UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 7. júna 2016

vec F‑108/12

Marco Verile

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku – Prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia do systému Únie – Návrh na započítanie odpracovaných rokov – Žaloba – Neplatnosť – Odvolanie – Zmena kvalifikácie návrhov na zrušenie návrhu na započítanie odpracovaných rokov – Výklad návrhov na zrušenie ako návrhov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia o uznaní započítania odpracovaných rokov v dôsledku prevodu práv na dôchodok – Zamietnutie návrhov – Rozsudok o odvolaní, ktorý nadobudol právnu silu rozhodnutej veci – Zastavenie konania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Marco Verile navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Európskej komisie z 9. decembra 2011 o uznaní započítania odpracovaných rokov v dôsledku prevodu podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v znení uplatniteľnom na spor (ďalej len „služobný poriadok“) kapitálu zodpovedajúcemu právam na dôchodok, ktoré nadobudol vo svojom vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia do dôchodkového systému Európskej únie, ako aj v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Komisie, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu

Rozhodnutie:      Konanie vo veci F‑108/12, Verile/Komisia, sa zastavuje. Marco Verile a Európska komisia znášajú každý vlastné trovy konania.

Abstrakt

Žaloba o neplatnosť – Žaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou v dôsledku konečného rozsudku súdu Únie v inej veci a po prekvalifikovaní predmetu žaloby mala rovnaký predmet – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 85 ods. 1)

Žaloba o neplatnosť sa stane bezpredmetnou a konanie sa zastaví, ak sa predmet rozsudku vydaného súdom Únie v inej veci stane po prekvalifikovaní predmetu žaloby v tejto veci, rovnaký ako predmet dotknutej žaloby, pričom účastníci konania v jednej aj v druhej veci sú tí istí a predchádzajúci rozsudok nadobudol právu silu rozhodnutej veci a stal sa konečným.

Vzhľadom na to, že zásada dodržiavania právnej sily rozhodnutej veci má v práve Únie zásadný význam, je na zabezpečenie stability práva, právnych vzťahov, ako aj riadneho výkonu spravodlivosti potrebné, aby sa súdne rozhodnutia po vyčerpaní prípustných opravných prostriedkov stali konečnými alebo aby sa po uplynutí lehôt na podanie týchto prostriedkov tieto rozhodnutia už nemohli spochybniť.

(pozri body 36 – 39)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 16. marca 2006, Kapferer, C‑234/04, EU:C:2006:178, bod 20 a citovaná judikatúra