ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
zo 7. februára 2019 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie SWEMAC – Starší obchodný názov alebo vnútroštátne obchodné meno SWEMAC Medical Appliances AB – Relatívny dôvod zamietnutia – Prepadnutie práv v dôsledku strpenia – Článok 53 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 61 ods. 2 nariadenia 2017/1001) – Článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001) – Dôkazy predložené po prvýkrát Všeobecnému súdu“
Vo veci T‑287/17,
Swemac Innovation AB, so sídlom v Linköpingu (Švédsko), v zastúpení: G. Nygren, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:
SWEMAC Medical Appliances AB, so sídlom v Täby (Švédsko), v zastúpení: P. Jonsell, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 24. februára 2017 (vec R 3000/2014‑5) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Swemac Innovation a SWEMAC Medical Appliances,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia K. Kowalik‑Bańczyk a C. Mac Eochaidh (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája 2017,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. augusta 2017,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. októbra 2017,
so zreteľom na rozhodnutie z 28. novembra 2017 o prerušení konania,
so zreteľom na list žalobkyne podaný do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2018,
so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 2. októbra 2007 podala žalobkyňa, Swemac Innovation AB, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), zmeneného [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien, ktoré bolo tiež nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Ochranná známka, ktorej zápis sa požadoval, je slovné označenie SWEMAC.
3 Výrobky a služby uvedené v prihláške patria najmä do tried 10 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 10: „Chirurgické a lekárske prístroje a nástroje“,
– trieda 42: „Vedecké a technologické služby a s nimi súvisiace chirurgické a lekárske prístroje a nástroje“.
4 Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 9/2008 z 25. februára 2008 a slovné označenie SWEMAC bolo 4. septembra 2008 zapísané ako ochranná známka Európskej únie pod číslom 006326117 pre všetky výrobky uvedené v bode 3 vyššie.
5 Vedľajší účastník konania, SWEMAC Medical Appliances AB, podal 3. septembra 2013 návrh na vyhlásenie čiastočnej neplatnosti napadnutej ochrannej známky podľa článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001], v spojení s článkom 8 ods. 4 tohto nariadenia (teraz článok 8 ods. 4 nariadenia 2017/1001), pre všetky výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Vedľajší účastník konania na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti uvádza švédsky názov spoločnosti SWEMAC Medical Appliances AB (ďalej len „staršie označenie“), registrovaný ako podnik 12. decembra 1997 pre činnosti „Vývoj, výroba a predaj prevažne lekárskych prístrojov a príslušných zariadení, ako aj činnosti súvisiace s týmito výrobkami“, a ako obchodný názov 10. februára 1998. Tvrdí, že existuje pravdepodobnosť zámeny. Predložil dôkazy s cieľom preukázať používanie staršieho označenia v obchodnom styku.
7 Zrušovacie oddelenie 25. septembra 2014 zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti v celom rozsahu z dôvodu, že vedľajší účastník konania nepredložil dôkaz o tom, že význam používania staršieho označenia vo Švédsku nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti iba lokálny a že teda nebola splnená jedna z podmienok stanovených v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.
8 Dňa 24. novembra 2014 podal vedľajší účastník konania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001). V rámci tohto odvolania predložil dodatočné dôkazy týkajúce sa používania staršieho označenia.
9 Rozhodnutím z 24. februára 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a napadnutú ochrannú známku vyhlásil za neplatnú pre výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.
10 Odvolací senát po prvé konštatoval, že vedľajší účastník konania preukázal, že spĺňa podmienky vyžadované článkom 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 v spojení so švédskou právnou úpravou.
11 Odvolací senát sa po druhé domnieval, že existuje pravdepodobnosť zámeny. V tejto súvislosti zdôraznil vysoký stupeň podobnosti tak medzi dotknutými výrobkami a službami, ktoré sú buď zhodné, alebo veľmi podobné, ako aj medzi starším označením a napadnutou ochrannou známkou, pričom oba obsahujú rozlišujúci a dominantný prvok „swemac“.
12 Odvolací senát po tretie preskúmal, či prípadná koexistencia kolidujúcich označení mohla znížiť konštatovanú pravdepodobnosť zámeny, aby dospel k záveru, že taká koexistencia nebola preukázaná vzhľadom na nepredloženie dôkazov o používaní napadnutej ochrannej známky a o koexistencii založenej na neexistencii pravdepodobnosti zámeny.
13 Odvolací senát po štvrté odmietol tvrdenie žalobkyne založené na prepadnutí práv v dôsledku strpenia v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 61 ods. 2 nariadenia 2017/1001).
Návrhy účastníkov konania
14 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a obnovil úplnú platnosť napadnutej ochrannej známky, vrátane predmetných výrobkov a služieb,
– uložil ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať vlastné trovy konania v konaní pred EUIPO a odvolacím senátom, a to vo výške 1 000 eur,
– uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať vlastné trovy konania v konaní pred Všeobecným súdom.
15 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
16 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– potvrdil napadnuté rozhodnutie a vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil v rámci konania pred Všeobecným súdom a EUIPO.
Právny stav
O prípustnosti dôkazov predložených po prvýkrát pred Všeobecným súdom
17 EUIPO odmieta prípustnosť príloh A.2, A.3, A.9, A.10, A.11, A.12, A.13 a A.14 k žalobe. Tieto dôkazy neboli totiž predložené v žiadnej fáze konania pred EUIPO. Žalobkyňa predložila dotknuté prílohy aby dosvedčila, že preukázala „právo týkajúce sa napadnutej ochrannej známky“ pred podaním prihlášky tejto ochrannej známky (prílohy A.2 a A.3), neprerušené používanie napadnutej ochrannej známky v období medzi rokmi 2009 a 2016 pre chirurgické a lekárske prístroje a nástroje (príloha A.9), dôvod meškania pri zápise nového obchodného názvu jej dcérskej spoločnosti (príloha A.11) a koexistenciu kolidujúcich označení (prílohy A.12, A.13 a A.14). Príloha A.10 bola napokon predložená na podporu stanoviska žalobkyne, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.
18 Je potrebné uviesť, že so zreteľom na predmet žaloby nie je podľa článku 65 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 nariadenia 2017/1001) úlohou Všeobecného súdu v rámci takej žaloby preskúmať skutkové okolnosti s prihliadnutím na dokumenty, ktoré boli po prvýkrát predložené až v konaní pred ním [pozri rozsudok z 9. februára 2017, International Gaming Projects/EUIPO – adp Gauselmann (TRIPLE EVOLUTION), T‑82/16, neuverejnený, EU:T:2017:66, bod 16 a citovanú judikatúru].
19 V prejednávanej veci boli dôkazy uvedené v bode 17 vyššie po prvýkrát predložené v rámci žaloby pred Všeobecným súdom. Tieto dôkazy, s výnimkou prílohy A.10, treba teda odmietnuť ako neprípustné bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ich dôkaznú silu.
