ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 4. novembra 2008

Vec F‑41/06

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Úrazové poistenie a choroby z povolania – Invalidita – Odchod do dôchodku z dôvodu invalidity – Odôvodnenie – Zrušenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou L. Marcuccio jednak navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie o jeho odchode do dôchodku z dôvodu invalidity, ako aj rad aktov nadväzujúcich na uvedené rozhodnutie a jednak zaviazať Komisiu na náhradu škody

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 30. mája 2005 o odchode žalobcu do dôchodku z dôvodu invalidity sa zrušuje. Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša okrem svojich vlastných trov konania dve tretiny trov konania žalobcu. Žalobca znáša tretinu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Stanovisko – Povinnosť odôvodnenia – Predmet

(Služobný poriadok úradníkov, články 25, 53 a článok 78 prvý odsek)

Cieľom ustanovení týkajúcich sa lekárskych a posudkových komisií je zveriť lekárskym špecialistom konečné posúdenie všetkých otázok o zdravotnom stave. Súdne preskúmanie sa nemôže vzťahovať na samotné lekárske posúdenia, ktoré musia byť považované za konečné, pokiaľ boli uskutočnené za riadnych podmienok. Súdne preskúmanie sa môže naopak vykonať v prípade správnosti vytvorenia a fungovania týchto komisií, ako aj správnosti stanovísk, ktoré vydávajú. Z tohto pohľadu súd Spoločenstva má právomoc preskúmať, či stanovisko obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť dôvody, na základe ktorých závery, ktoré obsahuje, sú dôvodné, a či toto stanovisko preukázalo pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dospela komisia.

Stanovisko posudkovej komisie, ktoré sa obmedzuje iba na konštatovanie a zároveň na záver, že úradník je postihnutý invaliditou považovanou za úplnú, ktorá mu bráni v plnení povinností, je zjavne neodôvodnené. Samotná zmienka na ústnom pojednávaní pred posudkovou komisiou, že úradník trpí anxiózne depresívnym syndrómom, neumožňuje súdu Spoločenstva rozpoznať a overiť obsiahnuté dôvody, na základe ktorých sú dôvodné závery, a či toto oznámenie preukázalo pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dospela komisia. Anxiózne depresívny syndróm sa totiž môže prejavovať viacerými spôsobmi a v rozličných stupňoch závažnosti a neznamená, že sa osoba, ktorá ním trpí, musí nevyhnutne považovať za osobu trpiacou úplnou trvalou invaliditou, ktorá by jej bránila v plnení povinností, zodpovedajúcich pracovnému miestu v jej funkčnej skupine.

(pozri body 64, 65 a 67)

Odkaz:

Súdny dvor, 10. decembra 1987, Jänsch/Komisia, 277/84, Zb. s. 4923, bod 15

Súd prvého stupňa: 27. februára 1992, Plug/Komisia, T‑165/89, Zb. s. II‑367, bod 75; 15. decembra 1999, Nardone/Komisia, T‑27/98, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1293, bod 87