NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 3. marca 2011 (1)
Vec C‑439/09
Pierre Fabre Dermo‑Cosmétique SAS
proti
Président de l’Autorité de la Concurrence
a
Ministre de l’Économie, de l’Industrie et de l’Emploi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Paris (Francúzsko)]
„Článok 81 ods. 1 ES – Hospodárska súťaž – Selektívna distribúcia – Všeobecný a absolútny zákaz predaja kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny konečným užívateľom cez internet – Obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa – Nariadenie (ES) č. 2790/1999 – Článok 4 písm. c) – Obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja – Závažné obmedzenie – Individuálna výnimka – Článok 81 ods. 3 ES“
I – Úvod
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci konania o žalobe spoločnosti Pierre Fabre Dermo-Cosmétique SAS (ďalej len „PFDC“), ktorou sa táto spoločnosť domáhala zrušenia a alternatívne zmeny rozhodnutia Conseil de la concurrence (francúzska rada pre hospodársku súťaž, ďalej len „rada“) č. 08‑D‑25 z 29. októbra 2008 (ďalej len „rozhodnutie“). Podľa tohto rozhodnutia PFDC porušila článok L.420-1 Code de Commerce (Obchodný zákonník) a článok 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) tým, že vo svojich dohodách o selektívnej distribúcii uložila svojim vybraným (autorizovaným) distribútorom všeobecný a absolútny zákaz predaja kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny konečným užívateľom cez internet. Rada dospela k záveru, že zákaz predaja cez internet vyplýva z požiadavky zakotvenej v distribučných zmluvách spoločnosti PFDC, podľa ktorej sa predaj predmetných výrobkov musí uskutočňovať vo fyzickom priestore za prítomnosti kvalifikovaného farmaceuta.
II – Spor v konaní vo veci samej a položená prejudiciálna otázka
2. Skupina Pierre Fabre predáva rozličné druhy farmaceutických, homeopatických a parafarmaceutických výrobkov. PFDC vyrába a predáva kozmetické výrobky a výrobky osobnej hygieny a má niekoľko dcérskych spoločností, vrátane kozmetických laboratórií Avène, Klorane, Galénic a Ducray. Najvýznamnejšími aktérmi v roku 2007 boli skupiny Pierre Fabre s trhovým podielom 20 % a Cosmétique Active France, dcérska spoločnosť spoločnosti L’Oréal, s trhovým podielom 18,6 %, ktoré sú na trhu etablované a majú veľké „portfólio“ značiek.
3. Zmluvy spoločnosti PFDC o distribúcii kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny značiek Avène, Klorane, Galénic a Ducray stanovujú, že tento predaj sa musí uskutočňovať vo fyzickom priestore za prítomnosti kvalifikovaného farmaceuta.(2) Vnútroštátny súd uvádza, že účastníci konania sa zhodujú v tom, že tieto požiadavky fakticky vylučujú akúkoľvek formu predaja cez internet.
4. Rozhodnutím z 27. júna 2006 začala rada z úradnej moci vyšetrovanie postupov v sektore distribúcie kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny. Záväzky, ktoré navrhli prešetrované spoločnosti s výnimkou skupiny Pierre Fabre, spočívajúce v zmene zmlúv o selektívnej distribúcii s cieľom umožniť členom svojich sietí predávať svoje výrobky cez internet, schválila rada rozhodnutím č. 07-D-07 z 8. marca 2007 a vyhlásila ich za záväzné. Hlavný vyšetrovateľ 30. októbra 2006 rozhodol, že postupy skupiny Pierre Fabre budú predmetom samostatného skúmania.
5. Výrobky, ktorých sa týka šetrenie, sú kozmetické výrobky a výrobky osobnej hygieny, ktoré sú distribuované prostredníctvom systémov selektívnej distribúcie a sú ponúkané spolu s konzultáciou farmaceuta. Tieto výrobky, ktoré sú súčasťou širšieho odvetvia kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny, podliehajú rozličným požiadavkám týkajúcim sa ich zloženia a označovania. Keďže však nespadajú do kategórie liekov, a teda nepodliehajú monopolu farmaceutov, nič nebráni tomu, aby sa voľne predávali mimo siete lekární.
6. Hospodárska súťaž medzi výrobcami na trhu s kozmetickými výrobkami a výrobkami osobnej hygieny je silná najmä z dôvodu povahy výrobkov, v prípade ktorých zohráva dôležitú úlohu inovácia. Distribúciu zaisťujú predovšetkým lekárne, predajne parafarmaceutických výrobkov, ktoré sú buď samostatné, alebo začlenené v rámci veľkopredajní potravín, a parfumérie. Lekárne však zostávajú hlavným distribučným kanálom s viac než dvojtretinovým podielom na predaji, čo je dôsledkom distribučného monopolu, ktorý mali do konca 80. rokov, ich územného pokrytia, ako aj pozitívneho vnímania, ktoré zabezpečuje prítomnosť farmaceuta, a blízkosti predaja liekov vydávaných na predpis. Zároveň prudko stúpol predaj všetkých výrobkov cez internet. Aj keď podľa rady je ešte príliš skoro hodnotiť vývoj predaja kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny cez internet, významné luxusné značky v oblasti parfumérie, šperkov alebo doplnkov nedávno vytvorili vo Francúzsku a v zahraničí vlastné webové stránky zaoberajúce sa predajom cez internet.
7. Počas výsluchu vyšetrovateľom, ktorý sa konal 11. marca 2008, vysvetlili okrem iných aj zástupcovia spoločnosti PFDC dôvody, ktoré viedli skupinu Pierre Fabre k zákazu predaja jej výrobkov cez internet: „Koncepcia týchto výrobkov vyžaduje konzultáciu s kvalifikovaným farmaceutom z dôvodu ich účinkov, keďže boli vytvorené ako výrobky na účely zdravotnej starostlivosti… Naše výrobky sú určené na špecifické kožné problémy, ako je citlivá pokožka s rizikom alergickej reakcie. Preto sa domnievame, že predaj cez internet by nespĺňal očakávania spotrebiteľov a odborníkov v oblasti zdravotníctva v súvislosti s našimi výrobkami, a teda ani požiadavky, ktoré sú stanovené v našich všeobecných obchodných podmienkach. Tieto výrobky odporúčajú aj lekári…“
8. Vzhľadom na možné podstatné ovplyvnenie obchodu vnútri Spoločenstva(3) rada tieto postupy skúmala z hľadiska ustanovení článku L.420-1 Obchodného zákonníka a článku 81 ES. V rozhodnutí rada konštatovala, že keďže PFDC svojim autorizovaným distribútorom zakazuje predaj výrobkov cez internet, vylúčením spôsobu predaja svojich kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny obmedzuje ich obchodnú slobodu. PFDC obmedzuje aj výber spotrebiteľov, ktorí si želajú nakúpiť cez internet. Rada tiež poznamenala, že zákaz stanovený pre autorizovaných distribútorov ich zbavuje možnosti vyhľadávať klientov na základe zaslania správ alebo uspokojovať nevyžiadané žiadosti, ktoré boli zaslané na ich webové stránky, a že tento postup predstavuje obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja distribútorov.
