Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo nº 24 de Madrid (Španielsko) 11. februára 2019 – Sindicato Único de Sanidad e Higiene de la Comunidad de Madrid a Sindicato de Sanidad de Madrid de la CGT/Consejería de Sanidad de la Comunidad de Madrid

(vec C-103/19)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo nº 24 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Sindicato Único de Sanidad e Higiene de la Comunidad de Madrid a Sindicato de Sanidad de Madrid de la C.G.T.

Žalovaný: Consejería de Sanidad de la Comunidad de Madrid

Prejudiciálne otázky

Je právna úprava, ktorá je predmetom žaloby – vyhláška regionálneho ministra zdravotníctva č. 406/2017 z 8. mája –, ktorá po obnovení opätovných vymenovaní na dobu určitú v odvetví verejného zdravia, založených na vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré dovoľovali obnovovanie vymenovaní na pokrytie a zabezpečenie služieb dočasnej, prechodnej alebo mimoriadnej povahy, hoci tieto vymenovania v skutočnosti pokrývali trvalé a dlhodobé potreby, pričom z tejto vyhlášky vyplýva zmena povahy 9126 pracovných miest, v dôsledku ktorej sa príležitostní zamestnanci zmenia na zastupujúcich zamestnancov, a výsledkom tohto postupu je, že tieto pracovné miesta sa zaradia do verejnej ponuky voľných pracovných miest a dôjde k prepusteniu dočasných zamestnancov, v súlade s rámcovou dohodou pripojenou k smernici 1999/70/ES¹ , konkrétne s jej doložkou 5, s bodmi 6 a 8 [jej všeobecných hľadísk] a so samotnými kritériami, ktoré stanovuje [rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Pérez López (C-16/15, EU:C:2016:679)]?

Je správny výklad, ktorý podáva tento súd, ak sa domnieva, že opísaný a uskutočňovaný spôsob uplatňovania článku 9 ods. 3 rámcového služobného poriadku prostredníctvom vyhlášky regionálneho ministra zdravotníctva č. 406/2017 z 8. mája nie je v súlade s doložkou 5 [rámcovej dohody], s bodmi 6 a 8 [jej všeobecných hľadísk] ani so samotnými kritériami, ktoré stanovuje [rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Pérez López (C-16/15, EU:C:2016:679)], keďže po zneužívaní pri uzatváraní zmlúv na dobu určitú na pokrytie trvalých potrieb a uznaní systémovej chyby dovoľuje, aby toto zneužívanie nikdy nebolo sankcionované, čo je v rozpore s cieľmi smernice a má za následok ďalšie trvanie nepriaznivej situácie dočasných zamestnancov vo verejnej službe?

Je správny výklad doložky 5 [rámcovej dohody], bodov 6 a 8 [jej všeobecných hľadísk] a samotných kritérií, ktoré stanovuje [rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Pérez López (C-16/15, EU:C:2016:679)], uvedených v tomto uznesení, ktorý podáva tento súd, ak z neho vyplýva záver, že vyhláška regionálneho ministra zdravotníctva č. 406/2017 z 8. mája nie je v súlade s článkom 2 prvým odsekom smernice 1999/70 v rozsahu, v akom španielsky štát nezaručuje výsledky stanovené v smernici, lebo spôsobuje, že v prípade, ak dôjde k zneužívaniu pri uzatváraní zmlúv na dobu určitú, neexistujú účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby došlo k riadnemu sankcionovaniu tohto zneužívania a odstráneniu následkov porušenia práva Únie, nesankcionuje toto zneužívanie, a preto dovoľuje, aby sa v zdravotníckom odvetví neuplatňovala citovaná smernica Spoločenstva?

Keďže vnútroštátna právna úprava vo verejnom sektore bezpodmienečne zakazuje premeniť na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú opätovne uzatvárané zmluvy na dobu určitú alebo umožniť zamestnancovi, ktorý je obeťou nezákonného konania, stať sa stálym zamestnancom, a keďže v tejto vnútroštátnej právnej úprave neexistuje iné účinné opatrenie na zamedzenie a prípadne sankcionovanie zneužívajúceho používania opätovne uzatváraných zmlúv o práci na dobu určitú, je správne domnievať sa – ako sa domnieva tento súd –, že vyhláška regionálneho ministra zdravotníctva č. 406/2017 z 8. mája (ktorým sa oneskorene uplatňuje článok 9 ods. 3 [rámcového služobného poriadku]) a neskoršie otvorené výberové konanie nemožno považovať za účinné opatrenia na zamedzenie a prípadne sankcionovanie zneužívajúceho používania opätovne uzatváraných zmlúv o práci na dobu určitú, keďže to predstavuje – ako sa tento súd domnieva a opakuje – vyhýbanie sa uplatňovaniu a splneniu cieľov, ktoré vyžaduje samotná smernica Spoločenstva?

Keďže vyhláška regionálneho ministra zdravotníctva č. 406/2017 z 8. mája obmedzuje svoju pôsobnosť výlučne na príležitostných zamestnancov, a pokiaľ ide o ostatných dočasných zamestnancov, ktorých služobný pomer trvá príliš dlho, správny orgán nevykoná v termínoch, ktoré stanovuje vnútroštátny predpis, preskúmanie dôvodov trvania tohto služobného pomeru, aby mohol prípadne posúdiť, či je potrebné vytvoriť stále pracovné miesto v štruktúre pracovných miest, takže neistá situácia pracovníkov v skutočnosti pretrváva, nesankcionuje toto zneužívanie a neuplatňuje voči nim nijaké opatrenie, ktoré by poskytovalo účinné a rovnocenné záruky ochrany, aby došlo k riadnemu sankcionovaniu tohto zneužívania a odstráneniu následkov porušenia práva Únie. Treba to chápať tak, že ak vznikne vyššie opísaná situácia, ide o porušenie požiadaviek vyplývajúcich z [rozsudku Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Pérez López (C-16/15, EU:C:2016:679)], a teda aj o porušenie predpisu Spoločenstva?

____________

¹ Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).