ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE (plénum)

z 11. júla 2007 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Zvýšenie sadzby príspevku do dôchodkového systému na základe ustanovení služobného poriadku v jeho znení účinnom od 1. mája 2004“

Vo veci F‑105/05,

ktorej predmetom je žaloba podaná na základe článkov 236 ES a 152 AE,

Dieter Wils, úradník Európskeho parlamentu, bydliskom v Altrieri (Luxembursko), v zastúpení: G. Vandersanden a C. Ronzi, advokáti,

žalobca,

proti

Európskemu parlamentu, v zastúpení: J. F. De Wachter a M. Mustapha Pacha, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorého v konaní podporujú:

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Arpio Santacruz a M. Simm, splnomocnené zástupkyne,

a

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum),

v zložení: predseda P. Mahoney, predsedovia komôr H. Kreppel a S. Van Raepenbusch, sudcovia I. Boruta, H. Kanninen, H. Tagaras a S. Gervasoni (spravodajca),

tajomník: W. Hakenberg,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. februára 2007,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev faxom 21. októbra 2005 (podanie originálu sa uskutočnilo 28. októbra 2005) navrhuje pán Wils zrušenie svojej výplatnej pásky za január 2005 v rozsahu, v akom táto páska obsahuje podľa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v jeho znení účinnom od 1. mája 2004 (ďalej len „služobný poriadok“ alebo „nový služobný poriadok“) zvýšenie sadzby príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia na 9,75 % s retroaktívnym účinkom od 1. júla 2004.

 Právny rámec

2        Článok 83 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v znení účinnom pred 1. májom 2004 (ďalej len „starý služobný poriadok“) stanovoval:

„1. Dávky vyplácané v rámci tohto dôchodkového systému sú účtované na ťarchu rozpočtu spoločenstiev. Členské štáty spoločne ručia za platbu týchto dávok v súlade so stupnicou určenou na financovanie týchto výdavkov.

…

2. Úradníci prispievajú na náklady na financovanie tohto systému dôchodkového zabezpečenia jednou tretinou. Príspevok je 8,25 % zo základného platu úradníka, pričom opravné koeficienty uvedené v článku 64 sa nezohľadnia. Príspevok sa každý mesiac zrazí z miezd úradníkov.

…

4. Ak diagnostika založená na pravdepodobnom odhade pre systém dôchodkového zabezpečenia, vykonaná jedným alebo viacerými kvalifikovanými expertmi na žiadosť Rady, ukáže, že príspevky úradníkov nestačia na financovanie jednej tretiny dávok, vyplácaných v rámci systému dôchodkového zabezpečenia, rozpočtové orgány, konajúce v súlade s rozpočtovým postupom a po porade s výborom pre služobný poriadok, ustanoveným v článku 10, rozhodnú o potrebných zmenách sadzieb príspevkov alebo dôchodkového veku.“

3        Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev Ú. v. ES L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130) nadobudlo účinnosť 1. mája 2004. Článok 83 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v znení účinnom od 1. mája 2004 stanovuje:

„1. Dávky vyplácané v rámci tohto dôchodkového systému sú účtované na ťarchu rozpočtu spoločenstiev. Členské štáty spoločne ručia za platbu týchto dávok v súlade so stupnicou určenou na financovanie týchto výdavkov.

…

2. Úradníci prispievajú na náklady na financovanie tohto systému dôchodkového zabezpečenia jednou tretinou. Príspevok je 9,25 % zo základného platu úradníka, pričom opravné koeficienty uvedené v článku 64 sa nezohľadnia. Príspevok sa každý mesiac zrazí z miezd úradníkov. Príspevok sa upraví v súlade s predpismi ustanovenými v prílohe XII.

3. Postup pri výpočte dôchodkov úradníkov, ktorí strávili časť svojej služby v Európskom spoločenstve uhlia a ocele, alebo ktorí patria k spoločným orgánom alebo inštitúciám spoločenstiev, a rozdelenie nákladov na vymeranie týchto dôchodkov medzi dôchodkový fond Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a rozpočty Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ustanoví nariadenie prijaté na základe dohody medzi radami a Výborom predsedov Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, po porade s Výborom pre služobný poriadok.“

4        Okrem toho nariadenie č. 723/2004 doplnilo do služobného poriadku nový článok 83a, podľa ktorého:

„1. Rovnováha systému sa udržiava v súlade podrobnými predpismi stanovenými v prílohe XII.

2. Agentúry, ktoré nedostávajú dotáciu zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, zaplatia do tohto rozpočtu celú čiastku príspevkov, potrebných na financovanie systému.

3. Pri príležitosti päťročnej diagnostiky, založenej na pravdepodobnom odhade podľa prílohy XII, a na účely zabezpečenia rovnováhy systému, Rada rozhodne o sadzbe príspevku a každej zmene vekovej hranice odchodu do dôchodku.

4. Komisia každý rok predloží Rade aktuálnu verziu diagnostiky, založenej na pravdepodobnom odhade v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy XII. Ak sa ukáže, že medzi sadzbou platného príspevku a sadzbou potrebnou na zachovanie poistno‑technickej rovnováhy je rozdiel aspoň 0,25 bodu, Rada zváži, či je potrebné sadzbu upraviť podľa postupov stanovených v prílohe XII.

5. Na účely odsekov 3 a 4 tohto článku Rada prijíma k návrhu Komisie uznesenie kvalifikovanou väčšinou tak, ako to vyplýva z článku 205 ods. 2 prvá zarážka Zmluvy o ES. Na účely odseku 3 sa návrh Komisie predkladá po konzultácii s Výborom pre Služobný poriadok.“

5        Príloha XII služobného poriadku, ktorá sa týka vykonávacích ustanovení k článku 83a, vo svojom článku 1 stanovuje.

„1. Na stanovenie výšky príspevku zamestnancov do systému dôchodkového zabezpečenia, uvedeného v článku 83 ods. 2 Služobného poriadku, Komisia každých päť rokov, počínajúc rokom 2004, vypracuje poistno-matematické hodnotenie rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia, uvedené v článku 83a ods. 3 Služobného poriadku. Tento odhad ukáže, či príspevok zamestnancov stačí na financovanie jednej tretiny nákladov v rámci systému dôchodkového zabezpečenia.

2. Pri príprave na skúmanie uvedené v článku 83a ods. 4 Služobného poriadku Komisia každý rok aktualizuje toto poistno-matematické hodnotenie so zreteľom na zmeny počtu obyvateľstva definované v článku 9 tejto prílohy, úrokovej sadzby definovanej v článku 10 tejto prílohy a ročnej miery zmien v platových stupniciach zamestnancov ES definovanej v článku 11 tejto prílohy.

3. Hodnotenie a aktualizácie sa vykonávajú v každom roku n na základe súboru aktívnych prispievateľov do systému dôchodkového zabezpečenia k 31. decembru predchádzajúceho roka (n-1).“

6        Článok 2 prílohy XII služobného poriadku stanovuje:

„1. Každá úprava výšky príspevku nadobúda účinnosť 1. júla, v rovnakom čase ako ročná úprava odmien podľa článku 65 Služobného poriadku. Žiadnou úpravou sa výška príspevku nemôže zmeniť o viac ako jeden percentuálny bod nad alebo pod platnú sadzbu predchádzajúceho roka.

2. Úprava, ktorá nadobúda účinnosť 1. júla 2004, nemôže viesť k zvýšeniu príspevku nad 9,75 %. Úprava, ktorá nadobúda účinnosť 1. júla 2005, nemôže viesť k zvýšeniu príspevku nad 10,25 %.

3. Rozdiel zistený medzi úpravou sadzby príspevku, ktorá by vyplynula z poistno-technického výpočtu a úpravou vyplývajúcou z odchýlky uvedenej v ods. 2, nikdy nebude vrátený alebo následne zohľadnený v neskorších poistno-matematických výpočtoch. Sadzba príspevku, ktorá by vyplynula z poistno-matematického výpočtu, sa uvádza v hodnotiacej správe stanovenej v článku 1 tejto prílohy.“

7        Podľa článku 4 prílohy XII služobného poriadku:

„1. Poistno-matematická rovnováha sa posudzuje na základe metódy pre výpočet uvedenej v tejto kapitole.

2. Na základe tejto metódy poistno-matematická hodnota práv na dôchodok, ktoré vznikli pred dňom výpočtu, predstavuje predchádzajúcu služobnú povinnosť, kým poistno-matematická hodnota práv na dôchodok, ktoré vzniknú v roku služby začínajúcom dňom výpočtu, predstavuje ‚náklady na službu‘.

3. Predpokladá sa, že všetky odchody do dôchodku (okrem invalidného) nastanú pri dosiahnutí určitej priemernej vekovej hranice (r). Priemerná veková hranica odchodu do dôchodku sa aktualizuje len pri päťročnom poistno-matematickom hodnotení uvedenom v článku 1 tejto prílohy a môže sa líšiť podľa jednotlivých skupín zamestnancov.

4. Pri určovaní poistno-matematických hodnôt:

a) sa berú do úvahy budúce zmeny základného platu každého zamestnanca, ku ktorým dôjde medzi dňom výpočtu a dosiahnutím predpokladanej vekovej hranice pre odchod do dôchodku;

b) sa nebudú brať do úvahy práva na dôchodok, získané pred dňom výpočtu (predchádzajúca služobná povinnosť).

5. Pri pravdepodobnom odhade nákladov na službu sa berú do úvahy všetky relevantné ustanovenia uvedené v tomto Služobnom poriadku (najmä v prílohách VIII a XIII).

6. Vyrovnávací proces sa používa pri určovaní reálnej diskontnej sadzby a veľkosti ročnej zmeny platových stupníc zamestnancov Spoločenstiev. Vyrovnanie sa dosiahne pomocou 12-ročného pohyblivého priemeru pre úrokovú sadzbu a pre zvýšenie platových stupníc.“

8        Podľa článku 10 prílohy XII služobného poriadku

„1. Úrokové sadzby, ktoré treba vziať do úvahy pri poistno-matematických výpočtoch, vychádzajú z pozorovaných priemerných ročných úrokových sadzieb pre dlhodobý štátny dlh členských štátov a zverejnených Komisiou. Príslušný index spotrebiteľských cien sa použije pre výpočet zodpovedajúcej úrokovej sadzby, očistenej od inflácie, potrebnej pre poistno-matematické výpočty.

2. Skutočnou ročnou úrokovou mierou, ktorú treba vziať do úvahy pri poistno-technických výpočtoch, je priemer reálnych priemerných úrokových sadzieb za 12 rokov predchádzajúcich bežnému roku.“

9        Technické vykonávanie prílohy XII služobného poriadku sa zverilo Eurostatu, ktorému pomáhajú jeden alebo viacero nezávislých odborníkov, ktorí majú odbornú spôsobilosť na vykonávanie matematicko-poistných hodnotení. Podľa článku 13 prílohy XII služobného poriadku:

„…

3. Eurostat predkladá každý rok 1. septembra správu o hodnoteniach a aktualizáciách uvedených v článku 1 tejto prílohy.

4. Všetky otázky metodológie, vyplývajúce z uplatňovania tejto prílohy, rieši Eurostat v spolupráci s národnými odborníkmi z príslušných ministerstiev členských štátov a s kvalifikovaným nezávislým odborníkom alebo odborníkmi. Eurostat zvolá na tento účel zasadanie tejto skupiny aspoň raz ročne. Eurostat však môže zvolávať zasadania aj častejšie, ak to pokladá za potrebné.“

10      Rozhodnutie Rady z 23. júna 1981, ktorým sa ustanovuje tripartitné konzultačné konanie v oblasti vzťahov so zamestnancami (ďalej len „rozhodnutie z 23. júna 1981“), stanovuje:

„I.      Konzultácie v rámci konzultačného výboru

1.      Vzťahy medzi Radou a zamestnancami, ktorých zastupujú odborové a profesijné organizácie, sú založené na konzultačnom konaní, na ktorom sa zúčastňujú správne orgány inštitúcií a podobné orgány, a v priebehu ktorého sa všetky dostupné informácie a stanoviská strán skúmajú na účely uľahčenia zhody stanovísk v čo najväčšej miere a zabezpečenia toho, aby boli stanoviská zamestnancov a správnych orgánov známe zástupcom členských štátov prv, než zaujmú konečné stanovisko.