9. Rada konštatovala, že nevyhnutným cieľom tohto zákazu je obmedzenie hospodárskej súťaže, čo sa pripája k obmedzeniu hospodárskej súťaže, ktoré je vlastné samotnému zvoleniu systému selektívnej distribúcie zo strany výrobcu, ktorý obmedzuje počet distribútorov oprávnených distribuovať výrobok a bráni distribútorom predávať tieto výrobky neautorizovaným distribútorom. Keďže trhový podiel výrobkov spoločnosti Pierre Fabre je nižší ako 30 %, rada skúmala, či sa na postup obmedzujúci hospodársku súťaž vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov,(4) čo by vyžadovalo, aby tento postup nepredstavoval závažné obmedzenie. Rada konštatovala, že aj keď postup zakazujúci predaj cez internet nie je výslovne uvedený v nariadení Spoločenstva, predstavuje zákaz aktívneho a pasívneho predaja. Tento zákaz uplatňovaný v rámci selektívnej distribučnej siete je teda závažným obmedzením podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999, na ktoré sa nemôže vzťahovať automatická výnimka podľa tohto nariadenia.
10. Spoločnosť PFDC okrem iného uviedla, že má právo zakázať predaj cez internet, keďže organizátor siete má právo zakázať predaj autorizovaným distribútorom „z neautorizovaného miesta prevádzky“. PFDC uviedla, že aj v prípade, že zákaz predaja cez internet predstavuje závažné obmedzenie, prináleží orgánu pre hospodársku súťaž, aby preukázal cieľ alebo účinok postupu na základe individuálneho preskúmania, čo vyšetrovateľ v tomto prípade neurobil. PFDC tiež uviedla, že vzhľadom na výnimočnú a homogénnu sieť, ktorú predstavujú fyzické predajné miesta distribútorov, má k predajcom PFDC prístup každý spotrebiteľ, a preto tento postup nemá nijaký účinok na hospodársku súťaž v rámci značky.
11. Rada konštatovala, že internetová stránka nie je miestom, kde sa výrobky predávajú, ale je alternatívnym spôsobom predaja. Rada okrem iného tiež konštatovala, že závažné postupy sú na účely nariadenia č. 2790/1999 obmedzeniami hospodárskej súťaže na základe cieľa a nie je potrebné bližšie preukázať, akým spôsobom tento cieľ hospodársku súťaž obmedzuje, alebo analyzovať účinky týchto postupov.
12. Pokiaľ ide o otázku individuálnej výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES (teraz článok 101 ods. 3 ZFEÚ) a článku L.420‑4 Obchodného zákonníka, rada uviedla, že PFDC nepreukázala hospodársky pokrok ani nevyhnutnosť obmedzenia hospodárskej súťaže za okolností, ktoré by jej umožnili uplatnenie individuálnej výnimky, pričom osobitne uviedla, že PFDC nepreukázala, že sporný postup prispel k zlepšeniu distribúcie dermatokozmetických výrobkov a že zároveň predchádza nebezpečenstvu falšovania a parazitovania medzi autorizovanými lekárňami, alebo že zaručil spokojnosť spotrebiteľa vďaka fyzickej prítomnosti farmaceuta v mieste predaja výrobku.
13. Rada okrem konštatovania, že PFDC porušila článok L.420‑1 Obchodného zákonníka a článok 81 ES, spoločnosti PFDC v rozhodnutí uložila, aby zo svojich zmlúv o selektívnej distribúcii vypustila všetky ustanovenia, ktoré predstavujú zákaz predaja jej kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny cez internet, a aby pre svojich distribútorov výslovne stanovila možnosť použiť tento spôsob distribúcie, a to v lehote troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia. Spoločnosti PFDC uložila aj povinnosť zaslať všetkým svojim predajným miestam v lehote troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia list, ktorým im oznámi úpravy vykonané v ich zmluvách o selektívnej distribúcii, a prípadne dohliadať na vytvorenie internetových stránok pre svoju distribučnú sieť, stanoviť pravidlá týkajúce sa ich vzhľadu alebo konfigurácie a do troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia o tom upovedomiť radu. Spoločnosti PFDC bola uložená pokuta vo výške 17 000 eur.
14. Dňa 24. decembra 2008 PFDC podala žalobu na vnútroštátny súd, ktorou sa domáhala zrušenia a alternatívne zmeny rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby PFDC po prvé uvádza, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o zistenie protisúťažného cieľa. Okrem iného uviedla, že rada neanalyzovala právny a hospodársky kontext postupu, čo je nevyhnutný predpoklad na preukázanie existencie porušenia na základe cieľa. Po druhé PFDC tvrdí, že rozhodnutie vychádza z právneho pochybenia, keďže odkazuje na „nevyhnutne“ protisúťažný cieľ. PFDC okrem iného poznamenala, že cieľom jej dohôd o selektívnej distribúcii nie je obmedzovať hospodársku súťaž, ale naopak, zaručiť uspokojivú úroveň služby pre spotrebiteľa. Cieľom týchto dohôd je iba umožniť spotrebiteľovi kedykoľvek sa obrátiť na odborníka a prekonzultovať s ním výber najvhodnejších výrobkov spoločnosti Pierre Fabre. PFDC tvrdí, že kvalifikovať sankcionovaný postup ako porušenie samo osebe je v rozpore so všeobecným vývojom práva hospodárskej súťaže. Podľa tejto spoločnosti jej bola rozhodnutím odňatá možnosť na základe objektívnych odôvodnení preukázať, že predmetný protisúťažný postup je zákonný. Po tretie PFDC tvrdí, že rozhodnutie vychádza z právneho pochybenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keďže vylúčilo možnosť uplatniť na sporný postup blokovú výnimku stanovenú nariadením č. 2790/1999. PFDC napokon tvrdí, že rozhodnutie vychádza z právneho pochybenia, keďže vylučuje možnosť uplatniť na sporný postup individuálnu výnimku stanovenú v článku 81 ods. 3 ES, hoci zákaz predaja cez internet zabezpečuje spokojnosť spotrebiteľa vďaka fyzickej prítomnosti kvalifikovaného farmaceuta pri predaji výrobku a tiež bráni nebezpečenstvu falšovania a parazitovania. Okrem toho zrušenie tohto zákazu by nevyvolalo zintenzívnenie hospodárskej súťaže a najmä by nevyvolalo nijaké zníženie cien.
