ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 17. októbra 2013

Vec F‑77/12

Vasil Vasilev

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/208/11 – Nemožnosť používať počas predbežnej skúšky klávesnicu, na ktorú bol uchádzač zvyknutý – Nepripustenie k hodnotiacim skúškam – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou V. Vasilev navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia z 10. mája 2012, ktorým výberová komisia verejného výberového konania EPSO/AD/208/11 ho odmietla pripustiť k hodnotiacim skúškam uvedeného výberového konania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. V. Vasilev znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o nepripustení ku skúškam výberového konania – Možnosť odvolávať sa na nezrovnalosť v priebehu skúšok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Priebeh verejného výberového konania – Nemožnosť pre uchádzača vymeniť druh klávesnice počas predbežnej skúšky – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 1d a článok 27 prvý odsek)

1.      Vzhľadom na zložitú povahu prijímacieho konania, ktoré je zložené z postupných rozhodnutí veľmi úzko súvisiacich, sa žalobca môže odvolávať na nezrovnalosti, ku ktorým došlo v priebehu výberového konania, v rámci žaloby namierenej proti neskoršiemu individuálnemu rozhodnutiu, akým je rozhodnutie o nepripustení ku hodnotiacim skúškam.

(pozri bod 15)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 21. marca 2013, Taghani/Komisia, F‑93/11, bod 38

2.      Zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, že s porovnateľnými situáciami sa nesmie zaobchádzať rozdielne a že s rôznymi situáciami sa nemá zaobchádzať rovnako, pokiaľ nie je takéto zaobchádzanie objektívne opodstatnené. O porušenie zásady rovnosti zaobchádzania uplatnenej v práve verejnej služby Únie ide aj vtedy, ak sa na dve kategórie osôb, ktorých skutková a právna situácia sa podstatne neodlišuje, uplatňuje odlišné zaobchádzanie, pričom takéto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Skutočnosť, že uchádzač vo verejnom výberovom konaní na vytvorenie rezervy pre nábor právnikov lingvistov s bulharským jazykom ako hlavným jazykom používal pred výberovým konaním fonetickú klávesnicu namiesto klávesnice BDS a že si neosvojil prácu s klávesnicou BDS, hoci bol informovaný, že pri skúškach sa bude používať táto klávesnica, je vecou samotného uchádzača a nepredstavuje rozdiel, ktorý by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

So zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má výberová komisia vzhľadom na obsah a spôsob skúšok výberového konania, je rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi a výlučné používanie klávesnice BDS všetkými uchádzačmi odôvodnené povahou a účelom výberového konania, pretože ide o osobitný druh výberového konania na účely výberu určitého počtu vysoko kvalifikovaných právnikov lingvistov pre Súdny dvor, kde všetci bulharskí právnici lingvisti používajú normalizovanú BDS.

(pozri body 26, 31, 35 a 36)

Odkaz:

Súdny dvor : 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, bod 23

Súd prvého stupňa: 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada, T‑376/03, bod 33

Súd pre verejnú službu: 25. februára 2010, Pleijte/Komisia, F‑91/08, bod 36; 28. marca 2012, Marsili/Komisia, F‑19/10, bod 20 a tam citovaná judikatúra