2.      a) Konzultácie sa konajú v rámci konzultačného výboru, ktorý sa skladá

–        z predstaviteľa každého členského štátu,

–        z rovnakého počtu zástupcov určených odborovými a profesijnými organizáciami,

–        z vedúceho administratívy každej inštitúcie (teda tajomníka Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a generálneho tajomníka každej z ďalších inštitúcií) alebo z osoby určenej ako jeho zástupcu.

…

3.      Konzultačné konanie sa môže uplatniť iba na návrhy predložené Rade Komisiou týkajúce sa zmeny a doplnenia služobného poriadku… alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev alebo týkajúce sa ustanovení uvedeného služobného poriadku, alebo systému odmien alebo dôchodkov. Uplatní sa vždy, keď o to požiada, niektorý z členov konzultačného výboru.

…

7.      Konzultačný výbor vypracuje správu o výsledkoch skúmania návrhu podaného v rámci neho, ktorú doručí… Výboru stálych zástupcov (COREPERu) na účely jej predloženia Rade.“ [neoficiálny preklad]

 Skutkové okolnosti

11      Žalobca je úradníkom Európskeho parlamentu, v ktorom pracuje od roku 1991. Predtým, ako bol zaradený na oddelenie „Doprava a sťahovanie“, bol vedúcim služby „Dôchodky“ v Parlamente.

12      Po nadobudnutí účinnosti nového služobného poriadku žalobca zistil, že zmena služobného poriadku môže spôsobiť zvýšenie jeho príspevkov na financovanie systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva.

13      Listom z 23. júla 2004 žalobca položil generálnemu tajomníkovi Parlamentu 41 otázok a návrhov týkajúcich sa najmä zákonnosti nového služobného poriadku a jeho prílohy XII.

14      Parlament žalobcovi čiastočne odpovedal listom z 30. novembra 2004, viacerým jeho otázkam a návrhom sa však vyhol alebo dal na ne neuspokojivú odpoveď.

15      Po doručení zmieneného listu 30. novembra 2004 žalobca zistil, že jeho výplatná páska za január 2005 uvádzala, že jeho príspevok do systému dôchodkového zabezpečenia sa zvýšil s retroaktívnym účinkom od 1. júla 2004 a že predstavuje 9, 75 %.

16      Listom z 28. februára 2005 žalobca podal sťažnosť v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorou napadol odpovede poskytnuté Parlamentom v zmienenom liste z 30. novembra 2004 a navrhoval zrušenie svojej výplatnej pásky za január 2005.

17      Predseda Parlamentu zamietol sťažnosť žalobcu listom z 13. júla 2005.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

18      Táto žaloba bola na začiatku zapísaná v kancelárii Súdu prvého stupňa pod číslom T‑399/05.

19      Uznesením z 15. decembra 2005 Súd prvého stupňa podľa článku 3 ods. 3 rozhodnutia Rady 2004/752/ES z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, s. 7), postúpil túto vec Súdu pre verejnú službu. Žaloba bola zapísaná v kancelárii tohto súdu pod číslom F‑105/05.

20      Podaním podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu faxom z 1. decembra 2005 (podanie originálu sa uskutočnilo 5. decembra 2005) Rada podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Parlamentu. Predseda prvej komory Súdu pre verejnú službu vyhovel tomuto návrhu uznesením z 22. februára 2006.

21      Samostatným aktom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu faxom z 3. apríla 2006 (podanie originálu sa uskutočnilo 5. apríla 2006) Rada vzniesla námietku podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis na Súd pre verejnú službu podľa článku 3 ods. 4 rozhodnutia 2004/752 až do nadobudnutia účinnosti rokovacieho poriadku tohto posledného menovaného súdu. Týmto aktom požiadala Súd pre verejnú službu, aby bolo stanovisko právneho servisu Rady z 10. apríla 2003, predložené žalobcom v prílohe svojej žaloby, vyňaté zo spisu v tejto veci.

22      Uznesením z 20. júna 2006 vyhovel Súd pre verejnú službu návrhu Rady vyňatím stanoviska právneho servisu z 10. apríla 2003 zo spisu a určil, že o trovách konaniach sa rozhodne v konaní vo veci samej.

23      Podľa článku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa rozhodol Súd pre verejnú službu 4. októbra 2006 po vypočutí účastníkov konania o postúpení veci plénu.

24      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd pre verejnú službu rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyzval účastníkov konania, vedľajšieho účastníka konania a Komisiu, ktorá v tom čase nebola vedľajším účastníkom konania, aby mu predložili niektoré dokumenty a položil im písomné otázky.

25      Podaním podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu zo 7. decembra 2006 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Parlamentu. Podľa článku 115 ods. 1 a článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyhovel predseda Súdu pre verejnú službu návrhu Komisie na vstup vedľajšieho účastníka do ústneho konania uznesením z 10. januára 2007.

26      Faxom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 8. februára 2007 Komisia navrhla v mene troch inštitúcií, ktoré sa zúčastnia na konaní, aby mohol na pojednávaní vysvetliť zamestnanec Eurostatu niektoré technické skutočnosti. S ohľadom na technickú povahu otázok vyvolaných sporom Súd pre verejnú službu umožnil, aby mohol na pojednávaní zástupcom inštitúcií pomáhať zamestnanec Eurostatu pre potreby obrany. Súd pre verejnú službu oznámil prítomnosť úradníka na pojednávaní faxom 9. februára 2007 zástupcovi žalobcu, ktorý nepodal v deň pojednávania námietku proti tomu, aby mohol tento úradník odpovedať na otázky technickej povahy položené Súdom pre verejnú službu.

27      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd pre verejnú službu položil, boli vypočuté na pojednávaní 13. februára 2007.

28      Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        zrušil jeho výplatnú pásku za január 2005 s retroaktívnym účinkom od 1. júla 2004,

–        zaviazal Parlament na náhradu trov konania.

29      Parlament navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        vyhlásil žalobu za čiastočne neprípustnú a v zostávajúcej časti za nedôvodnú,

–         rozhodol o trovách konania podľa práva.

30      Rada a Komisia ako vedľajší účastníci konania podporujú návrhy Parlamentu.

 Právny stav

31      Žalobca tvrdí, že zvýšenie jeho sadzby príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia na 9,75 % uvedené v jeho výplatnej páske nemá riadny právny základ v rozsahu, v akom bola uvedená sadzba príspevku stanovená podľa prílohy XII služobného poriadku, proti ktorej podáva námietku nezákonnosti.

32      Námietka nezákonnosti podaná žalobcom proti prílohe XII služobného poriadku sa v podstate opiera o päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že nariadenie č. 723/2004 bolo prijaté v rozpore s konzultačným konaním stanoveným rozhodnutím z 23. júna 1981. Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že príloha XII služobného poriadku vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality. Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

1.     O záujme na konaní

33      Komisia na pojednávaní tvrdila, že v žalobe sa nenachádza žiadna zmienka o osobnej situácii žalobcu, ale len o inštitucionálnych, politických a odborových otázkach. Žaloba bola predložená len v záujme samotného práva a z tohto dôvodu sa má zamietnuť ako neprípustná.

34      V prvom rade je pravda, že všetky žalobné dôvody sú založené na nezákonnosti prílohy XII služobného poriadku, ktorá sa osobne nedotýka žalobcu v tom zmysle, že sa ho nedotýka na základe určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, ale vzťahuje sa na neho len z rovnakého dôvodu ako na každého iného úradníka. Práve preto podľa článku 230 štvrtého odseku ES nie je žalobca oprávnený priamo sa domáhať zrušenia uvedenej prílohy (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2006, Agne-Dapper a i./Parlament, Rada, Komisia, Dvor audítorov a EHSV, T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 58).

35      Podľa článku 241 ES má však žalobca možnosť dovolávať sa prostredníctvom námietky nezákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva, ktoré sa ho osobne netýkajú, najmä služobného poriadku, a to ako úradník. Podľa Súdneho dvora je táto možnosť podmienkou dodržiavania práva na účinnú súdnu ochranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 40). Práve preto nemožno vyžadovať splnenie požiadavky priameho a osobného vzťahu medzi žalobcom a všeobecne platným aktom, ktorý napáda, v rámci incidenčného návrhu podaného na základe článku 241 ES.

36      Prípustnosť spochybnenia všeobecne platného aktu Spoločenstva v rámci incidenčného konania sa viaže len na dvojitú podmienku, že individuálny napadnutý akt bol prijatý priamo na základe všeobecne platného aktu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2000, Rada/Chvatal a i., C‑432/98 P a C‑433/98 P, Zb. s. I‑8535, bod 33), a že žalobca má záujem napadnúť individuálne rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby vo veci samej (rozsudok Agne-Dapper a i./Parlament, Rada, Komisia, Dvor audítorov a EHSV, už citovaný, body 42 a 43).

37      V prejednávanej veci pritom nie je spochybnené to, že o zvýšení sadzby príspevku na dôchodky uvedenej na výplatnej páske žalobcu za január 2005 sa rozhodlo priamo na základe prílohy XII služobného poriadku, a ani to, že žalobca má záujem žiadať zrušenie tohto zvýšenia.

38      V druhom rade z ustálenej judikatúry vyplýva, že žalobca nie je oprávnený konať v záujme samotného práva alebo inštitúcií a na podporu svojej žaloby o neplatnosť sa môže dovolávať len výhrad, ktoré sa ho osobne týkajú (rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, Zb. s. 2105, bod 14). Túto požiadavku však nemožno chápať tak, že znamená, že súd Spoločenstva uzná prípustnosť výhrady len pod podmienkou, že sa viaže na osobnú situáciu samotného žalobcu. Tak ako je žaloba prípustná len vtedy, ak má žalobca osobný záujem na zrušení aktu, ktorý napáda (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 44, a a contrario uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. januára 2000, Cuenda Guijarro a i./Rada, T‑179/98, Zb. VS. s. I‑A‑1 a II‑1, bod 60), výhrady žalobcu sú prípustné len vtedy, ak sú spôsobilé vyvolať neplatnosť, z ktorej môže žalobca vyvodiť prospech, teda na ktorej má osobný záujem (rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1973, Marcato/Komisia, 37/72, Zb. s. 361, bod 7, a zo 16. decembra 1976, Perinciolo/Rada, 124/75, Zb. s. 1953, bod 26). Obdobne námietka nezákonnosti je prípustná len vtedy, ak je jej uplatnenie spôsobilé priniesť prospech tomu účastníkovi konania, ktorý ju podal (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 132).

39      Súdny dvor teda rozhodol, že úradník Rady nemal záujem sťažovať sa na to, že o voľnom mieste neboli informovaní zamestnanci iných inštitúcií ako Rady, keďže išlo o opomenutie, ktoré mu nespôsobilo ujmu (rozsudok Schloh/Rada, už citovaný, body 13 a 14). Súd prvého stupňa takisto v už citovanom rozsudku Campoli/Komisia (bod 133) rozhodol, že výhrada predložená v rámci námietky nezákonnosti namierenej proti článku 20 prílohy XIII služobného poriadku je neprípustná, keďže žalobca nepreukázal, že by mohol mať finančný prospech z rozsudku uvedeného súdu, ktorým sa vyhlasuje za nezákonný opravný koeficient vzťahujúci sa na dôchodky minimálne vo výške 100 % pre členské štáty, v ktorých sú nižšie životné náklady.

40      V prejednávanom spore je pravda, že žalobné dôvody uvádzané žalobcom na podporu námietky nezákonnosti prílohy XII služobného poriadku sa nevzťahujú na jeho osobnú situáciu. Všetky sú však založené na nedostatkoch, ktoré mu môžu spôsobiť škodu. Dotknutá osoba má totiž záujem domáhať sa v rámci incidenčného konania toho, že uvedená príloha nebola prijatá v súlade s pravidlami konzultácie, ktoré stanovila Rada, ďalej že metóda výpočtu jeho príspevku na dôchodky je zjavne nesprávna a neprimeraná na dosiahnutie cieľa poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia, alebo je výsledkom zneužitia právomoci, a že legitímnu dôveru v dodržiavanie pravidiel financovania uvedeného systému je potrebné riadne chrániť.

41      Takže skutočnosť, že výhrady formulované žalobcom sa opierajú o inštitucionálne, politické a odborové úvahy a že sa nevzťahujú na jeho osobnú situáciu, nie je spôsobilá preukázať, že tieto výhrady sú neprípustné.