20 Príloha A.10 obsahuje rozhodnutie Marknadsdomstolen (Obchodný súd, Švédsko). Všeobecný súd konštatuje, že odsek tohto rozhodnutia sa nachádza v bode 28 žaloby v súlade s článkom 46 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Treba pripomenúť, že ani účastníkom konania, ani samotnému Všeobecnému súdu nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Európskej únie inšpirovali podkladmi z judikatúry vnútroštátneho súdu. Takáto možnosť inšpirovať sa vnútroštátnymi rozhodnutiami nevyplýva z judikatúry, v zmysle ktorej je cieľom žaloby podanej Všeobecnému súdu preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov s ohľadom na skutočnosti, ktoré v konaní pred nimi predložili účastníci konania, keďže nejde o výhradu voči odvolacím senátom, že nezohľadnili konkrétne skutkové okolnosti vo vnútroštátnom rozhodnutí, ale ide o uvedenie rozhodnutí na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení ustanovenia nariadenia č. 207/2009 odvolacími senátmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann/ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04, EU:T:2006:202, body 70 a 71].
21 V rozsahu, v akom sa žalobkyňa v bode 28 žaloby opiera o jediný odsek rozhodnutia vnútroštátneho súdu uvedeného v bode 20 vyššie na účely analogického uvažovania v tejto veci, nemožno toto rozhodnutie považovať za dôkaz v pravom zmysle slova [pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2005, ARTHUR ET FELICIE, T‑346/04, EU:T:2005:420, bod 20, a z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH), T‑29/04, EU:T:2005:438, bod 16]. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 20 vyššie a v tomto bode je príloha A.10 prípustná.
O veci samej
22 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je v podstate založený na porušení článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 tohto istého nariadenia, ako aj so švédskou právnou úpravou v oblasti ochranných známok, a druhý na porušení článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 toho istého nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 toho istého nariadenia, ako aj so švédskou právnou úpravou v oblasti ochranných známok
23 Žalobkyňa v rámci prvého žalobného dôvodu v podstate tvrdí, že podmienka uložená v článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého „takéto označenie prepožičiava jeho majiteľovi právo zakázať používanie staršej ochrannej známky“, nebola splnená a že návrh na vyhlásenie neplatnosti založený na článku 53 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia teda nemôže mať úspech. Odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny z dôvodu starších práv žalobkyne, dlhodobej koexistencie medzi napadnutou ochrannou známkou a starším označením a z dôvodu, že vedľajší účastník konania vedel o používaní týchto starších práv žalobkyňou, ktoré v žalobe označila rôznym spôsobom ako obchodný názov, nezapísanú ochrannú známku, ochrannú známku, označenie, obchodné meno alebo obchodné označenie.
24 Žalobkyňa po prvé tvrdí, že hoci vedľajší účastník konania nadobudol právo týkajúce sa staršieho označenia pred zápisom napadnutej ochrannej známky, preukázala žalobkyňa ešte staršie právo týkajúce sa obchodného názvu Swemac Orthopaedics AB, ktoré zahŕňalo rozlišovací prvok napadnutej ochrannej známky, ako aj právo týkajúce sa nezapísanej ochrannej známky SWEMAC.
25 V tejto súvislosti na jednej strane v žalobe uvádza, že obchodný názov Swemac Orthopaedics AB nadobudla na základe zmluvy uzavretej 11. februára 1998 medzi svojou 100 % dcérskou spoločnosťou a spoločnosťou s týmto názvom, ktorá však nadobudla účinnosť už 30. decembra 1997. Jej dcérska spoločnosť touto zmluvou nadobudla obchodný kapitál prevádzajúcej spoločnosti, ako aj jej obchodný názov. Podľa žalobkyne sa teda môže dovolávať práva na tento obchodný názov odo dňa prvého zápisu prevádzajúcej spoločnosti, t. j. od 22. decembra 1995. Žalobkyňa tvrdí, že bez prerušenia používala jej obchodný názov najneskôr od prvého zápisu „jej súčasného obchodného názvu“ v roku 1995 a že názov swemac používala ona a jej predchodca od roku 1991.
26 Žalobkyňa na druhej strane uvádza, že ku dňu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, 2. októbra 2007, používala „napadnutú ochrannú známku“ v rámci svojich obchodných činností najneskôr od decembra 1998, keď nadobudla obchodný názov a obchodný kapitál uvedený v bode 25 vyššie. Uvádza neprerušený reťazec používania, ako aj práva týkajúce sa „ochrannej známky“ pochádzajúce z roku 1995, a že „svoju ochrannú známku/svoj obchodný názov“ používala tak bez zápisu (pred podaním prihlášky ochrannej známky Európskej únie), ako aj po zápise, a to najneskôr od roku 2001, čo jej umožňuje preukázať, že počas trinástich rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie neplatnosti „existovala jej koexistencia s ochrannou známkou na dotknutom trhu a u príslušnej skupiny verejnosti“. Tvrdí tiež, že svoju ochrannú známku SWEMAC používala najneskôr od roku 2004.
27 Žalobkyňa po druhé tvrdí, že hoci vedľajší účastník konania bol majiteľ staršieho práva, quod non, nemal žiadne právo zakázať používanie napadnutej ochrannej známky podľa § 7 a 8 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach z roku 2010 týkajúcich sa práv stanovených používaním, ako aj článku 15 tej istej kapitoly tohto zákona o nečinnosti.
28 V tejto súvislosti zdôrazňuje jej staršie právo týkajúce sa obchodného názvu uvedeného v bodoch 24 a 25 vyššie a nezapísanej ochrannej známky vo Švédsku, dlhodobé staršie používanie tejto nezapísanej ochrannej známky a dlhé obdobie nečinnosti, v ktorom mal vedľajší účastník konania predložiť dôkaz o používaní „jeho ochrannej známky/jeho obchodného označenia“ žalobkyňou. Uvádza, že svoju obchodnú činnosť vykonáva najneskôr od roku 1998 a že vedľajší účastník konania sám pracoval v rovnakých priestoroch od roku 1998 do roku 2008. Treba teda predpokladať, že vedľajší účastník konania „od prvého dňa“ vedel o používaní „ochrannej známky“ žalobkyňou, najmä z dôvodu, že obe spoločnosti boli výsledkom rozdelenia pôvodnej spoločnosti Swemac Orthopaedics a pôsobia vo Švédsku v podobnom obchodnom odvetví na pomerne obmedzenom trhu. Nič teda neumožňuje vedľajšiemu účastníkovi konania odvolávať sa na skutočnosť, že nevedel o tom, že žalobkyňa používa jeho „ochrannú známku/označenie“.
29 Žalobkyňa navyše uvádza, že hoci vtedy nežiadala o zápis jej ochrannej známky, vedľajší účastník konania nikdy pred EUIPO nenapadol dlhodobú koexistenciu medzi dotknutými označeniami, že žalobkyňa aktívne pôsobila na dotknutom trhu a používala svoj obchodný názov a nezapísanú ochrannú známku SWEMAC, ani neuviedla akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny do dňa podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
30 Žalobkyňa po tretie tvrdí, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny.
