Language of document : ECLI:EU:F:2007:89

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 24. mája 2007

Spojené veci F‑27/06 a F‑75/06

Alessandro Lofaro

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Dočasný zamestnanec – Predĺženie skúšobnej doby – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Akty spôsobujúce ujmu – Lehota na podanie sťažnosti – Neprípustnosť“

Predmet: Žaloby podané podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorými A. Lofaro navrhuje po prvé zrušiť rozhodnutie orgánu oprávneného na uzatváranie pracovných zmlúv zo 6. júna 2005 predlžujúceho skúšobnú dobu, ktorú vykonal ako dočasný zamestnanec, po druhé zrušiť rozhodnutie toho istého orgánu z 28. septembra 2005 o jeho prepustení, po tretie zrušiť jeho správy pri skončení skúšobnej doby a po štvrté zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloby sa zamietajú ako neprípustné. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Dátum podania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie o predĺžení skúšobnej doby dočasného zamestnanca

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Článok 90 ods. 2 služobného poriadku sa má vykladať v tom zmysle, že sťažnosť je „podaná“, nie keď je zaslaná na inštitúciu, ale vtedy, keď je tejto inštitúcii doručená. Zásada právnej istoty ukladá prijať tento výklad, ktorý ako jediný administratíve umožňuje rozpoznať začiatok lehoty, v ktorej musí oznámiť svoje odôvodnené rozhodnutie ako odpoveď na sťažnosť. Samozrejme skutočnosť, že administratíva dá pečiatku o prijatí na dokument, ktorý jej bol zaslaný, však neumožňuje mu pripísať určitý dátum jeho podania. Predsa však predstavuje prostriedok vyplývajúci z riadnej administratívnej praxe, že do preukázania opaku platí, že predmetný dokument jej bol doručený v uvedený deň.

(pozri body 37 – 39)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, body 8 a 13

Súd prvého stupňa: 25. septembra 1991, Lacroix/Komisia, T‑54/90, Zb. s. II‑749, body 28 a 29

Súd pre verejnú službu: 15. mája 2006, Schmit/Komisia, F‑3/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑9, II‑A‑1‑33, body 28 a 29

2.      Úradník sa nemôže dôvodne dovolávať ospravedlniteľného omylu, ktorým sa môže odôvodniť omeškanie jeho sťažnosti pre to, že administratíva v odpovedi na predchádzajúcu sťažnosť uviedla, že dátum podania tejto sťažnosti bol dátum, ktorý na nej označil úradník, a nie dátum, kedy bola doručená na administratívu. Jednoduchá nepresnosť v dátume uvedenom na odlišnom dokumente ako rozhodnutie, ktoré je predmetom novej sťažnosti, sa totiž nemôže považovať za spôsobilú vyvolať pochopiteľné pomýlenie jednotlivca v dobre viere, ktorý preukázal riadnu starostlivosť, akú možno vyžadovať od bežne skúsenej osoby, pokiaľ ide o dátum, ku ktorému sa má sťažnosť považovať za podanú v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Také pomýlenie s dôsledkom ospravedlniteľného omylu nemôžu vyvolať ani okolnosti, za predpokladu ich preukázania, ktoré podľa vnútroštátnych právnych poriadkov väčšiny členských štátov za relevantný dátum pre posúdenie, či je administratívna sťažnosť podaná v lehote, považujú dátum jej odoslania a nie dátum jej prijatia administratívnym orgánom a okrem toho Komisia uplatňuje dátum odoslania v prípade iných konaní, ako je konanie o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, alebo napokon aj v prípadoch, v ktorých je potrebné zohľadniť dátum prijatia na podanie sťažnosti alebo žaloby, Komisia výslovne o tom informuje dotknuté osoby.

(pozri body 47 – 49)

3.      Návrhy na zrušenie jednak rozhodnutia o predĺžení skúšobnej doby dočasného zamestnanca a jednak správy pri skončení skúšobnej doby, na základe ktorých orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy môže prijať rozhodnutie o prepustení, sú neprípustné. Pokiaľ totiž rozhodnutie o prepustení tým že vyjadruje konečné stanovisko administratívy a sa tým priamo a bezprostredne dotýka záujmov zamestnanca, predstavuje akt spôsobujúci ujmu tomuto zamestnancovi, je to inak v prípade správ pri skončení skúšobnej doby a rozhodnutia o predĺžení skúšobnej doby, ktoré sú len jeho prípravnými aktmi.

Taký záver nezbavuje žalobcu práva účinne podať žalobu na súd. V prípade prepustenia zamestnanca po uplynutí skúšobnej doby má totiž možnosť podať žalobu proti tomuto rozhodnutiu a uplatňovať nesprávnosť predchádzajúcich aktov, ktoré sú s ním úzko spojené.

(pozri body 59 – 61, 68 a 70)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. marca 2005, D/EIB, T‑275/02, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑211, bod 45