42      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že námietka prekážky konania vznesená Komisiou musí byť zamietnutá.

2.     O veci samej

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení konzultačného konania

 Tvrdenia účastníkov konania

43      Žalobca vo svojej žalobe (v bode 31 a v poznámke pod čiarou 9) tvrdí, že konanie o prijatí reformy dôchodkového systému Spoločenstva má nedostatky, keďže konzultácia stanovená rozhodnutím z 23. júna 1981 na základe formálneho návrhu Komisie sa neuskutočnila.

44      Podľa tvrdení Parlamentu v jeho vyjadrení k žalobe žalobca nepredložil dôkaz o tom, že konzultačný výbor mohol byť požiadaný o stanovisko len na základe formálneho návrhu Komisie podaného Rade. Rozhodnutie z 23. júna 1981 sa vôbec o tejto požiadavke nezmieňuje.

45      Žalobca vo svojej replike opäť opakuje, že príloha XII služobného poriadku bola prijatá v rozpore s konzultačným konaním stanoveným rozhodnutím z 23. júna 1981. Aj keď mal totiž konzultačný výbor prerokovať každý návrh Komisie podaný Rade, podľa článku 3 rozhodnutia z 23. júna 1981 bol konzultačný výbor požiadaný o stanovisko len vo vzťahu k pôvodnému návrhu prílohy XII predloženému Komisiou, a nie vo vzťahu k druhému návrhu Komisie, ktorý zohľadnil usmernenia Rady z 19. mája 2003 (kompromis gréckeho predsedníctva). Konzultačný výbor bol priamo Radou požiadaný o stanovisko ku kompromisu uvedeného predsedníctva. Keďže Komisia predložila svoj pozmenený návrh až v novembri 2003, konečné znenie prílohy XII nebolo predložené konzultačnému výboru Komisiou, a preto nebolo schválené organizáciami zastupujúcimi zamestnancov.

46      Rada vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania zdôrazňuje, že ako orgán Spoločenstva, ktorý je oprávnený zmeniť a doplniť služobný poriadok, prijala nariadenie č. 723/2004 na návrh Komisie, ako bol zmenený a doplnený dokumentom KOM(2003) 721 z 18. novembra 2003 a po porade s dotknutými inštitúciami v súlade s článkom 283 ES. Okrem toho Rada pripomína, že pôvodný návrh Komisie z 26. novembra 2002 už obsahoval novú prílohu XII služobného poriadku, ktorá stanovila metódu na zabezpečenie rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia. Z dôvodov naliehavosti Komisia nezahrnula do pôvodného návrhu podrobnosti týkajúce sa metódy výpočtu. Po rokovaniach však bola táto metóda predložená v druhom návrhu Komisie z 18. novembra 2003. Príloha XII služobného poriadku teda bola prijatá na základe formálneho návrhu Komisie po formálnej konzultácii s konzultačným výborom. Odôvodnenie č. 38 nariadenia č. 723/2004 potvrdzuje prijatie nových pravidiel „organizáciami zastupujúcimi zamestnancov, s ktorými sa uskutočnili konzultácie v rámci konzultačného výboru zriadeného rozhodnutím… z 23. júna 1981“.

47      Vo svojej duplike Parlament uvádza, že žalobný dôvod založený na porušení konzultačného konania žalobca formálne uviedol až v štádiu repliky, a preto musí byť tento žalobný dôvod vyhlásený za neprípustný. Subsidiárne Parlament pripomína, že nedostatok konania má za následok zrušenie rozhodnutia alebo jeho časti len v prípade, ak je preukázané, že v prípade neexistencie tohto nedostatku by napadnuté rozhodnutie malo iný obsah. V prejednávanej veci však žalobca nepredložil nijaký argument, na základe ktorého by si bolo možné myslieť, že ak by konzultačný výbor formálne prerokoval druhý návrh nariadenia z 18. novembra 2003, obsah prílohy XII služobného poriadku by bol iný. Nakoniec rozhodnutie z 23. júna 1981 neuložilo povinnosť zabezpečiť pod sankciou neplatnosti prijatého nariadenia, aby konzultačný výbor prerokoval pozmeňujúci návrh nariadenia.

48      Nakoniec podľa stanoviska vyjadreného Komisiou na pojednávaní žalobca nemá nijaký osobný záujem na spochybnení riadneho priebehu konzultačného konania, a preto je táto výhrada neprípustná.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

49      Zo spisových dokumentov vyplýva, že prvý návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev bol predložený Komisiou v apríli 2002. Tento návrh nepredpokladal významnú zmenu systému dôchodkového zabezpečenia. Rozhodnutím z 19. mája 2003 Rada stanovila usmernenia reformy systému dôchodkového zabezpečenia a rozhodla spojiť túto reformu s reformou služobného poriadku. Konzultačné konanie prebiehalo od júna do septembra 2003 na základe prvého návrhu Komisie a usmernení Rady. Dňa 18. novembra 2003 Komisia predložila druhý návrh nariadenia Rady, ktorý zohľadňoval usmernenia vydané Radou 19. mája 2003 a výsledky konzultačného konania.

50      Argumentácia žalobcu týkajúca sa nedostatkov konzultačného konania sa delí na dve časti. Prvá časť je založená na tom, že v rozpore s ustanoveniami rozhodnutia z 23. júna 1981 sa konzultácia neuskutočnila na základe formálneho návrhu Komisie, ale na podnet Rady a na základe textu vypracovaného priamo Radou. Podľa druhej časti druhý návrh Komisie, ktorý zahŕňa novú verziu prílohy XII služobného poriadku, nebol predložený konzultačnému výboru.

51      V prvom rade, podľa ustanovení bodu I 3 rozhodnutia z 23. júna 1981 možno konzultačné konanie uplatňovať len na návrhy predložené Rade Komisiou týkajúce sa zmeny a doplnenia služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstva, alebo uplatňovania ustanovení uvedeného služobného poriadku alebo systému odmeňovania a dôchodkov. Tieto ustanovenia podriaďujú organizáciu konzultačného konania dvom kumulatívnym podmienkam, teda návrhu Komisie podanému Rade v stanovenej veci a žiadosti člena konzultačného výboru. Naopak tieto ustanovenia nemajú za cieľ zakázať konzultačnému výboru, čo by bolo v rozpore s cieľom konania, rozšíriť konzultáciu o iné časti ako tie, ktoré sú obsiahnuté v návrhu Komisie a zohľadniť všetky relevantné skutočnosti predložené odborovými a profesijnými organizáciami, členskými štátmi alebo inštitúciami s ohľadom na zabezpečenie jeho úlohy tripartitnej konzultácie. V dôsledku toho rozhodnutie z 23. júna 1981 nebráni, v rozpore, s tým čo tvrdí žalobca v prvej časti svojej argumentácie, tomu, aby konzultačný výbor skúmal, ako v prejednávanej veci, zmeny a doplnenia, ktorých začlenenie do prvého návrhu zamýšľa Rada navrhnúť Komisii.

52      V druhom rade, ako už bolo pripomenuté, sa konzultačné konanie uplatňuje na návrhy Komisie, len ak o to požiada člen konzultačného výboru. Toto ustanovenie má zabrániť tomu, aby sa konzultačné konanie konalo, ak sa nezdá byť užitočné tým, ktorí sú zodpovední za jeho vedenie. Uvedené ustanovenie môže hlavne umožniť konzultačnému výboru neskúmať pozmeňujúce návrhy Komisie, ak už bol prvý návrh predmetom konzultácie, ktorá sa považuje za dostatočnú.

53      V prejednávanej veci Rada na pojednávaní uvádzala bez toho, aby to bolo spochybnené, že ani jeden člen konzultačného výboru nepožiadal o uplatňovanie konzultačného konania na druhý pozmeňujúci návrh Komisie predložený 18. novembra 2003. Preto neexistuje žiadna právna povinnosť začať konzultačné konanie o tomto návrhu, v rozpore s tým, čo predpokladá druhá časť argumentácie žalobcu.

54      V poslednom rade podľa ustálenej judikatúry procesný nedostatok môže viesť k zrušeniu normatívneho aktu alebo jeho časti len vtedy, ak je preukázané, že v prípade neexistencie tohto nedostatku by uvedený akt mal iný obsah (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T‑24/01, Zb. VS. s. I‑A‑79 a II‑423, bod 53).

55      Zo spisových dokumentov však nevyplýva, že skutočnosť, že druhý návrh Komisie z 18. novembra 2003 nebol predložený na konzultáciu, mohla mať vplyv na obsah prílohy XII služobného poriadku. Keď totiž žalobca na pojednávaní uviedol, že konzultácia sa nemohla týkať novej verzie prílohy XII formalizovanej v druhom návrhu Komisie, neuviedol presne skutočnosti, ktoré boli takto vyňaté z konzultácie. Naopak z bodu 18 výsledkov konzultačného výboru, ktoré oznámila Rada Súdu pre verejnú službu faxom z 8. decembra 2006 v odpovedi na písomné otázky tohto Súdu z 26. októbra 2006, vyplýva, že konzultačný výbor schválil poistno-matematickú metódu nakoniec zapísanú v prílohe XII služobného poriadku, a to metódu vyplývajúcu zo štúdie Eurostatu zo septembra 2003, upravenú v troch bodoch. Ako pripomenula Rada na pojednávaní, väčšina odborových organizácií dala najavo svoj súhlas s reformou.

56      Z tohto vyplýva, že sa nepreukázalo, že keby sa na druhý návrh Komisie uplatnilo konzultačné konanie, mala by príloha XII služobného poriadku iný obsah. Preto, aj keby sa na prílohu XII služobného poriadku v tomto ohľade vzťahoval procesný nedostatok, nemohol by v žiadnom prípade viesť k zrušeniu uvedenej prílohy.

57      Z predchádzajúceho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení konzultačného konania musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti.

 O druhom a treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a porušení zásady proporcionality

58      V prejednávanej veci je pre úzku súvislosť medzi týmito dvoma výhradami potrebné skúmať ich spoločne.

 Tvrdenia účastníkov konania

59      V prvom rade, pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, tento nedostatok mal podľa žalobcu vplyv na voľbu uskutočnenú v článku 10 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku vypočítať reálnu priemernú úrokovú sadzbu za dvanásť rokov predchádzajúcich bežnému roku. Pri poistno-matematickom hodnotení uskutočnenom v roku 2003 je to totiž práve obdobie dvadsiatich rokov predchádzajúcich bežnému roku, na ktorom sa zhodol Eurostat a skupina národných odborníkov. Referenčné obdobie dvanásť rokov bolo prijaté preto, aby mohol výpočet viesť k vyššej sadzbe príspevku úradníkov. Žalobca uvádza, že zápisnica zo schôdze, ktorá sa konala 7. júna 2004, na ktorej sa zišla skupina odborníkov poverených podľa článku 13 ods. 4 prílohy XII služobného poriadku, aby pomáhala Eurostatu v jeho úlohe technického vykonania uvedenej prílohy (ďalej len „pracovná skupina podľa ‚článku 83‘“), uvádza, že referenčné obdobie dvadsiatich rokov odporúčané v poistno-matematickej štúdii uskutočnenej spoločnosťou KPMG v roku 1998 a potvrdenej správou Eurostatu v roku 2003 v súlade s medzinárodnými účtovnými normami IAS č. 19 bolo po politických rokovaniach nahradené referenčným obdobím dvanástich rokov. Tento parameter teda nebol zvolený preto, aby zaistil poistno-matematickú rovnováhu systému. Preto je úlohou Parlamentu alebo Rady vysvetliť dôvody tejto voľby.

60      Parlament uvádza, že žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nebol uvedený v sťažnosti a že je z tohto dôvodu neprípustný. Vo veci samej s ohľadom na voľnú úvahu, ktorou disponuje Rada ako zákonodarca v oblasti ustanovení služobného poriadku, môže súd posudzovať jedine zjavne nesprávne posúdenie a voľba referenčného obdobia dvanástich rokov nepredstavuje takéto posúdenie. Nezávislý odborník poistno-matematická poradenská spoločnosť Ernst & Young okrem toho potvrdila význam a spoľahlivosť použitých poistno-matematických postupov a predpokladov.