31 V tejto súvislosti na jednej strane zdôrazňuje viacero prvkov. Príslušná skupina verejnosti sa po prvé skladá z vysoko kompetentných chirurgov a obozretných užívateľov, ktorí kladú mimoriadny dôraz na výber dodávateľa. Po druhé predmetné výrobky a služby kupujú nemocnice a lekárske zariadenia. Po tretie dotknuté výrobky sú nákladné, v rozpätí medzi 100 000 až 150 000 eur, a sú doplnené o vzdelávacie služby a školenia, ktoré sa poskytnú tak pred predajom, ako aj pred dodaním a použitím výrobkov, ako aj o monitorovacie služby a údržbu. Výrobky po štvrté nikdy neboli dostupné vo voľnom predaji, ani sa nepredávali tretím osobám alebo nezasväteným zákazníkom, ale sa kupovali v dôsledku zadávacích konaní v rámci postupov verejného obstarávania.
32 Žalobkyňa na druhej strane pripomína, že predchádzajúca pokojná koexistencia môže prispieť k zníženiu pravdepodobnosti zámeny. Tvrdí, že treba tiež zohľadniť ďalšie dve skutočnosti na „umožnenie koexistencie do budúcnosti“. Po prvé kupujúci predmetných výrobkov a služieb sú vysoko kompetentnými, obozretnými a špecializovanými osobami, ktoré poznajú trh a spoločnosti, ktoré na ňom pôsobia. Žalobkyňa po druhé na trhu dlhodobo pôsobila, bola na ňom známa a vybudovala na ňom dlhodobé vzťahy. Domnieva sa, že bez akýchkoľvek pochybností preukázala, že svoju ochrannú známku SWEMAC používala najneskôr od roku 2004. Tvrdí, že vedľajší účastník konania a ona sama vedeli o svojej vzájomnej existencii a svojich obchodných činnostiach od roku 1998, čo by malo rozptýliť akékoľvek prípadné pochybnosti, pokiaľ ide o to, či vedľajší účastník konania poskytol svoj „informovaný súhlas“ alebo nekonal od roku 1998, a to hoci vedel o existencii a obchodných činností žalobkyne, vrátane používania výrazu „swemac“ ako ochrannej známky alebo obchodného názvu žalobkyňou.
33 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
– Úvodné pripomienky
34 Podľa článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného na EUIPO, ak existuje staršie právo uvedené v článku 8 ods. 4 tohto nariadenia a podmienky stanovené v danom odseku sú splnené.
35 V súlade s týmito ustanoveniami majiteľ nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia môže požadovať neplatnosť ochrannej známky Európskej únie, ak toto označenie spĺňa kumulatívne štyri nasledujúce podmienky: po prvé toto označenie sa musí používať v obchodnom styku; po druhé musí mať väčší ako len lokálny význam; po tretie právo na toto označenie musí byť získané v súlade s právom členského štátu, v ktorom sa označenie používalo pred podaním prihlášky ochrannej známky Únie, a po štvrté toto označenie musí priznávať jeho majiteľovi možnosť zakázať použitie neskoršej ochrannej známky. Ak označenie nespĺňa jednu z týchto podmienok, návrh na vyhlásenie neplatnosti založený na existencii označenia iného než ochranná známka používaná v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 nemôže mať úspech [pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 2009, Moreira da Fonseca/ÚHVT – General Óptica (GENERAL OPTICA), T‑318/06 až T‑321/06, EU:T:2009:77, body 32 a 47, a z 21. septembra 2017, Repsol YPF/EUIPO – basic (BASIC), T‑609/15, EU:T:2017:640, bod 25].
36 Prvé dve podmienky, teda podmienky týkajúce sa použitia a významu uvádzaného opatrenia, ktorý musí byť väčší než len lokálny, vyplývajú zo znenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a preto sa musia vykladať v duchu práva Únie. Nariadenie č. 207/2009 teda stanovuje jednotné pravidlá týkajúce sa použitia týchto označení a ich významu, ktoré sú v súlade so zásadami, ktorými sa riadi systém zavedený týmto nariadením (rozsudky z 24. marca 2009, GENERAL OPTICA, T‑318/06 až T‑321/06, EU:T:2009:77, bod 33, a z 21. septembra 2017, BASIC, T‑609/15, EU:T:2017:640, bod 26).
37 Naopak, zo znenia „pokiaľ podľa práva členského štátu, ktorým sa riadi dané označenie“ vyplýva, že dve ďalšie podmienky uvedené následne v článku 8 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 sú podmienkami stanovenými nariadením, ktoré sa na rozdiel od predchádzajúcich podmienok posudzujú vzhľadom na kritériá stanovené právom, ktorým sa riadi uvádzané označenie. Tento odkaz na právo, ktorým sa riadi uvádzané označenie, je úplne odôvodnený, keďže nariadenie č. 207/2009 priznáva označeniam mimo systému ochrannej známky Európskej únie možnosť odvolávať sa na ne proti ochrannej známke Európskej únie. Preto výlučne právo, ktorým sa riadi uvádzané označenie, umožňuje zistiť, či toto označenie je staršie než ochranná známka Európskej únie a či môže odôvodniť zákaz používania neskoršej ochrannej známky (rozsudky z 24. marca 2009, GENERAL OPTICA, T‑318/06 až T‑321/06, EU:T:2009:77, bod 34, a z 21. septembra 2017, BASIC, T‑609/15, EU:T:2017:640, bod 27).
38 Na uplatnenie štvrtej podmienky uvedenej v článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je potrebné zohľadniť najmä uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu a súdne rozhodnutia vydané v dotknutom členskom štáte. Na základe toho je majiteľ staršieho označenia povinný preukázať, že predmetné označenie patrí do pôsobnosti práva daného členského štátu a že umožňuje zakázať používanie neskoršej ochrannej známky [rozsudky z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, body 189 a 190; z 18. apríla 2013, Peek & Cloppenburg/ÚHVT – Peek & Cloppenburg (Peek & Cloppenburg), T‑507/11, neuverejnený, EU:T:2013:198, bod 21, a z 28. januára 2016, Gugler France/ÚHVT – Gugler (GUGLER), T‑674/13, neuverejnený, EU:T:2016:44, bod 37]. Prislúcha mu predložiť EUIPO nielen dôkazy preukazujúce, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou spĺňa požadované podmienky, aby sa mohol domôcť vydania zákazu používania ochrannej známky Európskej únie na základe staršieho práva, ale aj dôkazy stanovujúce obsah tejto právnej úpravy (pozri rozsudok z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 35 a citovanú judikatúru).