15. Dokumentom z 11. júna 2009 Komisia predložila Cour d’appel de Paris písomné pripomienky podľa článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003(5). Podľa vnútroštátneho súdu Komisia poznamenala, že akýkoľvek všeobecný a absolútny zákaz predaja zmluvných výrobkov konečným užívateľom cez internet, ktorý dodávateľ uloží svojim autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete, predstavuje na účely článku 81 ods. 1 ES závažné obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, a to bez ohľadu na trhový podiel, ktorý tento dodávateľ má. Komisia uviedla, že kvalifikácia predaja cez internet ako aktívny alebo pasívny predaj nie je relevantná v prípade selektívnej distribúcie, keďže akékoľvek obmedzenie ďalšieho predaja, či už ide o aktívny alebo pasívny predaj, predstavuje závažné obmedzenie. Okrem toho Komisia tvrdí, že ak distribúcia zmluvných výrobkov nie je regulovaná, na objektívne odôvodnenie závažného obmedzenia sa možno odvolať len za výnimočných okolností. Pokiaľ ide o uplatnenie blokovej výnimky stanovenej v nariadení č. 2790/1999, Komisia uviedla, že na dohodu o selektívnej distribúcii, ktorá obsahuje závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, akým je zákaz predávať zmluvné výrobky cez internet uložený autorizovaným distribútorom, sa nevzťahuje bloková výnimka podľa tohto nariadenia, keďže toto použitie internetu nemožno stotožniť s otvorením fyzického miesta predaja dodávateľa v mieste prevádzky neautorizovanom dodávateľom. Nemožno však jednoznačne vylúčiť, že toto obmedzenie môže spĺňať štyri kumulatívne podmienky týkajúce sa individuálnej výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES, a teda sa naň môže vzťahovať táto výnimka. Podľa článku 2 nariadenia č. 1/2003 nesie dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia týchto štyroch podmienok podnik, ktorý sa dovoláva tejto výnimky.
16. Za týchto okolností Cour d’appel de Paris rozsudkom z 29. októbra 2009 rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Predstavuje všeobecný a absolútny zákaz predávať cez internet zmluvné výrobky konečným užívateľom, ktorý je uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete, skutočne závažné obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa v zmysle článku 81 ods. 1 ES, na ktoré sa nevzťahuje bloková výnimka stanovená v nariadení č. 2790/1999, avšak na ktoré sa prípadne vzťahuje individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES?“
III – Konanie pred Súdnym dvorom
17. Písomné pripomienky predložili PFDC, francúzsky Úrad pre hospodársku súťaž (ďalej len „úrad“)(6), francúzska, poľská a talianska vláda, Komisia a Dozorný orgán EZVO. Pojednávanie sa uskutočnilo 11. novembra 2010.
IV – Úvodné poznámky
18. Súhlasím s tvrdením úradu a Komisie, že otázku, ktorú položil Cour d’appel de Paris, možno jednoducho rozdeliť do troch otázok. Po prvé, je cieľom všeobecného a absolútneho zákazu predaja zmluvných výrobkov konečným užívateľom cez internet, ktorý je uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete, obmedzenie hospodárskej súťaže na účely článku 81 ods. 1 ES? Po druhé, môže sa na takéto obmedzenie vzťahovať bloková výnimka stanovená nariadením č. 2790/1999? Po tretie, ak sa na predmetné obmedzenie nemôže vzťahovať bloková výnimka, môže sa naň vzťahovať individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES?
V – Prvá otázka: Protisúťažný cieľ
19. Spoločnosť PFDC tvrdí, že závažné obmedzenie podľa nariadenia č. 2790/1999 samo osebe nepredstavuje porušenie na základe cieľa podľa článku 81 ods. 1 ES, a preto príslušný orgán alebo súd nemôže byť zbavený povinnosti zistiť existenciu takého porušenia v prejednávanej veci. Podľa judikatúry Súdneho dvora orgány hospodárskej súťaže musia vykonať individuálnu a konkrétnu analýzu dohody alebo postupu z hľadiska jeho právneho a hospodárskeho kontextu. PFDC zastáva názor, že takáto analýza v rozhodnutí nebola vykonaná, iba sa v ňom konštatovalo, že závažné obmedzenie predstavuje porušenie na základe cieľa. PFDC tiež uvádza, že cieľ dohody bol prosúťažný, keďže táto dohoda mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia k dispozícii čo najlepšie poradenstvo pri nákupe výrobkov spoločnosti PFDC. Aby mohol farmaceut poskytnúť čo najlepšie poradenstvo, musí priamo prehliadnuť pleť, vlasy a pokožku hlavy klienta. Poradenstvo rovnakej kvality nemožno poskytnúť pri predaji cez internet. PFDC navyše zastáva názor, že ak by povolila predaj cez internet, požiadavka, aby bol farmaceut prítomný na fyzickom mieste predaja, by sa mohla považovať za diskriminačnú. Poznamenáva tiež, že dohody o selektívnej distribúcii sa nesmú skúmať iba na základe ceny, ale aj z hľadiska služieb poskytovaných spotrebiteľom. Okrem toho vzhľadom na veľmi vysokú intenzitu hospodárskej súťaže v rámci značky, ktorá vyplýva z toho, že vo Francúzsku je 23 000 predajných miest, z konkrétneho skúmania vyplýva, že cieľom dohody nie je obmedzenie hospodárskej súťaže.
20. Úrad zastáva názor, že zákaz je vzhľadom na jeho protisúťažný cieľ závažným obmedzením podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999 a je zakázaný podľa článku 81 ods. 1 ES. Zákaz obmedzuje aktívny a pasívny predaj v zmysle článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999. Úrad poznamenáva, že internet je novým distribučným kanálom a dôležitým nástrojom na podporu hospodárskej súťaže, ktorý sa musí zosúladiť s tradičnejšími kanálmi, ako je selektívna distribúcia, a preto odôvodňuje uloženie určitých podmienok. Všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet a úplné odstránenie jeho zjavných výhod z hľadiska hospodárskej súťaže sú však neprimerané. Zákaz poškodzuje hospodársku súťaž a spotrebiteľov a bráni integrácii vnútorného trhu, čím porušuje jeden z najzákladnejších cieľov Zmluvy. Hospodársky a právny kontext konania vo veci samej na tomto závere nič nemení. Hoci systém selektívnej distribúcie je prípustný, ak je v súlade s judikatúrou, ktorá sa na neho vzťahuje, takýto systém vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a v dôsledku čoho sa zostávajúca hospodárska súťaž stane ešte dôležitejšou.
