11, EU:T:2013:298, bod 37].
82 Znenie a pôsobnosť článku 6 pripomenuté v bode 22 vyššie tak nezodpovedajú zneniu a pôsobnosti článku 5 nariadenia č. 6/2002, ako by však chcela tvrdiť žalobkyňa, ktorá navyše nesprávne vykladá rozsudok zo 6. júna 2013, Ciferníky hodiniek (T‑68/11, EU:T:2013:298). Dizajn teda môže byť považovaný za nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002, aj keď nemá osobitný charakter v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2018, Gifi Diffusion/EUIPO – Crocs (Topánky), T‑424/16, neuverejnený, EU:T:2018:136, bod 48].
83 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že skutočnosť, že odvolací senát odmietol ako „nedostatočné“ odlišnosti, ktoré sa síce dajú považovať za malé, ale nie za bezvýznamné, nemožno označiť za nesprávne právne posúdenie.
84 Navyše keďže žalobkyňa nespresnila „podstatne vyššie požiadavky“, ktoré odvolací senát podľa jej názoru uplatnil, tejto výhrade nemožno vyhovieť.
85 V konečnom dôsledku odvolací senát na rozdiel od tvrdení žalobkyne skutočne riadne preskúmal všetky prvky odlišnosti a podobnosti medzi kolidujúcimi dizajnmi pri porovnávaní celkového dojmu, ktorý u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a skorší dizajn.
86 Odvolací senát napokon nepreskúmal čelný a zadný pohľad na oba kolidujúce dizajny len „jednotlivo“, ale ako vyplýva z bodu 29 napadnutého rozhodnutia, analyzoval ich aj „kombinovane“, na základe čoho konštatoval, že odlišnosti viditeľné na týchto pohľadoch nie sú takej povahy, aby významne ovplyvnili celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa. Dotknutá výhrada má teda nedostatky aj zo skutkového hľadiska.
87 Okrem toho ani porovnanie bočných pohľadov na sporný dizajn v podobe zapísanej a predloženej na podporu návrhu na výmaz neumožňuje potvrdiť stanovisko presadzované žalobkyňou, že hlavné svetlá na spornom dizajne sú „vyklenuté smerom von“ a „jasne“ sa odlišujú od hlavných svetiel na skoršom dizajne, ani že kľučky dverí boli „úplne prepracované“. Bočné pohľady, ktoré zobrazujú siluetu každého dizajnu ako celku, totiž neumožňujú presne ani „jasne“ uchopiť kolidujúce dizajny až do takých podrobností.
88 Dokonca aj keby si informovaný užívateľ mohol také odlišnosti všimnúť, v každom prípade by neboli dostatočne výrazné na to, aby samy osebe spochybnili posúdenie zo strany odvolacieho senátu. Podľa tohto orgánu totiž všetky vyobrazenia dotknutých dizajnov, nielen bočné pohľady, ukazujú, že tieto dizajny sa zhodujú v tvare a v siluete karosérie, pokiaľ ide o rozmery a proporcie, ako aj o tvar a usporiadanie okien a dverí.
89 To isté platí pre tvrdenie, že u oboch dizajnov sa líšia aj hmlové svetlá alebo že v rámci sporného dizajnu bolo spätné zrkadlo posunuté dozadu a teraz je upevnené priamo na dverách. Okrem toho na rozdiel od tvrdení žalobkyne kolesá v rámci sporného dizajnu nie sú o toľko väčšie, že by zmenili bočný pohľad na kolidujúce dizajny. Nakoniec tvar a umiestnenie smeroviek sú pri oboch dizajnoch veľmi porovnateľné.
90 Okrem toho pokiaľ ide na jednej strane o porovnanie zadných pohľadov, je pravda, že ako EUIPO priznal na pojednávaní a odvolací senát zdôraznil v bode 28 napadnutého rozhodnutia, svedčia o určitých odlišnostiach, najmä čo sa týka tvaru alebo usporiadania zadných svetiel, nárazníkov, výfuku alebo aj, ako správne uvádza žalobkyňa, spojlera či zadnej kapoty.
