ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)

z 11. decembra 2014

Vec F‑31/14

Philippe Colart a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Zastupovanie zamestnancov – Výbor zamestnancov – Voľby do výboru zamestnancov – Právna úprava týkajúca sa zastupovania zamestnancov v Európskom parlamente – Právomoc výboru overovateľov – Konanie o sťažnosti na výbore overovateľov – Uverejnenie výsledkov volieb – Sťažnosť podaná na výbor overovateľov – Článok 90 ods. 2 služobného poriadku – Nepodanie predchádzajúcej sťažnosti na menovací orgán – Priame predloženie veci na Súd pre verejnú službu – Neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE podľa jej článku 106a, ktorou pán Colart a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, žiadajú zrušenie výsledkov volieb do výboru zamestnancov Európskeho parlamentu, tak ako boli uverejnené a vyhlásené výborom overovateľov 28. novembra 2013 a potvrdené týmto výborom po zamietnutí ich sťažnosti

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Philippe Colart a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú polovicu svojich vlastných trov konania. Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania žalobcov.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Výbor zamestnancov – Voľby – Právomoc súdu Únie – Hranice

(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Voľby – Riadny priebeh – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť riadny priebeh volebných postupov – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 9 ods. 2, články 90 a 91)

3.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie menovacieho orgánu, ktorého cieľom je zabezpečiť riadny priebeh volieb a následné riadne zloženie orgánov zastupujúcich zamestnancov inštitúcie – Zahrnutie – Podmienky

(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Žaloby úradníkov – Výbor zamestnancov – Voľby – Rozhodnutie výboru overovateľov – Žaloba podaná proti dotknutej inštitúcii bez uskutočnenia konania pred podaním žaloby podľa služobného poriadku – Neprípustnosť

(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a príloha II, článok 1 ods. 2)

5.      Súdne konanie – Trovy konania – Znášanie trov konania – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Uloženie povinnosti účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, aby čiastočne znášal trovy konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 101 a článok 102 ods. 2)

1.      Vo veci volebných sporov týkajúcich sa najmä výborov zamestnancov má súd Únie právomoc rozhodovať na základe všeobecných ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa žalôb úradníkov podaných na základe článku 270 ZFEÚ. Táto súdna kontrola je vykonávaná v rámci žalôb podaných proti dotknutej inštitúcii a jej predmetom sú akty alebo opomenutia menovacieho orgánu vyplývajúce zo správnej kontroly, ktorú v danej oblasti tento orgán zabezpečuje.

Súd Únie však má právomoc len voči aktom spôsobujúcim ujmu, ktoré vydal uvedený orgán. Vo volebnom spore týkajúcom sa menovania výboru zamestnancov akty prijaté štatutárnym alebo iným orgánom, akým je výbor zamestnancov, volebný orgán alebo výbor overovateľov, na ktorý nie sú delegované právomoci menovacieho orgánu, nie sú v zásade aktmi vydanými týmto orgánom v pravom slova zmysle, a teda z tohto dôvodu nemôžu byť predmetom autonómnej žaloby na súde Únie.

Súd Únie totiž prípadne môže len incidenčne v rámci súdnej kontroly aktov alebo opomenutí menovacieho orgánu vo vzťahu k povinnosti tohto orgánu zabezpečiť riadny priebeh volieb, so zreteľom na súlad následných aktov týkajúcich sa volebných postupov a so zreteľom na komplexné konanie, do ktorého zasahujú, preskúmať, či akty prijaté výborom overovateľov, ktoré sú úzko spojené s napadnutým rozhodnutím vydaným menovacím orgánom, nie sú prípadne nezákonné. Takáto súdna kontrola však predpokladá existenciu rozhodnutia uvedeného orgánu.

