Language of document : ECLI:EU:F:2011:138

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 15. septembra 2011

Vec F‑102/09

Kelly‑Marie Bennett a i.

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú obsahujúca ustanovenie o skončení zmluvy – Verejné výberové konania – Prípustnosť – Akt spôsobujúci ujmu – Články 8 a 47 PZOZ – Povinnosť odôvodnenia – Povinnosť starostlivosti – Zásada riadnej správy vecí verejných – Legitímna dôvera – Zásada plnenia zmlúv v dobrej viere – Zneužitie právomoci“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou K.‑M. Bennett a trinásť ďalších dočasných zamestnancov alebo bývalých dočasných zamestnancov ÚHVT navrhuje najmä zrušenie rozhodnutí ÚHVT z 12. marca 2009 o skončení ich zmlúv, ako aj náhradu údajnej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Pani Infante Seco Herrera bola vymazaná zo zoznamu žalobcov. Rozhodnutie ÚHVT z 12. marca 2009 o skončení zmluvy dočasného zamestnanca žalobcov Bennettovej, Galleovej, Nutiovej, Scardocchiovej, Schmidtovej, Chertiera Gonzáleza, Guarinosa Viňalsa a Ramireza Battistiga sa zrušuje. ÚHVT je povinný zaplatiť žalobcom Bennettovej, Galleovej, Nutiovej, Scardocchiovej, Schmidtovej, Chertierovi Gonzálezovi, Guarinosovi Viňalsovi a Ramirezovi Battistigovi rozdiel medzi výškou odmeny, na ktorú by mali nárok, ak by zostali v pracovnom pomere s ÚHVT, a odmenou, dávkami v nezamestnanosti alebo akoukoľvek inou peňažnou náhradou, ktorú mohli skutočne poberať od 15. októbra 2009. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ÚHVT znáša tri štvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobcov Bennettovej, Galleovej, Nutiovej, Scardocchiovej, Schmidtovej, Chertiera Gonzáleza, Guarinosa Viňalsa a Ramireza Battistiga. Žalobcovia Dickmanns, Forzy, Bianchi, Ruiz Molina a Zaragoza Gomez znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť jednu štvrtinu trov konania ÚHVT. Pani Infante Seco Herrera znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – List adresovaný dočasnému zamestnancovi, ktorý mu pripomína dátum ukončenia jeho zmluvy – Vylúčenie – Zmena zmluvy – Rozhodnutie neobnoviť zmluvu – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Ustanovenie zmluvy dočasného zamestnanca podmieňujúce zachovanie pracovného pomeru zápisom zamestnanca do rezervného zoznamu verejného výberového konania – Rozhodnutie administratívy konštatujúce nezapísanie zamestnanca do tohto zoznamu a uplatňujúce ustanovenie o skončení zmluvy – Začlenenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Zmena zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú a začlenenie ustanovenia o skončení zmluvy v prípade nezapísania zamestnanca do rezervného zoznamu verejného výberového konania – Zmena, ktorá sa považuje za obnovenie zmluvy na dobu určitú

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a), b) a d) a článok 8 prvý a druhý odsek; smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 1 písm. b), doložka 3 bod 1 a doložka 5 ods. 1 písm. b) a c)]

4.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]

5.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)

1.      Akt, ktorý neobsahuje vo vzťahu k predchádzajúcemu aktu žiadnu novú skutočnosť, iba potvrdzuje predchádzajúci akt, a preto nemôže spôsobiť začatie plynutia novej lehoty na podanie žaloby. Predovšetkým list, ktorý iba pripomína zamestnancovi ustanovenia jeho zmluvy týkajúce sa dátumu jej ukončenia, a teda neobsahuje žiadnu novú skutočnosť vo vzťahu k týmto ustanoveniam, nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu.

