NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 11. júla 2013 (1)
Vec C‑348/12 P
Rada Európskej únie
proti
Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran
„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Pojem podpora jadrových činností Iránu predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní“
I – Úvod
1. Šírenie jadrových zbraní nepochybne predstavuje v tomto storočí jednu z hlavných hrozieb mieru a medzinárodnej bezpečnosti. V hre je najmä stabilita citlivých oblastí, akými sú Stredný a Ďaleký východ.
2. Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov (ďalej len „Bezpečnostná rada“) sa s cieľom boja proti tejto hrozbe rozhodla prostredníctvom niekoľkých rezolúcií(2) vytvárať tlak na Iránsku islamskú republiku, aby ukončila svoje jadrové činnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia a vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“).
3. Reštriktívne opatrenia stanovené Bezpečnostnou radou tak majú za cieľ jednak podnietiť Iránsku islamskú republiku, aby dodržiavala svoje medzinárodné povinnosti, najmä ju presvedčiť, aby spolupracovala s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE),(3) a jednak medzičasom predchádzať nebezpečenstvu šírenia jadrových zbraní, ktoré rozvoj jadrového programu uvedeného štátu znamená.
4. Európska únia sa v rámci svojej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), rozhodla, že sa k tejto aktivite pripojí vykonaním za sebou nasledujúcich rezolúcií Bezpečnostnej rady. Medzi opatrenia, ktoré Únia prijala, patria opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov, ktoré sa považujú za osoby a subjekty prispievajúce k rozvoju iránskeho jadrového programu.(4)
5. Žaloby podané osobami a subjektmi, na ktoré sa uvedené opatrenia vzťahujú, v súčasnosti spôsobujú čoraz väčší nárast sporov pred súdmi Únie.(5)
6. V priebehu posledných mesiacov uvedené žaloby v podstate systematicky viedli k zrušeniu napadnutých opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov.(6) Tieto zrušujúce rozsudky vo všeobecnosti spočívajú buď na konštatovaní porušenia povinnosti dostatočne uvedené opatrenia odôvodniť, alebo na okolnosti, že Rada Európskej únie nepredložila dôkazy na podporu svojich tvrdení, či dokonca na oboch uvedených aspektoch.
7. Uvedené opakujúce sa zrušujúce rozsudky sú podľa mňa dôsledkom úrovne súdneho preskúmania, ktorá nie je prispôsobená osobitným rysom predmetných opatrení.
8. Niektoré posúdenia Všeobecného súdu v jeho rozsudku z 25. apríla 2012 Manufacturing Support & Procurement Kala Naft/Rada(7), totiž podľa mňa prehliadajú viaceré ukazovatele a prvky kontextu, predovšetkým pokiaľ ide o preventívnu povahu reštriktívnych opatrení prijatých proti Iránskej islamskej republike, pričom uvedené platí aj o iných nedávnych veciach, v ktorých tento súd rozhodoval.
9. Opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov majú za cieľ zabrániť tomu, aby označené osoby alebo subjekty mali prístup k hospodárskym alebo finančným zdrojom, ktoré by mohli použiť na podporu jadrových aktivít predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní.
10. Ak má súd Únie posúdiť zákonnosť opatrenia, ktoré má za cieľ predchádzať nebezpečenstvu, teda zabrániť tomu, aby sa hrozba naplnila, nemôže z hľadiska spôsobu a intenzity pristúpiť k rovnakému preskúmaniu, akému by mal podrobiť opatrenie na stíhanie konštatovaného porušenia.
11. Ako však vyplýva z napadnutého rozsudku, Všeobecný súd uplatňuje metódu preskúmania v zmysle postupu, ktorý v skutočnosti vyplýva z klasického trestného práva.
12. Pokiaľ ide o rozdiel medzi prevenciou a represiou, je potrebné zdôrazniť, že sa od seba výrazne odlišujú, lebo cieľom prevencie nie je sankcionovať vykonaný skutok, ale zabrániť vykonaniu budúceho skutku. Keďže je tento skutok budúci, môže mať len eventuálnu povahu. Z toho dôvodu, ktorým je úsilie vyhnúť sa škode, nemožno uplatnenie preventívneho opatrenia z jeho podstaty podmieniť dôkazom, že dotknutá (fyzická alebo právnická) osoba je spôsobilá a skutočne rozhodnutá vykonať konkrétny postihnuteľný skutok alebo že ho už vykonala, ale konštatovaním, že existuje objektívne nebezpečenstvo, že ho vykoná.
13. V prístupe Všeobecného súdu však vidím požiadavku dôkazu, že subjekt, proti ktorému je namierené reštriktívne opatrenie, sa skutočne dopustil skutkov, ktorým sa malo na základe prijatého opatrenia predchádzať.
14. Všeobecný súd sa tak podľa mňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nerešpektoval osobitnú povahu SZBP a ani osobitnú povahu právomocí, ktorými disponujú inštitúcie Únie v tejto oblasti.
15. To však neznamená, že preskúmanie reštriktívnych opatrení, ktoré je Súdnemu dvoru výslovne zverené samotnými Zmluvami, by malo viesť len k akémusi uprednostneniu formy pred obsahom. To určite nie.
16. Súdny dvor musí, pričom tým nechcem znižovať jeho autoritu alebo vznešenosť jeho poslania, práve naopak, jasne a dôsledne dbať na to, aby nezasahoval do právomocí inštitúcií Únie v oblasti SZBP. Na tento účel je potrebné analyzovať samotnú podstatu preventívneho opatrenia, ako je vytvorené v osobitnej oblasti SZBP.
17. Z okolností, za ktorých boli prijaté reštriktívne opatrenia proti Iránskej islamskej republike, vyplýva, že tieto opatrenia vytvárajú účinky v tak napätej atmosfére, že v skutočnosti sa prijímajú s cieľom vyhnúť sa situácii potenciálneho konfliktu v časti sveta.
18. Inak povedané, opatrenia prijaté v tejto oblasti predstavujú alternatívu k vojne alebo k vykonaniu vojnových aktov, a preto majú osobitnú povahu.
19. Zdá sa mi absolútne zjavné, že v uvedených situáciách, ktorých mimoriadny význam nie je ani potrebné zdôrazňovať, nemožno uplatňovanie platných kritérií klasického trestného práva preniesť do oblasti prevencie ohrozenia mieru a medzinárodnej bezpečnosti v rámci SZBP, pretože inak by ako v prejednávanej veci hrozil zásah do posudzovania príslušných politických orgánov týkajúceho sa vhodnosti dotknutého opatrenia a spôsobov jeho vykonania schvaľovaných týmito orgánmi podľa povahy a intenzity hrozby, ktorej uvedené opatrenia majú zabrániť.
20. Podrobiť dotknuté opatrenia preskúmaniu, ktoré všeobecným spôsobom spochybňuje ich uplatnenie a ich účinnosť, by znamenalo tvrdiť, že členské štáty alebo inštitúcie Únie precenili hrozbu alebo stupeň donútenia potrebný na jej neutralizáciu, a to napriek tomu, že takého hodnotenie podľa mňa prináleží nespochybniteľne a výlučne do ich právomocí.
21. Požadovať za týchto okolností od inštitúcií Únie, a teda od členských štátov, aby predložili dôkaz, že dotknutý subjekt sa už dopustil skutkov, ktoré sa majú zakázať, a to pred tým, ako sa prijmú samotné opatrenia na zabránenie takýmto skutkom, sa zdá byť obzvlášť odtrhnuté od samotnej povahy SZBP, ako aj od nebezpečnej reality života vo svete.
22. Súdnemu dvoru naopak prináleží, aby overil, či prijaté opatrenia naozaj objektívne spadajú do rámca stanoveného rozhodnutiami Rady v oblasti SZBP a či ich prijatie nepredstavuje napríklad zneužitie konania.
23. Súd Únie musí pri výkone súdneho preskúmania prispôsobeného preventívnej povahe reštriktívnych opatrení zohľadniť zásadu obozretnosti. Jeho úloha teda spočíva v tom, že sa, rešpektujúc mieru voľnej úvahy, ktorá musí byť priznaná príslušnému politickému orgánu, ubezpečí na základe dokumentov v spise a tiež kontextu, ktorý má k dispozícii, že posúdenie uvedeného orgánu týkajúce sa existencie nebezpečenstva nie je zjavne nesprávne.
24. V súlade s preventívnym poslaním reštriktívnych opatrení preto nie je úlohou súdu Únie nadobudnúť istotu, že konanie, ktorému chce príslušný politický orgán predchádzať, už nastalo, alebo inak povedané, že nebezpečenstvo, ktorého naplneniu chce uvedený orgán zabrániť, sa už stalo skutočnosťou.
25. Je nepochybne prirodzené, že súd Únie motivovaný snahou zabezpečiť označeným osobám a subjektom účinnú súdnu ochranu vo vzťahu k opatreniam, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú ich práva a slobody, nemá v úmysle zo svojho preskúmania urobiť „formu bez obsahu“.
26. Vzhľadom na tak prvoradú úlohu, akou je udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,(8) a tiež na kontext utajenia, v ktorom Iránska islamská republika rozvíja svoj jadrový program, však súd Únie môže pristúpiť k preskúmaniu, ktoré je dôveryhodné a realistické, len ak zohľadní preventívnu povahu reštriktívnych opatrení a odmietne odôvodnenia v duchu represívnej logiky, ktorá opatreniam skúmaným týmto súdom nie je vlastná.
27. Skutočnosť, že súd Únie prispôsobí preskúmanie reštriktívnych opatrení prijatých voči Iránskej islamskej republike, je tiež nevyhnutná z hľadiska udržania úlohy, ktorú Únia v tejto oblasti zastáva na medzinárodnej scéne.
28. Prejednávaná vec dáva Súdnemu dvoru príležitosť vytvoriť usmernenia súdneho preskúmania, ktoré bude potrebné uplatňovať na opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov osôb a subjektov považovaných za také, ktoré podporujú šírenie jadrových zbraní.
29. V tejto súvislosti budem tvrdiť, že pri posúdení splnenia povinnosti odôvodnenia súd Únie musí posúdiť jeho presnosť a konkrétnosť a pritom zohľadniť kontext dotknutého opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a vziať do úvahy vzájomné vzťahy medzi jednotlivými dôvodmi bez toho, aby ich umelo rozdelil.
30. Uvediem aj, že Rade nemožno vytýkať porušenie práva na obhajobu, ako ani práva na účinnú súdnu ochranu spoločnosti, ktorej sa týka prejednávaná vec, z dôvodu, že jej Rada neposkytla informácie, ktorými nedisponovala a ktoré idú nad rámec informácií uvedených v zhrnutí dôvodov.
31. Pokiaľ ide o posúdenie opodstatnenosti odôvodnenia, poukážem na to, že ak súd Únie môže na základe všetkých dokumentov v spise, ako aj kontextu, ktorý má k dispozícii, konštatovať, že nebezpečenstvo, ktoré v súvislosti s bojom proti šíreniu jadrových zbraní predstavuje osoba alebo subjekt, je dostatočne preukázané, možno sa oprávnene domnievať, že takáto osoba alebo subjekt podporujú šírenie jadrových zbraní, a teda sa na ne môže vzťahovať opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov.
II – Odvolanie
32. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP,(9) vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 668/2010,(10) rozhodnutie Rady 2010/644/SZBP(11) a nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010(12) (ďalej len „sporné akty“) v rozsahu, v akom sa týkali spoločnosti Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran (ďalej len „Kala Naft“).
33. Kala Naft je iránska spoločnosť, ktorú vlastní National Iranian Oil Company (ďalej len „NIOC“) a ktorej úlohou je pôsobiť ako stredisko nákupu pre činnosti skupiny uvedenej spoločnosti v oblasti ropného, plynárenského a petrochemického priemyslu.
34. V rámci reštriktívnych opatrení namierených s cieľom boja proti šíreniu jadrových zbraní proti Iránskej islamskej republike(13) bolo proti spoločnosti Kala Naft prijaté opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.
