ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 28. júna 2011

Vec F‑55/10

AS

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry – Záujem na konaní – Invalidný úradník – Neoddeliteľnosť rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry a rozhodnutia o vymenovaní – Neexistencia – Rozlišovanie medzi úradníkmi patriacimi do tej istej funkčnej skupiny a zaradenými do tej istej platovej triedy s iným služobným postupom – Zhoda medzi platovou triedou a pracovným miestom“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AS navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Komisie z 30. septembra 2009 zamietajúceho jej kandidatúru na miesto asistentky v knižnici a zaviazanie Komisie, aby jej zaplatila celkovú sumu 30 000 eur ako náhradu za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpela

Rozhodnutie:      Rozhodnutie z 30. septembra 2009, ktorým Komisia zamietla kandidatúru žalobkyne, sa zrušuje. Komisia je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli žalobkyni. Žalobkyňa znáša jednu štvrtinu svojich trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba proti zamietnutiu kandidatúry na voľné pracovné miesto

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Základné práva – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Lekárske tajomstvo – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie, článok 7)

4.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]

5.      Konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e) a článok 43 ods. 1]

6.      Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Pracovné miesto kategórie AST s obmedzením služobného postupu – Preskúmanie kandidatúr – Vylúčenie uchádzačov kategórie AST bez obmedzenia služobného postupu – Protiprávnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 4 a článok 7 ods. 1; príloha XIII, článok 10)

7.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúce primeranú náhradu nemajetkovej ujmy – Priznanie peňažnej náhrady

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Situácia úradníka, ktorý automaticky odišiel do dôchodku v dôsledku úplnej trvalej invalidity uznanej posudkovou komisiou, je zvrátiteľnou situáciou, a keďže úradník postihnutý takouto invaliditou môže jedného dňa opäť začať vykonávať svoje funkcie, ak sa nepreukáže opak, má naďalej záujem navrhnúť zrušenie zamietnutia jeho kandidatúry na voľné pracovné miesto.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2010, Komisia/Strack, T‑526/08 P, body 73 a 74

2.      V prípade žaloby podanej úradníkom podľa článkov 90 a 91 služobného poriadku, keď rozhodnutie o zamietnutí kandidatúry nemožno oddeliť od rozhodnutia o vymenovaní zodpovedajúceho tejto kandidatúre, treba záujem dotknutej osoby na dosiahnutí zrušenia týchto rozhodnutí posúdiť celkovo a jednotne.

To však predsa len neznamená, že uvedené rozhodnutia sú nerozlučne späté a že žalobca je povinný pod sankciou neprípustnosti súčasne navrhovať zrušenie oboch týchto rozhodnutí. Je totiž prípustné, aby žalobca navrhoval iba zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry.

Navyše je v súlade so zásadou proporcionality, aby sa úradník, ktorý dbá o ochranu práv tretích osôb, mohol obmedziť na to, že požaduje zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry, pričom nie je pod sankciou neprípustnosti jeho žaloby nútený navrhovať zrušenie vymenovania iných úradníkov.

(pozri body 30 – 33)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P

Všeobecný súd Európskej únie: Komisia/Strack, už citovaný, bod 45

3.      Lekárske tajomstvo sa vzťahuje najmä na informácie, o ktorých sa zdravotnícky pracovník dozvedel pri výkone svojho povolania a ktoré mu oznámila osoba, o ktorú sa staral. Právo na ochranu lekárskeho tajomstva, ktoré je jedným z aspektov práva na rešpektovanie súkromného života, predstavuje základné právo chránené právnym poriadkom Únie. Obe tieto práva možno obmedziť pod podmienkou, že obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu sledovaným Úniou a nepredstavujú so zreteľom na sledovaný cieľ neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý by poškodzoval samotnú podstatu takto zaručených práv.

V tejto súvislosti a s odkazom na článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zásah verejného orgánu do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa právo na zachovanie tajomstva o zdravotnom stave, možno odôvodniť, pokiaľ je „v súlade so zákonom“, sleduje niektorý z cieľov uvedených v odseku 2 tohto článku, ako napríklad „hospodársky blahobyt krajiny“ a „ochranu zdravia“, a je „nevyhnutný“ na dosiahnutie týchto cieľov.

To nie je prípad, keď inštitúcia v konaní o žalobe podanej úradníkom použije skutočnosti obsiahnuté v zdravotnej karte dotknutej osoby s jediným cieľom uviesť argumentáciu, ktorá môže preukázať nedostatok záujmu tejto osoby na konaní.