61      Rada vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania zdôrazňuje, že ak je pravda, že skrátenie referenčného obdobia z dvadsať na dvanásť rokov sa odzrkadlilo v znížení diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom hodnotení k 31. decembru 2003 (3,9 % namiesto 4,7 %) a že toto zníženie diskontnej sadzby čiastočne vysvetľuje zvýšenie sadzby príspevku (na 10,43 %, pred uplatňovaním pravidla maximálnej výšky na 9,75 % uvedeného v článku 2 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku), toto zistenie neumožňuje vyvodiť záver, že prijaté opatrenie nie je primerané na zaručenie poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia.

62      Rada pripúšťa, že skrátenie počtu rokov, na ktoré sa prihliada pri výpočte reálnej úrokovej sadzby, ju robí, a s ňou aj sadzbu príspevku, nestálou, ale tvrdí, že táto voľba nemá vplyv na dlhodobú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia a úrokové sadzby sú každý rok prepočítané, čo umožňuje ročne prispôsobiť sadzby príspevku s cieľom zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu. Nemožno tvrdiť, že priemerná reálna úroková sadzba vypočítaná za dvanásť rokov bude v budúcnosti systematicky nižšia ako priemerná reálna úroková sadzba vypočítaná za dvadsať rokov. Rada navyše naznačuje, že obdobie dvanástich rokov bolo takisto potvrdené na účely stanovenia všeobecnej sadzby zvýšenia platov, na ktoré sa má prihliadať pri matematicko-poistných výpočtoch v článku 4 ods. 6 prílohy XII služobného poriadku.

63      Úvahy o poistno-matematickej rovnováhe predpokladali dlhodobú víziu. Nemožno vyvodiť záver, že ustanovenia prílohy XII služobného poriadku nie sú primerané len na základe skutočnosti, že poistno-matematické výpočty sa v danom roku prejavili zvýšením sadzby príspevkov na dôchodky.

64      V druhom rade, pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality, podľa žalobcu z toho vyplýva, že zvýšenie sumy príspevku úradníkov do systému dôchodkového zabezpečenia nie je ani nevyhnutné, ani primerané na zabezpečenie poistno-matematickej rovnováhy. Vo svetle skutočností, ktorými disponoval zákonodarca, najmä vo svetle správy Eurostatu zo septembra 2003, sa zvýšenie sadzby príspevku zdá zjavne neprimerané. Uvedená správa Eurostatu preukázala, že zvýšenie sadzby príspevku na 8,7 % bolo dostatočné na zabezpečenie poistno-matematickej rovnováhy. Žalobca tvrdí, že je to práve voľba zachovať obdobie dvanástich rokov na výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby prednostne pred obdobím dvadsiatich rokov, ktorá viedla k vypočítaniu čistej vyššej sadzby príspevku. Podľa správy poistno-matematickej spoločnosti EIS Belgium, ktorú dal vyhotoviť žalobca, bolo teda toto obdobie dvanástich rokov menej primerané.

65      Parlament sa domnieva, že žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality treba vyhlásiť za neprípustný v rozsahu, v akom nebol výslovne predložený v predchádzajúcej sťažnosti a v rozsahu, v akom táto sťažnosť neobsahovala žiadnu skutočnosť, z ktorej by mohol Parlament vyvodiť, že žalobca mal v úmysle dovolávať sa tohto žalobného dôvodu.

66      Subsidiárne Parlament pripomína, že podľa judikatúry zákonodarca disponuje v ekonomickej oblasti širokou mierou voľnej úvahy. Táto judikatúra sa rovnako vzťahuje na oblasť služobného poriadku, pokiaľ ide o posúdenie poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia. V dôsledku toho by jedine zjavná neprimeranosť opatrenia vydaného v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie zamýšľajú sledovať, mohla mať vplyv na zákonnosť takéhoto opatrenia. Takže metóda prílohy XII služobného poriadku a jej parametre, najmä stanovenie dvanástich rokov ako referenčného obdobia pre výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby, nie je zjavne neprimeraná s ohľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, a to zabezpečenie poistno-matematickej rovnováhy.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

–       O rozsahu preskúmania ustanovení prílohy XII služobného poriadku vykonávaného súdom

67      Súd Spoločenstva v zásade vykonáva úplné preskúmanie vecnej zákonnosti samotného aktu, a to preskúmanie, ktoré sa týka tak skutkových a právnych dôvodov, ako aj jeho obsahu. V tomto prípade súd Spoločenstva skúma najmä platnosť skutkových posúdení vykonaných autorom aktu.

68      Napriek tomu v oblastiach, ktoré predpokladajú komplexné posúdenie najmä ekonomických situácií (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑150/94, Zb. s. I‑7235, bod 54) alebo štatistických metód (pozri vo vzťahu k úprave opravných koeficientov odmien rozsudky Súdu prvého stupňa z 8. novembra 2000, Bareyt a i./Komisia, T‑158/98, Zb. VS. s. I‑A‑235 a II‑1085, bod 57, a z 25. septembra 2002, Ajour a i./Komisia, T‑201/00 a T‑384/00, Zb. VS. s. I‑A‑167 a II‑885, bod 48), ako aj vo výkone politických úloh zverených Zmluvami (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb. s. I‑7285, bod 96; rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T‑125/96 a T‑152/96, Zb. s. II‑3427, bod 74), priznáva súd Spoločenstva inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy.

69      Preto sa pri preskúmaní výkonu takejto právomoci musí súd obmedziť na skúmanie, či akt, ktorý posudzuje, nevyplýva zo zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci, alebo, či inštitúcia zjavne neprekročila hranice svojej voľnej úvahy (pozri rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 5; zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 40, a z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C‑120/99, Zb. s. I‑7997, body 44 a 45).

70      V prejednávanej veci poistno-matematická rovnováha systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva, ktorého podrobnosti vymedzuje príloha XII služobného poriadku, predpokladá zohľadnenie ekonomických vývojov a finančných zmien z dlhodobého hľadiska a vyžaduje komplexné štatistické výpočty. Práve z tohto dôvodu disponuje zákonodarca Spoločenstva širokou mierou voľnej úvahy pri prijímaní úpravy podmienok poistno-matematickej rovnováhy tohto systému dôchodkového zabezpečenia. Súd prvého stupňa navyše rozhodol, že Rada na účely úpravy nového systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré jej Zmluva zverila (rozsudok Campoli/Komisia, už citovaný, body 143 a 144).

71      Z predchádzajúceho vyplýva, že Súd pre verejnú službu vykonáva vo vzťahu k ustanoveniam prílohy XII služobného poriadku, ktoré žalobca spochybňuje prostredníctvom námietky, a to najmä vo vzťahu k ustanoveniam článku 10 ods. 2, výlučne preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia.

72      V súlade so zásadou proporcionality podlieha zákonnosť právnej úpravy Spoločenstva aj podmienke, že prostriedky, ktoré využíva, sú vhodné na uskutočnenie cieľa, ktorý predmetná úprava legitímne sleduje, a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, pričom ak si možno vybrať medzi viacerými primeranými opatreniami, v zásade je potrebné použiť najmenej obmedzujúce (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, Zb. s. II‑427, bod 69 a citovaná judikatúra).

73      Podľa ustálenej judikatúry, ak však ide o oblasť, v ktorej ako v prejednávanej veci zákonodarca Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu zveruje Zmluva, kontrola proporcionality sa obmedzí výlučne na skúmanie zjavnej neprimeranosti predmetného opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý je príslušná inštitúcia povinná sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Rada, už citovaný, body 44 a 45; rozsudky NMB France a i./Komisia, už citovaný, bod 70, a Campoli/Komisia, už citovaný, bod 143).

74      S ohľadom na obmedzené súdne preskúmanie predmetných zákonných ustanovení mala Komisia na pojednávaní obavy v súvislosti s presnosťou a odbornosťou písomných otázok, ako aj s rozsahom žiadostí o dôkazy odoslaných Súdom pre verejnú službu účastníkom konania a vedľajším účastníkom konania a zdôraznila, že žalobca opomenul predložiť dôkaz, ktorý mu prináleží predložiť o tom, že v prejednávanej veci bolo zákonodarcom Spoločenstva porušené ustanovenie s vyššiu právnou silou. Podľa uvedenej inštitúcie môžu opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, o ktorých rozhodol Súd pre verejnú službu, dokonca porušovať zásadu rešpektovania práv na obranu, pričom sám Súd pre verejnú službu sa vystavuje nebezpečenstvu vypracovania riešenia sporu, ktoré sa vymyká z rámca tvrdení účastníkov konania.

75       V tejto veci nemožno takéto tvrdenia uznať. Keď má totiž takéto súdne preskúmanie v prejednávanej veci obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby bola Rada, autor predmetného aktu, schopná súdu Spoločenstva preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu jej voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať (rozsudok zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, už citovaný, bod 122).

76      Z toho vyplýva, že Rada musí byť prinajmenšom schopná jasným a jednoznačným spôsobom zabezpečiť a predložiť východiskové údaje, ktoré sa musia zohľadniť pri odôvodnení napadnutých opatrení tohto aktu a od ktorých závisí výkon jej voľnej úvahy (rozsudok zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, už citovaný, bod 123).

77      Žalobca pritom na podporu žalobných dôvodov založených na zjavne nesprávnom posúdení a na porušení zásady proporcionality poskytol dostatočne presné, objektívne a súhlasné nepriame dôkazy, ktoré boli dôvodom na to, aby sa Súd pre verejnú službu priamo zúčastnil vyhľadávania dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, bod 113), s cieľom preveriť, či Rada zjavne nesprávne a neprimerane nepoužila svoju širokú mieru voľnej úvahy.

78      Žalobca podložil svoju argumentáciu početnými dôkazmi, celkovo 47 dôkazmi pripojenými k rôznym vyjadreniami, a dal vypracovať poistno-matematickej spoločnosti EIS Belgium porovnávaciu štúdiu poistno-matematických metód, ktoré sa používajú v správach Eurostatu zo septembra 2003 a septembra 2004. Súdu pre verejnú službu predložil maximálny počet dôkazov, a dokonca dokument, ktorý nebol oprávnený predložiť, a ktorý Súd pre verejnú službu vyňal zo spisu uznesením z 20. júna 2006.

79      Naproti tomu inštitúcie spontánne predložili len málo alebo žiadne dokumenty: Parlament nepredložil žiadnu prílohu a Rada k svojmu vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania pripojila dva dokumenty.

80      Dve alebo tri poistno-matematické štúdie, na základe ktorých bola vypracovaná reforma systému dôchodkového zabezpečenia, teda štúdia uskutočnená spoločnosťou KPMG z decembra 1998 a štúdia uskutočnená poistno-matematickou spoločnosťou Watson Wyatt Brans & Co z decembra 2002, sa však nenachádzajú v spise, aj keď boli viackrát spomínané účastníkmi konania a demonštratívne citované Radou v jej vyjadrení vedľajšieho účastníka konania. Obdobne účastníci konania diskutovali o povinnostiach vyplývajúcich pre Radu z rozhodnutia z 23. júna 1981 a z medzinárodnej účtovnej normy IAS č. 19 bez oznámenia týchto textov. Súd pre verejnú službu preto požiadal o to, aby boli tieto dokumenty vložené do spisu.

81      Navyše, keďže ani Parlament, ani Rada vo svojich vyjadreniach neuviedli dôvody, pre ktoré bolo referenčné obdobie dvanástich rokov zvolené zákonodarcom a odvolaním sa iba na širokú mieru voľnej úvahy Rady, Súd pre verejnú službu sa domnieval, že je jeho úlohou hľadať tieto dôvody v prípravných prácach k prílohe XII služobného poriadku a na základe toho žiadať ich oznámenie, aby si mohol byť plne vedomý dôvodnosti výhrad založených na zjavne nesprávnej a neprimeranej povahe voľby tohto referenčného obdobia.

82      Navyše skutočnosť, že sa Súd pre verejnú službu v domnienke, že mu niektoré body neboli dostatočne objasnené, rozhodol v záujme riadneho výkonu spravodlivosti obrátiť sa na Parlament a Radu s viacerými písomnými otázkami, nemožno považovať za nezlučiteľnú s právami na obranu.

83      Nakoniec z tých istých dôvodov považoval Súd pre verejnú službu za nevyhnutné s ohľadom na úlohu Komisie a obzvlášť Eurostatu obrátiť sa pri vypracovaní prílohy XII služobného poriadku s otázkami aj na túto inštitúciu.