21. Podľa francúzskej vlády v prejednávanej veci prichádzajú do úvahy dva spôsoby výkladu článku 81 ods. 1 ES. Po prvé možno tento zákaz považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa, ktorý nielenže má nepriaznivý účinok na štruktúru hospodárskej súťaže v dôsledku toho, že v skutočnosti ukladá distribútorom územné obmedzenia, ale poškodzuje aj záujmy spotrebiteľov a nie je objektívne odôvodnený. Po druhé francúzska vláda zastáva názor, že súčasné skúsenosti neumožňujú zistiť, či je cieľom predmetného zákazu vzhľadom na jeho samotnú povahu obmedzenie hospodárskej súťaže. Je teda nevyhnutné posúdiť pozitívne a negatívne účinky predmetného zákazu. Francúzska vláda poznamenáva, že tento zákaz môže prispieť k vylepšeniu povesti ochrannej známky výrobku v prospech hospodárskej súťaže v rámci značky. Talianska a poľská vláda zastávajú názor, že všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet predstavuje porušenie článku 81 ods. 1 ES na základe cieľa.
22. Komisia sa domnieva, že tento zákaz predstavuje porušenie na základe cieľa, keďže vzhľadom na svoju samotnú povahu môže podstatne znížiť možnosť distribútora predávať výrobky klientom mimo svojho zmluvného územia alebo územia, na ktorom pôsobí. To sa vzťahuje najmä na selektívnu distribúciu, ktorá spôsobuje riziko segmentácie trhu. Komisia však poznamenáva, že tento výklad nemá vplyv na právo výrobcu zvoliť si distribútorov na základe konkrétnych kritérií a uložiť kvalitatívne podmienky týkajúce sa reklamy, prezentácie a predaja predmetných výrobkov. Dozorný orgán EZVO zastáva názor po prvé, že všeobecný a absolútny zákaz predaja zmluvných výrobkov konečným užívateľom cez internet uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete nemožno považovať za primeraný podľa existujúcej judikatúry týkajúcej sa systémov selektívnej distribúcie, a teda zlučiteľný s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, s výnimkou prípadu, že oprávnené požiadavky, na ktorých je systém selektívnej distribúcie založený, nemožno splniť v prípade predaja cez internet, a po druhé, že tento zákaz predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa podľa článku 81 ods. 1 ES, ak je z hľadiska hospodárskeho a právneho kontextu jeho cieľom rozdelenie vnútroštátnych trhov alebo sťaženie prepojenia vnútroštátnych trhov najmä zamedzením alebo obmedzením súbežného obchodovania.
A – Závažné obmedzenie/obmedzenie na základe cieľa
23. Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa v rozhodnutí okrem iného konštatovalo, že požiadavka, aby sa predaj predmetných výrobkov uskutočňoval vo fyzickom priestore za prítomnosti kvalifikovaného farmaceuta, stanovená v distribučných zmluvách spoločnosti PFDC, predstavuje de facto zákaz predaja cez internet a zodpovedá obmedzeniu aktívneho alebo pasívneho predaja autorizovanými distribútormi, pričom jej nevyhnutným cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže. Okrem toho sa v tomto rozhodnutí konštatovalo, že tento zákaz obmedzuje obchodnú slobodu distribútorov spoločnosti PFDC, keďže vylučuje prostriedok predaja jej výrobkov a tým tiež obmedzuje výber spotrebiteľov, ktorí chcú nakupovať cez internet. Vnútroštátnemu súdu nie je jasné, či vzhľadom na to, že v nariadení č. 2790/1999 nie je uvedený zákaz predaja cez internet, predstavuje všeobecný a absolútny zákaz predaja zmluvných výrobkov konečným užívateľom cez internet uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete závažné obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa na účely článku 81 ods. 1 ES.
24. Podľa môjho názoru zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplývajú určité nejasnosti týkajúce sa pojmu obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa a pojmu závažné obmedzenie. Aj PFDC venovala vo svojich podaniach v konaní pred Súdnym dvorom značnú pozornosť týmto nejasnostiam. Okrem toho sa zdá,(7) že Komisia v písomných pripomienkach predložených vnútroštátnemu súdu podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 uviedla, že predmetný zákaz „predstavuje závažné obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa na účely článku 81 ods. 1 ES“.(8) Komisia však v podaniach v konaní pred Súdnym dvorom objasnila svoje stanovisko k tejto otázke, pričom uviedla, že obmedzenie na základe cieľa a závažné obmedzenie predstavujú dva odlišné právne pojmy, aj keď medzi nimi môžu existovať súvislosti.
25. Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že za určitých okolností môže byť cieľom vertikálnych dohôd obmedzenie hospodárskej súťaže.(9) Ako uviedla PFDC, pojem obmedzenie na základe cieľa vyplýva zo znenia článku 81 ods. 1 ES.(10) Ak sa preukáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej účinky na hospodársku súťaž.(11) Aj keď na zistenie porušenia na základe cieľa v súvislosti s dohodou sa nevyžaduje preukázanie jej protisúťažných účinkov, Súdny dvor rozhodol, že pri posudzovaní protisúťažnej povahy dohody je potrebné prihliadať okrem iného na obsah ustanovení dohody, na ciele, ktoré má dosiahnuť, a na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá.(12)
26. Protisúťažný cieľ dohody preto nemožno preukázať iba na základe abstraktných pojmov.
27. Hoci sa teda niektoré formy dohôd na základe praxe javia na prvý pohľad ako porušenia na základe cieľa, táto skutočnosť nezbavuje Komisiu alebo vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž(13) povinnosti vykonať individuálne posúdenie dohody. Zastávam názor, že takéto posúdenie môže byť v niektorých prípadoch veľmi krátke, napríklad ak existujú jasné dôkazy o horizontálnom karteli, ktorého cieľom je kontrola výroby s cieľom udržať cenovú úroveň, ale úplne vynechať ho nemožno.
28. Pojem „závažné obmedzenie“ nevyplýva zo Zmluvy o ES ani z právnych predpisov Spoločenstva, ale spomína sa v usmernení Komisie o vertikálnych obmedzeniach(14) (ďalej len „usmernenia“), ktoré v bode 46 stanovujú, že „[nariadenie č. 2790/1999(15)] obsahuje v článku 4 zoznam závažných obmedzení, ktoré vedú k vylúčeniu celej vertikálnej dohody z rozsahu uplatňovania [tohto nariadenia]“.(16) Medzi tieto závažné obmedzenia teda patria obmedzenia spôsobilosti kupujúceho určiť si predajné ceny, obmedzenia územia alebo okruhu zákazníkov, ktorým môže kupujúci predať zmluvné výrobky alebo služby, obmedzenie aktívneho alebo pasívneho predaja(17)(18) konečným užívateľom zo strany členov systému selektívnej distribúcie prevádzkovaného na úrovni maloobchodu a obmedzenie krížových dodávok medzi distribútormi v rámci systému selektívnej distribúcie. Podľa môjho názoru, aj keby začlenenie takýchto obmedzení do dohody vyvolávalo pochybnosti o jej súlade s článkom 81 ods. 1 ES(19) a aj keby sa po posúdení okrem iného konkrétnej dohody a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého spadá, skutočne mohlo javiť, že ide o obmedzenie na základe cieľa, predsa len nemožno vychádzať z právnej domnienky, že dohoda porušuje článok 81 ods. 1 ES.