35. Zápis spoločnosti Kala Naft do predmetného zoznamu vyplýva z uplatnenia ustanovení práva Únie vyžadujúcich zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov, ktoré sa podieľajú na jadrových aktivitách Iránskej islamskej republiky spôsobujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní, sú s touto činnosťou priamo spojené alebo ju podporujú.(14)
36. Dôvody na uvedený zápis boli tieto:
„Obchoduje so zariadeniami pre ropné a plynárenské odvetvie, ktoré sa môžu použiť pre iránsky jadrový program. Pokúsila sa obstarať materiál (veľmi odolné zliatinové dvere), ktorý sa používa iba v jadrovom priemysle. Má väzby na spoločnosti zapojené do iránskeho jadrového programu.“
37. Časti napadnutého rozsudku, ktorých sa týka odvolanie, sú tie, v ktorých Všeobecný súd:
– zamietol tvrdenia Rady a Európskej komisie, ktoré smerovali k vyhláseniu žalobných dôvodov spoločnosti Kala Naft založených na základných právach za neprípustné (body 43 až 46),
– prijal žalobný dôvod spoločnosti Kala Naft založený na porušení povinnosti odôvodnenia sporných aktov (body 70 až 81),
– prijal žalobný dôvod spoločnosti Kala Naft založený na porušení práva na obhajobu (body 84 až 105) a práva na účinnú súdnu ochranu (body 106 až 110),
– prijal žalobný dôvod spoločnosti Kala Naft založený na nesprávnom právnom posúdení pojmu účasť na šírení jadrových zbraní (body 111 až 119) a
– prijal žalobný dôvod spoločnosti Kala Naft založený na nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o jej činnosť (body 120 až 126).
38. Odvolanie Rady sa opiera o dva odvolacie dôvody. V prvom z nich Rada kritizuje odôvodnenie Všeobecného súdu v súvislosti s možnosťou inštitúcií tretích štátov dovolávať sa porušenia ich základných práv. V druhom odvolacom dôvode Rada spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa po prvé odôvodnenia opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov prijatého proti spoločnosti Kala Naft, ďalej práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu tejto spoločnosti a napokon relevantnosti odôvodnenia dotknutého opatrenia.
III – O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa možnosti inštitúcií tretích štátov dovolávať sa porušenia ich základných práv
39. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Rada kritizuje odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bode 43 až 46 napadnutého rozsudku:
„43 Na pojednávaní Rada a Komisia uviedli, že žalobkyňu treba považovať za vládnu organizáciu, a teda za inštitúciu iránskeho štátu, ktorá sa nemôže dovolávať ochrany a záruk spojených so základnými právami. Preto sa domnievajú, že žalobné dôvody založené na údajnom porušení týchto práv treba vyhlásiť za neprípustné.
44 V tejto súvislosti je po prvé potrebné poznamenať, že Rada a Komisia nespochybňujú samotné právo žalobkyne domáhať sa zrušenia napadnutých aktov. Spochybňujú len skutočnosť, že žalobkyňa je nositeľkou určitých práv, na ktoré sa odvoláva s cieľom dosiahnuť toto zrušenie.
45 Po druhé otázka, či je žalobca nositeľom práva uvedeného na podporu žalobného dôvodu smerujúceho k zrušeniu, sa netýka prípustnosti tohto žalobného dôvodu, ale jeho dôvodnosti. Argumentácia Rady a Komisie založená na tvrdení, že žalobkyňa je vládnou organizáciou, sa teda musí zamietnuť v rozsahu, v akom smeruje ku konštatovaniu čiastočnej neprípustnosti žaloby.
46 Po tretie uvedená argumentácia bola predložená po prvý raz na pojednávaní, pričom Rada ani Komisia sa neodvolali na skutočnosť, že táto argumentácia bola založená na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Pokiaľ ide o vecnú stránku sporu, táto argumentácia teda predstavuje nový žalobný dôvod v zmysle článku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, čo znamená, že sa musí vyhlásiť za neprípustnú.“
A – Argumentácia účastníkov konania
40. Rada zastáva názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že otázka, či Kala Naft mala právo dovolávať sa porušenia svojich základných práv, sa netýkala prípustnosti žalobného dôvodu, ale len jeho dôvodnosti. Táto inštitúcia sa domnieva, že ak subjekt, ktorý predstavuje vládnu organizáciu v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“) nemôže byť nositeľom základného práva na ochranu majetku ani iných základných práv, nebude ani v takom postavení (locus standi), aby sa dovolával údajného porušenia svojich práv na Všeobecnom súde.
41. Rada svoje tvrdenie opiera o článok 34 EDĽP, ktorý vylučuje prijímanie sťažností na Európsky súd pre ľudské práva podávaných vládnymi organizáciami alebo podobnými subjektmi, a tiež o iné podobné ustanovenia, ako je článok 44 Amerického dohovoru o ľudských právach(15). Ratio legis vylúčenia vládnych subjektov spočíva v samotnej podstate základných práv. Štát totiž musí dodržiavať základné práva fyzických a právnických osôb spadajúcich do jeho pôsobnosti, ale štát samotný nemôže byť ich nositeľom. Aj keby zmluvy a Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) neobsahovali rovnaké ustanovenia ako článok 34 EDĽP, uplatnila by sa rovnaká zásada.
42. Bude preto potrebné určiť, či je Kala Naft štátnym subjektom. Ak ním je, podľa Rady to vylučuje možnosť, aby sa dovolávala základných práv ako ich nositeľka.
43. V tejto súvislosti Rada uvádza:
– judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (potreba preskúmať osobitný skutkový a právny kontext),
– práce Komisie OSN pre medzinárodné právo(16), a najmä komentáre súvisiace s článkom 2 ods. 1 písm. b) Dohovoru Organizácie Spojených národov o jurisdikčných imunitách štátov a ich majetku,(17) v zmysle ktorých môže pojem „orgány alebo inštitúcie štátu a iné subjekty“ zahŕňať štátne podniky alebo iné subjekty založené štátom, ktoré vykonávajú obchodné transakcie, a
– judikatúru Súdneho dvora v oblasti štátnej pomoci.(18)
44. Pokiaľ ide o spoločnosť Kala Naft, Rada poukazuje na to, že podľa článku 3.1 jej stanov je jej jediným predmetom činnosti pôsobiť ako stredisko nákupu na účely realizácie politík prijatých iránskym ministerstvom pre ropu. Rada tiež konštatuje, že spoločnosť Kala Naft bola vytvorená spoločnosťou NIOC, ktorá je jej 100 % vlastníkom, pričom ide o štátnu spoločnosť pod kontrolou iránskeho ministerstva pre ropu.
45. O väzbách medzi spoločnosťou NIOC a iránskym štátom sa už konštatovalo vo viacerých rozhodnutiach. V tejto súvislosti Rada cituje rozsudok, v ktorom francúzsky Cour de cassation uviedol, že spoločnosť NIOC si môže uplatňovať jurisdikčnú imunitu priznanú cudzím štátom, a to nielen z dôvodu konštitutívnych väzieb medzi ňou a iránskym štátom, ale aj z dôvodu jej poslania verejnej služby.(19) Rada tiež cituje rozhodcovské rozhodnutie, v ktorom iránsko‑americký súd pre sťažnosti konštatoval, že NIOC konala ako zástupkyňa Iránskeho štátu.(20)
46. Pokiaľ ide o štrukturálne väzby medzi spoločnosťami Kala Naft a NIOC, zo stanov spoločnosti Kala Naft vyplýva, že koná v mene spoločnosti NIOC a podľa pravidiel, ktoré táto spoločnosť určí. Nemá preto nijakú nezávislosť. Rada poukazuje v tejto súvislosti na to, že stanovy spoločnosti Kala Naft na viacerých miestach uvádzajú, že orgány tejto spoločnosti fungujú na základe pravidiel, ktorými sa riadi spoločnosť NIOC, že členovia správnej rady musia byť k dispozícii spoločnosti NIOC na plný úväzok (článok 9 stanov) a že tento orgán má konať v mene spoločnosti NIOC (článok 11 stanov).
47. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa Rady potrebné pripustiť, že Kala Naft je inštitúciou iránskeho štátu. Poukazuje na to, že táto spoločnosť disponuje zjavnými prostriedkami, aby iránskemu štátu pomohla pri rozvoji jeho jadrového programu, pričom nemá nijaký autonómny priestor, aby sa mohla odchýliť od požiadaviek iránskej vlády.
48. Keďže Kala Naft koná v mene iránskeho štátu prostredníctvom spoločnosti NIOC, mala by sa považovať za iránsky vládny subjekt. Z toho vyplýva, že Kala Naft sa nemôže dovolávať základných práv. Všeobecný súd preto mal žalobu tejto spoločnosti zamietnuť ako neprípustnú.
49. Rada uznáva, že inštitúcie túto výhradu predniesli až v štádiu ústneho konania, ale tvrdí, že podmienky prípustnosti žaloby patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu. Okrem toho poukazuje na to, že táto námietka neprípustnosti platí v súvislosti so všetkými žalobnými dôvodmi spoločnosti Kala Naft. Predmetom žaloby je totiž návrh na zrušenie rozhodnutia o zmrazení majetku, ktoré predstavuje zásah do práva vlastniť majetok, a preto nie je dôležité, že niektoré z dôvodov toto právo neuviedli. Za neprípustnú teda mala byť vyhlásená žaloba ako celok.
50. Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd mal žalobu vyhlásiť za neprípustnú len čiastočne. Svoju analýzu zakladá na rozdiele medzi procesnými právami, ktorých sa štátny subjekt ako Kala Naft mohol dovolávať, a základnými právami, ako je právo vlastniť majetok, ktorých sa takýto subjekt dovolávať nemohol, a preto Komisia tvrdí, že za neprípustný mal byť vyhlásený len žalobný dôvod založený na porušení práva vlastniť majetok.
51. Kala Naft na tieto tvrdenia po prvé odpovedá, že Rada nikdy nespochybňovala prípustnosť žaloby, ale len možnosť spoločnosti Kala Naft dovolávať sa základných práv. Všeobecný súd správne rozhodol, že dôvod sa týkal dôvodnosti žaloby. Podmienky uplatnenia práva predstavujú vecnú otázku, a nie otázku prípustnosti. Za týchto okolností Rada tým, že teraz tvrdí, že žaloba podaná spoločnosťou Kala Naft je neprípustná z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, uvádza pred Súdnym dvorom nový dôvod, ktorý je neprípustný.
52. Po druhé Kala Naft tvrdí, že tento dôvod týkajúci sa dôvodnosti žaloby bol prvýkrát prednesený na pojednávaní a nemal charakter verejného záujmu. Ide preto o nový dôvod, ktorý je v zmysle článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu neprípustný.
53. Po tretie je nepresné tvrdiť, že bolo neprípustné, aby Kala Naft podala na Všeobecný súd žalobu z dôvodu, že je inštitúciou iránskeho štátu. Kala Naft tvrdí, že na rozdiel od článku 34 EDĽP nijaké ustanovenie Zmluvy o FEÚ nezakazuje štátu podať žalobu na súd Únie. Zvrchovanosť štátu sa prejavuje jurisdikčnou imunitou, ktorá štátu umožňuje, aby nebol predvolaný pred súd, ale nezakazuje mu ako suverénovi dobrovoľne sa podriadiť súdom iného štátu.
54. Okrem toho Kala Naft spochybňuje skutočnosť, že je inštitúciou Iránskeho štátu. Okolnosť, že ju tento štát v celom rozsahu vlastní, jej nebráni v tom, aby vykonávala vlastnú a samostatnú činnosť. Spochybňuje už citované rozhodnutie francúzskeho Cour de cassation, ktoré podľa nej neodráža rozdiel medzi úkonmi iure gestionis alebo iure imperii, ktorý je v členských štátoch bežne akceptovaný. V tejto súvislosti cituje rozhodnutie Bundesverfassungsgericht, ktorý pripustil zhabanie finančných prostriedkov spoločnosti NIOC z dôvodu, že tieto finančné prostriedky nepredstavovali majetok určený na štátne účely.(21)
55. Po štvrté Kala Naft pripomína odôvodnenie 25 rozhodnutia 2010/413, podľa ktorého „[uvedené] rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte…, a to najmä právo na účinné opravné prostriedky a spravodlivý proces, právo vlastniť majetok a právo na ochranu osobných údajov. Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami“, a tiež odsek listu Rady z 29. júla 2010, ktorým bola spoločnosť Kala Naft informovaná o tom, že bola zahrnutá do predmetného zoznamu, a podľa ktorého:
„… your attention is also drawn to the possibility of challenging the Council’s decision before the General Court of the European Union, in accordance with the conditions laid down in Article 275, 2nd paragraph, and Article 263, 4th and 6th paragraphs, of the Treaty on the Functioning of the European Union.“
56. Po piate Kala Naft tvrdí, že ak by mala byť považovaná za štátny subjekt, bolo by každé reštriktívne opatrenie proti nej nezákonné, pretože by bolo v rozpore s článkom 215 ods. 2 ZFEÚ, ktorý uvádza reštriktívne opatrenie len proti fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom.