–       O referenčnom období dvanástich rokov

84      Ako vyplýva zo spoločných ustanovení článku 83a ods. 1 služobného poriadku a článku 4 ods. 1 prílohy XII uvedeného služobného poriadku, cieľom metódy výpočtu vyjadrenej v tejto prílohe je zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva. Podľa článku 1 ods. 1 a článku 5 prílohy XII služobného poriadku musí byť sadzba príspevku úradníkov stanovená v dostatočnej výške, aby mohla financovať tretinu nákladov systému vypočítaných na poistno-matematickom základe.

85      Na rozdiel od tzv. systémov „rozdelenia“, ktorého rovnováha definovaná rozpočtom je dosiahnutá, ak súčet zdrojov vytvorených príspevkami zaplatenými zamestnávateľom a zamestnancami v priebehu roka pokrýva súčet dávok vyplatených v tomto istom roku dôchodcom, dôchodkový systém Spoločenstva je v poistno-matematickom význame prílohy XII služobného poriadku v rovnováhe, ak výška príspevkov, ktoré každý rok zaplatia aktívni úradníci, umožňuje financovať budúcu sumu práv, ktoré títo úradníci nadobudli v priebehu toho istého roka. Na rozdiel od rozpočtového prístupu poistno-matematický prístup teda predpokladá financovanie systému dôchodkového zabezpečenia z dlhodobého hľadiska. Článok 83 ods. 2 služobného poriadku stanovuje, že úradníci prispievajú na financovanie systému dôchodkového zabezpečenia jednou tretinou, pričom dve ďalšie tretiny sú financované inštitúciami.

86      Príloha XII služobného poriadku používa tzv. metódu „premietnutia jednotky úveru“, ktorá je odporúčaná medzinárodnými účtovnými normami IAS č. 19. Podľa tejto metódy suma poistno-matematických hodnôt práv na dôchodok nadobudnutých všetkými aktívnymi prispievateľmi počas jedného roka, nazývaná poistnými matematikmi náklady na službu, je prenesená do ročného súčtu ich základného platu. Sadzba príspevku úradníkov sa rovná tretine tohto výnosu s ohľadom na stupnicu financovania, ktorá vyplýva z článku 83 ods. 2 služobného poriadku. Výpočet nákladov na službu vyžaduje poistno-matematické predpoklady, teda odhady budúcej hodnoty viacerých parametrov (úrokové sadzby, úmrtnosť, platový postup, atď.). Na účely zohľadnenia skutočne zaznamenaných hodnôt dodržiavanie poistno-matematickej rovnováhy vyžaduje periodickú úpravu týchto predpokladov, ktorých vykonávanie stanovuje článok 1 ods. 2 prílohy XII.

87      Ako spoločne zdôraznili účastníci konania a vedľajší účastníci konania, sadzba príspevku na dôchodky je obzvlášť citlivá na zmeny reálnej úrokovej sadzby zachovanej pre poistno-matematické výpočty. Zohľadnenie nízkej reálnej úrokovej sadzby vedie k zvýšeniu sadzby príspevku na dôchodky. Naopak zachovávanie vyššej úrokovej sadzby na účely poistno-matematického výpočtu má za následok značné zníženie sadzby príspevku. S ohľadom na túto citlivosť sadzby príspevku na zmeny reálnej úrokovej miery a s cieľom vyhnúť sa častým úpravám a brutálnym zmenám sadzby príspevku poistní matematici odporúčajú používanie priemernej reálnej úrokovej sadzby vypočítanej na dlhé obdobie.

88      Takže článok 10 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku vymedzuje úrokovú sadzbu, na ktorú sa má prihliadať pri poistno-matematickom výpočte, ako priemer priemerných reálnych úrokových sadzieb za dvanásť rokov predchádzajúcich bežnému roku.

89      Žalobca spochybňuje voľbu tohto obdobia. Správne uvádza, že všetky poistno-matematické štúdie, ktorými disponuje Rada na účely prijatia metódy prílohy XII služobného poriadku, uvádzali dlhšie obdobie dvadsiatich rokov pre výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby. To je totiž prípad štúdie spoločnosti KPMG z decembra 1998, štúdie poistno-matematickej spoločnosti Watson Wyatt Brans & Co z decembra 2002 a aj správy Eurostatu zo septembra 2003. Takže sa zdá, že príloha XII služobného poriadku sa v tomto bode odchyľuje od obvyklej praxe poistných matematikov.

90      Ďalej, opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadené Súdom pre verejnú službu umožnili preukázať, že Rada pri prijímaní prílohy XII služobného poriadku nedisponovala žiadnou poistno-matematickou štúdiou systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva, ktorá vychádzala z obdobia dvanástich rokov. Naopak, zo zápisnice zo schôdze pracovnej skupiny podľa „článku 83“ zo 7. júna 2004, pripojenej k replike, vyplýva, že obdobie bolo znížené z dvadsať na dvanásť rokov „po politických rokovaniach“.

91      Rada sa vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania dovolávala toho, že voľba obdobia dvanástich rokov patrí do jej širokej miery voľnej úvahy, a potom v odpovedi na písomnú otázku Súdu pre verejnú službu vysvetlila dôvody, pre ktoré sa odchýlila od poistno-matematického postupu, ktorý sledovali tri štúdie, ktoré mala k dispozícii: voľba obdobia dvanástich rokov je výsledkom kompromisu, ktorý schválili organizácie zastupujúce zamestnancov medzi obdobím dvadsiatich rokov navrhovaným Komisiou a obdobím piatich rokov, ktoré si želali niektoré členské štáty.

92      Spisové dokumenty a obzvlášť „non-paper“ predsedníctva COREPERu z 23. septembra 2003, ktorý bol vypracovaný Radou v odpovedi na žiadosť o dôkazy zaslanú Súdom pre verejnú službu, umožňujú doplniť tieto vysvetlenia. Keďže ročné úrokové miery boli obzvlášť nízke v priebehu rokov predchádzajúcich roku 2004, priemerná reálna úroková sadzba by bola o niečo vyššia, ak by bola vypočítaná na základe krátkeho obdobia predchádzajúceho uvedenému roku. V rozsahu, v akom táto sadzba slúži na výpočet budúcej hodnoty príspevkov zaplatených úradníkmi počas bežného roka, čím je táto sadzba nižšia, tým vyššie musia byť príspevky úradníkov, aby sa zabezpečila poistno-matematická rovnováha systému. Takže z „non-paper“ z 23. septembra 2003 vyplýva, že ak zostanú všetky ďalšie parametre rovnaké, voľba obdobia piatich rokov pre výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby by viedla k sadzbe príspevku 12,4 % od 1. januára 2004 namiesto 8,9 %, ak by bolo zachované obdobie dvadsiatich rokov. Z tohto porovnania vyplýva, že o skrátení referenčného obdobia naposledy zníženého na dvanásť rokov bolo rozhodnuté s ohľadom na významnejšie okamžité dosiahnutie posilňovania sadzby príspevku úradníkov.

93      Na základe tohto zistenia nemožno považovať obdobie dvanástich rokov za zjavne nesprávny a zjavne neprimeraný parameter na účely poistno-matematického výpočtu.

94      Totiž, po prvé, ak poistní matematici vychádzajú skôr z obdobia dvadsiatich rokov, ich postup nemá hodnotu záväznej normy. Obzvlášť medzinárodné účtovné normy IAS č. 19, na ktoré sa odvoláva žalobca a ktoré nie sú pre zákonodarcu Spoločenstva záväzné, neodporúčajú vyrovnanie priemernej reálnej úrokovej sadzby vo vzťahu k stanovenému obdobiu.

95      Po druhé, ako bolo vysvetlené v bode 87 tohto rozsudku, účelom výpočtu priemeru úrokových sadzieb vo vymedzenom období predchádzajúcom bežnému roku je vyhnúť sa tomu, aby sa sadzba príspevku menila každý rok v závislosti od ročnej úrokovej miery. Používanie priemeru z dvanástich rokov namiesto priemeru z dvadsiatich rokov však nespochybňuje poistno-matematickú rovnováhu.

96      Iste, sama Rada vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania priznáva, že zníženie počtu rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte priemernej reálnej úrokovej sadzby, ju, a s ňou aj sadzbu príspevku na dôchodky, robí „viac nestálou“. Keďže účelom referenčného obdobia je práve obmedziť nestálosť sadzby príspevku, obdobie dvadsiatich rokov sa zdá v dôsledku toho primeranejšie ako obdobie dvanástich rokov, ako zdôrazňuje poistno-matematická štúdia EIS Belgium, ktorú žalobca vložil do spisu.

97      Voľba referenčného obdobia dvanástich rokov však nemá vplyv na platnosť poistno-matematickej metódy vymedzenej Radou. Na jednej strane perspektívna hodnota priemernej reálnej úrokovej sadzby vypočítanej za uplynulé obdobie je v každom prípade približná bez ohľadu na dĺžku tohto obdobia. Na druhej strane, ako už bolo uvedené predtým, dĺžka referenčného obdobia nemôže ovplyvniť poistno-matematickú rovnováhu s výhradou, že parameter nemožno zmeniť na dlhé obdobie. Ako uviedol zamestnanec Eurostatu na pojednávaní, iba ak by bola v budúcnosti dĺžka tohto obdobia s ohľadom na vývoj úrokovej sadzby predĺžená alebo skrátená s cieľom zachovať nízku priemernú reálnu úrokovú sadzbu používanú v poistno-matematickom výpočte a v dôsledku toho vysokú sadzbu príspevku úradníkov, tak by bola objektívnosť metódy výpočtu spochybnená a cieľ zaručiť poistno-matematickú rovnováhu na transparentných a nepopierateľných základoch narušený.

98       Z predchádzajúceho vyplýva, že obdobie dvanástich rokov uvedené v článku 10 ods. 2 a v článku 4 ods. 6 prílohy XII služobného poriadku nie je zjavne nesprávne, ani zjavne neprimerané. Preto musia byť žalobné dôvody založené na tom, že poistno-matematická metóda prílohy XII služobného poriadku vychádza v tejto otázke zo zjavne nesprávneho posúdenia a porušenia zásady proporcionality, zamietnuté bez toho, aby bolo v dôsledku toho potrebné rozhodnúť o námietkach prekážok konania vznesených proti týmto žalobným dôvodom.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci

 Tvrdenia účastníkov konania

99      Žalobca vysvetľuje, že metóda výpočtu podľa prílohy XII služobného poriadku údajne vypracovaná s cieľom zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva bola v skutočnosti vypracovaná, aby odôvodnila zvýšenie sadzby príspevku úradníkov do systému dôchodkového zabezpečenia. Cieľom tohto zvýšenia je na jednej strane zaručiť, aby úradníci znášali deficit systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa nahromadil, pretože členské štáty dlhý čas neuhrádzali príspevky do systému, a na druhej strane zosúladiť systém Spoločenstva s vnútroštátnymi menej výhodnými systémami.

100    Príloha XII služobného poriadku je na jednej strane v rozpore s článkom 83 ods. 4 starého služobného poriadku, ktorý stanovuje, že príspevok úradníkov do systému možno zvýšiť len s cieľom zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia, a na druhej strane vyplýva zo zneužitia konania.

101     Členské štáty zamýšľali dosiahnuť, aby úradníci financovali deficit systému dôchodkového zabezpečenia, aj keď im ho nemožno pripísať. Existencia deficitu pred reformou služobného poriadku vyplývala zo správy generálneho spravodajcu rozpočtového výboru Parlamentu, pani Dührkop Dührkop, o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie v rozpočtovom období 1999 (ďalej len „správa Dührkop Dührkop“), ktorá vyčíslila tento deficit k 31. decembru 1997 na 14,3 miliardy eur. Táto správa skonštatovala, že až do roku 1997 členské štáty neuhrádzali alebo len čiastočne uhrádzali príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia prislúchajúce zamestnávateľovi. Až do roku 1982 nebol uhradený žiadny príspevok zamestnávateľa do systému dôchodkového zabezpečenia a od roku 1982 do roku 1998 bol tento príspevok uhrádzaný len čiastočne. Podľa správy Dührkop Dührkop „počet úradníkov Spoločenstva neprestal stúpať takou mierou ako rozšírenie právomocí Spoločenstva a rozšírenie Únie…, ‚biologická výkonnosť‘ systému bola až donedávna dostatočná na zachovanie rovnováhy systému, t. j. všetky dávky uhradené na základe dôchodkového systému neboli vyššie ako súčet príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov, a navyše až do roku 1982 mzdový príspevok rovnajúci sa tretine financovania sám stačil na pokrytie všetkých dávok uhradených na základe dôchodkového systému, v roku 1998 všetky uhradené dávky [presiahli] teoretický súčet… príspevkov úradníkov na dôchodok,… hypotetickej alebo nominálnej účasti zamestnávateľa a… prevodu práv na dôchodok nadobudnutých na základe vnútroštátnych systémov“.