29. V tejto súvislosti Súdny dvor nedávno v rozsudku Pedro IV Servicios(20) opätovne sformuloval spôsob uplatňovania jednotlivých odsekov článku 81 ES. Konštatoval, že „pokiaľ dohoda nespĺňa všetky podmienky stanovené nariadením o výnimke, vzťahuje sa na ňu zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES, iba vtedy, ak má za cieľ alebo za následok citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu a ak môže značne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V poslednom uvedenom prípade, okrem prípadu uplatnenia individuálnej výnimky na základe článku 81 ods. 3 ES, by táto dohoda bola absolútne neplatná podľa článku 81 ods. 2 ES.“ Z citovanej pasáže podľa môjho názoru vyplýva, že dohoda, ktorá nespĺňa všetky podmienky stanovené nariadením o výnimke(21), nemá nevyhnutne za cieľ alebo za následok obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ES.
30. Na posúdenie, či má dohoda protisúťažný cieľ, sa preto vyžaduje individuálne skúmanie, a to aj v prípade, že dohoda obsahuje obmedzenie, ktoré patrí do pôsobnosti článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999, v dôsledku čoho je uplatnenie výnimky podľa uvedeného nariadenia na toto obmedzujúce ustanovenie vylúčené.
B – Objektívne odôvodnenie
31. Spoločnosť PFDC zastáva názor, že predmetný zákaz je objektívne odôvodnený vzhľadom na povahu predmetných výrobkov a ich používanie. Tvrdí, že nesprávne používanie jej výrobkov by mohlo poškodiť spotrebiteľov, a preto je odôvodnená potreba poskytnúť vysoko kvalitné poradenstvo. Optimálnu úroveň poradenstva môže spotrebiteľom zaručiť iba prítomnosť farmaceuta. Na rozdiel od tvrdení Komisie a úradu PFDC zastáva názor, že pojem objektívne odôvodnenie je širší než požiadavky bezpečnosti a verejného zdravia. PFDC uvádza, že reštriktívny prístup úradu a Komisie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorý v súvislosti s inými právnymi odvetviami uznal, že platnosť niektorých postupov treba skúmať z hľadiska iných požiadaviek než požiadaviek bezpečnosti a verejného zdravia. PFDC v tejto súvislosti citovala bod 37 rozsudku Súdneho dvora vo veci Copad(22), ktorý stanovuje, že „majiteľ ochrannej známky môže uplatniť svoje práva, ktoré mu z nej vyplývajú, voči majiteľovi licencie, ktorý porušuje ustanovenie licenčnej zmluvy, zakazujúce mu z dôvodov prestíže ochrannej známky predaj predajcom výpredajového tovaru…, pokiaľ sa preukáže, že toto porušenie… poškodzuje výzor a obraz prestíže, ktoré vyvolávajú dojem luxusu uvedených výrobkov.“
32. Spoločnosť PFDC uvádza, že zákaz predaja cez internet je v každom prípade odôvodnený z hľadiska bezpečnosti a verejného zdravia. Na pojednávaní v nadväznosti na otázku, ktorú jej položil Súdny dvor, uviedla, že cieľom predmetného zákazu je zabezpečiť, aby jej výrobky jednotliví spotrebitelia používali správne.
33. Úrad zastáva názor, že pojem objektívne odôvodnenie sa musí vykladať reštriktívne a uplatňuje sa len v dvoch prípadoch: v prvom prípade postup priamo vyplýva z vnútroštátneho predpisu alebo z predpisu Spoločenstva určeného na ochranu verejnej sféry a v druhom prípade je postup objektívne nevyhnutný pre existenciu tohto druhu dohody. Preto sa možno odvolávať iba na objektívne odôvodnenia, ktoré nemajú pôvod v danom podniku a v jeho obchodných rozhodnutiach. Tieto dva uvedené prípady sa nevzťahujú na dohody spoločnosti PFDC o selektívnej distribúcii. Komisia uvádza, že na obmedzenie predaja cez internet, ako vyplýva z bodu 51 usmernení, sa nebude vzťahovať zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 ES, ak bude objektívne odôvodnené. Vo výnimočných prípadoch obmedzenie nebude spadať do pôsobnosti tohto ustanovenia, ak je objektívne nevyhnutné pre existenciu dohody tohto druhu. Komisia zastáva názor, že vzhľadom na to, že predaj zmluvných výrobkov nie je regulovaný, objektívne odôvodnenie závažného obmedzenia nemožno zvyčajne použiť. Podniky v zásade nemôžu nahrádzať príslušné orgány verejnej moci a namiesto nich stanovovať a uplatňovať požiadavky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov a ochrany verejného zdravia. Komisia tiež poznamenáva, že podľa šetrenia rady boli iné podniky v podobnej situácii ako PFDC schopné usporiadať svoje systémy selektívnej distribúcie bez absolútneho zákazu predaja cez internet.
34. Zo spisu predloženému Súdnemu dvoru je zrejmé, že predmetné výrobky nie sú liekmi(23) a že vnútroštátne právo ani právo Únie nestanovuje požiadavku ich predaja vo fyzickom priestore a iba za prítomnosti kvalifikovaného farmaceuta(24), ktorá by odôvodňovala predmetný všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet.(25) Tvrdenia spoločnosti PFDC týkajúce sa verejného zdravia a bezpečnosti sa preto javia ako objektívne nedôvodné.
35. Nevylučujem možnosť, že za určitých výnimočných okolností by súkromné dobrovoľné opatrenia(26) obmedzujúce predaj tovaru alebo služieb cez internet mohli byť objektívne odôvodnené na základe povahy tohto tovaru alebo služieb alebo zákazníkov, ktorým sa predávajú. Preto súhlasím s tvrdením, ktoré vo svojich podaniach uviedla poľská vláda, že môžu existovať iné situácie, v ktorých je zákaz predaja cez internet objektívne odôvodnený dokonca aj v prípade, ak neexistuje vnútroštátna právna úprava alebo právna úprava Spoločenstva. Súkromné dobrovoľné opatrenia začlenené do dohody môžu byť vylúčené z pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES,(27) ak sú uložené obmedzenia primerané z hľadiska sledovaného legitímneho cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné v súlade so zásadou proporcionality. Podľa môjho názoru musí byť sledovaný legitímny cieľ verejnoprávnej povahy,(28) a teda musí byť zameraný na ochranu verejného prospechu a presahovať rámec ochrany povesti dotknutých výrobkov alebo spôsobu, akým chce podnik svoje výrobky uvádzať na trh.