B – Posúdenie
57. Téza Rady na podporu jej prvého odvolacieho dôvodu spočíva v tom, že Kala Naft sa ako inštitúcia iránskeho štátu nemôže na súde Únie dovolávať ochrany a záruk spojených so základnými právami bez ohľadu na to, či sú procesné, alebo hmotnoprávne. Rada, berúc do úvahy, že ide o podmienku prípustnosti žaloby spoločnosti Kala Naft na Všeobecnom súde, ktorá patrí medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, Všeobecnému súdu vytýka, že sa na túto otázku pozeral z hľadiska relevantnosti predložených dôvodov, a nie z hľadiska ich prípustnosti. Tvrdí, že Všeobecný súd mal vyhlásiť žalobu spoločnosti Kala Naft za neprípustnú v celom jej rozsahu, pričom Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd mal vyhlásiť žalobu za neprípustnú len čiastočne v súvislosti so žalobným dôvodom týkajúcim sa porušenia práva vlastniť majetok.
58. Podľa mňa sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia keď posudzoval otázku, či sa inštitúcia tretieho štátu môže, alebo nemôže dovolávať ochrany a záruk spojených so základnými právami, ako vecnú otázku, a nie ako otázku prípustnosti.
59. Keďže nebolo predmetom pochybností, že žaloba spoločnosti Kala Naft spadá do článku 275 druhého odseku ZFEÚ, že táto spoločnosť mohla na súde Únie napadnúť svoj zápis do predmetného zoznamu, lebo sa jej toto opatrenie týkalo priamo a osobne v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a že jej záujem na konaní nebol spochybnený, Všeobecný súd mohol oprávnene usúdiť, že možnosť spoločnosti Kala Naft dovolávať sa ochrany a záruk spojených so základnými právami spadá do oblasti preskúmania podmienok prípustnosti žaloby a týka sa vecnej stránky sporu. Podľa mňa ide o otázku, ktorá by v prípade, že na ňu účastníci konania poukážu včas v priebehu konania, mohla byť podľa okolností predmetom úvodného posúdenia v rámci preskúmania relevantnosti uvádzaných dôvodov.
60. Keďže tvrdenia Rady a Komisie boli prvýkrát prednesené na pojednávaní pred Všeobecným súdom bez toho, aby tieto inštitúcie uviedli, že sa zakladali na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, išlo skutočne v zmysle článku 48 ods. 2 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o nový dôvod, ktorý tento súd oprávnene vyhlásil za neprípustný.
61. Odkaz Rady a Komisie na článok 34 EDĽP, ktorý neumožňuje prípustnosť sťažností prednesených pred Európskym súdom pre ľudské práva vládnymi organizáciami, je irelevantný. Ako nedávno uviedol Všeobecný súd,(22) článok 34 EDĽP je procesným ustanovením, ktoré sa neuplatňuje na konania pred súdom Únie. Okrem toho v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je cieľom tohto ustanovenia vyhnúť sa situácii, v ktorej by zmluvný štát EDĽP bol pred uvedeným súdom sťažovateľom aj žalovaným.(23) Takéto odôvodnenie nemožno preniesť na spory o neplatnosť podľa práva Únie. Toto právo v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ uvádza podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť, ktoré sú tomuto právu vlastné, a riadia sa inou logikou, ako je logika vyjadrená v článku 34 EDĽP. Prípustnosť žalôb podaných inštitúciami tretích štátov proti reštriktívnym opatreniam nie je možné podriadiť dodatočnej negatívnej podmienke spočívajúcej v neodvolávaní sa na porušenie základných práv.
62. Nad rámec uvedeného problému klasifikácie prípustnosti a vecnej stránky žaloby sa domnievam, že téza, podľa ktorej sa subjekt ako Kala Naft nemôže na súde Únie dovolať porušenia svojich základných práv, aby mohol spochybniť reštriktívne opatrenie, ktoré sa naň vzťahuje, je zjavne nesprávna.
63. Ako preukázala Rada,(24) medzi spoločnosťou Kala Naft a iránskym verejným subjektom NIOC, teda nepriamo iránskym štátom, existuje niekoľko štrukturálnych a funkčných väzieb, ktoré ju umožňujú považovať za inštitúciu iránskeho štátu alebo aspoň za subjekt, ktorý nekoná samostatne, ale v mene tohto štátu. Ako to nepochybne vyplýva z článku 3.1 stanov uvedenej spoločnosti, predmetom činnosti tohto strediska nákupu je realizácia politík prijatých iránskym ministerstvom pre ropu.
64. Toto konštatovanie však podľa mňa nebráni tomu, aby sa takýto subjekt na súde Únie dovolával porušenia svojich základných práv s cieľom spochybniť zákonnosť reštriktívneho opatrenia, ktoré proti nemu bolo prijaté. Keďže je známe, že žaloby proti reštriktívnym opatreniam spočívajú najmä na dôvodoch založených na porušení základných práv, akým je právo na obhajobu, právo na účinnú právnu ochranu alebo právo vlastniť majetok, téza Rady vedie jednoducho k tomu, že osoby a subjekty, ktoré z nejakého dôvodu závisia na treťom štáte, sú zbavené ich práva na účinné opravné prostriedky.
65. Okrem toho viacero ustanovení primárneho práva umožňuje túto tézu jednoducho vyvrátiť.
66. Článok 215 ZFEÚ predstavuje právny základ umožňujúci Rade prijímať reštriktívne opatrenia proti tretím štátom, osobám a subjektom, ktoré majú na takéto štáty väzbu, ako aj proti osobám a subjektom, ktoré nemajú štátnu povahu.
67. Ak je cieľom reštriktívnych opatrení vyvíjať tlak na tretie štáty, ako je to v prejednávanej veci, môžu takéto opatrenia zahŕňať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov osôb alebo subjektov, ktoré sú spojené s režimom dotknutého tretieho štátu.(25) Nič nepoukazuje na to, že na takéto osoby alebo subjekty by sa vzhľadom na ich väzby s tretím štátom, proti ktorému je namierené opatrenie Únie, mali vzťahovať menšie právne záruky ako na osoby, ktoré takéto väzby s tretím štátom nemajú. V tejto súvislosti konštatujem, že článok 215 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého „právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách“, nijaký takýto rozdielny prístup neupravuje. Navyše vyhlásenie k článkom 75 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(26) pripomína potrebu rešpektovať práva a základné slobody fyzických osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, bez toho, aby sa robil rozdiel podľa toho, či majú s tretím štátom viac alebo menej úzke vzťahy, alebo sú dokonca jeho súčasťou.
68. Okrem toho chcem v súlade s konštatovaním Všeobecného súdu v jeho už citovaných rozsudkoch Bank Mellat/Rada a Bank Saderat Iran/Rada(27) poukázať na to, že ani Charta, ani Zmluvy neobsahujú ustanovenia vylučujúce právnické osoby, ktoré sú inštitúciami štátu, z pôsobnosti ochrany základných práv. Naopak, ustanovenia Charty, ktoré sú relevantné vo vzťahu k dôvodom predneseným spoločnosťou Kala Naft, a najmä články 17, 41 a 47, zaručujú práva „každému“, čo zahŕňa aj právnické osoby, ako je táto spoločnosť.
69. K rovnakému konštatovaniu možno dospieť aj na základe sekundárneho práva, konkrétne odôvodnenia 25 rozhodnutia 2010/413, podľa ktorého uvedené rozhodnutie „rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte…, a to najmä právo na účinné opravné prostriedky a spravodlivý proces, právo vlastniť majetok a právo na ochranu osobných údajov. Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami“.
70. Jediným obmedzením, na ktoré možno poukázať v súvislosti s možnosťou inštitúcie tretieho štátu dovolávať sa ochrany a záruk spojených so základnými právami, je, že uvedené práva musia byť na účely ich účinného uplatnenia prispôsobené fyzickej alebo právnickej povahe osoby, ktorá sa ich dovoláva.
71. Napokon je potrebné zdôrazniť, že téza, ktorú obhajujú Rada a Komisia, je veľmi prekvapujúca aj z hľadiska jej kolízie s požiadavkou zakotvenou v Zmluvách o činnosti Únie na medzinárodnej scéne, ktorá sa riadi základnými právami. V tejto súvislosti postačuje odkázať na článok 205 ZFEÚ v spojení s článkom 21 ZEÚ.
72. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je potrebné uvedenú tézu razantne odmietnuť a prvý odvolací dôvod predložený Radou sa musí zamietnuť ako nedôvodný.
73. Zo všeobecnejšieho pohľadu by podľa mňa bolo vhodné, aby Súdny dvor využil možnosť, ktorú mu prejednávaná vec poskytuje, a definitívne odmietol myšlienku, ktorú viackrát obhajovala Rada a Komisia pri príležitosti iných žalôb a ktorá našla podporu v rozsudku Všeobecného súdu z 19. mája 2010, Tay Za/Rada,(28) že základné práva, a osobitne právo na obhajobu, sa neuplatňujú na osoby a subjekty určené v prílohe nariadenia o prijatí režimu reštriktívnych opatrení proti tretím štátom.(29) Táto argumentácia je uvedená v bodoch 86 až 91 napadnutého rozsudku. Je založená na odlišnosti – podľa mňa umelej – medzi osobami a subjektmi, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia z dôvodu ich vlastnej činnosti a osobami a subjektmi, na ktoré sa reštriktívne opatrenia vzťahujú z dôvodu ich príslušnosti k všeobecnej kategórii osôb a subjektov. Práva na obhajobu sa podľa tohto rozsudku môže dovolávať len prvá z uvedených skupín.
74. Aj keď Všeobecný súd v napadnutom rozsudku dospel k uspokojivému výsledku, keď uznal, že Kala Naft sa môže dovolávať zásady rešpektovania práva na obhajobu, odôvodnenie uvedené v bode 88 tohto rozsudku sa mi nezdá správne. Konštatuje sa v ňom, že na rozdiel od dotknutých osôb vo veci, v ktorej bol vyhlásený už citovaný rozsudok Tay Za/Rada, „reštriktívne opatrenia sa týkajú [spoločnosti Kala Naft], pretože ona sama sa považuje za zapojenú do šírenia jadrových zbraní, a nie z dôvodu jej príslušnosti k všeobecnej kategórii osôb a subjektov spojených s Iránskou islamskou republikou“. Všeobecný súd tak schvaľuje myšlienku rozdielu medzi dvoma kategóriami osôb a subjektov, pokiaľ ide o ich možnosť dovolávať sa práva na obhajobu. Prejednávaná vec však ukazuje irelevantnosť takéhoto rozdielu. Ako totiž uvediem ďalej, štrukturálne a iné väzby medzi spoločnosťou Kala Naft a Iránskym štátom sú práve jedným z aspektov, ktorý umožňuje dospieť k záveru, že táto spoločnosť podporuje iránsky jadrový program.
75. Na podporu svojho tvrdenia sa mohol Všeobecný súd v súvislosti s právom na obhajobu obmedziť na tvrdenie, že takýto rozdiel normotvorca Únie neupravuje. Preto tento súd v bode 90 napadnutého rozsudku správne uviedol, že „článok 24 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2010/413, článok 15 ods. 3 nariadenia [ES] č. 423/2007[(30)] a článok 36 ods. 3 a 4 nariadenia č. 961/2010 v každom prípade obsahujú ustanovenia zaručujúce subjektom dotknutým reštriktívnymi opatreniami prijatými podľa týchto predpisov právo na obranu“ a že „dodržanie tohto práva je predmetom preskúmania súdu Únie“.