39 Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1) [nahradené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1)], a presnejšie pravidlo 37 písm. b) bod ii) nariadenia č. 2868/95 [teraz článok 12 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2018/625] stanovuje, že návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie podaný na EUIPO podľa článku 56 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 63 nariadenia 2017/1001) obsahuje, v prípade, že sa návrh podal podľa článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o dôvody uvedené v návrhu, podrobné údaje o práve, na ktorom sa návrh na vyhlásenie o neplatnosti zakladá a v prípade potreby podrobné údaje preukazujúce, že prihlasovateľ je oprávnený uviesť ako dôvody pre neplatnosť svoje staršie právo. Na účely splnenia pravidla nepostačuje, že účastník konania dovolávajúci sa práv vyplývajúcich z článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 iba zopakuje alebo abstraktne uvedie podmienky uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, ale vyžaduje sa naopak, aby v prejednávanej veci konkrétne preukázal, že spĺňa tieto podmienky uplatnenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2016, Universal Protein Supplements/EUIPO – H Young Holdings (animal), T‑727/14 a T‑728/14, neuverejnený, EU:T:2016:372, body 26 a 38].
40 Treba však uviesť, že majiteľ staršieho označenia musí iba preukázať, že má právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky a nemožno od neho vyžadovať, aby preukázal, že toto právo vykonával v tom zmysle, že majiteľ staršieho označenia mohol naozaj získať zákaz takéhoto používania (rozsudky z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P, EU:C:2011:189, bod 191; z 18. apríla 2013, Peek & Cloppenburg, T‑507/11, EU:T:2013:198, bod 22, a z 28. januára 2016, GUGLER, T‑674/13, neuverejnený, EU:T:2016:44, bod 38).
41 Vzhľadom na to, že účinkom rozhodnutia príslušných oddelení EUIPO môže byť zbavenie majiteľa ochrannej známky práva, ktoré mu bolo priznané, rozsah takéhoto rozhodnutia nevyhnutne implikuje, že oddelenie, ktoré ho prijíma, nie je obmedzené iba na úlohu overenia platnosti vnútroštátneho práva, ako ho prezentoval navrhovateľ, pokiaľ ide o návrhy na vyhlásenie neplatnosti (rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 43, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 36). Okrem toho, pokiaľ ide presnejšie o povinnosti, ktoré má EUIPO, Súdny dvor rozhodol, že v prípade, že sa návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie zakladá na staršom práve, ktorému poskytuje ochranu vnútroštátny právny predpis, v prvom rade príslušným oddeleniam EUIPO prislúcha posúdiť právnu silu a význam dôkazov predložených prihlasovateľom na účely zistenia obsahu tohto predpisu (rozsudky z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 51, a z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 35).
42 Ďalej podľa článku 65 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 1 a 2 nariadenia 2017/1001) má Všeobecný súd plnú právomoc preskúmavať zákonnosť posudzovania dôkazov zo strany EUIPO, ktoré mu predložil navrhovateľ, aby preukázal obsah vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej ochrany sa domáha (pozri rozsudok z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 37 a citovanú judikatúru).
43 Súdny dvor navyše rozhodol, že v rozsahu, v akom môže mať uplatnenie vnútroštátneho práva v dotknutom kontexte procesného práva za následok pozbavenie majiteľa ochrannej známky Európskej únie jeho práva, ktoré mu bolo priznané, je nevyhnutné, aby Všeobecný súd mohol napriek prípadným nedostatkom v dokumentoch predložených ako dôkaz uplatniteľného vnútroštátneho práva reálne vykonať účinné preskúmanie. Musí mať teda právomoc nad rámec predložených dokumentov overiť obsah, podmienky uplatnenia a rozsah právnych pravidiel uvádzaných navrhovateľom, pokiaľ ide o návrhy na vyhlásenie neplatnosti. V dôsledku toho súdne preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom musí spĺňať požiadavky zásady účinnej súdnej ochrany (rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P, EU:C:2014:186, bod 44, a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P, EU:C:2017:265, bod 38).
44 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odvolací senát dospel k záveru, že vedľajší účastník konania preukázal, že spĺňa podmienky vyžadované článkom 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009 v spojení so švédskou právnou úpravou, a dospel teda k neplatnosti napadnutej ochrannej známky.
45 Odvolací senát v prejednávanej veci v bode 39 napadnutého rozhodnutia uviedol, že švédske právo chráni nezapísané ochranné známky a iné označenia, ktorých používanie bolo v obchodnom styku vo Švédsku preukázané, pred zhodnými alebo podobnými označeniami používanými pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, ak existuje pravdepodobnosť zámeny. § 8 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach na jednej strane stanovuje, že majiteľ obchodného mena alebo iného obchodného označenia požíva výlučné práva týkajúce sa obchodného mena alebo obchodného označenia ako obchodného symbolu. § 8 prvý odsek bod 2 kapitoly 2 tohto zákona na druhej strane stanovuje, že ochranná známka sa nezapíše, ak je zhodná alebo podobná so starším obchodným symbolom označujúcim zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi používateľom ochrannej známky a majiteľom obchodnému symbolu v dôsledku používania ochrannej známky. § 9 bod 1 kapitoly 2 tohto zákona napokon uvádza, že dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky uvedené v § 8 prvom odseku bodoch 1 až 3 sa uplatňujú aj na zapísané obchodné meno používané v obchodnom styku.
46 Podľa odvolacieho senátu, hoci sa § 9 bod 1 kapitoly 2 švédskeho zákona o ochranných známkach týka zamietnutia zápisu ochrannej známky na základe zapísaného obchodného mena, možno toto ustanovenie analogicky uplatniť aj na zákaz používania tejto ochrannej známky. V tejto súvislosti odkazuje na bod 37 rozsudku z 21. októbra 2014, Szajner/ÚHVT – Forge de Laguiole (LAGUIOLE) (T‑453/11, EU:T:2014:901).
47 Odvolací senát teda preskúmal, či vo Švédsku existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 8 prvého odseku bodu 2 kapitoly 2 švédskeho zákona o ochranných známkach, aby dospel k záveru, že taká pravdepodobnosť existuje. Ďalej preskúmal, či, ako uviedla žalobkyňa, koexistencia kolidujúcich označení v prejednávanej veci môže na jednej strane znížiť pravdepodobnosť zámeny a či, na druhej strane, sa vedľajší účastník konania musí dovolávať uplynutia lehoty prepadnutia práv v dôsledku strpenia stanovenej v článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát napokon konštatoval, že nemôže dospieť k záveru o koexistencii označení a že žalobkyňa sa nemôže opierať o článok 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
48 Všeobecný súd konštatuje, že žalobkyňa v tejto žalobe nespochybňuje závery odvolacieho senátu, podľa ktorých sa staršie označenie používalo v obchodnom styku, jeho význam nebol iba lokálny, a právo týkajúce sa staršieho označenia bolo nadobudnuté pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Nespochybňuje ani záver odvolacieho senátu uvedený v bode 40 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého možno § 9 bod 1 kapitoly 2 švédskeho zákona o ochranných známkach analogicky uplatniť na zákaz používania neskoršej ochrannej známky na základe zapísaného obchodného mena.