Naproti tomu každá zmena zmluvy predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ale iba v rozsahu, v akom ide o ustanovenia, ktoré boli zmenené, pokiaľ tieto zmeny nespôsobia narušenie všeobecnej štruktúry zmluvy. Rovnako v prípade, ak zmluva môže byť obnovená, predstavuje rozhodnutie prijaté administratívou o neobnovení zmluvy akt spôsobujúci ujmu, ktorý je odlišný od dotknutej zmluvy a ktorý môže byť predmetom sťažnosti a žaloby v lehotách stanovených služobným poriadkom. Také rozhodnutie, ktoré je prijaté po opätovnom preskúmaní záujmu služby a situácie dotknutej osoby, totiž obsahuje novú skutočnosť v porovnaní s pôvodnou zmluvou a nemôže sa považovať za akt, ktorý túto zmluvu len potvrdzuje.

(pozri body 56 – 59)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. decembra 1980, Grasselli/Komisia, 23/80, bod 18; 9. júla 1987, Castagnoli/Komisia, 329/85, body 10 a 11; 14. septembra 2006, Komisia/Fernández Gómez, C‑417/05 P, bod 46

Súd prvého stupňa: 2. februára 2001, Vakalopoulou/Komisia, T‑97/00, bod 14; 1. apríla 2003, Mascetti/Komisia, T‑11/01, bod 41; 15. októbra 2008, Potamianos/Komisia, T‑160/04, bod 21

Súd pre verejnú službu: 15. apríla 2011, Daake/ÚHVT, F‑72/09 a F‑17/10, bod 36

2.      List, ktorým administratíva konštatuje existenciu novej okolnosti alebo situácie a vyvodí z nej dôsledky stanovené normou alebo zmluvným ustanovením voči dotknutým osobám, predstavuje akt spôsobujúci ujmu, pretože mení právne postavenie osôb, ktorým je určený.

To je prípad rozhodnutia administratívy konštatujúceho nezapísanie mena dočasného zamestnanca do rezervného zoznamu daného verejného výberového konania a uplatňujúceho ustanovenie o skončení zmluvy obsiahnuté v jeho zmluve, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje skončenie tejto zmluvy v prípade, ak nastane určená skutočnosť, t. j. vyhotovenie rezervného zoznamu výberového konania uvedeného v tomto ustanovení, ktorého dátum bol v čase jeho uzatvorenia nevyhnute nejasný. Toto rozhodnutie, ktorým sa mení právne postavenie zamestnanca, predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorý môže byť predmetom sťažnosti, prípadne žaloby.

Tento zamestnanec tiež nemôže byť nútený napadnúť uvedené ustanovenie pri podpisovaní zmluvy, hoci splnenie podmienok, za ktorých sa má uplatniť, zostáva neisté. Keďže je začlenenie ustanovenia o skončení zmluvy predmetom komplexnej operácie, musí byť zamestnancovi umožnené incidenčne spochybniť zákonnosť tohto ustanovenia, hoci má individuálny dosah, pri prijatí rozhodnutia administratívy o uplatnení tohto ustanovenia v konečnom štádiu operácie.

(pozri body 63, 64 a 80)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Daake/ÚHVT, už citovaný, bod 34 a nasl.

3.      Účelom doložky 1 písm. b) rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, je vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného zneužívania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a z tohto hľadiska je jej cieľom vymedzenie rámca pre opakované využitie pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré sa považuje za možný zdroj zneužívania pracovníkov, stanoviac určitý počet minimálnych ochranných opatrení určených na predchádzanie zneisteniu situácie pracovníkov. Cieľom článku 8 prvého a druhého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov je práve obmedziť uzatváranie po sebe nasledujúcich zmlúv dočasných zamestnancov. Na jednej strane zmluva dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a) týchto podmienok môže byť obnovená najviac jedenkrát na dobu určitú, pričom každé ďalšie obnovenie musí byť na dobu neurčitú. Na druhej strane zmluva dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. b) alebo d) týchto podmienok, ktorej dĺžka nesmie presiahnuť štyri roky, môže byť obnovená najviac jedenkrát na obdobie najviac dvoch rokov, ak možnosť obnovenia bola ustanovená v prvotnej zmluve, pričom dotknutý zamestnanec môže byť ďalej zamestnávaný po skončení svojej zmluvy, iba ak bol vymenovaný za úradníka. Takéto ustanovenia zodpovedajú opatreniam uvedeným v doložke 5 ods. 1 písm. b) a c) rámcovej dohody, ktoré môžu zamedziť nezákonnému zneužívaniu prameniacemu z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