IV – O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa odôvodnenia reštriktívneho opatrenia, práva na obhajobu a účinnej súdnej ochrany spoločnosti Kala Naft, ako aj opodstatnenosti odôvodnenia
76. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý má tri časti, Rada kritizuje nasledujúce body napadnutého rozsudku.
77. Reštriktívne opatrenia proti spoločnosti Kala Naft mali oporu v troch dôvodoch. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom sa týkal prvého a druhého dôvodu predloženého Radou, ako nedôvodný. Pokiaľ ide o prvý dôvod, usúdil, že poskytnuté odôvodnenie umožnilo spoločnosti Kala Naft overiť dôvodnosť napadnutých aktov a brániť sa v konaní pred Všeobecným súdom a Všeobecnému súdu umožnilo vykonať jeho preskúmanie.(31) V prípade druhého dôvodu Všeobecný súd dospel k záveru, že spoločnosti Kala Naft umožnil spochybniť existenciu údajného pokusu o kúpu a tvrdiť, že veľmi odolné zliatinové dvere, ktoré používala, neboli určené len pre jadrový priemysel.(32)
78. Všeobecný súd však rovnakému žalobnému dôvodu vyhovel, pokiaľ ide o tretí dôvod, a vysvetlil to takto:
„79 Naproti tomu tretí dôvod, že žalobkyňa má väzby na spoločnosti zapojené do iránskeho jadrového programu, je nedostatočný, keďže žalobkyni neumožňuje pochopiť, aký druh vzťahov s akými subjektmi sa jej v skutočnosti vytýka, takže nie je schopná overiť dôvodnosť tohto tvrdenia a aspoň s určitou presnosťou ho spochybniť.“
79. Všeobecný súd sa následne v bode 80 napadnutého rozsudku rozhodol „zrušiť napadnuté akty, pokiaľ ide o tretí dôvod“. Následne v bode 81 napadnutého rozsudku spresnil, že „vzhľadom na to, že tri sporné dôvody sú samostatné, toto konštatovanie nemá za následok zrušenie napadnutých aktov v rozsahu, v akom zavádzajú reštriktívne opatrenia voči žalobkyni. Tretí dôvod však nemožno zohľadniť pri skúmaní ostatných žalobných dôvodov, najmä ôsmeho žalobného dôvodu založeného na nesprávnom posúdení skutkového stavu“.
80. Ďalej v rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu založeného na porušení práva na obhajobu spoločnosti Kala Naft a jej práva na účinnú súdnu ochranu Všeobecný súd reagoval na tvrdenie tejto spoločnosti, že nemala prístup k dôkazom a informáciám, ktoré sa jej týkali a boli obsiahnuté v spise Rady, a to aj napriek výslovnej žiadosti v tomto zmysle uvedenej v liste z 12. septembra 2010. V tomto liste spoločnosť Kala Naft v podstate žiadala Radu, aby ju „dostatočne podrobne“ informovala o troch uvádzaných dôvodoch. Všeobecný súd poukázal na to, že Rada vo svojom liste z 28. októbra 2010 na uvedenú žiadosť neodpovedala, z čoho vyplývalo, že za týchto okolností bolo potrebné konštatovať, že Rada porušila právo spoločnosti Kala Naft na obhajobu tým, že neodpovedala na žiadosť o sprístupnenie spisu, ktorú uvedená spoločnosť podala včas.(33) Všeobecný súd z toho následne vyvodil porušenie práva tejto spoločnosti na účinnú súdnu ochranu, čo ho priviedlo k prijatiu tretieho žalobného dôvodu, a teda k zrušeniu sporných aktov v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Kala Naft.
81. Všeobecný súd uviedol, že podľa tvrdení Rady jej spis neobsahoval iné dôkazy alebo informácie ako tie, ktoré boli uvedené v odôvodnení sporných aktov, a preto „z dôvodov hospodárnosti konania a v záujme riadneho výkonu spravodlivosti“ usúdil, že je vhodné preskúmať siedmy a ôsmy žalobný dôvod, ktoré sú založené na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s pojmom účasť na šírení jadrových zbraní, a na nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o činnosti spoločnosti Kala Naft.
82. V súvislosti so siedmym žalobným dôvodom založenom na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o pojem účasť na šírení jadrových zbraní, formuloval Všeobecný súd toto odôvodnenie:
„113 Ako vyplýva z bodu 77…, prvý dôvod uvedený Radou nie je založený na konkrétnom správaní žalobkyne, ktorým by sa žalobkyňa podieľala na šírení jadrových zbraní. Spočíva totiž na konštatovaní, že existuje osobitné riziko, že žalobkyňa sa bude podieľať na šírení jadrových zbraní, vzhľadom na jej postavenie ako strediska nákupu skupiny [NIOC].
114 Článok 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413 pritom stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov ‚osôb a subjektov…, ktoré… podporujú‘ šírenie jadrových zbraní. Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 a článok 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 sa tiež týkajú okrem iného subjektov, ktoré ‚podporujú‘ šírenie jadrových zbraní.
115 Z formulácie použitej normotvorcom vyplýva, že predpokladom prijatia reštriktívnych opatrení voči subjektu z dôvodu, že údajne podporoval šírenie jadrových zbraní, je, že tento subjekt sa predtým správal spôsobom zodpovedajúcim tomuto kritériu. Naproti tomu v prípade, ak v skutočnosti nedošlo k takému správaniu, samotné riziko, že dotknutý subjekt bude podporovať šírenie jadrových zbraní v budúcnosti, nie je dostačujúce.
116 Preto je potrebné konštatovať, že Rada sa tým, že prijala opačný výklad článku 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413, článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010, dopustila nesprávneho právneho posúdenia.
117 Rada v tejto súvislosti ďalej tvrdí, že na základe článku 215 ods. 1 ZFEÚ je oprávnená úplne prerušiť hospodárske a finančné vzťahy s tretím štátom alebo prijať odvetvové reštriktívne opatrenia voči nemu.
118 Táto okolnosť je však v prejednávanej veci irelevantná. Ustanovenia, na ktorých sú založené reštriktívne opatrenia prijaté voči žalobkyni, vymenované v bode 116…, totiž nestanovujú takéto všeobecné alebo odvetvové opatrenia, ale individuálne opatrenia.
119 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vyhovieť siedmemu žalobnému dôvodu, a v dôsledku toho zrušiť napadnuté akty, pokiaľ ide o prvý dôvod.“
83. Napokon v súvislosti s ôsmym žalobným dôvodom založeným na nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o činnosť žalobkyne, Všeobecný súd rozhodol takto:
„120 Na úvod je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na výsledok preskúmania druhého a siedmeho žalobného dôvodu… je preskúmanie tohto žalobného dôvodu obmedzené na druhý dôvod uvedený Radou založený na tom, že žalobkyňa sa údajne pokúsila obstarať veľmi odolné zliatinové dvere, ktoré sa používajú iba v jadrovom priemysle.
121 Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že na rozdiel od toho, čo konštatovala Rada v odôvodnení napadnutých aktov, dvere, ktoré nakupuje, sa nepoužívajú iba v jadrovom priemysle, ale aj v plynárenskom, ropnom a petrochemickom priemysle.
122 Rada podporovaná Komisiou napáda dôvodnosť argumentácie žalobkyne. Tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala, že sa nikdy nepokúsila obstarať dvere, ktoré sa používajú iba v jadrovom priemysle.
123 Podľa judikatúry súdne preskúmanie zákonnosti aktu, ktorým boli voči subjektu prijaté reštriktívne opatrenia, sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako na overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. V prípade sporu Rade prislúcha predložiť tieto skutočnosti s cieľom ich overenia súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok [zo 14. októbra 2009,] Bank Melli Iran/Rada, [T‑390/08, Zb. s. II‑3967], body 37 a 107).
124 V prejednávanej veci Rada nepredložila nijakú informáciu ani dôkaz týkajúci sa druhého dôvodu, ktorý by prekračoval odôvodnenie napadnutých aktov. Ako Rada v podstate sama uznáva, vychádzala len z tvrdení, ktoré neboli podložené akýmkoľvek dôkazom, že žalobkyňa sa údajne pokúsila obstarať veľmi odolné zliatinové dvere, ktoré sa používajú iba v jadrovom priemysle.
125 Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že Rada nepredložila dôkaz o tvrdeniach uvedených v rámci druhého dôvodu.
126 Preto treba vyhovieť ôsmemu žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka druhého dôvodu uvedeného Radou, a zrušiť napadnuté akty v rozsahu, v akom ide o tento dôvod.“
A – Argumentácia účastníkov konania
84. Rada po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď každú z troch okolností odôvodňujúcich zápis spoločnosti Kala Naft do zoznamu preskúmal osobitne a odlišne a z pohľadu rôznych dôvodov neplatnosti. Najmä pri skúmaní existencie podpory šírenia jadrových zbraní by bol prvý dôvod relevantný v kontexte ďalších dôvodov na označenie spoločnosti Kala Naft. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil vzťah tohto prvého dôvodu s ostatnými časťami odôvodnenia.
85. Po druhé Rada tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri preskúmaní druhého a tretieho dôvodu riadne nezohľadnil okolnosť, že uvedené časti odôvodnenia sú založené na informáciách pochádzajúcich z dôverných zdrojov. Poukazuje na to, že aktivity Iránskej islamskej republiky spočívajúce v šírení jadrových zbraní sú utajované, nie sú oznamované MAAE a sú vykonávané v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady. Činnosti, ktoré sa spoločnosti Kala Naft vytýkajú v druhej a tretej časti odôvodnenia, sú tiež utajované a dôkazy, na základe ktorých boli zistené, pochádzajú z dôverných zdrojov.
86. Niektoré členské štáty pritom môžu namietať proti oznámeniu informácií pochádzajúcich z dôverných zdrojov v rozsahu, v akom by takéto oznámenie mohlo umožniť identifikáciu osôb, ktoré tieto informácie predložili, alebo odhalenie metódy, ktorou boli získané. Život alebo bezpečnosť dotknutých osôb by tak mohli byť vystavené nebezpečenstvu a metóda použitá na získanie takýchto informácií by mohla byť ohrozená.
87. Rada tiež poukazuje na to, že tieto informácie mohol členskému štátu poskytnúť tretí štát na dôvernom základe, pričom mohol odmietnuť dovoliť ich zverejnenie. Aj v tomto prípade je potrebné rešpektovať dôverný charakter informácií, inak by mohla byť ohrozená medzinárodná spolupráca medzi členskými štátmi.
88. Rada z toho vyvodila, že keď členský štát navrhne označiť osobu alebo subjekt, ale dôkazy a informácie, ktoré podporujú alebo spresňujú dôvod takého označenia, pochádzajú z dôverných zdrojov, môže uvedenú osobu alebo subjekt legitímne označiť len na základe zhrnutia dôvodov poskytnutého týmto členským štátom. Rada spresňuje, že toto odôvodnenie musí byť objektívne pravdepodobné, čo v prejednávanej veci tak nie je.
89. Na účely preukázania objektívnej pravdepodobnosti dôvodov Rada vyzdvihla na pojednávaní okolnosť zdôraznenú v odôvodnení 17 rezolúcie Bezpečnostnej rady 1929 (2010), že „zariadenia a materiály používané v chemických postupoch petrochemického priemyslu sú veľmi podobné tým, ktoré sa používajú pri niektorých citlivých činnostiach jadrového palivového cyklu“.
90. Podľa Rady je ňou obhajovaný prístup v súlade so zásadou vzájomnej dôvery, ktorá má vládnuť medzi členskými štátmi, ako aj medzi týmito štátmi a inštitúciami Únie a ktorá je odôvodnená skutočnosťou, že členské štáty a Únia jednotne uznávajú hodnoty týkajúce sa dodržiavania základných práv. Uvedený záver je okrem toho v súlade aj so zásadou lojálnej spolupráce, tak ako vyplýva z článku 4 ods. 3 prvého odseku ZEÚ. Vyžadovať, aby členský štát predložil dôkazy a informácie napriek tomu, že pochádzajú z dôverných zdrojov, by teda bolo neprimerané.