49 Z toho vyplýva, že diskusia sa na jednej strane zameriava na otázku, či, ako tvrdí žalobkyňa, okolnosť, že žalobkyňa sa mohlo dovolávať práva, ktoré je staršie než staršie označenie, znamená, že vedľajší účastník konania nemal právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie, takže nebola splnená podmienka uložená v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a na druhej strane, na existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi starším označením a napadnutou ochrannou známkou.
– O staršom práve
50 Keďže EUIPO sa v rámci konania o vyhlásení neplatnosti má uistiť o existencii staršieho práva, ktoré je základom pre návrh na vyhlásenie neplatnosti, žiadne ustanovenie nariadenia č. 207/2009 neupravuje, že EUIPO má sám vykonať predbežné posúdenie dôvodov na vyhlásenie neplatnosti alebo dôvodov na výmaz, na základe ktorých možno vyhlásiť toto právo za neplatné [pozri rozsudok z 25. mája 2005, TeleTech Holdings/ÚHVT – Teletech International (TELETECH GLOBAL VENTURES), T‑288/03, EU:T:2005:177, bod 29 a citovanú judikatúru].
51 Okrem toho nariadenie č. 207/2009 nepredpokladá, že existencia ochrannej známky na rovnakom území, ktorej deň vzniku práva prednosti predchádza dňu vzniku práva prednosti staršej ochrannej známky, ktorá je základom návrhu na vyhlásenie neplatnosti a ktorá je zhodná s napadnutou ochrannou známkou Európskej únie, môže potvrdiť neskôr menovanú staršiu ochrannú známku, i keď existuje relatívny dôvod na výmaz tejto ochrannej známky Európskej únie (rozsudok z 25. mája 2005, TELETECH GLOBAL VENTURES, T‑288/03, EU:T:2005:177, bod 29).
52 Treba tiež poznamenať, že keďže majiteľ napadnutej ochrannej známky Európskej únie disponuje starším právom, na základe ktorého možno vyhlásiť za neplatnú staršiu ochrannú známku, ktorá je základom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, je na ňom, aby sa obrátil, podľa okolností, na príslušný orgán alebo vnútroštátny súd s návrhom na vyhlásenie neplatnosti tejto ochrannej známky (rozsudok z 25. mája 2005, TELETECH GLOBAL VENTURES, T‑288/03, EU:T:2005:177, bod 33).
53 Podľa judikatúry ustálenej v rámci námietkových konaní samotná skutočnosť, že majiteľ napadnutej ochrannej známky je majiteľom ešte staršej národnej ochrannej známky, nie je relevantná, pokiaľ predmetom námietkového konania na úrovni Únie nie je riešenie sporov na vnútroštátnej úrovni [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2005, PepsiCo/ÚHVT – Intersnack Knabber‑Gebäck (RUFFLES), T‑269/02, EU:T:2005:138, body 26 a 28, a z 12. decembra 2014, Comptoir d’Épicure/ÚHVT – A‑Rosa Akademie (da rosa), T‑405/13, neuverejnený, EU:T:2014:1072, bod 45].
54 Platnosť národnej ochrannej známky totiž nemožno spochybniť v rámci konania o zápise ochrannej známky Európskej únie, ale jedine v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti začatého v dotknutom členskom štáte [rozsudok z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, EU:T:2002:261, bod 55]. Okrem toho, hoci EUIPO prináleží, aby na základe dôkazov, ktoré má predložiť namietateľ, overil existenciu národnej ochrannej známky uvedenej na podporu námietky, neprináleží mu vyriešiť rozpor medzi touto ochrannou známkou a inou národnou ochrannou známkou na vnútroštátnej úrovni, keďže skúmanie tohto rozporu patrí do právomoci vnútroštátnych orgánov [rozsudok z 21. apríla 2005, RUFFLES, T‑269/02, EU:T:2005:138, bod 26; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 25. mája 2005, TELETECH GLOBAL VENTURES, T‑288/03, EU:T:2005:177, bod 29, a z 13. decembra 2007, Xentral/ÚHVT – Pages jaunes (PAGESJAUNES.COM), T‑134/06, EU:T:2007:387, bod 36].
55 Pokiaľ je teda národná ochranná známka účinne chránená, existencia staršieho národného zápisu alebo práva predchádzajúceho tejto staršej ochrannej známke nie je v rámci námietky podanej proti prihláške ochrannej známky Európskej únie relevantná, hoci je prihlasovaná ochranná známka Európskej únie zhodná so staršou národnou ochrannou známkou žalobkyne alebo s právom predchádzajúcim národnej ochrannej známke, ktorá je predmetom námietky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2005, Fusco/ÚHVT – Fusco International (ENZO FUSCO), T‑185/03, EU:T:2005:73, bod 63].
56 Ako už mal Všeobecný súd príležitosť rozhodnúť, aj za predpokladu, že by staršie práva na názov domény mohli byť prirovnané k staršiemu národnému zápisu, Všeobecnému súdu v žiadnom prípade neprináleží rozhodovať o rozpore medzi staršou národnou ochrannou známkou a staršími právami na názov domény, pretože takýto rozpor nepatrí do právomoci Všeobecného súdu (rozsudok z 13. decembra 2007, PAGESJAUNES.COM, T‑134/06, EU:T:2007:387, bod 37).
57 V prejednávanej veci treba analogicky uplatniť judikatúru citovanú v bodoch 50 až 56 vyššie. Bez ohľadu na povinnosti, ktoré má EUIPO, pripomenuté v bode 41 vyššie, a na úlohu Všeobecného súdu pripomenutú v bodoch 42 a 43 vyššie, treba totiž konštatovať, že ani EUIPO, ani Všeobecnému súdu neprináleží rozhodovať v spore týkajúcom sa staršieho označenia a iného obchodného názvu alebo nezapísanej ochrannej známky na vnútroštátnej úrovni v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti proti ochrannej známke Európskej únie.
58 Z toho vyplýva, že otázka staršieho práva sa preskúma vo vzťahu k zápisu napadnutej ochrannej známky Európskej únie, a nie vo vzťahu k uplatňovaným starším právam, ktoré majiteľ napadnutej ochrannej známky Európskej únie, v prejednávanej veci žalobkyňa, môže mať vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, ako správne uvádzajú EUIPO a vedľajší účastník konania vo svojich vyjadreniach k žalobe. Jediné staršie právo, ktoré treba vziať do úvahy na ukončenie tohto sporu, je teda staršie označenie.
59 Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne založeným na § 7, 8 a 15 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach.
