ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. septembra 2011

Vec F‑89/10

François‑Carlos Bovagnet

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na vzdelanie – Náklady na vzdelanie – Pojem“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou F.‑C. Bovagnet navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie nenahradiť mu časť nákladov na vzdelanie, ktoré vynaložil a ktoré sú spojené s účasťou na investičnom a prevádzkovom fonde súkromného školského zariadenia, ktoré navštevujú jeho dve deti

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Komisie zo 17. decembra 2009 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta nahradiť žalobcovi časť ním vynaložených nákladov na vzdelanie, ktoré súvisia s účasťou v investičných a prevádzkových fondoch súkromného školského zariadenia, ktoré navštevujú jeho dve deti. Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou priznaného príspevku na vzdelanie a sumou vyplývajúcou z výpočtu uvedeného príspevku vrátane nákladov vynaložených na účasť v investičných a prevádzkových fondoch súkromného školského zariadenia, ktoré jeho dve deti navštevujú, avšak maximálne do výšky stanovenej v článku 3 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie. Komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Odmena – Rodinné prídavky – Príspevok na vzdelanie – Náklady na vzdelanie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 3 ods. 1)

2.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      Pojem „náklady na vzdelanie“ v služobnom poriadku je autonómnym pojmom, ktorého obsah nemôže závisieť od existujúcich názvov alebo klasifikácií vykonaných na vnútroštátnej úrovni, ale závisí od samotnej povahy a základných náležitostí výdavku, ktorý má byť nahradený.

V súlade so všeobecnými vykonávacími ustanoveniami týkajúcimi sa priznania príspevku na vzdelanie stanoveného v článku 3 prílohy VII služobného poriadku prijatými Komisiou náklady na vzdelanie pokrývajú náklady na zápis a navštevovanie školského zariadenia. Vzhľadom na takúto formuláciu teda náklady na vzdelanie pokrývajú náklady umožňujúce žiakovi prístup k školskému zariadeniu (náklady na zápis), ako aj náklady, ktoré mu umožnia navštevovať kurzy a účinne sa podieľať na programoch toho istého zariadenia (náklady na navštevovanie). Keďže školské vyučovanie môže prebiehať iba v rámci zodpovedajúcej infraštruktúry vyžadujúcej prevádzkové náklady, náklady spojené s touto infraštruktúrou a s touto prevádzkou sú nákladmi umožňujúcimi žiakovi mať najskôr prístup ku škole a následne ju navštevovať. Takýmito nákladmi, ktoré zodpovedajú účasti na investičnom a prevádzkovom fonde súkromného školského zariadenia, sú teda vzhľadom na svoj účel a svoje určenie náklady na vzdelanie, ktoré sa nahrádzajú na základe príspevku na vzdelanie, pokiaľ jeho celková výška nepresahuje mesačne maximálnu výšku stanovenú v článku 3 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku.

(pozri body 22, 23 a 32)

2.      Na návrh, aby inštitúcia zaplatila jednému zo svojich úradníkov sumu, o ktorej sa tento úradník domnieva, že mu patrí podľa služobného poriadku, sa vzťahuje pojem „spory finančného charakteru“ v zmysle článku 91 ods. 1 druhej vety služobného poriadku, pričom tento návrh sa odlišuje od žalôb založených na zodpovednosti, ktoré zamestnanci podávajú proti svojej inštitúcii a v ktorých navrhujú priznanie náhrady škody. Podľa toho istého článku má Súd pre verejnú službu v takýchto sporoch neobmedzenú právomoc, z ktorej mu vyplýva úloha nájsť ich úplné riešenie a rozhodnúť tak o všetkých právach a povinnostiach úradníka s tým, že výkon časti rozsudku môže pod svojím dohľadom a za presných podmienok, ktoré určí, preniesť na dotknutú inštitúciu. Z toho vyplýva, že v sporoch finančného charakteru má Súd pre verejnú službu právomoc, ktorá mu umožňuje uložiť žalovanej inštitúcii povinnosť zaplatiť stanovené sumy, prípadne zvýšené o úroky z omeškania.

(pozri bod 35)

Odkaz:

Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weiβenfels/Parlament, C‑135/06 P, body 65, 67 a 68

Súd prvého stupňa: 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, body 33 a 92 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 2. júla 2009, Giannini/Komisia, F‑49/08, body 39 až 42; 13. apríla 2011, Scheefer/Parlament, F‑105/09, bod 68