91. Rada okrem toho cituje rôzne rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva súvisiace s článkom 6 ods. 1 EDĽP, podľa ktorých „právo na sprístupnenie relevantných dôkazov nie je absolútne. V konkrétnom trestnom konaní môžu existovať protichodné záujmy, ako sú národná bezpečnosť alebo potreba chrániť svedkov, ktorým hrozia odvetné opatrenia, a utajovať policajné metódy vyšetrovania porušení, pričom je potrebné nájsť rovnováhu medzi uvedenými záujmami a právami obvineného“(34).
92. Podľa Rady by toto konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s obvinenými v trestnej oblasti malo platiť ešte viac, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, ktorých sa týka prejednávané odvolanie, pretože nepredstavujú trestné sankcie, ale opatrenia preventívneho charakteru.(35)
93. Zo všetkých uvedených dôvodov Rada tvrdí, že Všeobecnú súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Rada mala predložiť dôkazy na podporu druhej časti odôvodnenia (teda o pokuse spoločnosti Kala Naft obstarať veľmi odolné zliatinové dvere, ktoré sa používajú len v jadrovom priemysle) a na ďalšie spresnenie tretej časti tohto odôvodnenia (teda, že spoločnosť Kala Naft má väzby na spoločnosti zúčastňujúce sa iránskeho jadrového programu). Rada sa tiež domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada porušila právo spoločnosti Kala Naft na obhajobu tým, že neodpovedala na jej žiadosť o poskytnutie podrobností týkajúcich sa dôkazov proti nej.
94. Spoločnosť Kala Naft na tieto tvrdenia odpovedá po prvé v tom zmysle, že samotná Rada považovala každú časť odôvodnenia v sporných aktoch za dostatočnú na to, aby sama osebe odôvodnila jej rozhodnutie. Všeobecný súd sa teda nielen nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol tretí dôvod, ale navyše dôvod Rady by sa mal považovať za nový, čiže neprípustný.
95. Kala Naft sa stotožňuje s odôvodnením Všeobecného súdu v bodoch 114 a 115 napadnutého rozsudku a po druhé tvrdí, že prvý dôvod, ktorý je vo svojej podstate chybný, nemôže mať za následok platnosť tretieho dôvodu.
96. Po tretie spoločnosť Kala Naft uvádza, že tretí dôvod zostáva nejasný aj pri jeho spoločnom výklade s prvým dôvodom, pretože sa nedá pochopiť, na ktoré spoločnosti a aké väzby Rada odkazuje.
97. Pokiaľ ide o dôkazy, Kala Naft tvrdí, že Rada na dôvernú povahu dôkazov poukázala až na pojednávaní. Ide preto o nový dôvod, ktorý článok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zakazuje tomuto súdu preskúmať.
98. Kala Naft uvádza už citované rozsudky Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia a rozsudok Všeobecného súdu z 21. marca 2012, Fulmen/Rada,(36) pričom tvrdí, že súd Únie musí byť schopný preskúmať zákonnosť a dôvodnosť opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov bez toho, aby bolo možné dovolávať sa tajnej alebo dôvernej povahy dôkazov a informácií používaných Radou.
99. Táto spoločnosť zdôrazňuje, že Rada jej neoznámila nijakú informáciu. Pripomína, že zmrazenie finančných prostriedkov je odôvodnené tým, že sa pokúsila nakúpiť materiál (veľmi odolné zliatinové dvere), ktorý sa používa len v jadrovom priemysle, a že má väzby na spoločnosti zapojené do jadrového programu. Spoločnosť Kala Naft nevidí dôvod, pre ktorý by predloženie informácií v tejto súvislosti predstavovalo ohrozenie bezpečnosti informátorov Rady alebo členských štátov. Domnieva sa skôr, že táto údajne dôverná povaha zastiera neexistenciu jasných dôkazov, a poznamenáva, že Rada nenavrhuje nijaké praktické opatrenie, ktoré by mohlo problém vyriešiť, napríklad oznámenie in camera.
B – Posúdenie
100. Na úvod je potrebné povedať, že nesúhlasím s odôvodnením Všeobecného súdu a s výsledkom, ku ktorému toto odôvodnenie viedlo. Tento nesúhlas možno do veľkej miery vysvetliť tým, že Všeobecný súd podľa mňa nedostatočne zohľadnil kontext reštriktívnych opatrení prijatých proti Iránskej islamskej republike a ich preventívnu povahu.
1. Všeobecný kontext odôvodňujúci reštriktívne opatrenia prijaté proti Iránskej islamskej republike
101. Tento kontext je poznamenaný konštatovaním v odôvodnení 4 rezolúcie Bezpečnostnej rady 1929 (2010), podľa ktorého, „ako potvrdili správy Generálneho riaditeľa [MAAE]…, Irán ani úplne a trvalo neukončil všetky aktivity súvisiace s obohacovaním a opätovným spracovaním, ako aj s ťažkou vodou…, ani nespolupracoval s MAAE v súvislosti s nezodpovedanými a znepokojujúcimi otázkami, ktoré je potrebné objasniť, aby sa mohla vylúčiť prípadná vojenská povaha jadrového programu tejto krajiny, ani neprijal iné opatrenia stanovené Radou guvernérov MAAE a ani nenaplnil požiadavky rezolúcií Bezpečnostnej rady 1696 (2006), 1737 (2006), 1747 (2007) a 1803 (2008)“. Vzhľadom na uvedené Bezpečnostná rada najmä v bode 5 rezolúcie 1929 (2010) rozhodla, že „Irán musí bez meškania v plnom rozsahu a bezvýhradne splniť povinnosti vyplývajúce pre neho z dohody o zárukách [TNP(37)], ktorú uzavrel s MAAE“.
102. Bezpečnostná rada konfrontovaná s pretrvávajúcim odmietaním Iránskej islamskej republiky vykonať uvedené rezolúcie a spolupracovať s MAAE sa rozhodla vyvinúť na tento štát tlak, aby ho presvedčila splniť si jeho medzinárodné záväzky. Opatrenia prijaté s týmto cieľom majú vzhľadom na odmietnutie spolupráce vyjadrené Iránskou islamskou republikou trvať dovtedy, kým Bezpečnostná rada nebude mať k dispozícii záruky, že jadrový program uvedeného štátu sa vyvíja len na mierové účely.
103. Ako vyplýva z odôvodnenia 21 rezolúcie 1929 (2010), reštriktívne opatrenia prijaté Bezpečnostnou radou majú za cieľ okrem tlaku na Iránsku islamskú republiku, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky, aj zabrániť zdokonaleniu citlivých technológií, ktoré môžu podporiť jej jadrový a raketový program.
104. Uvedená rezolúcia, rovnako ako predchádzajúce, teda zdôrazňuje nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní vyplývajúce z iránskeho jadrového programu(38) a nevyhnutnosť tomuto nebezpečenstvu predísť.
105. Medzi preventívnymi opatreniami stanovenými v rezolúcii 1929 (2010) je v jej bode 21 ako pokračovanie ustanovení predchádzajúcich rezolúcií(39) uvedené zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov, v súvislosti s ktorými majú štáty informácie oprávnene odôvodňujúce presvedčenie, že by mohli prispieť k jadrovým činnostiam Iránskej islamskej republiky, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní.
2. Preventívna povaha reštriktívnych opatrení prijatých proti Iránskej islamskej republike
106. Súdny dvor jednoznačne uznal preventívnu povahu reštriktívnych opatrení proti Iránskej islamskej republike. V už citovanom rozsudku Bank Melli Iran/Rada uviedol, že „z odôvodnení a ustanovení [nariadenia č. 423/2007] ako celku vyplýva, že jeho účelom je zabrániť politike tohto štátu v jadrovej oblasti alebo ju spomaliť vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje, prostredníctvom reštriktívnych opatrení v oblasti hospodárstva“(40). Súdny dvor spresnil, že sa „nevystupuje… všeobecne proti šíreniu jadrových zbraní, ale proti nebezpečenstvám vlastným iránskemu programu šírenia jadrových zbraní.“(41)
107. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. decembra 2011 Afrasiabi a i.(42) uviedol, že „jednak zo znenia rezolúcie 1737 (2006), predovšetkým z jej bodov 2 a 12, a jednak zo spoločnej pozície 2007/140/SZBP,[(43)] predovšetkým z jej odôvodnení č. 1 a 9, jednoznačne vyplýva, že reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike majú slúžiť ako prevencia s cieľom zabrániť ‚šíreniu‘ jadrových zbraní v tomto štáte“(44).
108. Je zaujímavé, že Súdny dvor z tohto konštatovania vyvodil priamy dôsledok pre výklad pojmu „hospodárske zdroje“, tak ako je uvedený v článku 1 bode i) nariadenia č. 423/2007. Súdny dvor tak usúdil, že vzhľadom na preventívnu povahu reštriktívnych opatrení prijatých proti Iránskej islamskej republike „relevantné kritérium na uplatňovanie tohto pojmu… spočíva v možnosti, že dotknuté aktívum bude použité na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb, ktoré môžu prispieť k šíreniu jadrových zbraní v Iráne“(45). Na účely výkladu článku 7 ods. 3 nariadenia č. 423/2007, ktorý zakazuje sprístupnenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osobám a subjektom zapísaným do zoznamu, Súdny dvor zohľadnil skutočnosť, že aktívum v zmysle článku 1 bodu i) tohto nariadenia „predstavuje nebezpečenstvo zneužitia na podporu šírenia jadrových zbraní v Iráne“(46), a zdôraznil, „že [nástroj, akým je vitrifikačná pec,] by mohol byť eventuálne použitý na výrobu komponentov jadrových rakiet, a teda prispieva k šíreniu jadrových zbraní v Iráne“(47).
109. Domnievam sa, že Súdny dvor musí zachovať práve tento prístup, ktorý je v súlade so zásadou obozretnosti a na účely výkladu ustanovení práva Únie v oblasti zmrazenia finančných prostriedkov spočíva v tom, že jeho odôvodnenie sa odvíja od preventívneho poslania reštriktívnych opatrení.
110. Ak má teda Súdny dvor v úmysle zachovať koherentnosť s tým, ako rozhodol vo svojom už citovanom rozsudku Afrasiabi a i., a má dať význam opakovaným odkazom na preventívnu povahu reštriktívnych opatrení, mal by dospieť k záveru – ako vysvetlím nižšie –, že uvedená preventívna povaha reštriktívnych opatrení si z jeho strany vyžaduje prispôsobenie preskúmania, najmä aby mohol posúdiť, či sa na osobu alebo subjekt má hľadieť tak, že podporuje šírenie jadrových zbraní.
3. Osobitný kontext, ktorý viedol k označeniu spoločnosti Kala Naft
111. Rezolúcia 1929 (2010) rozšírila pôsobnosť predchádzajúcich reštriktívnych opatrení a stanovila proti Iránskej islamskej republike ďalšie reštriktívne opatrenia s cieľom predchádzať nebezpečenstvu šírenia jadrových zbraní, ktoré iránsky jadrový program predstavuje, a zvýšiť tlak na tento štát.
112. Táto rezolúcia na uvedený účel identifikovala viaceré hospodárske odvetvia, ktorých činnosti by mohli prispieť k jadrovým aktivitám predstavujúcim nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní. Medzi tieto odvetvia patrí najmä energetika, konkrétne plynárenský a ropný priemysel.
113. Odôvodnenie 17 rezolúcie 1929 (2010) jasne uvádza, prečo ide práve o uvedené oblasti. Bezpečnostná rada totiž v tomto odôvodnení zdôrazňuje „potenciálnu súvislosť medzi príjmami, ktoré má [Iránska islamská republika] z oblasti energetiky a financovaním jej jadrových aktivít predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní“, a tiež skutočnosť, že „zariadenia a materiály používané v chemických postupoch petrochemického priemyslu sú veľmi podobné tým, ktoré sa používajú pri niektorých citlivých činnostiach jadrového palivového cyklu“.
114. Energetický sektor Iránskej islamskej republiky teda patrí medzi oblasti, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, z dvoch dôvodov, a to jednak preto, lebo tomuto štátu zabezpečuje príjmy, ktoré možno využívať na financovanie jadrových činností predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní, a jednak preto, že tovar používaný petrochemickým priemyslom by sa mohol používať na rozvoj iránskeho jadrového programu.