60 Všeobecný súd totiž uvádza, že § 7, nazvaný „Výlučné práva usadením sa na trhu“, kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach v prvom odseku stanovuje, že výlučné práva týkajúce sa obchodného symbolu možno bez zápisu nadobudnúť usadením sa na trhu. Druhý odsek tohto článku uvádza, že obchodný symbol možno považovať za usadený na trhu, ak ho v krajine pozná podstatná časť príslušnej skupiny verejnosti ako údaj o výrobkoch alebo službách ponúkaných pod týmto symbolom. § 15, nazvaný „Dôsledky nečinnosti (obchodné symboly usadené na trhu)“, kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach stanovuje, že práva týkajúce sa obchodného symbolu, ktorý bol usadený na trhu, koexistujú so staršími právami týkajúcimi sa obchodného symbolu, ktorý je zhodný alebo podobný v zmysle § 10, pretože majiteľ starších práv v primeranej lehote neprijal opatrenia s cieľom zabrániť používaniu neskoršieho obchodného symbolu.
61 Hoci žalobkyňa tvrdí, že sa môže dovolávať neprerušeného reťazca používania a práv týkajúcich sa „ochrannej známky“ a obchodného názvu obsahujúceho prvok „swemac“ pochádzajúceho z rozličných období, ktoré predchádzali zápisu staršieho označenia (1991, 1995, december 1998, 2001, 2004), nepredložila o tom žiadny dôkaz. Ako uviedol odvolací senát v bodoch 62 a 64 napadnutého rozhodnutia, a ako v podstate uvádzajú EUIPO a vedľajší účastník konania, žalobkyňa v konaniach pred orgánmi EUIPO neuviedla žiadny prvok, ktorý by preukazoval používanie napadnutej ochrannej známky alebo iného označenia obsahujúceho prvok „swemac“. Dôkazy, ktoré po prvýkrát predložila pred Všeobecným súdom, nemožno, ako bolo uvedené v bode 19 vyššie, vziať do úvahy. Žalobkyňa in concreto nepredložila nijaký dôkaz, že spĺňa podmienky uplatnenia ustanovení kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach, ktoré uvádza. Presnejšie, vôbec nepreukázala, že jej uvádzané staršie právo patrí do pôsobnosti § 7 a 15 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach, konkrétne že bolo usadené na trhu alebo že ho podstatná časť príslušnej skupiny verejnosti vníma ako údaj o relevantných výrobkoch alebo službách, a to pred alebo po zápise staršieho označenia.
62 Všeobecný súd okrem toho uvádza, že žalobkyňa neposkytla žiadne spresnenie týkajúce sa interakcie medzi ustanoveniami, ktoré uvádza, a ustanoveniami uplatnenými odvolacím senátom. Neposkytla navyše žiadne spresnenie týkajúce sa tvrdenia, že sa môže dovolávať práva týkajúce sa obchodného názvu Swemac Orthopaedics AB odo dňa, kedy bola prevádzajúca spoločnosť pôvodne registrovaná, teda 22. decembra 1995. Napokon za predpokladu, že žalobkyňa a vedľajší účastník konania boli obaja dotknutí rozdelením spoločnosti Swemac Orthopaedics, žalobkyňa ani nevysvetlila, v akom rozsahu jej švédske právo priznáva staršie právo týkajúce sa prvku „swemac“.
63 V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne, ktorými v podstate tvrdí, že § 7, 8 a 15 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach znamenajú, že vedľajší účastník konania nemá právo zakázať používanie napadnutej ochrannej známky.
64 Žalobkyňa navyše nespochybňuje ani záver odvolacieho senátu uvedený v bode 40 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého možno § 9 bod 1 kapitoly 2 švédskeho zákona o ochranných známkach analogicky uplatniť na zákaz používania neskoršej ochrannej známky na základe zapísaného obchodného mena.
65 Žalobkyňa v každom prípade nevysvetlila, ako § 7, 8 a 15 kapitoly 1 švédskeho zákona o ochranných známkach umožňujú vyvrátiť implicitný predbežný záver odvolacieho senátu v bodoch 40 a 41 napadnutého rozhodnutia, že staršie označenie umožňuje zakázať, ak existuje pravdepodobnosť zámeny, zápis a, analogicky, používanie neskoršej ochrannej známky.
66 Z toho vyplýva, že treba súhlasiť s implicitným predbežným záverom odvolacieho senátu v bodoch 40 a 41 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého švédske právo chráni staršie označenie pred zhodnými alebo podobnými označeniami používanými pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, ak existuje pravdepodobnosť zámeny.
– O pravdepodobnosti zámeny
67 Všeobecný súd konštatuje, že žalobkyňa neodmieta prístup odvolacieho senátu, podľa ktorého preskúmal, či vo Švédsku existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle § 8 prvého odseku bodu 2 kapitoly 2 švédskeho zákona o ochranných známkach. Nepopiera ani závery tohto senátu, podľa ktorých príslušnú skupinu verejnosti tvoria odborníci v oblasti zdravia, ktorých úroveň pozornosti je vysoká najmä s prihliadnutím na povahu dotknutých výrobkov a služieb a z dôvodu, že sú za odplatu. Ako poznamenal vedľajší účastník konania, žalobkyňa ďalej ani nespochybňuje, že napadnutá ochranná známka a staršie označenie vykazujú vysoký stupeň podobnosti a že dotknuté výrobky a služby sú buď zhodné, alebo veľmi podobné. Tento prístup a tieto závery, ktoré neboli navyše spochybnené, treba prijať.
68 Žalobkyňa naopak tvrdí, že koexistencia ochranných známok, jej dlhodobá prítomnosť na trhu a skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti je zložená z vysoko kompetentných, obozretných a špecializovaných osôb, a že predmetné výrobky a služby sa nadobúdajú v rámci verejného obstarávania, znižujú pravdepodobnosť zámeny.
69 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, predstavuje pravdepodobnosť zámeny. Podľa rovnakej judikatúry sa pravdepodobnosť zámeny má posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté výrobky alebo služby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].
70 Hoci nebolo spochybnené, že výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie sú obchodované v dôsledku zadávacích konaní v rámci postupov verejného obstarávania, neumožňuje taká okolnosť vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny. Používanie napadnutej ochrannej známky sa totiž neobmedzuje na situácie, v ktorých sa predmetné výrobky a služby predávali, môže sa však týkať aj iných situácií, v ktorých príslušná skupina verejnosti ústne alebo písomne odkáže na tieto výrobky a služby, napríklad pri ich použití alebo v rámci diskusií týkajúcich sa tohto použitia, najmä čo sa týka výhod a nevýhod týchto výrobkov a služieb [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2014, Koscher + Würtz/ÚHVT – Kirchner & Wilhelm (KW SURGICAL INSTRUMENTS), T‑445/12, EU:T:2014:829, bod 80].