Okolnosť, že zmluva dočasného zamestnanca obsahuje ustanovenie o skončení zmluvy umožňujúce administratíve ukončiť túto zmluvu v prípade neúspechu dotknutej osoby vo výberovom konaní, ktorého organizácia sa oznámila v určitej lehote, napriek zneniu zmluvy neumožňuje kvalifikovať túto zmluvu ako zmluvu na dobu neurčitú, ktorá sa vyznačuje stabilitou zamestnania. Dĺžka zmluvy, ako vyplýva z doložky 3 bodu 1 rámcovej dohody, totiž môže byť vymedzená nielen „určitým dátumom“, ale aj „splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou“, akou je vyhotovenie rezervného zoznamu daného výberového konania, ku ktorej sa viažu viaceré možné dôsledky podľa znenia zmluvy zamestnanca. V prípade nezapísania jeho mena do rezervného zoznamu tak zo znenia zmluvy vyplýva, že bude skončená; tak by to za normálnych okolností bolo aj v prípade úspechu, pretože dotknutému zamestnancovi by sa ponúklo pracovné miesto úradníka, pričom v prípade odmietnutia ponuky by sa zmluva tiež skončila v súlade s jej znením.

Takáto okolnosť však nemôže odôvodniť neuplatnenie pravidla uvedeného v článku 8 prvom odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, podľa ktorého „každé ďalšie obnovenie“ od prvého predĺženia na dobu určitú zmluvy dočasného zamestnanca na základe článku 2 písm. a) týchto podmienok „musí byť na čas neurčitý [dobu neurčitú – neoficiálny preklad]“, pričom táto zmena kvalifikácie nastane automaticky. Toto pravidlo sa totiž týka situácie každého dočasného zamestnanca v zmysle článku 2 písm. a), ktorý po tom, ako dvakrát opätovne uzatvoril zmluvu na dobu určitú, pokračuje bez prerušenia vo svojom pracovnom pomere s danou inštitúciou alebo agentúrou. Ak by sa pripustilo, že obdobie zamestnania v postavení pomocného zamestnanca môže prerušiť tento pracovný pomer a vylúčiť tak uplatnenie článku 8 prvého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, legitimizovalo by sa tak použitie úskoku, ktorý by toto ustanovenie, ktoré je určené na ochranu zamestnancov proti zneužívaniu zmlúv na dobu určitú, zbavil podstaty.

(pozri body 85, 86, 104 – 106, 110 a 112)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, bod 63

Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 66

4.      Podľa článku 35 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu zhrnutie dôvodov žalobcu v žalobe musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby.

(pozri bod 115)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, body 55 a 56 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd Európskej únie: 6. mája 2010, Kerelov/Komisia, T‑100/08 P, bod 16

5.      Na návrh, aby Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu zaplatil jednému zo svojich zamestnancov sumu, na ktorú má tento zamestnanec podľa jeho názoru nárok na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, sa vzťahuje pojem spory finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku. Podľa tohto ustanovenia má súd Únie v takýchto sporoch neobmedzenú právomoc, z ktorej mu vyplýva povinnosť rozhodnúť v sporoch, ktoré mu boli predložené, v celom rozsahu, to znamená rozhodnúť o všetkých právach a povinnostiach zamestnanca, ak nerozhodne, že uvedenú časť rozsudku vykoná pod jeho dohľadom príslušná inštitúcia alebo agentúra za presných podmienok, ktoré určí.

(pozri bod 184)

Odkaz:

Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, body 65, 67 a 68

Súd pre verejnú službu: 2. júla 2009, Giannini/Komisia, F‑49/08, body 39 až 42