115. Reštriktívne opatrenia sú teda na toto odvetvie osobitne namierené z dôvodu nebezpečenstva, ktoré toto odvetvie predstavuje z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
116. Toto konštatovanie nebezpečnej situácie v odvetví iránskej energetiky si osvojila Európska rada vo svojom vyhlásení zo 17. júna 2010, v ktorom vyzvala Radu, aby prijala opatrenia vykonávajúce rezolúciu 1929 (2010), ako aj sprievodné opatrenia. Tieto opatrenia sa mali okrem iného vzťahovať na „hlavné odvetvia plynárenského a ropného priemyslu so zákazom nových investícií, technickej pomoci a prevodu technológií, zariadenia a služieb spojených s týmito odvetviami“.(48)
117. Podľa týchto záverov Európskej rady stanovilo rozhodnutie 2010/413 vo svojom článku 4 ods. 1 zákaz, ktorý sa vzťahuje na „predaj, dodávky alebo presun kľúčového vybavenia a technológií pre [viaceré hlavné odvetvia] ropného a plynárenského priemyslu v Iráne alebo pre iránske podniky, alebo podniky vo vlastníctve Iránu, ktoré pôsobia v týchto odvetviach mimo Iránu, štátnymi príslušníkmi členských štátov, alebo z územia členských štátov alebo prostredníctvom plavidiel alebo lietadiel podliehajúcich ich jurisdikcii bez ohľadu na to, či majú pôvod na ich území“.
118. Rozhodnutie 2010/413 doplnilo toto opatrenie o opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov zamerané na ďalšie osoby a subjekty, ako aj o dodatočné obmedzenia obchodu s tovarom a technológiami s dvojakým použitím.
119. Nariadenie č. 961/2010 vykonáva dodatočné reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2010/413. Vo svojej prílohe VI uvádza zoznam kľúčových tovarov a technológií pre hlavné sektory ropného a plynárenského priemyslu v Iráne, na ktoré sa odkazuje v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia. Toto nariadenie tiež spresňuje pôsobnosť dodatočných obmedzení obchodu s tovarom a technológiami s dvojakým použitím, pričom odkazuje na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím.(49)
120. Okrem toho vzhľadom na „konkrétne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti… zo strany [Iránskej islamskej republiky]“(50) Rada dospela k rozhodnutiu, že je potrebné upraviť zoznamy na účely zmrazenia finančných prostriedkov.
121. Práve v takomto kontexte bola spoločnosť Kala Naft zapísaná do zoznamu osôb a subjektov uvedených v prílohe II rozhodnutia 2010/413 a v prílohe VIII nariadenia č. 961/2010. Tento kontext sa nesie v znamení dvojakého zámeru, ktorým je v prvom rade vyvíjanie tlaku na Iránsku islamskú republiku paralyzovaním strategického odvetvia predstavujúceho pre ňu dôležitý zdroj príjmov, ktoré možno potenciálne použiť na účely rozvoja jej jadrového programu.
122. V druhom rade s ohľadom na konštatovanie Bezpečnostnej rady v rezolúcii 1929 (2010) o podobnosti zariadení a materiálov používaných v chemických postupoch petrochemického priemyslu a tých, ktoré sa používajú pri niektorých citlivých činnostiach jadrového palivového cyklu, ako aj s ohľadom na potrebu obmedziť obchod s tovarom a technológiami s dvojakým použitím bolo želaním normotvorcu Únie odvrátiť nebezpečenstvo, že tovary a technológie určené podnikom spadajúcim do plynárenského a ropného priemyslu budú v skutočnosti zneužité v prospech jadrových činností Iránskej islamskej republiky. Tento zámer sa premietol nielen do obmedzenia obchodu týkajúceho sa vybavenia a kľúčových technológií, ktoré možno použiť v iránskom plynárenskom a ropnom priemysle, ale aj do zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov subjektu, ako je spoločnosť Kala Naft, ktorého činnosť spočíva v nadobúdaní tovaru v prospech podnikov, ktoré sú v tomto odvetví aktívne.
123. V tejto súvislosti pripomínam, že predmetom činnosti spoločnosti Kala Naft je pôsobiť ako stredisko nákupu pre činnosti skupiny NIOC v oblasti ropného, plynárenského a petrochemického priemyslu.
124. V napadnutom rozsudku Všeobecný súd formuloval odôvodnenie, ktoré tieto prvky kontextu prehliada a neberie do úvahy skutočnosť, že mal posúdiť zákonnosť opatrenia s preventívnym poslaním, a nie represívneho opatrenia. Nezohľadnenie tohto pozadia viedlo Všeobecný súd k viacerým nesprávnym právnym posúdeniam.
4. Nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd
a) O povinnosti odôvodnenia
125. Povinnosť predložiť zapísanej osobe alebo subjektu dôvody ich zápisu do zoznamu je výslovne stanovená v článku 24 ods. 3 rozhodnutia 2010/413, článku 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 a článku 36 ods. 3 nariadenia č. 961/2010.
126. Pokiaľ ide o overenie dostatočnosti dôvodov oznámených zapísanej osobe alebo subjektu, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa povinnosti odôvodnenia aktov Únie.(51) Odôvodnenie musí v podstate umožniť dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie. V odôvodnení musia byť uvedené osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré príslušný orgán konštatoval, že proti dotknutej osobe sa má prijať reštriktívne opatrenie, tak, aby toto odôvodnenie umožnilo dotknutej osobe pochopiť, čo sa jej vytýka, a aby sa mohla účinne obhajovať spochybnením uvádzaných dôvodov. Dodržanie povinnosti odôvodnenia musí tejto osobe umožniť, aby sa účinne dovolala opravných prostriedkov, ktoré má k dispozícii s cieľom spochybniť zákonnosť rozhodnutia o zápise.
127. Požiadavka odôvodnenia sa líši podľa povahy predmetného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Táto požiadavka sa musí posudzovať podľa okolností prípadu, najmä podľa obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho vysvetlení môžu mať adresáti tohto aktu alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť.(52) Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, keď bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej.(53)
128. Všeobecný súd po pripomenutí uvedenej judikatúry konštatoval, že Rada uviedla tri samostatné dôvody, a následne osobitne každý z nich preskúmal. Po tomto preskúmaní dospel k záveru, že prvé dva dôvody sú dostatočné, ale tretí nie je dostatočný.
129. Následne v bode 80 napadnutého rozsudku rozhodol, že „je potrebné vyhovieť [žalobnému dôvodu založenému na porušení povinnosti odôvodnenia], a teda zrušiť napadnuté akty, pokiaľ ide o tretí dôvod“. Ďalej v bode 81 napadnutého rozsudku spresnil, že „vzhľadom na to, že tri sporné dôvody sú samostatné, toto konštatovanie nemá za následok zrušenie napadnutých aktov v rozsahu, v akom zavádzajú reštriktívne opatrenia voči žalobkyni“, a napokon uviedol, že „tretí dôvod však nemožno zohľadniť pri skúmaní ostatných žalobných dôvodov, najmä ôsmeho žalobného dôvodu založeného na nesprávnom posúdení skutkového stavu“.
130. Chcem poukázať na rozpor medzi bodmi 80 a 81 napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd v prvom bode rozhodol o zrušení sporných aktov, pokiaľ ide o tretí dôvod, pričom tento záver okamžite zmenil v druhom bode.
131. Bod 80 napadnutého rozsudku musí byť aj napriek tomu, že je zmiernený bodom 81 tohto rozsudku, predmetom kritiky, keďže z neho vyplýva, že konštatovanie nedostatočnej presnosti a konkrétnosti jedného z troch dôvodov predstavuje porušenie povinnosti odôvodnenia. Tento záver je podľa mňa nesprávny. K odôvodneniu je naopak potrebné pristupovať ako k celku, a ak je aspoň jedna z jeho častí dostatočne presná a konkrétna, povinnosť odôvodnenia sa má považovať za splnenú.
132. Odôvodnenie sa totiž musí považovať za dostatočné, ak umožní dotknutej osobe alebo subjektu, aby pochopili dôvody ich zápisu do zoznamu, a aby ich mohli spochybniť. Pokiaľ ide o preventívnu povahu dotknutých opatrení, z uvedených dôvodov musí vyplývať, v čom činnosť, správanie alebo väzby označenej osoby či subjektu môžu prispieť k rozvoju iránskeho jadrového programu. Uvedené dôvody navyše musia byť zrozumiteľné v kontexte, do ktorého reštriktívne opatrenia patria. V tejto súvislosti je v rámci posúdenia dostatočnosti odôvodnenia potrebné zohľadniť okolnosť, že označená osoba alebo subjekt podľa situácie tento kontext pozná.
133. Požiadavka odôvodnenia sa musí považovať za splnenú od chvíle, keď odôvodnenie reštriktívneho opatrenia posúdené v kontexte, do ktorého patrí, dostatočne presne a konkrétne identifikuje nebezpečenstvo, ktoré predstavuje činnosť, správanie alebo väzby označenej osoby či subjektu z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
134. Okrem toho vyjadrujem výhrady v súvislosti s metódou spočívajúcou v samostatnom preskúmaní dôvodov reštriktívnych opatrení bez toho, aby boli vnímané vo vzájomnom vzťahu. Táto metóda môže viesť k skreslenému a umelému výsledku. Je pravda, že tretí dôvod nie je práve príkladom presnosti, napriek tomu sa mi zdá, že to, či je skúmaný samostatne, alebo vo vzťahu s inými dôvodmi, môže zmeniť jeho analýzu. Okrem toho Všeobecný súd mal aj v tomto prípade zohľadniť kontext, do ktorého zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov spoločnosti Kala Naft patrí.
135. Ako som uviedol vyššie, v tejto súvislosti je nepochybné, že Kala Naft je štrukturálne a funkčne spätá so štátnym podnikom NIOC, ktorý je pod kontrolou Iránskeho štátu a ktorého úlohou je pôsobiť ako stredisko nákupu pre činnosti skupiny spoločnosti NIOC v oblasti ropného, plynárenského a petrochemického priemyslu. Okrem toho Bezpečnostná rada zdôraznila potenciálny vzťah medzi príjmami Iránskej islamskej republiky z energetického odvetvia a financovaním jej jadrových činností predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní a upozornila štáty na skutočnosť, že zariadenia a materiály používané v petrochemickom priemysle sú veľmi podobné tým, ktoré sa používajú pri niektorých citlivých činnostiach jadrového palivového cyklu.
136. Dostatočnosť tvrdenia, podľa ktorého má spoločnosť Kala Naft väzby na spoločnosti zúčastňujúce sa na iránskom jadrovom programe, je podľa mňa potrebné posúdiť práve s ohľadom na uvedený kontext, ako aj na ďalšie časti odôvodnenia.
137. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti som dospel k bezvýhradnému záveru o dostatočnosti odôvodnenia sporných aktov, keďže spoločnosti Kala Naft umožnilo v rámci kontextu, o ktorom nemohla tvrdiť, že ho nepozná, pochopiť, prečo môže jej činnosť, správanie a väzby prispieť k rozvoju iránskeho jadrového programu a predstavovať tak nebezpečenstvo z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
138. Všeobecný súd teda v bode 80 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval porušenie povinnosti odôvodnenia.
b) O práve na obhajobu a práve na účinnú súdnu ochranu
139. V bode 101 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada porušila právo spoločnosti Kala Naft na obhajobu, keď neodpovedala na žiadosť o sprístupnenie spisu, ktorú uvedená spoločnosť podala. Keďže táto okolnosť mohla a priori ovplyvniť obhajobu tejto spoločnosti pred Všeobecným súdom, prejavila sa podľa tohto súdu v porušení jej práva na účinnú súdnu ochranu. Všeobecný súd preto z uvedeného dôvodu zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Kala Naft.
140. S touto analýzou sa nestotožňujem.
141. V liste z 12. septembra 2010 požiadala spoločnosť Kala Naft Radu, aby ju „dostatočne podrobne“ informovala o troch dôvodoch, ktoré svedčia proti nej. Kala Naft teda od Rady žiadala dodatočné informácie na podporu týchto dôvodov, pričom Rada vo svojom liste z 28. októbra 2010 tieto informácie neposkytla.