71 Ako bolo uvedené v bode 67 vyššie, je v prejednávanej veci nesporné, že výrobky a služby zahrnuté kolidujúcimi označeniami sú buď zhodné, alebo veľmi podobné. Tiež je nesporné, že napadnutá ochranná známka a staršie označenie vykazujú vysoký stupeň podobnosti. Ako uviedol vedľajší účastník konania, nie je preto možné vylúčiť existenciu pravdepodobnosti zámeny, a to aj napriek prihliadnutiu na vysoký stupeň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2012, Retractable Technologies/ÚHVT – Abbott Laboratories (RT), T‑371/09, neuverejnený, EU:T:2012:244, bod 43].
72 Napokon odsek rozhodnutia Marknadsdomstolen (obchodný súd) uvedený v prílohe A.10, na ktorý odkazuje žalobkyňa, nemôže vyvrátiť záver uvedený v bode 71 vyššie, ani napadnuté rozhodnutie. Uvedený súd v tomto odseku poznamenal, že „bolo zistené, že predmetné výrobky [boli] predávané výlučne v rámci zadávania verejných zákaziek“, a že „v takom kontexte sa javí, že nemôže existovať zámena týkajúca sa obchodného pôvodu“. Je pravda, že na uplatnenie štvrtej podmienky uvedenej v článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009 treba vziať do úvahy rozhodnutia súdu vydané v dotknutom členskom štáte, ako bolo pripomenuté v bode 38 vyššie. Na jednej strane však treba poznamenať, že tento odsek je predložený bez akéhokoľvek spresnenia, pokiaľ ide o jeho skutkový a procesný kontext. Všeobecný súd teda nemôže posúdiť, či sa poučenia vyplývajúce z tohto odseku vzťahujú na skutkovú alebo procesnú stránku prejednávanej veci. Na druhej strane treba poznamenať, že tento odsek nemôže spochybniť skutkové konštatovania odvolacieho senátu, ani preukázať, že príslušná skupina verejnosti pozná napadnutú ochrannú známku. Napokon nemožno preukázať ani akúkoľvek koexistenciu kolidujúcich označení, ani že si švédska verejnosť nemýli obchodný pôvod výrobkov a služieb zahrnutých v týchto označeniach, keď sa s nimi stretne.
73 Nepreukázalo sa teda, že sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia tým, že v bode 58 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že existuje pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o obchodný pôvod predmetných výrobkov a služieb.
74 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na údajnej koexistencii kolidujúcich označení vo Švédsku, je potrebné uviesť, že hoci podľa judikatúry nie je vylúčené, že by koexistencia starších ochranných známok na trhu mohla prípadne znížiť pravdepodobnosť zámeny medzi dvoma kolidujúcimi ochrannými známkami, nemení to nič na skutočnosti, že takáto možnosť sa dá zohľadniť, len ak v rámci konania na EUIPO majiteľ napadnutej ochrannej známky Európskej únie náležite preukáže, že táto koexistencia spočíva na neexistencii pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti medzi staršou ochrannou známkou, ktorej sa dovoláva, a staršou ochrannou známkou, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, a to pod podmienkou, že dotknuté staršie ochranné známky a kolidujúce ochranné známky sú zhodné [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 82; z 11. mája 2005, Grupo Sada/ÚHVT – Sadia (GRUPO SADA), T‑31/03, EU:T:2005:169, bod 86, a z 10. apríla 2013, Höganäs/ÚHVT – Haynes (ASTALOY), T‑505/10, neuverejnený, EU:T:2013:160, bod 48 a citovanú judikatúru]. Keďže navyše z judikatúry vyplýva, že koexistencia dvoch ochranných známok musí byť dostatočne dlhá na to, aby mohla ovplyvniť vnímanie príslušnou skupinou verejnosti, predstavuje dĺžka koexistencie tiež podstatnú skutočnosť [pozri rozsudok z 30. júna 2015, La Rioja Alta/ÚHVT – Aldi Einkauf (VIÑA ALBERDI), T‑489/13, EU:T:2015:446, bod 80 a citovanú judikatúru].
75 Ako bolo konštatované v bode 61 vyššie, žalobkyňa v prejednávanej veci nepredložila v konaniach pred orgánmi EUIPO žiadny dôkaz o používaní napadnutej ochrannej známky alebo označenia obsahujúcich prvok „swemac“. Ako bolo uvedené v bode 19 vyššie, nemožno vziať do úvahy dokumenty, ktoré žalobkyňa po prvýkrát predložila Všeobecnému súdu s cieľom preukázať jej prítomnosť na trhu a používanie ochrannej známky, obchodného názvu alebo značky obsahujúcich prvok „swemac“. Žalobkyňa nepredložila ani dôkazy o tom, že príslušná skupina verejnosti pozná napadnutú ochrannú známku alebo označenie obsahujúce prvok „swemac“, ako je prieskum verejnej mienky, vyhlásenia spotrebiteľov alebo iných osôb, napriek tomu, že jej bolo umožnené pristúpiť k takému dokazovaniu predložením súboru nepriamych dôkazov v tomto zmysle [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 2015, VIÑA ALBERDI, T‑489/13, EU:T:2015:446, bod 80, a z 13. júla 2017, AIA/EUIPO – Casa Montorsi (MONTORSI F. & F.), T‑389/16, EU:T:2017:492, bod 71; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 25. mája 2005, TELETECH GLOBAL VENTURES, T‑288/03, EU:T:2005:177, bod 100].
76 Odvolací senát teda správne v bodoch 62 a 64 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala akúkoľvek koexistenciu kolidujúcich označení, ani že si švédska verejnosť nemýli označenia, keď sa s nimi stretne.
77 Tvrdenie žalobkyne založené na údajnej koexistencii kolidujúcich označení treba teda zamietnuť ako nedôvodné.
78 Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 toho istého nariadenia, ako aj so švédskou právnou úpravou v oblasti ochranných známok, treba zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 4 tohto nariadenia
79 Žalobkyňa svojím druhým žalobným dôvodom tvrdí, že odvolací senát nesprávne posúdil prepadnutie práv v dôsledku strpenia, pretože toto prepadnutie práv sa nemá posudzovať vo vzťahu ku dňu zápisu napadnutej ochrannej známky, ale vo vzťahu k „implicitnému informovanému súhlasu“ vedľajšieho účastníka konania so zreteľom na používane „jeho ochrannej známky“ alebo „jeho označenia“ žalobkyňou.
80 EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
81 Po prvé, ako bolo konštatované v bode 58 vyššie, jediné práva, ktoré treba na riešenie sporu vziať do úvahy, sú staršie označenie a napadnutá ochranná známka. Vzhľadom na to, že napadnutá ochranná známka je ochranná známka Európskej únie, uplatniteľným ustanovením týkajúcim sa prípadného prepadnutia práv v dôsledku strpenia je teda článok 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
82 Podľa článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky uvedenej v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky alebo iného staršieho označenia žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre výrobky alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky Európskej únie nežiadalo v dobrej viere.