102     Metóda vymedzená v prílohe XII služobného poriadku je výsledkom „politického obchodovania“, keďže viaceré členské štáty požadovali, aby prebytočné výdavky systému dôchodkového zabezpečenia znášali úradníci. Pôvodný návrh prílohy XII služobného poriadku predložený Rade Komisiou vyslovil len niekoľko veľkých zásad, avšak potom, čo sa konštatovalo, že metodológia stanovená v roku 2003 neslúži hlavnému cieľu zvýšiť sadzbu príspevku, rozhodlo sa o začlenení novej podrobnej metódy so svojvoľnými parametrami do uvedenej prílohy XII. Práve preto nebolo možné tieto zvýšenia sadzby príspevku úradníkov stanovené uvedeným služobným poriadkom vyvodiť zo štúdií vedených Eurostatom v roku 2003 podľa medzinárodných účtovných noriem IAS č. 19 a ich jediným účelom nebolo zaručiť poistno-matematickú rovnováhu systému.

103    Vo svojom vyjadrení k žalobe Parlament podotýka, že tvrdením, že príloha XII služobného poriadku je nezákonná, sa žalobca dovoláva žalobného dôvodu založeného na porušení Zmlúv alebo pravidla nadradeného ustanoveniam obsiahnutým v uvedenej prílohe XII. Žalobca však neupresnil, aké vyššie pravidlo v tejto prílohe bolo porušené. Ustanovenia článku 83 ods. 4 starého služobného poriadku totiž nemali vyššiu právnu silu ako nové ustanovenia prijaté Radou vo forme prílohy XII služobného poriadku. Keďže právny základ nie je určený, je žalobný dôvod neprípustný. Keby sa tento žalobný dôvod mal vykladať ako oznámenie zneužitia právomoci, Parlament zdôrazňuje, že nebol výslovne predložený v štádiu predchádzajúcej sťažnosti a že sa má zamietnuť ako neprípustný.

104    Vo veci samej Parlament uvádza, že zvýšenie sadzby príspevku úradníkov bolo nevyhnutné na zachovanie poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva. Toto zvýšenie, o ktorom rozhodla Rada, bol prijaté na základe návrhu Komisie založenom na správe o poistno-matematickom hodnotení systému dôchodkového zabezpečenia. Podľa tejto správy „na zabezpečenie rovnováhy dôchodkového systému sadzba príspevku potrebná na financovanie tretiny dávok stanovených dôchodkovým systémom Spoločenstva [je] 10,43 % základného platu“. Základom zvýšenia sadzby príspevku bola teda poistno-matematická štúdia uskutočnená v súlade so zásadami prílohy XII služobného poriadku a všeobecne akceptovanými poistno-matematickými postupmi.

105    Parlament nakoniec pripomína, že zneužitie právomoci existuje len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov zdá, že napadnutý akt bol prijatý s výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim zámerom dosiahnuť iné účely ako tie, ktoré boli vyjadrené. Žalobca pritom nepreukázal, že vyrovnanie rozpočtového deficitu systému dôchodkového zabezpečenia bolo výlučným alebo rozhodujúci zámerom prijatia prílohy XII služobného poriadku, ani to, že prijatie tejto prílohy zodpovedalo výlučnému alebo rozhodujúcemu zámeru zosúladiť smerom nadol dôchodkový systém Spoločenstva na účely jeho priblíženia vnútroštátnym systémom. V tomto ohľade Parlament tvrdí, že dokumenty predložené žalobcom nie sú dostatočnými nepriamymi dôkazmi, ktoré umožňujú s istotou preukázať, že príloha XII služobného poriadku sledovala iné ako vyjadrené ciele. Aj keby išlo o „politické obchodovanie“, ako tvrdí žalobca, čo však tak nebolo, rozhodujúcim zámerom prílohy XII služobného poriadku bolo stanoviť konanie, ktoré umožní zaručiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia.

106    Vo svojej replike sa žalobca domnieva, že vo svojej predchádzajúcej sťažnosti implicitne uvádzal zneužitie konania, aj keď jeho argumenty neboli formulované v striktných právnych pojmoch. Podľa judikatúry nemožno vyžadovať, aby boli výhrady uvádzané na podporu predchádzajúcej sťažnosti formulované v takýchto pojmoch.

107    Žalobca odkazuje na štúdiu, ktorú objednal v poistno-matematickej spoločnosti EIS Belgium, ktorá analyzovala zmenu poistno-matematickej metódy, ktorá prebehla medzi rokmi 2003 a 2004 a odchýlku od výsledkov získaných jednou alebo druhou metódou. Napriek návrhu žalobcu Parlament neposkytol žiadne vysvetlenie o dôvodoch tejto zmeny metódy. Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu požiadal o predloženie dokumentov, ktoré vysvetlia tento obrat.

108    V rozpore s tým, čo tvrdí Parlament, správa vypracovaná v roku 2004 poistnou‑matematickou spoločnosťou Ernst & Young na žiadosť Eurostatu nepotvrdzovala, že metóda uvedená v prílohe XII služobného poriadku je v súlade s poistno-matematickými postupmi. Táto správa spočívala len na overení poistno‑matematickej rovnováhy, ktorá je vymedzená v prílohe XII služobného poriadku, na základe informácií poskytnutých Eurostatom.

109    Žalobca popiera, že by mohol zákonodarca rozhodnúť na základe voľnej úvahy o metóde výpočtu poistno-matematickej rovnováhy. Keďže sa odvolával na poistno-matematickú rovnováhu, zákonodarca mal dodržiavať zásady používané špecialistami pre jej výpočet.

110    Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania Rada uvádza, že podrobnosti výpočtu uvedené v prílohe XII služobného poriadku, zodpovedali výlučne cieľu, ktorý je spoločný pre starý a nový služobný poriadok, zaručiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia.

111    Rada podporuje tvrdenia Parlamentu. Navyše sa domnieva, že s ohľadom na povahu systému dôchodkového zabezpečenia úradníkov Spoločenstva sú tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajnej nedostatočnosti príspevkov členských štátov nesprávne. V prípade určitého percenta súčtu dôchodkov nejde o „príspevky“ členských štátov, ako by to mohlo byť v prípade systému dôchodkových fondov. Naopak členské štáty majú povinnosť financovať rozpočet Spoločenstiev tak, aby mohol uvedený rozpočet zabezpečiť úhradu dôchodkov bez ohľadu na ich výšku.

112    Počas prijímania nariadenia č. 723/2004 sa Rada domnievala, že bolo potrebné do služobného poriadku začleniť metódu výpočtu zaručujúcu poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva. No s ohľadom na rôznorodosť ekonomických parametrov, na ktoré sa má prihliadať, Rada disponuje voľnou úvahou na vymedzenie tejto metódy. Teda žalobca nevysvetlil ako metóda stanovená v prílohe XII služobného poriadku prekročila túto voľnú úvahu, ani aké ustanovenie uvedenej prílohy XII bolo prijaté na účely použitia príspevkov úradníkov do systému dôchodkového zabezpečenia na iné účely ako zaručenie poistno-matematickej rovnováhy.

113    Žalobca nemá dôvod s odvolaním sa na správu Eurostatu zo septembra 2003, obzvlášť na štatistickú analýzu v jej bode 8.2.3.1, tvrdiť, že sadzba príspevku úradníkov, ktorá sa má uplatňovať s cieľom zaručiť poistno-matematickú rovnováhu, mala byť nižšia ako sadzba nakoniec uvedená v služobnom poriadku, teda 9,25 %. Niektoré opatrenia služobného poriadku, ako zníženie percenta ročného nadobudnutia práv na dôchodok (1,9 % namiesto 2 %), totiž prinieslo účinky v zmysle zníženia sadzby príspevku len v dlhodobom horizonte. Obdobne veľká časť zmien stanovených služobným poriadkom mala malý okamžitý účinok, pretože neboli alebo boli neúplne uplatniteľné na úradníkov prijatých do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti služobného poriadku. Naproti tomu zmena pravidiel týkajúcich sa výpočtu reálnej úrokovej sadzby, ktorá sa použije v poistno-matematických výpočtoch (priemer z dvanástich rokov namiesto dvadsiatich rokov) má bezprostredný účinok na vypočítanú sadzbu príspevku.

114    V pripomienkach k vyjadreniu Rady ako vedľajšieho účastníka konania žalobca tvrdí, že je to práve metóda prílohy XII služobného poriadku v celom svojom rozsahu, ktorá bola skoncipovaná tak, aby odôvodnila zvýšenie sadzby príspevku. Sadzba príspevku bola teda stanovená na 9,25 %, zatiaľ čo štúdia Eurostatu zo septembra 2003 jasne naznačovala, že sadzba príspevku 8,91 % bola dostatočná na zaručenie poistno-matematickej rovnováhy, a dokonca stanovila, že nadobudnutie účinnosti nového služobného poriadku umožňuje znížiť túto sadzbu približne na 8,7 %.

115    Voľná úvaha zákonodarcu Spoločenstva neodôvodňuje svojvôľu. V tomto ohľade Rada neposkytla žiadne vysvetlenie voľby zákonodarcu skrátiť referenčné obdobie pre výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby z dvadsať na dvanásť rokov vymedzenej priemerom reálnych úrokových sadzieb počas referenčného obdobia.

116    V duplike Parlament uvádza, že súd Spoločenstva vykonáva obmedzené preskúmanie zjavného alebo závažného nesprávneho posúdenia, keď preskúmava zákonnosť legislatívnej normy Spoločenstva, ktorá predpokladá komplexné posúdenia. Štúdia spoločnosti EIS Belgium predložená žalobcom však neodhalila žiadne zjavné alebo závažné nesprávne posúdenie v prílohe XII služobného poriadku. Vo vzťahu k obdobiu dvanástich rokov stanovenému touto prílohou pre výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby sa autor štúdie uspokojil s tým, že uviedol, že obdobie dvadsiatich rokov bolo primeranejšie. Žiadne účtovné pravidlo však nezakazuje výber referenčného obdobia dvanástich rokov pre tento výpočet.

117    Dôvod, pre ktorý metóda, ktorú používa správa Eurostatu zo septembra 2003, napokon nebola vybratá, je jednoduchý: zákonodarca použil voľnú úvahu, ktorou disponuje pri voľbe metódy výpočtu poistno-matematickej rovnováhy.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

118    Na úvod je potrebné vylúčiť tvrdenia založené na rozpore prílohy XII služobného poriadku s článkom 83 ods. 4 starého služobného poriadku. Keďže tieto ustanovenia boli zrušené nadobudnutím účinnosti služobného poriadku, žalobca nie je v žiadnom prípade oprávnený dovolávať sa ich (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1997, Antillean Rice Mills/Komisia, T‑26/97, Zb. s. II‑1347, body 14 až 16).

119    Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, akt vychádza zo zneužitia právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov ukazuje, že bol prijatý s výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim zámerom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne upravenému Zmluvou (pozri rozsudok z 21. júna 1958, Groupement des hauts fourneaux a aciéries belges/Vysoký úrad, 8/57, Zb. s. 223, 256; pozri tiež vo vzťahu k zákonodarcovi Spoločenstva rozsudky z 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb. s. I‑1975, bod 64, a zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, už citovaný, bod 69).

120    Cieľom prílohy XII služobného poriadku, ako bol vyjadrený v bode 84 tohto rozsudku a ako takisto vyplýva z odôvodnenia č. 28 nariadenia č. 723/2004, je zabezpečiť poistno-matematickú rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva pri dodržaní stupnice určenej na financovanie tohto systému vypočítaním sadzby príspevku úradníkov, ktorá stačí na financovanie tretiny nákladov na službu.