142. Z bodu 110 napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že Rada vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom potvrdila, že jej spis neobsahuje iné dôkazy alebo informácie, ako sú tie, ktoré boli uvedené v odôvodnení sporných aktov, pričom uvedené odôvodnenie sa musí považovať za dostatočne presné a konkrétne. Za týchto okolností nemožno Rade vytýkať porušenie práva spoločnosti Kala Naft na obhajobu ani jej práva na účinnú súdnu ochranu spôsobené tým, že jej nad rámec zhrnutia dôvodov neboli oznámené informácie, ktoré Rada ani nemala k dispozícii.(54)
143. Teraz sa zameriam na otázku, či Rada mohla pri prijatí a neskôr potvrdení reštriktívneho opatrenia oprávnene vychádzať len zo skutočností, ktoré mala k dispozícii, teda zo zhrnutia dôvodov vykladaného v kontexte, v ktorom bolo dotknuté opatrenie prijaté, ako aj z pripomienok spoločnosti Kala Naft. Všeobecný súd dospel k záveru, že nemohla. Nesúhlasím s touto analýzou.
c) O opodstatnenosti odôvodnenia
144. Je potrebné stručne pripomenúť odôvodnenie prijaté Všeobecným súdom.
145. V prvom rade Všeobecný súd dospel k záveru, že prvý dôvod založený na skutočnosti, že spoločnosť Kala Naft obchoduje so zariadeniami pre ropné a plynárenské odvetvie, ktoré sa môžu použiť v iránskom jadrovom programe, neznamená podporu šírenia jadrových zbraní v zmysle článku 20 ods. 1 rozhodnutia 2010/413, článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010. Podľa Všeobecného súdu totiž „z formulácie použitej normotvorcom vyplýva, že predpokladom prijatia reštriktívnych opatrení voči subjektu z dôvodu, že údajne podporoval šírenie jadrových zbraní, je, že tento subjekt sa predtým správal spôsobom zodpovedajúcim tomuto kritériu. Naproti tomu v prípade, ak v skutočnosti nedošlo k takému správaniu, samotné riziko, že dotknutý subjekt bude podporovať šírenie jadrových zbraní v budúcnosti, nie je dostačujúce“(55).
146. Všeobecný súd tak v podstate potvrdil argumentáciu spoločnosti Kala Naft na prvom stupni spočívajúcu v tvrdení, že na to, aby sa pomoc osoby alebo subjektu jadrovému programu považovala za podporu šírenia jadrových zbraní, musí byť „účinná a zistená, a nie len eventuálna alebo možná“(56).
147. Všeobecný súd okrem toho odmietol zohľadniť okolnosť, že Rada je v zmysle článku 215 ods. 1 ZFEÚ oprávnená úplne obmedziť hospodárske a finančné vzťahy s tretím štátom alebo prijať voči tomuto štátu odvetvové reštriktívne opatrenia.
148. Všeobecný súd z toho vyvodil, že v súvislosti s prvým dôvodom je potrebné sporné akty zrušiť.
149. Keďže Všeobecný súd nepovažoval prvý dôvod z hľadiska právneho posúdenia skutkového stavu za dôvodný, pristúpil k preskúmaniu vecnej presnosti skutkových okolností len z hľadiska druhého dôvodu založeného na tom, že spoločnosť Kala Naft sa pokúsila kúpiť materiál (veľmi odolné zliatinové dvere), ktorý sa používa iba v jadrovom priemysle.
150. Na tento účel uplatnil Všeobecný súd úroveň súdneho preskúmania, ktorej rysy a intenzitu pripomenul. Z judikatúry podľa neho v tejto súvislosti vyplýva, že „súdne preskúmanie zákonnosti aktu, ktorým boli voči subjektu prijaté reštriktívne opatrenia, sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako na overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. V prípade sporu Rade prislúcha predložiť tieto skutočnosti s cieľom ich overenia súdom Únie“(57).
151. Všeobecný súd uplatnil uvedenú úroveň preskúmania a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že Rada nepredložila dôkaz o tvrdeniach uvedených v druhom dôvode, bolo potrebné sporné akty zrušiť, pokiaľ ide o tento dôvod.
152. Všeobecný súd sa takýmto spôsobom odôvodnenia podľa mňa dopustil nesprávneho posúdenia relevantnosti odôvodnenia sporných aktov.
153. V prvom rade výlučne z hľadiska metódy pristúpil Všeobecný súd k tomuto posúdeniu v dvoch etapách, a to v pomerne prekvapujúcom poradí. Najprv preskúmal siedmy žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pojmu účasť na šírení jadrových zbraní, následne preskúmal ôsmy žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení skutkového stavu týkajúceho sa činností spoločnosti Kala Naft. Všeobecný súd tak pristúpil najprv k preskúmaniu právnej kvalifikácie skutkového stavu a až následne k preskúmaniu vecnej presnosti skutkových okolností, čo podľa mňa nie je zvyčajné a logické poradie preskúmania žalobných dôvodov v rámci žaloby o neplatnosť.
154. Takýto postup je potrebné kritizovať o to viac, že mal priamy dosah na spôsob, akým Všeobecný súd posúdil opodstatnenosť odôvodnenia. Všeobecný súd totiž priviedol k umelému rozdeleniu jednotlivých častí odôvodnenia, pričom nakoniec v rámci svojho preskúmania vecnej presnosti skutkových okolností prijal len druhý dôvod. Všeobecný súd sa tak pokúšal overiť pravdivosť tvrdenia o pokuse kúpiť veľmi odolné zliatinové dvere, ktoré sa používajú iba v jadrovom priemysle, aj keď preskúmanie relevantnosti skutkových okolností, ktoré bolo zamerané výlučne na tento pokus o kúpu, v skutočnosti nebolo namieste, keďže nebezpečenstvo zo strany spoločnosti Kala Naft týkajúce sa šírenia jadrových zbraní spočívalo na iných skutkových okolnostiach, medzi ktoré patrila samotná činnosť tejto spoločnosti. Metóda, ktorú zvolil Všeobecný súd, tak viedla k skreslenému výsledku.
155. Ďalej sa ešte zásadnejšie domnievam, že posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa vecnej presnosti a právnej kvalifikácie skutkových okolností sú chybné, keďže nijako nezohľadňujú preventívnu povahu opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov prijatých proti spoločnosti Kala Naft ani kontext, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté.
156. Aby Všeobecný súd overil relevantnosť odôvodnenia, teda aby zistil, či mohlo odôvodňovať reštriktívne opatrenie proti spoločnosti Kala Naft, mal v duchu pragmatického prístupu, ktorý by rešpektoval zásadu obozretnosti, zohľadniť nasledujúce ukazovatele a prvky kontextu.
157. Po prvé vzhľadom na preventívnu povahu opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov musí súd Únie prispôsobiť vlastnosti a intenzitu svojho preskúmania vnútornej zákonnosti týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o vecnú presnosť a právnu kvalifikáciu skutkových okolností.
158. Preventívne opatrenia ako opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov, ktorého sa týka toto konanie, majú za cieľ zabrániť tomu, aby označené osoby alebo subjekty mali prístup k hospodárskym alebo finančným zdrojom, ktoré by mohli použiť na podporu jadrových aktivít predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní.
159. V súlade s bodom 21 rezolúcie 1929 (2010) môžu byť tieto opatrenia prijaté, ak príslušné orgány majú informácie, ktoré oprávnene odôvodňujú presvedčenie, že tieto finančné alebo hospodárske zdroje by mohli prispieť k takýmto jadrovým činnostiam.
160. Príslušné orgány tak na základe indícií, ktoré majú k dispozícii, prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné na to, aby sa predišlo naplneniu hrozby, ktorou je v prejednávanej veci možné použitie hospodárskych alebo finančných zdrojov v prospech iránskeho jadrového programu.
161. Cieľom týchto opatrení nie je v nijakom prípade sankcionovanie správania, o ktorom sa na základe dôkazov zistilo, že skutočne prispieva k podpore uvedeného programu. Inak povedané, prijatie preventívnych opatrení nevyžaduje dôkaz o tom, že hospodárske alebo finančné zdroje sa skutočne využívajú v prospech iránskeho jadrového programu. Postačuje, že príslušný orgán má dostatok indícií, ktoré poukazujú na to, že takáto hrozba existuje.
162. Opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov prijaté proti spoločnosti Kala Naft teda nemá za cieľ stíhať konkrétne nákupy tovaru, o ktorom by sa na základe dôkazov zistilo, že sa skutočne využíva na účely šírenia jadrových zbraní, ale predchádzať takýmto nákupom.
163. Predchádzanie hrozbe preto nemožno klásť na rovnakú úroveň ako potrestanie uskutočneného porušenia. Súd Únie preto musí svoje preskúmanie prispôsobiť podľa toho, či má posudzovať zákonnosť opatrení spadajúcich do jednej, alebo druhej kategórie.
164. Tento významný rozdiel medzi preventívnymi a represívnymi opatreniami sa preto musí odraziť v úrovni preskúmania zvolenej súdom Únie a tiež v jeho posúdení účasti osoby alebo subjektu na iránskom jadrovom programe.
165. Konštatovanie, podľa ktorého reštriktívne opatrenia hrubo zasahujú do práv a slobôd dotknutých osôb a subjektov,(58) podľa mňa nie je dôvodom postaviť na rovnakú úroveň súdne preskúmanie preventívnych a represívnych opatrení, pretože, ako vyplýva z nedávnej judikatúry Všeobecného súdu, jednoducho by to znemožnilo prijať opatrenie, ako je to, ktorého sa týka toto konanie.
166. Takéto konštatovanie naopak vyžaduje, aby príslušný orgán dostatočne dokázal existenciu nebezpečenstva. To však nemusí spočívať v predložení dôkazu o tom, že hospodárske alebo finančné zdroje sa skutočne využívajú v prospech iránskeho jadrového programu. Existencia nebezpečenstva totiž môže vyplývať, ako to dobre ilustruje prejednávaná vec, zo série objektívnych skutočností, ktoré vo vzájomnom vzťahu poukazujú na to, že uvedené nebezpečenstvo je dostatočne citeľné.
167. Po druhé na posúdenie dôvodnosti reštriktívneho opatrenia, ako je to, ktorého sa týka prejednávaná vec, musí súd Únie zohľadniť kontext, v ktorom bolo prijaté.
168. Pripomínam, že v prejednávanej veci je tento kontext poznačený zámerom Bezpečnostnej rady, ktorý si osvojila Európska rada a neskôr Rada a ktorý spočíva vo zvyšovaní tlaku na Iránsku islamskú republiku paralyzovaním finančných zdrojov, ktoré jej prináša odvetvie energetiky, a v zabránení zneužitia tovaru určeného pre petrochemický priemysel v prospech iránskeho jadrového programu.
169. Tieto prvky kontextu sú predovšetkým vyjadrením politickej voľby spočívajúcej v cielenejšej orientácii na iránske odvetvie energetiky, pretože politické orgány sa domnievajú, že toto odvetvie predstavuje konkrétnu hrozbu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní.
170. Po tretie musí súd Únie brať do úvahy, že definícia kategórií osôb a subjektov, proti ktorým sú reštriktívne opatrenia namierené, vyplýva z tejto politickej voľby. Preto je potrebné Rade priznať širokú mieru voľnej úvahy, keď na základe dôvodov predložených členským štátom, ktorý zápis navrhuje, alebo vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(59) pristupuje k posúdeniu existencie dostatočnej hrozby.
171. Táto široká miera voľnej úvahy, ktorú musí mať Rada k dispozícii, spočíva na politickej a zároveň komplexnej povahe posúdenia nebezpečenstva šírenia jadrových zbraní, ktoré sa musí uskutočniť pri dodržiavaní zásady obozretnosti. Uvedená miera voľnej úvahy sa podľa mňa musí prejaviť v tom, že súd Únie prispôsobí svoje preskúmanie vecnej presnosti a právnej kvalifikácie skutkových okolností.
172. Súd Únie tak musí byť pri svojom preskúmaní obozretný, aby neprekročil hranicu, za ktorou by najmä z dôvodu príliš prísnych požiadaviek na dôkazy nahradil posúdenie príslušného orgánu svojím vlastným posúdením.