83 Po druhé treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry na to, aby v prípade používania neskoršej ochrannej známky, ktorá je so staršou ochranou známkou zhodná alebo podobná a zameniteľná, začala plynúť lehota na prepadnutie práv v dôsledku strpenia, musia byť splnené štyri podmienky. Po prvé neskoršia ochranná známka musí byť zapísaná, po druhé musí byť jej prihláška podaná jej majiteľom v dobrej viere, po tretie musí byť používaná v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka chránená, a napokon po štvrté si majiteľ staršej ochrannej známky musí byť vedomý používania tejto ochrannej známky po jej zápise [pozri rozsudok z 20. apríla 2016, Tronios Group International/EUIPO – Sky (SkyTec), T‑77/15, EU:T:2016:226, bod 30 a citovanú judikatúru].
84 Z tejto judikatúry vyplýva, že účelom článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 je zbaviť majiteľov starších ochranných známok, ktorí strpeli počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie, pričom si boli tohto používania vedomí, možnosti podať návrhy na vyhlásenie neplatnosti a predložiť námietku proti tejto ochrannej známke. Cieľom tohto ustanovenia je teda nastoliť rovnováhu medzi záujmom majiteľa ochrannej známky na zachovaní jej základnej funkcie a záujmom ostatných hospodárskych subjektov na dostupnosti označení, ktoré môžu označovať ich výrobky a služby. Z tohto cieľa vyplýva, že na zabezpečenie uvedenej základnej funkcie musí mať majiteľ staršej ochrannej známky možnosť namietať proti používaniu neskoršej ochrannej známky, ktorá je zhodná alebo podobná s jeho ochrannou známkou. Majiteľ staršej ochrannej známky má totiž možnosť nestrpieť používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie, a teda proti nemu namietať alebo domáhať sa vyhlásenia neplatnosti neskoršej ochrannej známky, až od okamihu, keď sa o používaní dozvie, a preto lehota prepadnutia práv v dôsledku strpenia plynie až od tohto momentu (pozri rozsudok z 20. apríla 2016, SkyTec, T‑77/15, EU:T:2016:226, bod 31 a citovanú judikatúru).
85 Lehota na prepadnutie práv v dôsledku strpenia začína teda plynúť od okamihu, kedy sa majiteľ staršej ochrannej známky dozvedel o používaní ochrannej známky Európskej únie neskoršej než zápis jeho známky (pozri rozsudok z 20. apríla 2016, SkyTec, T‑77/15, EU:T:2016:226, bod 32 a citovanú judikatúru).
86 V prejednávanej veci týkajúcej sa staršieho národného označenia než ochranná známka treba analogicky uplatniť judikatúru citovanú v bodoch 83 a 85 vyššie.
87 Všeobecný súd v prejednávanej veci konštatuje, že je nesporné, že napadnutá ochranná známka bola zapísaná 4. septembra 2008 a že návrh na vyhlásenie neplatnosti bol podaný 3. septembra 2013, teda menej ako 5 rokov od zápisu.
88 Z toho vyplýva, ako na jednej strane tvrdia EUIPO a vedľajší účastník konania, že k používaniu napadnutej ochrannej známky môže dôjsť až odo dňa zápisu tejto ochrannej známky. Na druhej strane lehota na prepadnutie práv vyplývajúca zo strpenia môže začať plynúť až od okamihu, keď vedľajší účastník konania, majiteľ staršieho označenia, mohol vedieť o používaní neskoršej ochrannej známky Európskej únie, teda napadnutej ochrannej známky, po jej zápise. Lehota na prepadnutie práv teda nemohla začať plynúť od prípadného používania nezapísanej ochrannej známky alebo obchodného názvu žalobkyne.
89 Odvolací senát teda v bode 71 napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa nemohla dovolávať prepadnutia práv v dôsledku strpenia stanoveného v článku 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
90 Po tretie a v každom prípade treba konštatovať, ako uviedol odvolací senát v bodoch 72 a 73 napadnutého rozhodnutia, a ako tvrdí vedľajší účastník konania, že podľa judikatúry musí majiteľ neskoršej ochrannej známky predložiť dôkaz o tom, že majiteľ staršej ochrannej známky skutočne vedel o používaní tejto ochrannej známky, pričom ak by o takom používaní nevedel, nemohol by tento majiteľ staršej ochrannej známky namietať proti používaniu neskoršej ochrannej známky (rozsudok z 20. apríla 2016, SkyTec, T‑77/15, EU:T:2016:226, bod 33; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09, EU:C:2011:605, body 46 a 47, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Budějovický Budvar, C‑482/09, EU:C:2011:46, bod 82).
91 Okrem toho treba uviesť, že dôvod prepadnutia práv v dôsledku strpenia je uplatniteľný, ak majiteľ staršej ochrannej známky „vedome toleroval dlhodobé používanie“, čo znamená „zámerne“ a „so znalosťou veci“ (rozsudok z 20. apríla 2016, SkyTec, T‑77/15, EU:T:2016:226, bod 33; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09, EU:C:2011:605, body 46 a 47, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Budějovický Budvar, C‑482/09, EU:C:2011:46, bod 82).
92 Ako bolo konštatované v bode 61 vyššie, ako správne uviedol odvolací senát v bodoch 62 a 73 napadnutého rozhodnutia, a ako tvrdia EUIPO a vedľajší účastník konania, žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala ani používanie napadnutej ochrannej známky vo Švédsku, ani to, že vedľajší účastník konania vedel o tomto údajnom používaní.
93 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolací senát nekonal v rozpore s článkom 54 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 tým, že v bodoch 71 a 73 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať tohto ustanovenia.
94 V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný.
95 Keďže žiadnemu z dvoch žalobných dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa, sa nevyhovelo, treba žalobu zamietnuť v celom jej rozsahu.
O trovách
96 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
97 V prejednávanej veci EUIPO a vedľajší účastník konania navrhli, aby bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba vyhovieť návrhom EUIPO a vedľajšieho účastníka konania a uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili EUIPO a vedľajší účastník konania v konaní pred Všeobecným súdom.
98 Okrem toho vedľajší účastník konania navrhol uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté v správnom konaní pred EUIPO. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred zrušovacím oddelením. Z toho vyplýva, že návrhu vedľajšieho účastníka konania na uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť trovy správneho konania pred EUIPO možno vyhovieť, iba pokiaľ ide o nevyhnutné náklady vynaložené vedľajším účastníkom v konaní pred odvolacím senátom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. februára 2015, Boehringer Ingelheim International/ÚHVT – Lehning entreprise (ANGIPAX), T‑368/13, neuverejnený, EU:T:2015:81, bod 98 a citovaná judikatúra, a z 30. marca 2017, Apax Partners UK/EUIPO – Apax Partners Midmarket (APAX PARTNERS), T‑209/16, neuverejnený, EU:T:2017:240, bod 49].
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Swemac Innovation AB je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov nevyhnutne vynaložených spoločnosťou SWEMAC Medical Appliances AB na účely konania pred odvolacím senátom Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).
Gervasoni | Kowalik‑Bańczyk | Mac Eochaidh |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. februára 2019.
Podpisy