121    Žalobca však uvádza, že opatrenia prijaté Radou, osobitne voľba počítať priemernú reálnu úrokovú sadzbu z dvanástich rokov namiesto dvadsiatich rokov, nemali žiadny vzťah k účelu, ktorý táto inštitúcia údajne sledovala, keďže bezprostredné rozpočtové úlohy sa týkali stanovenia výpočtu poistno-matematickej rovnováhy na objektívnejších základoch.

122    V tomto ohľade napriek striktnému odmietnutiu Rady na pojednávaní zo spisových dokumentov vyplýva, že rozpočtové úvahy sa skutočne odzrkadlili pri voľbe obdobia dvanástich rokov, ako už bolo uvedené v bode 92 tohto rozsudku.

123    Po prvé, táto voľba sa odchyľuje od obvyklého postupu v oblasti poistno-matematického výpočtu, ktorý spočíva vo výpočte priemeru úrokových sadzieb za dlhšie obdobie dvadsiatich rokov, aby sa dosiahlo lepšie vyrovnanie premennej hodnoty. Po druhé, zo štúdie uskutočnenej Eurostatom v septembri 2003 vyplýva, že zvýšenie sadzby príspevku na 8,9 %, resp. na 8,7 %, s ohľadom na zamýšľané zmeny služobného poriadku bolo k 1. januáru 2004 dostatočné na zabezpečenie poistno-matematickej rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia, ak by sa vychádzalo z priemernej reálnej úrokovej sadzby vypočítanej z obdobia dvadsiatich rokov predchádzajúcich bežnému roku. Po tretie, štúdia realizovaná poistno-matematickou spoločnosťou EIS Belgium jasne ukázala, že voľba referenčného obdobia v podstate vysvetľuje, že Eurostat mohol vo svojej správe zo septembra 2004 vypočítať sadzbu príspevku na 10,43 %. Nakoniec, prípravné práce reformy dôchodkov, najmä vysvetlivka Rady zo 7. marca 2003 pripojená k žalobe, prezrádzajú vôľu viacerých členských štátov zvýšiť príspevok úradníkov s cieľom znížiť rozpočtové náklady dôchodkového systému.

124    Napriek tomu sa zdá, že rozpočtové úvahy nemali rozhodujúci vplyv na metódu prílohy XII služobného poriadku. Začlenenie poistno-matematickej metódy do služobného poriadku totiž prekáža samo osebe tomu, aby sa príspevky úradníkov menili v závislosti od rozpočtovej situácie, pretože práve s ohľadom na budúce potreby financovania systému dôchodkového zabezpečenia vymedzené objektívne podľa uvedenej poistno-matematickej metódy sa počítajú príspevky počas bežného roka.

125    Výpočet priemernej reálnej úrokovej sadzby za dlhšie alebo kratšie obdobie sám osebe nemá nijaký vplyv, ako bolo uvedené v bodoch 95 až 97 tohto rozsudku, na poistno-matematickú rovnováhu, pretože toto obdobie má jedinú funkciu zabezpečiť časové vyrovnanie úrokovej sadzby a v dôsledku toho aj sadzby príspevku. Navyše, voľba dĺžky obdobia dvanástich rokov vôbec nespochybňuje vyrovnávaciu funkciu referenčného obdobia, ako sa mohlo stať v prípade voľby naozaj krátkej dĺžky piatich rokov, ktorá bola navrhnutá viacerými delegáciami v Rade s cieľom dosiahnuť vyššiu sadzbu príspevku v roku 2004. Takže medzi stabilitou sadzby príspevku garantovanou dostatočne dlhým referenčným obdobím a významnejším okamžitým zvýšením sadzby príspevku dala Rada prednosť prvému cieľu. V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že dĺžka dvanástich rokov bola prijatá výlučne alebo rozhodujúcim spôsobom na rozpočtové účely.

126    Nakoniec zo služobného poriadku nevyplýva, že pri výkone širokej miery voľnej úvahy zákonodarcu na účely zabezpečenia poistno-matematickej rovnováhy dôchodkového systému Spoločenstva je zohľadnenie akýchkoľvek rozpočtových úvah Radou protiprávne. Toto zohľadnenie je dokonca nevyhnutné, keďže pri neexistencii dôchodkových fondov Spoločenstva je vyplácanie dôchodkových dávok nákladom pre rozpočet Spoločenstiev v súlade s článkom 83 ods. 1 služobného poriadku, obdobne ako príspevok úradníkov predstavuje príjem. Okrem toho článok 14 ods. 2 prílohy XII služobného poriadku stanovuje, že v prípade päťročných poistno-matematických hodnotení môže byť uvedená príloha XII opätovne preskúmaná Radou nielen preto, aby sa zohľadnila poistno-matematická rovnováha, aj „z hľadiska jej rozpočtových dôsledkov“.

127    Z predchádzajúceho vyplýva, že žalobný dôvod založený na tom, že Rada prijatím prílohy XII služobného poriadku v zásade sledovala rozpočtový cieľ a v dôsledku toho uvedená príloha vychádzala zo zneužitia právomoci, musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti tohto žalobného dôvodu.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

 Tvrdenia účastníkov konania

128    Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že metóda prílohy XII služobného poriadku bola vymedzená v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

129    Kým sa Parlament viackrát svojim úradníkom a zamestnancom zaručil, že ich príspevok sa zvýši len v rozsahu, aký bude striktne nevyhnutný na zachovanie poistno-matematickej rovnováhy, tento príspevok bolo umelo zvýšený nad tento rámec, a v rozpore so zásadou poistno-matematickej rovnováhy. Parlament teda nerešpektoval záruky, ktoré dal svojim úradníkom a zamestnancom, a takto porušil dôveru, ktorú do neho títo poslední menovaní vkladali.

130    Okrem toho žalobca sa domnieva, že neodôvodneným zvýšením sadzby príspevku zamestnávateľ preniesol bremeno dlhu systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva na úradníkov, hoci ho bol sám povinný znášať. Počas mnohých rokov totiž stačili na pokrytie výdavkov systému dôchodkového zabezpečenia samotné mzdové príspevky, kým zamestnávateľ neuhrádzal potrebné príspevky na financovanie uvedeného systému. Žalobca uvádza, že v korešpondencii z roku 2001 predseda Komisie priznal existenciu významných nadobudnutých práv, ktoré zodpovedajú minulým príspevkom na dôchodky, ktoré mali byť uhradené, a ubezpečil, že „príčinou prípadného zvýšenia príspevkov nemôže byť v žiadnom prípade financovanie týchto nadobudnutých práv“.

131    Parlament vo svojom vyjadrení k žalobe pripomína, že o porušení zásady ochrany legitímnej dôvery možno uvažovať len vtedy, ak presné, nepodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov vyvolali dôvodné nádeje u dotknutej osoby. To však nie je prípad v prejednávanej veci, keďže Parlament, ktorý nemal právomoci na prijatie ustanovení služobného poriadku a bol iba konzultovaný pri prijímaní nariadenia č. 723/2004, v žiadnom prípade počas reformy systému dôchodkového zabezpečenia neposkytol bezpodmienečné záruky. Preto prípadné záruky, ktoré žalobca dostal zo strany Parlamentu, nemohli vyvolať u dotknutej osoby dôvodné nádeje, že sadzba príspevku do dôchodkového systému Spoločenstva sa nezvýši.

132    Parlament tiež uvádza, že úradníci sa nemôžu dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery na účely spochybnenia nového ustanovenia nariadenia najmä v oblasti, ktorej predmet zahŕňa pravidelné úpravy v závislosti od zmeny ekonomickej situácie.

133    Vo svojej replike žalobca tvrdí, že skutočnosť, že ustanovenia služobného poriadku neboli Parlamentom prijaté, ale len konzultované, a boli prijaté Radou, má malý význam. Stanovisko Parlamentu je totiž podstatnou a nevyhnutnou časťou konania, bez ktorej by nemohol byť nový služobný poriadok prijatý. Poskytnutím priaznivého stanoviska k metóde prílohy XII Parlament nerešpektoval záruky, ktoré poskytol svojim úradníkom a zamestnancom.

134    Napokon žalobca tvrdí, že jeho legitímna dôvera vyplýva nielen zo záruk, ktoré mu poskytla hierarchia Parlamentu, ale aj zo znenia služobného poriadku.

135    Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania Rada odpovedá na pripomienky žalobcu, podľa ktorých nemôže byť príčinou zvýšenia sadzby príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia financovanie už nadobudnutých práv na dôchodok. Prijatie nového služobného poriadku a zachovanie vzájomnej záruky členských štátov uhrádzať dôchodky de facto potvrdzujú poistno-matematickú rovnováhu k 30. aprílu 2004. Z dôvodu povahy systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva pokryli úradníci a inštitúcia dôchodkové práva úradníkov a zamestnancov zhromaždené k tomuto dátumu. Nový služobný poriadok nestanovil vrátenie prípadných kladných alebo záporných rozdielov spôsobených predpokladanou nevhodnosťou sadzby príspevku. Jediným cieľom metódy poistno-matematického hodnotenia vymedzenej v prílohe XII služobného poriadku bolo zaručiť, aby bola sadzba príspevku, ktorá sa bude uplatňovať od 1. mája 2004, dostatočná na pokrytie práv na dôchodok, ktoré budú nadobudnuté úradníkmi od tohto dátumu.

136    Vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Rady ako vedľajšieho účastníka konania žalobca konštatuje, že všetci účastníci konania uznávajú, že úradníci a zamestnanci musia uhrádzať len tretinu príspevkov potrebných na zaručenie budúceho vyplácania práv, ktoré nadobudnú v súčasnosti, a že minulý deficit musí byť úplne financovaný členskými štátmi prostredníctvom rozpočtu Spoločenstva. Nesúhlas sa týka len vykonania tejto zásady. V rozpore s tým, čo tvrdí Rada, metóda prílohy XII služobného poriadku umelo zvýšila príspevok úradníkov a zamestnancov.

137    V duplike Parlament tvrdí, že zachovanie poistno-matematickej rovnováhy patrí do zložitej oblasti, ktorej predmet zahŕňa pravidelné úpravy v závislosti od zmien ekonomickej situácie. Navyše, premenlivosť výšky príspevku jasne vyplýva z ustanovení služobného poriadku, najmä z článku 83 ods. 4 starého služobného poriadku. Žalobca sa preto nemôže dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery na účely spochybnenia zákonnosti nových ustanovení týkajúcich sa metódy výpočtu poistno-matematickej rovnováhy.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

138    Zásada ochrany legitímnej dôvery bola potvrdená judikatúrou ako „vyššie právne pravidlo“ (rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, Zb. s. 533, bod 44), „jedna zo základných zásad Spoločenstva“ (rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvo, C‑104/97 P, Zb. s. I‑6983, bod 52, a zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, s. I‑4983, bod 73) alebo aj ako všeobecná zásada (rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C‑403/99, Zb. s. I‑6883, bod 35).

139    Táto zásada súvisí so zásadou právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby bola právna úprava Spoločenstva určitá a jej uplatňovanie predvídateľné pre právne subjekty v tom zmysle, že je jej cieľom v prípade zmeny a doplnenia právneho pravidla zabezpečiť ochranu legitímne nadobudnutých práv jednou alebo viacerými fyzickými alebo právnickými osobami (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., C‑63/93, Zb. s. I‑569, bod 20, a z 18. mája 2000, Rombi & Arkopharma, C‑107/97, Zb. s. I‑3367, bod 66; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 1999, Partex/Komisia, T‑182/96, Zb. s. II‑2673, bod 191).

140    Podľa ustálenej judikatúry sa právo požadovať ochranu legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správne orgány Spoločenstva, tým, že mu poskytli presné uistenia, vytvorili v jeho vedomí dôvodné nádeje (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 5. februára 1997, Petit‑Laurent/Komisia, T‑211/95, Zb. VS. s. I‑A‑21 a II‑57, bod 72, a z 5. novembra 2002, Ronsse/Komisia, T‑205/01, Zb. VS. s. I‑A‑211 a II‑1065, bod 54).

141    Podľa prvej časti žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Parlament poskytol úradíkom o obsahu budúcej reformy dôchodkov záruky, ktoré neboli dodržané, a to v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

142    Jedine presné záruky, ktoré pochádzajú od príslušného orgánu a potvrdzujú, čo sľubuje, môžu vyvolať legitímnu dôveru u dotknutého úradníka (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS. s. I‑A‑385 a II‑1731, bod 146).