173. Konkrétne musí súd Únie svoje preskúmanie zákonnosti opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, ako je opatrenie, ktorého sa týka prejednávaná vec, uskutočniť na základe všetkých skutočností, ktoré má k dispozícii, a to odôvodnenia zápisu do zoznamu a prípadne pripomienok zapísanej osoby alebo subjektu, ako aj odpovedí Rady v reakcii na tieto pripomienky. Súd tiež musí zaujať pragmatický prístup a zohľadniť informácie predložené v priebehu súdneho konania, ktoré mu môžu pomôcť lepšie pochopiť identifikované nebezpečenstvo, a teda aj posúdiť primeranosť opatrenia.
174. Súd Únie musí s ohľadom na tézy formulované v priebehu správneho a následne súdneho konania overiť, či posúdenie Rady týkajúce sa existencie nebezpečenstva nie je zjavne nesprávne, pričom zohľadní mieru voľnej úvahy, ktorá Rade prináleží, a dodržiava zásadu obozretnosti. Domnievam sa, že reštriktívne opatrenie, ktoré súd Únie skúma, možno spochybniť, len ak tento súd na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, usúdi, že nebezpečenstvo je zjavne vylúčené. O taký prípad by mohlo ísť, keby pojednávanie v priebehu správneho a/alebo súdneho konania odhalilo, že skutkové zistenie, na ktorom prijatie reštriktívneho opatrenia spočívalo, bolo vecne nesprávne.
175. Všeobecný súd mal posúdiť opodstatnenosť odôvodnenia opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov prijatého proti spoločnosti Kala Naft tak, že by vzal do úvahy preventívnu povahu tohto opatrenia a tiež kontext, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a zohľadnil by dôsledky, ktoré z toho plynú, pokiaľ ide o vlastnosti a intenzitu jeho súdneho preskúmania. Vychádzajúc z týchto skutočností si mal Všeobecný súd položiť tieto dve otázky.
176. Mohol po prvé Všeobecný súd konštatovať, že nebezpečenstvo zo strany spoločnosti Kala Naft v súvislosti so šírením jadrových zbraní je dostatočne preukázané na základe skutočností, ktoré mal k dispozícii, čiže na základe odôvodnenia, pripomienok spoločnosti Kala Naft v liste z 12. septembra 2010, odpovede Komisie v liste z 28. októbra 2010, ako aj diskusie v priebehu pojednávania pred Všeobecným súdom?
177. Po druhé v prípade kladnej odpovede na prvú otázku, bolo možné dospieť k záveru, že spoločnosť Kala Naft podporovala šírenie jadrových zbraní v zmysle relevantných ustanovení sporných aktov?
178. Pokiaľ ide o prvú otázku, Všeobecný súd mal k dispozícii skutkové okolnosti, ktoré neboli spochybnené a ktorými sú štrukturálne a funkčné väzby medzi spoločnosťou Kala Naft a spoločnosťou NIOC, keďže samotný predmet činnosti spoločnosti Kala Naft je, pripomínam, pôsobiť ako stredisko nákupu pre skupinu NIOC a jej aktivity v oblasti ropného, plynárenského a petrochemického priemyslu. Navyše, ako vyplýva z bodu 77 napadnutého rozsudku, okolnosť, že tovar, ktorý nadobudla spoločnosť Kala Naft a ktorý patril do oblasti plynárenského, ropného a petrochemického priemyslu, možno použiť na účely šírenia jadrových zbraní, bola tejto spoločnosti známa a vo svojich písomných podaniach ju výslovne uznala.
179. Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o nákup veľmi odolných zliatinových dverí, spoločnosť Kala Naft tvrdí, ako to vyplýva z bodu 121 napadnutého rozsudku, že „na rozdiel od toho, čo konštatovala Rada v odôvodnení napadnutých aktov, dvere, ktoré nakupuje, sa nepoužívajú iba v jadrovom priemysle, ale aj v plynárenskom, ropnom a petrochemickom priemysle“. Kala Naft síce takto spochybňuje tvrdenia Rady o výlučnom používaní týchto dverí jadrovým priemyslom, nespochybňuje však možnosť takéhoto používania. Naopak, ako vyplýva z bodu 77 v spojení s bodom 121 napadnutého rozsudku, takúto možnosť pripúšťa. Navyše pripustila, že uvedené dvere pravidelne nakupuje, pričom na podporu tohto tvrdenia predložila objednávku.
180. Keďže hrozba zo strany spoločnosti Kala Naft v súvislosti s bojom proti šíreniu jadrových zbraní bola na základe všetkých uvedených skutočností dostatočne preukázaná, Všeobecný súd mal ôsmy žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení skutkových okolností týkajúcich sa aktivít spoločnosti Kala Naft zamietnuť ako nedôvodný, a to napriek tomu, že Rade sa nepodarilo predložiť dôkaz o tom, že uvedená spoločnosť sa pokúsila kúpiť veľmi odolné zliatinové dvere používané len v jadrovom priemysle.
181. Pokiaľ ide ďalej o druhú otázku týkajúcu sa právnej kvalifikácie skutkového stavu, domnievam sa, že Všeobecný súd vyložil pojem podpora šírenia jadrových zbraní v zmysle článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, článku 7 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 423/2007 a článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 príliš zužujúco.
182. Všeobecný súd totiž konštatoval, že na to, aby určil existenciu podpory šírenia jadrových zbraní, nestačí, že existuje osobitné riziko, že Kala Naft sa na tomto šírení bude podieľať vzhľadom na jej postavenie ako strediska nákupu skupiny spoločnosti NIOC.
183. Všeobecný súd však mal pri výklade tohto pojmu zohľadniť text a cieľ relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady, osobitne rezolúcie 1929 (2010).(60) Ako som uviedol vyššie, táto rezolúcia má rovnako ako jej predchodkyne za cieľ predchádzať nebezpečenstvu šírenia jadrových zbraní a pojem podpora šírenia jadrových zbraní sa musí vykladať v súlade s týmto cieľom. Pojem podpora je predsa dostatočne široký, aby bol vykladaný v súlade s uvedeným cieľom predchádzania nebezpečenstvu šírenia jadrových zbraní.
184. Aby bolo možné predísť naplneniu takejto hrozby, je potrebné neutralizovať činnosť, správanie alebo väzby osôb a subjektov, v súvislosti s ktorými môžu mať štáty oprávnené dôvody sa domnievať, že by mohli prispieť k rozvoju iránskeho jadrového programu, ak sa neprijmú reštriktívne opatrenia.
185. Na konštatovanie, že osoba alebo subjekt podporujú šírenie jadrových zbraní, postačuje z tohto hľadiska skutočnosť, že vzhľadom na ich činnosť, správanie a/alebo väzby môžu prispieť k iránskemu jadrovému programu.
186. Inak povedané, ak má Rada na základe dostatočne presných a konkrétnych tvrdení oprávnené dôvody domnievať sa, že osoba alebo subjekt predstavujú nebezpečenstvo z hľadiska boja proti šíreniu jadrových zbraní, môže dospieť k záveru, že takáto osoba alebo subjekt podporuje šírenie jadrových zbraní v zmysle relevantných ustanovení sporných aktov.
187. Možnosť vyplývajúca z objektívnych skutočností a potvrdená samotnou spoločnosťou Kala Naft, že tovar, ktorý obstaráva, konkrétne veľmi odolné zliatinové dvere, sa použije na účely šírenia jadrových zbraní, v tomto prípade postačuje na určenie existencie podpory uvedeného šírenia.
188. Spoločnosť Kala Naft nakupuje ako stredisko nákupu skupiny spoločnosti NIOC tovar potrebný v oblasti ropného, plynárenského a petrochemického priemyslu. Reštriktívne opatrenia prijaté proti tejto spoločnosti majú za cieľ zabrániť práve nákupu tovaru, ktorý sa v uvedených odvetviach používa, pretože ho možno použiť v rámci iránskeho jadrového programu. Okrem toho Kala Naft nepozná konečné určenie alebo použitie tohto tovaru a ani nad tým nemá kontrolu.
189. Požiadavka, ktorú v bodoch 113 a 115 napadnutého rozsudku formuluje Všeobecný súd a ktorá sa týka konkrétneho správania spoločnosti Kala Naft, je v rozpore s preventívnym poslaním opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov. Ak by sa totiž prijalo odôvodnenie Všeobecného súdu a dôvody, ktoré pred ním, ako aj pred Súdnym dvorom predniesla uvedená spoločnosť, musel by sa v podstate na konštatovanie, že táto spoločnosť podporuje šírenie jadrových zbraní, predložiť dôkaz, že kúpila dvere, ktoré boli skutočne použité v iránskom jadrovom priemysle.
190. S takouto tézou zásadne nesúhlasím, pretože by viedla k absurdnému výsledku spočívajúcemu v tom, že na prijatie preventívneho opatrenia, ako je to v prejednávanej veci, ktorého cieľom je, pripomínam, zabrániť tomu, aby hospodárske alebo finančné zdroje mohli prispievať k jadrovým aktivitám Iránskej islamskej republiky, by sa vyžadoval dôkaz o tom, že k takémuto prispeniu naozaj došlo.
191. Okrem toho vzhľadom na tajnú povahu jadrového programu Iránskej islamskej republiky by bolo nereálne žiadať od Rady, aby predložila dôkaz o tom, že dvere kúpené spoločnosťou Kala Naft sa skutočne použili v iránskom jadrovom priemysle, hoci samotná spoločnosť Kala Naft nedokáže overiť konečné využitie uvedených dverí, ako pred Súdnym dvorom potvrdila.
192. Súdny dvor by sa okrem komplikovanosti, či dokonca nemožnosti predloženia takéhoto dôkazu v uvedenom kontexte utajenia a bez poukázania na problémy, ktoré vyplývajú z citlivého nachádzania rovnováhy medzi zachovaním nevyhnutne dôvernej povahy informácií a vedením súdneho konania dodržiavajúceho zásadu kontradiktórnosti, mal tiež zaoberať vhodnosťou takejto požiadavky na dôkaz.
193. Ako som totiž uviedol vo svojich úvahách vyššie, príčina reštriktívnych opatrení, nad ktorými sa tu zamýšľam, spočíva v odmietnutí Iránskej islamskej republiky spolupracovať sa MAAE a zo širšieho pohľadu v odmietnutí dodržiavať vlastné medzinárodné záväzky v oblasti zákazu šírenia jadrových zbraní. Kontext utajenia, ktorý z toho vyplýva, spočíva najmä v tom, že tento štát bráni inšpektorom MAAE, aby uskutočnili svoje overovanie, ktoré by umožnilo potvrdiť výhradne mierové zámery iránskeho jadrového programu. Takto udržiavané utajovanie vlastností a rozsahu tohto programu je teda skutočne dôsledkom voľby Iránskej islamskej republiky.
194. Nebolo by namieste položiť si na základe uvedeného konštatovania otázku, či je z hľadiska reciprocity vhodné požadovať od Rady stále podrobnejšie informácie, kým Iránska islamská republika odmieta opakované žiadosti Bezpečnostnej rady a MAAE o informácie? Možno ďalej považovať za primerané žiadať od Rady, a teda od členských štátov, aby na základe zvýšených požiadaviek na dôkaz odhalili svoje zdroje a metódy získavania informácií napriek tomu, že ide o jediný prostriedok dovoľujúci štátom preniknúť cez nepriehľadnú bariéru, za ktorou Iránska islamská republika rozvíja svoj jadrový program, a umožňujúci zabrániť hrozbe, ktorú tento program predstavuje?
195. Práve na základe týchto úvah a všetkých uvedených skutočností navrhujem Súdnemu dvoru, aby napadnutý rozsudok zrušil.
196. Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že sám rozhodne o žalobe o neplatnosť, navrhujem, aby z vyššie uvedených dôvodov vyhlásil žalobné dôvody založené na porušení povinnosti odôvodnenia, porušení práva spoločnosti Kala Naft na obhajobu a porušení práva tejto spoločnosti na účinnú súdnu ochranu, ako aj žalobné dôvody založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokiaľ ide o činnosť tejto spoločnosti a nesprávnom právnom posúdení pojmu podpora šírenia jadrových zbraní, za nedôvodné. Súdny dvor by mal preto žalobu zamietnuť.
V – Návrh
197. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
– zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 25. apríla 2012, Manufacturing Support & Procurement Kala Naft/Rada (T‑509/10) a
– zamietol žalobu Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran.