Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 10. marca 2020 – BM, DM, EN/Getin Noble Bank S.A.
(vec C-132/20)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: BM, DM, EN
Žalovaná: Getin Noble Bank S.A.
Prejudiciálne otázky
Majú sa článok 2, článok 4 ods. 3, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a s článkom 267 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj článok 38 Charty a článok 7 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách1 , vykladať v tom zmysle, že za nezávislý a nestranný súd, ktorý má potrebnú kvalifikáciu v zmysle práva Európskej únie, sa považuje aj orgán, v ktorom zasadá osoba, ktorá bola prvýkrát vymenovaná do funkcie sudcu alebo neskôr pridelená na súd vyššieho stupňa politickým orgánom výkonnej moci v totalitnom, nedemokratickom a komunistickom systéme vlády („Rada Państwa Polskiej Rzeczypospolitej Ludowej“ – „Štátna rada Poľskej ľudovej republiky“) na základe návrhu ministra spravodlivosti tohto štátu, najmä vzhľadom na 1. netransparentnosť kritérií menovania, 2. možnosť kedykoľvek odvolať sudcu, 3. neúčasť sudcovskej samosprávy na výberovom konaní, a 4. neexistenciu príslušných orgánov verejnej moci vytvorených v demokratických voľbách, čo by mohlo naštrbiť dôveru, akú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať?
Je pre zodpovedanie otázky uvedenej v bode 1 relevantná skutočnosť, že k neskoršiemu prideleniu sudcu (na súdy vyššieho stupňa) mohlo dôjsť v dôsledku uznania zodpovedajúcej doby výkonu práce (praxe) a na základe hodnotenia výkonu práce na pracovnom mieste, na ktoré bola táto osoba pridelená minimálne prvýkrát politickými orgánmi uvedenými v bode 1 a na základe postupu opísanom v tomto bode, čo by mohlo naštrbiť dôveru, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať?
Je pre zodpovedanie otázky uvedenej v bode 1 relevantná skutočnosť, že neskoršie pridelenie sudcu (na súdy vyššieho stupňa s výnimkou Najvyššieho súdu) nebolo podmienené zložením sudcovskej prísahy rešpektovať hodnoty demokratickej spoločnosti a že osoba prvýkrát vymenovaná do funkcie sudcu skladala svoj sľub prisahajúc vernosť politickému systému komunistickej krajiny, čo by mohlo naštrbiť dôveru, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať?
Majú sa článok 2, článok 4 ods. 3, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty a s článkom 267 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj článok 38 Charty a článok 7 ods. 1 a 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že za nezávislý a nestranný súd, ktorý má potrebnú kvalifikáciu v zmysle práva Európskej únie, sa považuje aj orgán, v ktorom zasadá osoba, ktorá bola prvýkrát vymenovaná do funkcie sudcu alebo neskôr pridelená na súd vyššieho stupňa pri závažnom porušení ústavných predpisov členského štátu Európskej únie, a to vzhľadom na protiústavné obsadenie orgánu (Krajowa Rada Sądownictwa) vyberajúceho túto osobou ako kandidáta následne vymenovaného do funkcie sudcu, čo bolo potvrdené ústavným súdom členského štátu EÚ, a čo by mohlo v konečnom dôsledku naštrbiť dôveru, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať?
Majú sa článok 2, článok 4 ods. 3, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty a s článkom 267 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj článok 38 Charty a článok 7 ods. 1 a 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že za nezávislý a nestranný súd, ktorý má potrebnú kvalifikáciu v zmysle práva Európskej únie, sa považuje aj orgán, v ktorom zasadá osoba, ktorá bola prvýkrát vymenovaná do funkcie sudcu alebo neskôr pridelená na súd vyššieho stupňa, a ktorá bola vybraná ako kandidát na túto funkciu v konaní pred orgánom hodnotiacim kandidátov (Krajowa Rada Sądownictwa), ak toto konanie nespĺňalo kritéria verejnosti a transparentnosti pravidiel pre výber kandidátov, čo by mohlo v konečno dôsledku naštrbiť dôveru, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať?
Majú sa články 19 ods. 1 druhý pododsek, článok 2, článok 4 ods. 3 a článok 6 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty a s článkom 267 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj článok 38 Charty a článok 7 ods. 1 a 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu Európskej únie na poslednom stupni (Najvyšší súd) s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu ako prostriedku na zabránenie trvalému používaniu nekalých podmienok v zmluvách, ktoré uzatvorili predajcovia alebo dodávatelia so spotrebiteľmi, musí v každom štádiu konania z úradnej moci posúdiť, či:
a) spĺňa kritériá nezávislého a nestranného súdu s potrebnou kvalifikáciou v zmysle práva Európskej únie, uvedeného v bodoch 1 a 4, bez ohľadu na vplyv posúdenia kritérií uvedených v týchto bodoch na obsah rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky, a či navyše
b) je konanie pred súdom uvedené v bodoch 1 a 4, platné?
Majú sa článok 2, článok 6 ods. 1 a 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty a s článkom 267 tretím odsekom ZFEÚ, ako aj s článkom 38 Charty a článok 7 ods. 1 a 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že ústavné predpisy členského štátu Európskej únie týkajúce sa organizácie súdov alebo menovania sudcov, ktoré znemožňujú preskúmanie účinnosti vymenovania sudcu, môžu brániť konštatovaniu nedostatku nezávislosti súdu alebo sudcu, ktorý v ňom zasadá, v dôsledku skutočností uvedených v bodoch 1 až 5, v súlade s právom Európskej únie?
____________
1 Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.