(pozri body 41, 46 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky de Dapper a i./Parlament, 54/75, EU:C:1976:127, body 8 a 24; Venus a Obert/Komisia a Rada, 783/79 a 786/79, EU:C:1981:245, bod 22, a Diezler a i./HSV, 146/85 a 431/85, EU:C:1987:457, bod 5

Súd prvého stupňa: rozsudky Grynberg a Hall/Komisia, T‑534/93, EU:T:1994:86, bod 20; Marx Esser a del Amo Martinez/Parlament, T‑182/94, EU:T:1996:130, bod 37, a Chew/Komisia, T‑28/96, EU:T:1997:97, bod 20

Súd pre verejnú službu: rozsudok Milella a Campanella/Komisia, F‑71/05, EU:F:2007:184, body 42 a 43

2.      Inštitúcie Únie majú povinnosť zabezpečiť svojim úradníkom možnosť určiť slobodne a pri dodržaní stanovených pravidiel svojich zástupcov. Preto majú povinnosť predchádzať zjavným pochybeniam zo strany orgánov poverených organizovať voľby, akými sú výbor zamestnancov alebo výbor overovateľov, alebo zabrániť takému pochybeniu.

V tejto súvislosti môže byť administratíva na jednej strane povinná prijať rozhodnutia záväznej povahy a na strane druhej je naďalej v každom prípade povinná rozhodovať o sťažnostiach, ktoré jej môžu byť adresované v tejto veci v rámci konania upraveného v článkoch 90 a 91 služobného poriadku.

Kontrola vykonávaná administratívou vo volebných veciach sa neobmedzuje na právo zasiahnuť v situáciách, kedy štatutárne orgány alebo správne orgány zodpovedné za organizáciu volieb už porušili volebné pravidlá alebo konkrétne hrozia, že ich nebudú dodržiavať. Naopak inštitúcie majú právo zasiahnuť z úradnej moci, vrátane preventívneho zásahu, v prípade, ak majú pochybnosť o riadnom priebehu volieb.

(pozri body 42 – 44)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok de Dapper a i./Parlament, EU:C:1976:127, body 22 a 23

Súd prvého stupňa: rozsudok Maindiaux a i./HSV, T‑28/89, EU:T:1990:18, body 32 a 71

Súd pre verejnú službu: rozsudok Milella a Campanella/Komisia, EU:F:2007:184, bod 71

3.      Pokiaľ ide o akty prijaté v rámci povinnosti prislúchajúcej každej inštitúcii Únie zabezpečiť riadny priebeh volieb do zastupiteľských orgánov zamestnancov a následné riadne zloženie týchto orgánov, tieto predstavujú rozhodnutia vlastné tejto inštitúcii, proti ktorým môžu úradníci a zamestnanci podať sťažnosť priamo na menovací orgán bez toho, aby boli povinní postupovať podľa konania stanoveného v článku 90 ods. 1 služobného poriadku a vyzvať najprv menovací orgán, aby prijal voči nim rozhodnutie.

Súd Únie rovnako uznal možnosť konať priamo prostredníctvom sťažnosti na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, aj keď menovací orgán ešte neprijal výslovné alebo konkludentné rozhodnutie nevykonať kontrolu riadnej povahy rozhodnutia prijatého orgánom povereným organizovať voľby, pokiaľ v takejto sťažnosti dotknutá osoba spresňuje opatrenia, ktoré ukladá služobný poriadok a ktorých prijatia sa tento orgán údajne zdržal.

Vo veci volebných sporov týkajúcich sa menovania výboru zamestnancov inštitúcií Únie je predchádzajúce podanie sťažnosti na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku v každom prípade potrebné na účely každej žaloby podanej na základe článku 270 ZFEÚ a článku 91 služobného poriadku.

(pozri body 49 – 51)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky de Dapper a i./Parlament, EU:C:1976:127, bod 23, a Diezler a i./HSV, EU:C:1987:457, bod 7

Súd prvého stupňa: rozsudok White/Komisia, T‑65/91, EU:T:1994:3, body 91 a 92

Súd pre verejnú službu: rozsudok Milella a Campanella/Komisia, EU:F:2007:184, bod 54, a uznesenie Klar a Fernandez Fernandez/Komisia, F‑114/13, EU:F:2014:192, body 58 a 59, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑665/14 P

4.      Žaloba, ktorá bola podaná proti inštitúcii Únie, avšak smerovala k spochybneniu zákonnosti výsledkov volieb do výboru zamestnancov, ktoré vyhlásil výbor overovateľov, a nie k spochybneniu zákonnosti rozhodnutia menovacieho orgánu, je neprípustná.