143    Parlament však disponuje len poradnou úlohou v procese prijímania alebo revízie služobného poriadku. V zmysle článku 283 ES totiž „Rada vydá Služobný poriadok… a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi“. Práve preto nemožno tvrdiť, že Parlament mohol poskytnúť svojim úradníkom o reforme systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva záruky, ktorými bola Rada ďalej viazaná, inak by došlo k popretiu ustanovení Zmlúv, ktoré upravujú rozdelenie právomocí medzi inštitúciami.

144    Za týchto podmienok nemohli vyhlásenia Parlamentu o reforme systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva v tom čase v štádiu príprav vyvolať u žalobcu dôvodné nádeje.

145    Podľa druhej časti žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že jeho dôvera v omnoho menšie zvýšenie príspevku úradníkov na dôchodky vychádzala z ustanovení služobného poriadku, ktoré obmedzujú uvedený príspevok na tretinu potrieb financovania systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva, a zo skutočnosti, že v minulosti príspevky úradníkov tento strop presahovali. V rozpore s tým, čo Rada tvrdila na pojednávaní, dôvera uvádzaná žalobcom teda nespočíva na jednoduchom postupe.

146    Ustanovenia článku 83 ods. 2 starého služobného poriadku, ktoré boli zachované v novom služobnom poriadku, už stanovovali, že úradníci prispievajú tretinou na financovanie systému dôchodkového zabezpečenia. Aj pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku totiž systém dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva financovali v pomere dvoch tretín zamestnávateľ Spoločenstva a tretinu príspevky úradníkov a ďalších zamestnancov.

147    Žalobca sa však domnieva, že metóda prílohy XII služobného poriadku narušila toto rozdelenie financovania z minulosti.

148    V prvom rade Parlament namieta, že žalobca sa nemôže dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery proti ustanoveniam prílohy XII služobného poriadku.

149    Podľa ustálenej judikatúry sa úradníci nemôžu dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery na účely spochybnenia zákonnosti ustanovení nového nariadenia, predovšetkým v oblasti, ktorej predmet zahŕňa pravidelné úpravy v závislosti od zmien ekonomickej situácie (rozsudky Súdu prvého stupňa z 22. júna 1994, Di Marzio a Lebedef/Komisia, T‑98/92 a T‑99/92, Zb. VS. s. I‑A‑167 a II‑541, bod 68, a z 11. decembra 1996, Barraux a i./Komisia, T‑177/95, Zb. VS. s. I‑A‑541 a II‑1451, bod 47). Platí to najmä o úprave systému sociálneho zabezpečenia Spoločenstva, vo vzťahu ku ktorému zákonodarca navyše disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o nevyhnutnosť reforiem (pozri v tomto zmysle rozsudok Campoli/Komisia, už citovaný, body 71 a 72).

150    Ak je však zákonodarca oprávnený slobodne meniť a dopĺňať pravidlá služobného poriadku, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so všeobecným záujmom, a prijímať ustanovenia služobného poriadku menej priaznivé pre dotknutých úradníkov s výhradou stanovenia v prípade potreby dostatočne dlhého prechodného obdobia, platí to len pod podmienkou, že rozhoduje o budúcnosti (pozri rozsudok Campoli/Komisia, už citovaný, bod 85), teda len pod podmienkou, že nová právna úprava sa bude uplatňovať len na nové situácie a na budúce účinky situácií vzniknutých počas účinnosti skoršej právnej úpravy (pozri a contrario rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 1979, Tomadini, 84/78, Zb. s. 1801, bod 21, a z 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb. s. 1095, bod 48, a v oblasti verejnej služby rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb. s. II‑1047, bod 85).

151    Je potrebné konštatovať, že takto vymedzené obmedzenie uplatniteľnosti zásady ochrany legitímnej dôvery voči novému ustanoveniu nariadenia nemožno proti žalobcovi v prejednávanej veci namietať.

152    Žalobca totiž netvrdí, že došlo v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery k narušeniu rozdelenia financovania podľa článku 83 ods. 2 starého služobného poriadku do budúcnosti. Ako bolo uvedené v bode 146 tohto rozsudku, predmetné ustanovenia boli bez zmeny prevzaté do článku 83 ods. 2 nového služobného poriadku. Výhrada, ktorú žalobca formuluje voči prílohe XII služobného poriadku, je, že narušila rozdelenie financovania pre obdobie predchádzajúce nadobudnutiu účinnosti uvedenej prílohy, a to výlučne retroaktívnym spôsobom.

153    Práve preto v rozpore s tým, čo tvrdí Parlament, sa už citovaná judikatúra týkajúca sa nových ustanovení nariadenia nebude uplatňovať na prejednávanú vec, a preto sa jej nemožno užitočne dovolávať na účely odoprenia žalobcovi práva dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery. Naopak Súdny dvor v rozsudku z 11. júla 1991, Crispoltoni (C‑368/89, Zb. s. I‑3695, bod 21), ostro odsúdil narušenie legitímnej dôvery ekonomických subjektov dvomi nariadeniami Spoločenstva z dôvodu ich retroaktívnych účinkov.

154    V druhom rade je potrebné preskúmať, či, ako tvrdí žalobca, príloha XII služobného poriadku skutočne narušila v období pred 1. májom 2004 pravidlo financovania systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva.

155    Zo správy Dührkop Dührkop vyplýva, že až do roku 1982 inštitúcie neuhradili žiadny príspevok do dôchodkového systému Spoločenstva a až od roku 1998 začali v plnom rozsahu uhrádzať podiel zamestnávateľa Spoločenstva.

156    Ako uvádza Rada vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, poistno-matematická metóda vymedzená prílohou XII služobného poriadku má za cieľ výlučne zaručiť, aby bola sadzba príspevku na dôchodky, ktorá sa bude uplatňovať od 1. mája 2004, dostatočná na pokrytie práv na dôchodok, ktoré úradníci nadobudnú od tohto dátumu. Nedostatok zohľadnenia minulosti prílohou XII služobného poriadku má dva následky, ktoré je potrebné pri skúmaní argumentácie žalobcu rozlíšiť.

157    Po prvé, poistno-matematická rovnováha neprihliada na práva na dôchodok nadobudnuté pred dátumom výpočtu v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. b) prílohy XII služobného poriadku. Toto ustanovenie zaručuje, že deficity systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva prípadne nahromadené do 1. mája 2004 nebudú znášať úradníci a že príčinou zvýšenia sadzby príspevku nebude môcť byť financovanie práv na dôchodok, ktoré títo poslední menovaní už nadobudli v rozpore, s tým, čo tvrdí žalobca.

158    Po druhé, služobný poriadok tiež nestanovuje vrátenie prípadných kladných alebo záporných rozdielov spôsobených predpokladanou nevhodnosťou sadzby príspevku v minulosti. Inými slovami, vymedzenie poistno-matematickej rovnováhy upravené prílohou XII služobného poriadku neprihliada na príspevky uhradené do 30. apríla 2004 a stanovuje, že práva na dôchodok nadobudnuté do tohto dátumu boli pokryté v súlade s rozdeľovacím kľúčom financovania.

159    Teda žalobca vychádza zo správy Dührkop Dührkop, aby mohol tvrdiť, že zamestnávateľ Spoločenstva financuje systém dôchodkového zabezpečenia vo výške dvoch tretín len od roku 1998 a že úradníci v minulosti prispievali viac ako jednou tretinou na financovanie uvedeného systému.

160    Keďže však správa Dührkop Dührkop nie je založená na poistno-matematickej štúdii systému dôchodkového zabezpečenia, obmedzuje sa na konštatovanie, že ročný príspevok úradníkov už po dlhú dobu prekračoval tretinu ročných rozpočtových nákladov systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva. Takže ustanovenia článku 83 ods. 2 starého služobného poriadku, ktoré stanovili rovnako ako nový služobný poriadok, že úradníci prispievajú na financovanie tohto systému jednou tretinou, je potrebné chápať v poistno-matematickom zmysle, a nie v rozpočtovom zmysle, ako jasne vyplýva z ustanovení článku 83 ods. 4 starého služobného poriadku. Tieto ustanovenia znamenajú, že tretina súčtu poistno-matematických hodnôt práv na dôchodok nadobudnutých všetkými aktívnymi úradníkmi v priebehu roka, teda tretina nákladov na službu, musí byť financovaná úradníkmi.

161    Zistenie, že v priebehu desaťročia, kým systém dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva ešte počítal s veľmi obmedzeným počtom dôchodcov, výška príspevkov úradníkov značne prekročila tretinu rozpočtových nákladov tohto systému, neumožňuje potvrdiť, že príspevok úradníkov takisto prekročil tretinu nákladov na službu.

162    Takýto záver totiž môže najskôr vychádzať len z poistno-matematickej štúdie. Komisia pritom na pojednávaní tvrdila bez toho, aby to bolo spochybnené, že pred rokom 1998 nebola uskutočnená nijaká poistno-matematická štúdia systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva. Ďalej nie je isté, že so sadzbami príspevku stanovenými na 6,75 % a potom na 8,25 %, úradníci v minulosti financovali viac ako tretinu nákladov na službu. Nakoniec, aj keby mohlo byť dodržiavanie stupnice financovania preverené na základe rozpočtových údajov a v dôsledku toho by bolo možné pripustiť záver správy Dührkop Dührkop, podľa ktorej bol príspevok zamestnávateľa uhrádzaný len čiastočne do roku 1998, aj tak by ešte bolo potrebné overiť, či predpokladaný prebytok príspevkov úradníkov do tohto dátumu nebol nahradený prebytkom príspevkov Spoločenstiev medzi rokmi 1998 a 2004.

163    Preto nie je preukázané, že nová právna úprava mala za následok retroaktívne narušenie kľúča financovania systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva.

164    Vzhľadom na to, že Rada implicitne predpokladala, že toto pravidlo bolo dodržiavané pred nadobudnutím účinnosti prílohy XII služobného poriadku, nemožno na ňu hľadieť tak, že narušila dôveru, ktorú mohli úradníci legitímne vkladať do dodržiavania uvedeného pravidla.

165    Z predchádzajúceho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery musí byť vo svojich jednotlivých častiach zamietnutý.

166    S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

 O trovách

167    Ako rozhodol Súd pre verejnú službu vo svojom rozsudku z 26. apríla 2006, Falcione/Komisia (F-16/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 77 až 86), dovtedy, kým nenadobudne účinnosť Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu a predovšetkým osobitné ustanovenia týkajúce sa trov konania, treba v záujme riadneho výkonu spravodlivosti a s cieľom zaručiť osobám podliehajúcim súdnej právomoci dostatočnú predvídateľnosť pravidiel týkajúcich sa výdavkov na konanie, uplatňovať výlučne Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa.

168    Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Na základe článku 88 toho istého rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami inštitúcie znášajú svoje vlastné trovy konania.

169    Podľa článku 87 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa môže Súd prvého stupňa vo výnimočných prípadoch rozdeliť náhradu trov konania.

170    V prejednávanej veci Parlament odpovedal na sťažnosť len čiastočne, vo svojich písomnostiach neposkytol žiadne vysvetlenie voľby obdobia dvanástich rokov, ktoré závažne a presne namietal žalobca, a v odpovedi na veľmi podloženú argumentáciu nepripojil žiadny dôkaz k svojim vyjadreniam. Na účely rozhodnutia a poznania ratio legis spochybnených ustanovení bol tak Súd pre verejnú službu povinný nariadiť početné opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.

171    Za daných okolností je opodstatnené zaviazať Parlament, aby okrem svojich vlastných trov konania nahradil polovicu trov konania žalobcu. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

172    Nakoniec podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa Rada a Komisia, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania pána Wilsa.

3.      Pán Wils znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

4.      Rada Európskej únie a Komisia Európskych spoločenstiev znášajú svoje vlastné trovy konania.

Mahoney Kreppel Van Raepenbusch

Boruta Kanninen Tagaras

      Gervasoni

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2007.

Tajomník       Predseda

W. Hakenberg       S. Mahoney

Znenie tohto rozhodnutia, ako aj v ňom citované rozhodnutia súdov Spoločenstva, ktoré neboli zatiaľ uverejnené v Zbierke, sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora: www.curia.europa.eu

* Jazyk konania: francúzština.