Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 14. mája 2020 – „Toplofikacia Sofia“ EAD, „Čez Elektro Balgaria“ AD, „Agencia za kontrol na prosročeni zadalženia“ EOOD

(vec C-208/20)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: „Toplofikacia Sofia“ EAD, „Čez Elektro Balgaria“ AD, „Agencia za kontrol na prosročeni zadalženia“ EOOD

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 20 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 47 ods. 2 Charty základných práv, zásady zákazu diskriminácie a ekvivalencie procesných opatrení vo vnútroštátnom súdnom konaní, ako aj článok 1 [ods. 1] písm. a) nariadenia (ES) č. 1206/2001¹ o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak vnútroštátne právo konajúceho súdu stanovuje, že tento súd požiada o úradnú informáciu o adrese žalovaného vo svojom vlastnom štáte, a zistí sa, že tento žalovaný sa zdržiava v inom štáte Európskej únie, konajúci vnútroštátny súd je povinný požiadať príslušné orgány štátu, v ktorom má žalovaný pobyt, o informáciu o adrese žalovaného?

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012² z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení so zásadou, že vnútroštátny súd musí zaručiť procesné práva na účinnú ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Únie, vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je pri zisťovaní obvyklého pobytu dlžníka ako podmienky na uskutočnenie jednostranného formálneho konania bez dokazovania, akým je konanie o platobnom rozkaze, ktorú stanovuje vnútroštátne právo, povinný vykladať každé dôvodné podozrenie, že dlžník má obvyklý pobyt v inom štáte Európskej únie, ako nedostatok právneho základu na vydanie platobného rozkazu, resp. ako základ na to, aby platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť?

Má sa článok 5 ods. 1 nariadenia (EU) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení so zásadou, že vnútroštátny súd musí zaručiť procesné práva na účinnú ochranu práv vyplývajúcich z právneho poriadku Únie, vykladať v tom zmysle, že ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý po vydaní platobného rozkazu proti určitému dlžníkovi zistil, že tento dlžník pravdepodobne nemá obvyklý pobyt v štáte, v ktorom má tento súd sídlo, a pod podmienkou, že to podľa vnútroštátneho práva predstavuje prekážku vydania platobného rozkazu proti takému dlžníkovi, povinnosť ex offo zrušiť vydaný platobný rozkaz, hoci neexistuje nijaké zákonné ustanovenie, ktoré by to výslovne stanovovalo?

V prípade, ak je odpoveď na tretiu otázku záporná, majú sa ustanovenia, ktoré sú v nej uvedené, vykladať v tom zmysle, že ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť zrušiť vydaný platobný rozkaz, ak tento súd vykonal prešetrovanie a s istotou zistil, že dlžník nemá obvyklý pobyt v štáte konajúceho súdu?

____________

¹ Ú. v. ES L 174, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 121.

² Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.