Ak totiž takýto orgán odmietne sťažnosť žalobcu na základe svojich vlastných pravidiel, žalobca sa môže na tento orgán obrátiť s návrhom, aby prijal rozhodnutie, v ktorom vyjadrí svoje stanovisko k riadnemu priebehu volieb alebo aby výsledky týchto volieb zrušil, pričom v prípade konkludentného alebo výslovného zamietnutia môže žalobca podať sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Žalobca môže sťažnosť na uvedený orgán podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku podať aj priamo.

V tejto súvislosti povinnosť podať aj vo volebných veciach sťažnosť pred podaním žaloby na základe článku 270 ZFEÚ proti aktu alebo opomenutiu menovacieho orgánu v rámci jeho povinnosti kontrolovať riadny priebeh volieb do výboru zamestnancov, nemôže zaniknúť z dôvodu, že orgán, v prejednávanom prípade výbor overovateľov, má právomoc na základe ustanovenia prijatého výborom zamestnancov a zamestnancami samotnej inštitúcie rozhodovať o námietkach v spojení s priebehom volieb a ich výsledkami.

Na jednej strane totiž valné zhromaždenie úradníkov a štatutárne orgány, akým je výbor zamestnancov, nemajú právomoc, aby v rámci podmienok voľby do výboru zamestnancov, ktoré prijali, vylúčili výslovné pravidlo služobného poriadku, v prejednávanom prípade článok 90 ods. 2 služobného poriadku.

Na druhej strane rozhodnutie výboru overovateľov je v konečnom dôsledku len rozhodnutie potvrdzujúce alebo prípadne spochybňujúce výsledky volieb. Za takých okolností Súd pre verejnú službu nemá v prípade neexistencie akéhokoľvek rozhodnutia menovacieho orgánu žalovanej inštitúcie právomoc rozhodovať priamo o zákonnosti rozhodnutia výboru overovateľov.

Naproti tomu, pokiaľ ide o rozhodnutie uvedeného orgánu o sťažnosti podanej vo volebných veciach na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, takéto rozhodnutie znamená pre tento orgán, so zreteľom na výsledky volieb a vzhľadom na jeho povinnosť zabezpečiť svojim úradníkom a zamestnancom možnosť určiť slobodne a pri dodržaní stanovených pravidiel svojich zástupcov, voľbu medzi konaním alebo zdržaním sa konania v rámci volebného procesu. Práve v takejto situácii má Súd pre verejnú službu vo volebných veciach právomoc kontrolovať zákonnosť rozhodnutia menovacieho orgánu najmä s cieľom určiť, či sa zdržal prijatia opatrenia predpísaného služobným poriadkom v zmysle článku 90 ods. 2 prvého pododseku služobného poriadku.

(pozri body 54, 57 a 60 – 63)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok de Dapper a i./Parlament, EU:C:1976:127, body 28 a 29

Súd prvého stupňa: rozsudky Maindiaux a i./HSV, EU:T:1990:18, bod 45; Grynberg a Hall/Komisia, EU:T:1994:86, bod 23; Schneider/Komisia, T‑54/92, EU:T:1994:283, bod 19, a Marx Esser a del Amo Martinez/Parlament, EU:T:1996:130, body 17 až 22 a 33

Súd pre verejnú službu: rozsudok Loukakis a i./Parlament, F‑82/11, EU:F:2013:139, body 25, 29 a 46

5.      Je potrebné uplatniť ustanovenia článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu týkajúce sa možnosti uložiť účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, aby znášal svoje vlastné trovy konania a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania druhého účastníka konania, ak znenie sporných interných ustanovení môže viesť k záveru o prípustnosti priamej žaloby na súde Únie a ak dotknutá inštitúcia uznáva existenciu tejto nejednoznačnosti, ale upustila od možnosti zasiahnuť na účely zmeny tohto znenia.

(pozri body 67 a 68)