Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 10. januára 2019 – A.m.a. – Azienda Municipale Ambiente SpA/Consorzio Laziale Rifiuti – Co.La.Ri.

(vec C-15/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: A.m.a. – Azienda Municipale Ambiente SpA

Odporca: Consorzio Laziale Rifiuti – Co.La.Ri.

Prejudiciálne otázky

Umožňujú články 10 a 14 smernice 1999/31/ES1 taký výklad, ktorý si osvojil odvolací súd vo veci samej, keď rozhodol o retroaktívnom uplatnení článkov 15 a 17 legislatívneho dekrétu 36/2003, ktorými sa uvedené ustanovenia [práva Únie] prebrali do talianskeho práva, s tým dôsledkom, že pôsobnosť povinností stanovených v predmetných ustanoveniach, konkrétne pokiaľ ide predĺženie doby povinnej starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky z desiatich na tridsať rokov, sa bezpodmienečne rozšírila aj na už existujúce skládky, ktoré získali povolenie na svoju prevádzku pred nadobudnutím účinnosti uvedených ustanovení?

Konkrétne – pokiaľ ide o normatívny obsah článkov 10 a 14 smernice 1999/31, ktoré v uvedenom poradí vyzývali členské štáty, aby prijali „opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky náklady súvisiace so zriadením a prevádzkou skládky, vrátane, pokiaľ je to možné, nákladov finančnej záruky alebo jej ekvivalentu uvedeného v článku 8 písm. a) bodu iv) a odhadovaných nákladov na uzatvorenie skládky a starostlivosti o ňu po skončení jej prevádzky minimálne po dobu 30 rokov, boli pokryté cenou účtovanou prevádzkovateľom za ukladanie jednotlivých druhov odpadov na skládku“ a „opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, [mohli] pokračovať v prevádzke“ – umožňujú tieto ustanovenia taký výklad, ktorý si osvojil odvolací súd vo veci samej, keď rozhodol o uplatnení článkov 15 a 17 legislatívneho dekrétu 36/2003 na už existujúce skládky, ktoré získali povolenie na svoju prevádzku pred nadobudnutím účinnosti uvedených vykonávacích ustanovení, hoci článok 17 pri implementácii takto uložených povinností, a to aj vo vzťahu k uvedeným skládkam, obmedzuje príslušné vykonávacie opatrenia stanovením prechodného obdobia a neobsahuje nijaké opatrenie na zmiernenie finančného dopadu predmetného predĺženia doby starostlivosti na „držiteľa“?

Umožňujú články 10 a 14 smernice 1999/31/ES taký výklad, ktorý si osvojil odvolací súd vo veci samej, keď rozhodol o uplatnení vyššie uvedených článkov 15 a 17 legislatívneho dekrétu 36/2003 na už existujúce skládky, ktoré získali povolenie na svoju prevádzku pred nadobudnutím účinnosti uvedených ustanovení, aj pokiaľ ide o finančnú záťaž vyplývajúcu z takto uložených povinností, konkrétne z predĺženia doby povinnej starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky z desiatich na tridsať rokov, pričom súvisiace náklady má znášať „držiteľ“ s tým, že týmto spôsobom sa legitimizuje úprava poplatkov stanovených v zmluvách o ukladaní odpadu v jeho neprospech?

Napokon, umožňujú články 10 a 14 smernice 1999/31/ES taký výklad, ktorý si osvojil odvolací súd vo veci samej, keď o uplatnení vyššie uvedených článkov 15 a 17 legislatívneho dekrétu 36/2003 na už existujúce skládky, ktoré získali povolenie na svoju prevádzku pred nadobudnutím účinnosti uvedených ustanovení, aj pokiaľ ide o finančnú záťaž vyplývajúcu z takto uložených povinností, konkrétne z predĺženia doby povinnej starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky z desiatich na tridsať rokov, a to na základe predpokladu, že na účely určenia predmetných nákladov treba zohľadniť nielen odpad, ktorý sa mal uložiť na skládku po nadobudnutí účinnosti uvedených vykonávacích ustanovení, ale aj odpad, ktorý sa na skládku uložil predtým?

____________

1 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228).