91 Na druhej strane, pokiaľ ide o porovnanie čelných pohľadov, je určite pravda, že konvexnosť prednej kapoty je výraznejšia na dizajne série 991 než na dizajne série 997 automobilu „Porsche 911“, „takže predná časť sa celkovo javí byť plochejšia a širšia“, ako napokon uvádza odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia.
92 Všetky tieto odlišnosti spolu s ďalšími, na ktoré žalobkyňa poukazuje, síce môžu posilniť dojem vynovenia detailov, nejavia sa však byť dostatočne výrazné na spochybnenie dojmu celkovej podobnosti medzi vyobrazeniami týchto dizajnov najmä vzhľadom na veľmi podobnú všeobecnú štruktúru kolidujúcich dizajnov, ktoré sa do veľkej miery zhodujú v tvare a siluete.
93 Nakoniec z dôvodov uvedených v bodoch 62 a 63 vyššie sa žalobkyňa na podporu svojej argumentácie nemôže užitočne odvolávať na judikatúru Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) alebo Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ani na zelenú knihu Komisie o právnej ochrane priemyselných vzorov.
94 Za týchto okolností a keďže odvolací senát na rozdiel od tvrdení žalobkyne objektívne zohľadnil všetky odlišnosti medzi kolidujúcimi dizajnmi, ako vyplýva z bodov 26 až 28 napadnutého rozhodnutia, mohol tento orgán bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, v bode 29 napadnutého rozhodnutia konštatovať, že všetky odlišnosti medzi jednotlivými vyobrazeniami kolidujúcich dizajnov sú pri jednotlivom i kombinovanom posúdení príliš malé na to, aby významne ovplyvnili celkový dojem vyvolaný u informovaného užívateľa, pričom taký dojem ovládajú základné znaky týchto dizajnov, akým je tvar karosérie, dverí alebo okien.
95 Žalobkyňa sa v tomto smere nemôže užitočne odvolávať na články v odbornej tlači alebo na stanoviská porôt v oblasti dizajnu s cieľom spochybniť taký záver, lebo ide o posúdenie celkového dojmu z pohľadu informovaného užívateľa, ktorí síce pozná jednotlivé dizajny v dotknutom obchodnom odvetví a má určité vedomosti, vďaka ktorým je miera jeho pozornosti pomerne vysoká, nie je však technický expert ani odborník na dizajn.
96 Konkrétne na skutočnosť, že porota „red dot award: product design 2012“ poukázala na to, že tvar sporného dizajnu je „úplne nový“ alebo že „proporcie [boli] do veľkej miery zmenené“, sa tak nemožno užitočne odvolávať s cieľom spochybniť posúdenie osobitného charakteru tohto dizajnu z pohľadu požiadaviek článku 6 nariadenia č. 6/2002, ktoré uskutočnil odvolací senát. Napokon vedľajší účastník konania predložil články z tlače, ktoré dospeli k opačnému záveru, než je ten, ktorý presadzuje žalobkyňa, a podľa ktorých konkrétne bývalý predseda správnej rady žalobkyne uviedol, že má v úmysle využiť „siluetu, ktorá zostáva stále rovnaká, a prispôsobiť ju plynutiu času“.
97 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prvú časť jediného žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti jediného žalobného dôvodu založenej na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 5 tohto nariadenia
98 Žalobkyňa tvrdí, že sporný dizajn treba považovať za nový v zmysle článku 5 nariadenia č. 6/2002.
99 Treba však poukázať na to, že taká argumentácia je v tomto spore v každom prípade neúčinná, keďže odvolací senát toto ustanovenie neuplatnil, lebo sa oprávnene mohol domnievať, že skúmanie novosti sporného dizajnu nie je nevyhnutné vzhľadom na to, že nedostatok osobitného charakteru je dostatočnou prekážkou jeho ochrany v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.
100 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhú časť jediného žalobného dôvodu, a teda aj celú žalobu zamietnuť.
O trovách
101 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
102 Keďže žalobkyňa v prejednávanej veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť Dr. Ing. h.c. F. Porsche AG je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Półtorak | Perillo |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. júna 2019.
Podpisy