36. Obmedzenia zamerané na ochranu povesti výrobkov alebo spôsobu ich uvádzania na trh treba podľa môjho názoru skúmať z hľadiska judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa selektívnej distribúcie.(29)
37. Preto zastávam názor, že tvrdenia spoločnosti PFDC týkajúce sa správneho používania jej výrobkov a potreby poradenstva farmaceuta nepredstavujú objektívne odôvodnenie všeobecného a absolútneho zákazu predaja cez internet.
38. Spoločnosť PFDC tiež tvrdí, že tento zákaz je objektívne odôvodnený vzhľadom na veľké riziko zvýšenia počtu falšovaných výrobkov v dôsledku predaja cez internet a na následné hrozby pre zdravie spotrebiteľov,(30) ako aj vzhľadom na riziko parazitovania, ktoré by mohlo viesť k zániku služieb a poradenstva poskytovaného v lekárňach, keďže majitelia internetových stránok by mohli parazitovať na investíciách distribútorov, ktorí takéto stránky nemajú.
39. Podľa môjho názoru predstavuje hrozba falšovania a riziko parazitovania opodstatnené obavy v súvislosti so selektívnou distribúciou.
40. Nie je mi však jasné, ako by distribúcia výrobkov výrobcu vybraným distribútorom cez internet mohla sama osebe viesť k zvýšeniu počtu falšovaných výrobkov a prečo by akékoľvek škodlivé účinky vyplývajúce z tohto predaja nebolo možné vylúčiť adekvátnymi bezpečnostnými opatreniami. Pokiaľ ide o otázku parazitovania, vzhľadom na to, že zriadenie a prevádzkovanie kvalitnej internetovej stránky si nepochybne vyžaduje náklady, samotnú existenciu parazitovania internetových distribútorov na investíciách distribútorov, ktorí prevádzkujú fyzické miesto predaja, nemožno predpokladať. Okrem toho zastávam názor, že výrobca môže svojim selektívnym distribútorom, ktorí predávajú výrobky cez internet, uložiť primerané a nediskriminačné podmienky s cieľom vylúčiť takéto parazitovanie a tým zabezpečiť vyváženú a „spravodlivú“ prevádzku distribučnej siete výrobcu. Z týchto úvah vyplýva, že všeobecný a absolútny zákaz je neprimeraný a nezodpovedá predmetným rizikám.
41. Tvrdenia spoločnosti PFDC týkajúce sa falšovania a parazitovania sa preto, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, javia ako nedôvodné.
C – Obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja
42. Rozhodnutie vychádza z predpokladu, že de facto zákaz predaja cez internet(31) je rovnocenný obmedzeniu aktívneho alebo pasívneho predaja distribútormi a v kontexte systému selektívnej distribúcie nevyhnutne porušuje článok 81 ods. 1 ES.(32) Hoci Súdny dvor, ako Komisia správne uviedla, rozhodol, že cieľom dohôd, ktoré sú zamerané na zákaz alebo obmedzenie súbežného obchodovania(33), je v zásade(34) bránenie hospodárskej súťaži(35), podľa môjho názoru samotná skutočnosť, že dohody o selektívnej distribúcii posudzované v konaní vo veci samej môžu obmedzovať súbežné obchodovanie,(36) nemôže sama osebe postačovať na preukázanie, že cieľom dohody je obmedzovanie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 ES.(37) Podľa ustálenej judikatúry systémy selektívnej distribúcie nevyhnutne ovplyvňujú hospodársku súťaž(38), keďže nielen obmedzujú cenovú súťaž(39), ale ovplyvňujú aj súbežné obchodovanie(40), keďže distribútori môžu predávať výrobky iba iným autorizovaným distribútorom alebo konečným užívateľom. Napriek týmto obmedzeniam však Súdny dvor rozhodol, že za určitých okolností cieľom dohôd o selektívnej distribúcii nie je obmedzovanie hospodárskej súťaže.
43. Okrem toho, hoci sa zdá, že zákaz predaja cez internet obmedzuje súbežné obchodovanie vo väčšej miere než takéto obmedzenia, ktoré sú vlastné akejkoľvek dohode o selektívnej distribúcii, a preto ich musí vnútroštátny súd vziať do úvahy, posúdenie otázky, či cieľom ustanovení dohody o selektívnej distribúcii, ktorá je predmetom konania vo veci samej, je obmedzovanie hospodárskej súťaže, treba podľa môjho názoru vykonať z hľadiska povahy dohôd o selektívnej distribúcii a súvisiacej judikatúry, ktorá je súčasťou hospodárskeho a právneho kontextu uzatvorenia a vykonávania týchto dohôd.
D – Selektívna distribúcia
44. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že prítomnosť farmaceuta v mieste predaja vylepšuje povesť predmetných výrobkov.(41) V rozsudku Copad(42) Súdny dvor rozhodol, že vlastnosti výrobkov nevyplývajú len z ich hmotných vlastností, ale aj z dojmu, ktorý tieto výrobky vyvolávajú. Súdny dvor tiež uviedol, že vlastnosti a podmienky systému selektívnej distribúcie môžu samy osebe zachovávať kvalitu a zabezpečovať správne používanie výrobkov,(43) v tomto prípade luxusných výrobkov.(44)
45. V prípade, že výrobca chce uložiť podmienky týkajúce sa spôsobu predaja svojich výrobkov, napríklad povinnosť, aby boli distribútori a ich zamestnanci na predaj týchto výrobkov kvalifikovaní a poskytovali primerané predajné poradenstvo spotrebiteľom, alebo povinnosti týkajúce sa prezentovania týchto výrobkov tak, aby sa vylepšila ich dobrá povesť, výrobca môže vytvoriť a prevádzkovať systém selektívnej distribúcie, ktorý mu umožní, aby si vybral distribútorov v súlade s týmito požiadavkami.
