UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 6. októbra 2010

Vec F-2/10

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Žiadosti o náhradu liečebných nákladov – Neexistencia aktu spôsobujúceho ujmu – Žaloba zjavne neprípustná a zjavne právne nedôvodná – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä, po prvé, zrušenie rozhodnutia Komisie zo 17. marca 2009 o zamietnutí jeho žiadosti o náhradu všetkých liečebných nákladov v rozsahu 100 %, ktoré vynaložil v súvislosti s nehodou, ktorej obeťou sa stal 29. októbra 2001, po druhé, zrušenie rozhodnutia Komisie z 22. septembra 2009 o zamietnutí jeho sťažnosti, ktorú podal proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho žiadosti zo 17. marca 2009, po tretie, zaviazanie Komisie, aby mu zaplatila rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatil ako úhradu liečebných nákladov v období od 1. decembra 2000 do 17. marca 2009 a poskytnutou náhradou alebo každú inú sumu, ktorú súd bude považovať za správnu a spravodlivú v tejto veci, zvýšenou o úroky na základe úrokovej sadzby 10 % ročne spolu s ročnou kapitalizáciou

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne ako zjavne nedôvodná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania. Žalobca je povinný nahradiť Súdu pre verejnú službu sumu 1 500 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Predbežná odpoveď administratívy na žiadosť úradníka – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Ak okrem zrušenia sporného rozhodnutia úradník tiež žiada, ak je to potrebné, zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho sťažnosti, tieto návrhy uvedené ako posledné nemajú ako také samostatný obsah a v skutočnosti sa zamieňajú s návrhmi smerujúcimi proti spornému rozhodnutiu.

(pozri bod 26)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8

Súd prvého stupňa: 10. júna 2004, Liakoura/Rada, T‑330/03, Zb. VS s. I‑A‑191 a II‑859, bod 13

Súd pre verejnú službu: 15. decembra 2008, Skareby/Komisia, F‑34/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑477 a II‑A‑1‑2637, bod 27

2.      Akt spôsobujúci ujmu je akt, ktorý vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatne menia jeho právne postavenie, pričom takýto akt musí byť vydaný príslušným orgánom a musí vyjadrovať konečné stanovisko administratívy.

To neplatí v prípade listu inštitúcie, ktorým táto inštitúcia čiastočne vyhovela žiadosti úradníka, v súvislosti s jeho žiadosťou mu určité body spresnila a informovala ho o tom, že posúdenie jeho žiadosti prebieha.

(pozri body 29 a 32 – 34)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Grünheid/Komisia, F‑101/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑55 a II‑A‑1‑199, bod 33 a tam citovaná judikatúra