(pozri body 41 a 42)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. júla 1995, K/Komisia, T‑176/94, body 34 až 46

4.      Hoci sa súd Únie nemôže ex offo opierať o dôvod, ktorý účastníci konania neuviedli, pokiaľ nejde o dôvod týkajúci sa verejného poriadku, je napriek tomu povinný vykladať dôvody uvedené žalobcom skôr so zreteľom na ich podstatu než na ich právne posúdenie, avšak pod podmienkou, že uvedené dôvody vyplývajú zo žaloby dostatočne jasne. Bez ohľadu na akúkoľvek terminologickú otázku však musia byť dôvody dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Súd prvého stupňa mohol rozhodnúť o žalobe, prípadne bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie.

(pozri bod 50)

Odkaz:

Súdny dvor: 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61; 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C‑78/03 P, bod 45

Súd prvého stupňa: 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, bod 66

Všeobecný súd Európskej únie: 26. marca 2010, Proges/Komisia, T‑577/08, bod 21

5.      Ak sa žalobca vo svojej sťažnosti a svojej žalobe opiera o dôvod materiálnej zákonnosti, je prípustné, aby na Súde pre verejnú službu po prvýkrát uviedol nový dôvod materiálnej zákonnosti, ako je napríklad porušenie služobného poriadku. V tejto súvislosti nemá vplyv to, že nový dôvod spočíva na určitej právnej úvahe, ktorá sa podstatne líši od prvého dôvodu.

(pozri body 51 – 53)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, body 108 až 123

6.      Článok 7 ods. 1 služobného poriadku tým, že stanovuje, že menovací orgán pridelí každého úradníka na pracovné miesto v jeho funkčnej skupine, ktoré zodpovedá jeho platovej triede, bráni tomu, aby tento orgán zakázal určitým úradníkom prístup k pracovnému miestu zodpovedajúcemu platovým triedam AST 1 až AST 7 iba z dôvodu, že sú spôsobilí dosiahnuť platovú triedu AST 11. Tento článok a článok 5 ods. 4 služobného poriadku totiž umožňujú inštitúciám iba to, aby ustanovili zhodu medzi platovými triedami a pracovnými miestami v rámci funkčnej skupiny.

V tejto súvislosti okolnosť, že prechodné ustanovenia k článku 10 prílohy XIII služobného poriadku obmedzujú niektorých úradníkov pochádzajúcich z bývalých kategórií C a D v ich služobnom postupe, neumožňuje inštitúcii, aby im iba na základe tejto skutočnosti a z tohto jediného dôvodu vyhradila určité pracovné miesta a aby v dôsledku toho k týmto pracovným miestam zakázala prístup ostatným úradníkom, napriek tomu, že sú zaradení do rovnakej platovej triedy ako oni.

To, že inštitúcia v zásade naďalej rozlišuje medzi úradníkmi zaradenými do tej istej platovej triedy a patriacimi do tej istej funkčnej skupiny pri prístupe k určitým pracovným miestam, nie je zlučiteľné s jedným z cieľov sledovaných počas reformy služobného poriadku spočívajúcej v zlúčení bývalých kategórií B, C a D do jedinej funkčnej skupiny AST. Menovací orgán tak nemôže legálne preskúmať zásluhy úradníkov tej istej platovej triedy oddelene podľa ich príslušnosti k rôznym skupinám starého služobného poriadku, keďže úmyslom normotvorcu bolo zlúčiť ich do jedinej funkčnej skupiny.

(pozri body 58 a 63 – 65)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. marca 2010, Angé Serrano a i./Parlament, C‑496/08 P, bod 106

7.      Nemajetková ujma, ktorú úradník utrpel z dôvodu nesprávneho služobného postupu spôsobilého založiť zodpovednosť administratívy, má za následok vznik práva na priznanie náhrady škody vtedy, keď zrušenie napadnutého protiprávneho aktu nemôže samo osebe predstavovať primeranú náhradu tejto ujmy.

Je to tak vtedy, keď inštitúcia tým, že protiprávne odmietne preskúmať kandidatúru úradníka na voľné pracovné miesto, hoci dotknutá osoba vykonávala tento typ úloh počas niekoľkých rokov, spôsobí tejto osobe nemajetkovú ujmu, ktorá nie je dostatočne napravená iba samotným zrušením protiprávneho aktu, keďže dotknutá osoba nemôže mať so zreteľom na svoju invaliditu žiadny prospech z akéhokoľvek vykonávacieho opatrenia, ktoré musí prijať uvedená inštitúcia.

(pozri body 79 a 80)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Bernard/Europol, F‑99/07 a F‑45/08, body 103 až 107