46. V rozsudku Metro I(45) Súdny dvor rozhodol, že povaha a intenzita hospodárskej súťaže sa môže líšiť okrem iného v závislosti od predmetných výrobkov alebo služieb. Výrobca preto môže prispôsobiť svoj systém distribúcie tak, aby spĺňal požiadavky jeho zákazníkov, a systémy selektívnej distribúcie môžu za určitých okolností predstavovať aspekt hospodárskej súťaže, ktorý je v súlade s článkom 81 ods. 1 ES. V rozsudku AEG(46) v tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že udržiavanie špecializovanej obchodnej siete, ktorá umožňuje poskytovať špecifické služby, pokiaľ ide o vysokokvalitné a technicky náročné výrobky,(47) môže odôvodňovať zníženie cenovej súťaže v prospech súťaže týkajúcej sa necenových faktorov. Zníženie cenovej súťaže je však odôvodnené iba v prípade, ak dôjde k zintenzívneniu hospodárskej súťaže na základe iných faktorov.(48)
47. Podľa ustálenej judikatúry sú systémy selektívnej distribúcie prípustné, pokiaľ sa distribútori vyberajú na základe objektívnych kritérií kvalitatívnej povahy, ktoré sa týkajú technickej kvalifikácie distribútora a jeho zamestnancov a vhodnosti jeho obchodných priestorov, a tieto podmienky sa stanovia jednotne pre všetkých potenciálnych ďalších predajcov a neuplatňujú sa diskriminačne.(49) Výrobca teda nemôže odmietnuť schváliť distribútorov, ktorí spĺňajú kvalitatívne kritériá distribučného systému.(50)
48. Súdny dvor sa v mnohých rozhodnutiach zameral na to, či sa distribútori vyberajú jednotne a nediskriminačne. Otázka prístupu do systému selektívnej distribúcie skupiny Pierre Fabre sama osebe nie je v konaní vo veci samej sporná, keďže nič nenasvedčuje tomu, že systém výberu distribútorov tejto skupiny sa uplatňuje diskriminačne. Sporný je však súlad zvolených kritérií výberu s článkom 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti poznamenávam, že kritériá výberu, ktoré podľa rozhodnutia porušujú článok 81 ods. 1 ES, sa v skutočnosti týkajú technickej kvalifikácie vybraných distribútorov skupiny Pierre Fabre a ich zamestnancov(51) a požiadavky, aby sa výrobky predávali vo fyzickom priestore.
49. Súdny dvor rozhodol, že v prípade, ak prístup do selektívnej distribučnej siete podlieha podmienkam, ktoré prekračujú jednoduchý a objektívny kvalitatívny výber, na tieto podmienky sa v zásade vzťahuje zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES, najmä ak sú založené na kvantitatívnych(52) kritériách výberu.(53) Judikatúra v tomto smere jasne rozlišuje medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi kritériami.
50. Nie všetky kvalitatívne kritériá výberu distribútorov sú však podľa článku 81 ods. 1 ES prípustné.(54)
51. Výrobca, ktorý prevádzkuje systém selektívnej distribúcie, musí preto v súlade s judikatúrou uložiť kvalitatívne kritériá, ktoré prekračujú vnútroštátne predpisy alebo predpisy Únie upravujúce predaj týchto výrobkov,(55) vlastnosti predmetných výrobkov si musia vyžadovať systém selektívnej distribúcie, ktorý umožní zachovať ich kvalitu a zabezpečiť ich správne používanie,(56) a tieto kritériá nesmú prekračovať rámec toho, čo je objektívne nevyhnutné(57) pre primeranú distribúciu týchto výrobkov, a to nielen z hľadiska ich hmotných vlastností, ale aj z hľadiska ich dojmu alebo povesti.(58)
52. Podľa môjho názoru cieľom kvalitatívnych kritérií v dohode o selektívnej distribúcii, ktoré sú v súlade s uvedenými podmienkami, ale vedú k obmedzeniu súbežného obchodovania, ktoré je rozsiahlejšie než obmedzenie vlastné akejkoľvek dohode o selektívnej distribúcii, nie je obmedzovanie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 ES.
53. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom zastávam názor, že výrobky, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, sú vhodné na distribúciu prostredníctvom systému selektívnej distribúcie. Okrem toho sa domnievam, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že požiadavky, ktoré skupina Pierre Fabre uložila vo svojich dohodách o selektívnej distribúcii, aby sa jej výrobky predávali vo fyzickom priestore za prítomnosti farmaceuta, nie sú zamerané na obmedzenie súbežného obchodovania, ale skôr na zachovanie povesti, ktorú jej výrobky získali vďaka osobitným službám, ktoré majú zákazníci k dispozícii priamo a bezprostredne v mieste predaja.(59)
54. Hoci vnútroštátny súd poukázal na pozitívny dojem, ktorý vyplýva z prítomnosti farmaceuta a z blízkosti predaja liekov viazaných na lekársky predpis, tento súd musí podľa môjho názoru skúmať, či je všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet primeraný. Za určitých okolností predaj niektorých výrobkov cez internet môže poškodzovať okrem iného povesť, a teda aj kvalitu týchto výrobkov, v dôsledku čoho je odôvodnený všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet. Vzhľadom na to, že výrobca môže podľa môjho názoru uložiť vhodné, primerané a nediskriminačné podmienky týkajúce sa predaja cez internet(60) a tým chrániť povesť svojho výrobku, všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet uložený výrobcom distribútorovi je podľa môjho názoru primeraný iba za veľmi výnimočných okolností.
55. V konaní vo veci samej by mal vnútroštátny súd napríklad skúmať, či by individualizované informácie a poradenstvo týkajúce sa predmetných výrobkov nebolo možné primerane poskytovať užívateľom na diaľku cez internet, pričom užívatelia by mohli položiť relevantné otázky týkajúce sa výrobkov bez toho, aby museli ísť do lekárne.(61) Distribútori skupiny Pierre Fabre by v týchto prípadoch mohli tiež uviesť, že individuálne a priame poradenstvo je užívateľom k dispozícii v určitých fyzických miestach predaja.
56. Okrem toho, aj keď zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že hospodárska súťaž v rámci značky už je silná vzhľadom na predaj výrobkov vo veľmi veľkom počte fyzických miest predaja vo Francúzsku, všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet vylučuje moderný prostriedok distribúcie, ktorý by spotrebiteľom umožňoval tieto výrobky nakupovať mimo bežnej spádovej oblasti týchto miest predaja, čím by mohol ešte zintenzívniť hospodársku súťaž v rámci značky. Predaj cez internet môže tiež zintenzívniť hospodársku súťaž v rámci značky, keďže takýto predaj môže zvýšiť cenovú transparentnosť a tak umožniť porovnanie cien predmetných výrobkov.(62)
57. Preto zastávam názor, že všeobecný a absolútny zákaz predaja výrobkov konečným užívateľom cez internet uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete, ktorý bráni súbežnému obchodovaniu alebo ho obmedzuje vo väčšej miere než obmedzenia, ktoré sú vlastné akejkoľvek dohode o selektívnej distribúcii, a ktorý prekračuje rámec toho, čo je na primeranú distribúciu týchto výrobkov objektívne nevyhnutné, a to nielen z hľadiska ich hmotných vlastností, ale aj ich dojmu alebo povesti, predstavuje obmedzovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ods. 1 ES.
VI – Druhá otázka: nariadenie č. 2790/1999
58. Podľa článku 2 nariadenia č. 2790/1999 sa článok 81 ods. 1 ES nevzťahuje na určité kategórie vertikálnych dohôd alebo zosúladených postupov medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých môžu strany kupovať, predávať alebo opätovne predávať určité tovary alebo služby.(63) Výnimka stanovená v článku 2 nariadenia č. 2790/1999 sa podľa článku 4 písm. c) tohto nariadenia nevzťahuje na dohody o selektívnej distribúcii, ktoré obmedzujú aktívny alebo pasívny predaj konečným užívateľom zo strany členov distribučného systému prevádzkovaného na úrovni maloobchodu. Tým však nie je dotknutá možnosť zakázať členovi systému prevádzku z neautorizovaného miesta prevádzky.
59. Podľa môjho názoru všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet obmedzuje aktívny aj pasívny predaj,(64) v dôsledku čoho je uplatnenie výnimky stanovenej nariadením č. 2790/1999 v prípade predmetných ustanovení dohôd o selektívnej distribúcii spoločnosti PFDC vylúčené, pokiaľ nemožno predaj cez internet považovať za prevádzku z neautorizovaného miesta prevádzky.
60. Spoločnosť PFDC zastáva názor, že predaj cez internet nie je rovnocenný predaju z autorizovanej fyzickej prevádzky; preto ho treba považovať za predaj z inej (virtuálnej) prevádzky. Dokonca aj samotná povaha tohto predaja je odlišná a predaj za prítomnosti farmaceuta nemožno pripodobniť k predaju cez internet. Okrem toho článok 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999 neodkazuje na predaj cez internet, čiže umožňuje výrobcovi namietať proti tomu, aby autorizovaný distribútor predával zmluvné výrobky z neautorizovaného miesta prevádzky, či už je takou prevádzkou fyzické miesto predaja alebo internetová stránka.
61. Článok 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999 neodkazuje na predaj cez internet.(65) Podľa môjho názoru však internet nemožno v tejto súvislosti považovať za (virtuálnu) prevádzku, ale skôr za moderný prostriedok komunikácie a predaja výrobkov a služieb. Hoci teda autorizovanému distribútorovi možno v súlade s článkom 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999 zakázať, aby bez predchádzajúceho súhlasu výrobcu premiestnil svoju predajňu/priestory, čím sa zabezpečí, že výrobca môže okrem iného kontrolovať kvalitu a prezentáciu tejto predajne/priestorov, zastávam názor, že na všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet v dohode o selektívnej distribúcii sa nemôže vzťahovať výnimka podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999. Ako som uviedol v bode 54 vyššie, výrobca môže podľa môjho názoru uložiť vhodné, primerané a nediskriminačné podmienky týkajúce sa predaja cez internet a tým zabezpečiť kvalitu prezentácie a distribúcie výrobkov a služieb, ktoré sa týmto spôsobom propagujú a predávajú.
62. Preto sa domnievam, že na dohodu o selektívnej distribúcii, ktorá obsahuje všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet, sa nemôže vzťahovať bloková výnimka stanovená nariadením č. 2790/1999, keďže tento zákaz predstavuje obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja podľa článku 4 písm. c) tohto nariadenia. Predaj zmluvných výrobkov cez internet autorizovaným predajcom nepredstavuje prevádzku z neautorizovaného miesta prevádzky podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999.
VII – Tretia otázka: Individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES
63. Vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby uviedol, či sa v prípade, ak sa na všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet nemôže vzťahovať bloková výnimka podľa nariadenia č. 2790/1999, naň môže vzťahovať individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES.
64. Vnútroštátny súd musí vykonať analýzu na základe článku 81 ods. 3 ES iba v prípade, že dospeje k záveru, že predmetný zákaz obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES a nevzťahuje sa naň bloková výnimka podľa nariadenia č. 2790/1999. Okrem toho na akúkoľvek dohodu, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž, sa v zásade môže vzťahovať výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES. Ako teda Komisia správne uviedla vo svojich podaniach, aj v prípade zistenia, že cieľom dohody je obmedzovanie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 ES, uplatnenie článku 81 ods. 3 ES na túto dohodu nie je automaticky vylúčené.
65. Uplatniteľnosť výnimky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES podlieha štyrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Po prvé je potrebné, aby predmetná dohoda prispela k zlepšeniu výroby alebo distribúcie predmetných výrobkov alebo služieb alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku; po druhé musí byť primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre spotrebiteľov; po tretie uvedená dohoda nesmie zúčastneným podnikateľom ukladať obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po štvrté týmto podnikateľom nesmie umožňovať vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti predmetných výrobkov alebo služieb.(66)
66. Okrem toho podľa článku 2 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Dôkazné bremeno“ podnik, ktorý si nárokuje výhody článku 81 ods. 3 ES, znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku. Skutkové okolnosti uvedené týmto podnikom však môžu druhého účastníka konania zaväzovať k predloženiu vysvetlenia alebo odôvodnení, ktorých nepredloženie môže viesť k záveru, že uvedený podnik dôkazné bremeno uniesol.(67)
67. Vzhľadom na to, že spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje dostatok dôkazov týkajúcich sa tejto otázky, domnievam sa, že Súdny dvor vnútroštátnemu súdu nemôže poskytnúť usmernenia týkajúce sa konkrétneho uplatnenia článku 81 ods. 3 ES na skutkové okolnosti konania vo veci samej.
68. Preto zastávam názor, že na dohodu o selektívnej distribúcii, ktorá obsahuje všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet, sa môže vzťahovať individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky uvedené v tomto ustanovení.
VIII – Návrh
69. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky, ktoré položil Cour d’appel de Paris, odpovedal takto:
1. Všeobecný a absolútny zákaz predaja výrobkov konečným užívateľom cez internet uložený autorizovaným distribútorom v rámci selektívnej distribučnej siete, ktorý bráni súbežnému obchodovaniu alebo ho obmedzuje vo väčšej miere než obmedzenia, ktoré sú vlastné akejkoľvek dohode o selektívnej distribúcii, a ktorý prekračuje rámec toho, čo je na primeranú distribúciu týchto výrobkov objektívne nevyhnutné, a to nielen z hľadiska ich hmotných vlastností, ale aj ich dojmu alebo povesti, predstavuje obmedzovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ods. 1 ES.
2. Na dohodu o selektívnej distribúcii, ktorá obsahuje všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet, sa nemôže vzťahovať bloková výnimka stanovená nariadením Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, keďže tento zákaz predstavuje obmedzenie aktívneho a pasívneho predaja podľa článku 4 písm. c) tohto nariadenia. Predaj zmluvných výrobkov cez internet autorizovaným predajcom nepredstavuje prevádzku z neautorizovaného miesta prevádzky podľa článku 4 písm. c) nariadenia č. 2790/1999.
3. Na dohodu o selektívnej distribúcii, ktorá obsahuje všeobecný a absolútny zákaz predaja cez internet, sa môže vzťahovať individuálna výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky uvedené v tomto ustanovení.