ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 29. septembra 2011
Vec F‑121/10
Michael Heath
proti
Európskej centrálnej banke (ECB)
„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Dôchodkový systém – Dôchodkový plán – Ročné zvyšovanie dôchodkov – Harmonizované indexy spotrebiteľských cien – Stanovisko poistného matematika dôchodkového plánu – Prerokovanie s výborom zamestnancov – Prerokovanie s dozorným výborom – Právo na kolektívne vyjednávanie“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorou M. Heath navrhuje zrušenie svojich dôchodkových listín od januára 2010 v rozsahu, v akom sú zostavené na základe ročného zvýšenia o 0,6 % z dôvodu úpravy dôchodkov na rok 2010, a v podstate zaviazanie Európskej centrálnej banky (ECB), aby mu zaplatila rozdiel medzi vykonaným zvýšením dôchodku a zvýšením, na ktoré mal mať právo, ako aj sumu 5 000 eur ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú podľa svojho názoru utrpel z dôvodu zníženia svojej kúpnej sily, a sumu 5 000 eur ako náhradu údajnej nemajetkovej ujmy
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej centrálnej banky.
Abstrakt
1. Úradníci – Akty administratívy – Predbežné akty – Akty, ktoré môžu vyvolať právne účinky
2. Úradníci – Zásady – Právna istota – Rozsah
3. Úradníci – Žaloba – Dôvody – Dôvod spochybňujúci technické stanovisko, ktoré bolo základnom napadnutého rozhodnutia – Súdne preskúmanie – Rozsah – Hranice
4. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Dôchodky – Ročné zvyšovanie – Stanovisko poistného matematika dôchodkového plánu
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, článok 17 ods. 7)
5. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Povinné prerokovanie – Rozsah – Ročné zvyšovanie dôchodkov – Vylúčenie
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 48 a 49, a príloha III, článok 17 ods. 7)
6. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Dozorný výbor dôchodkového plánu – Povinné prerokovanie – Rozsah – Ročné zvyšovanie dôchodkov – Vylúčenie – Právo dostať stanovisko poistného matematika dôchodkového plánu k finančnej situácii fondu – Neexistencia
(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, príloha III, článok 6 ods. 8 druhý pododsek a článok 17 ods. 7)
7. Právo Únie – Zásady – Základné práva – Sloboda združovania – Rozsah – Povinnosť kolektívneho vyjednávania – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 28)
8. Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie – Zamietnutie návrhu na zrušenie – Podmienky prípustnosti návrhu na náhradu škody
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
1. Dokonca aj predbežný akt vyvoláva právne účinky počas obdobia, keď je v účinnosti, pokiaľ má jeho prijatie za cieľ zmeniť podstatným spôsobom právne postavenie osôb, ktorých sa týka.
(pozri bod 66)
2. Hoci zásada právnej istoty ukladá administratíve povinnosť, aby pri prijímaní noriem tieto normy formulovala tak, aby boli dostatočne jasné na to, aby osoby, ktorým sú určené, mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti, a teda podľa toho konať, táto zásada od administratívy nevyžaduje, aby obmedzila svoju voľnú úvahu tým, že príjme vykonávacie opatrenia, ktorých cieľom je definovať spôsob, akým v budúcnosti zamýšľa vykonávať svoju voľnú úvahu.
(pozri bod 88)
Odkaz:
Súdny dvor: 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, bod 30
Súd pre verejnú službu: 27. septembra 2011, Whitehead/ECB, F‑98/09, bod 59
3. V prípade technického stanoviska sa preskúmanie vykonávané súdom Únie obmedzuje na overenie toho, že toto stanovisko bolo vydané riadne osloveným znalcom, že sa zakladá na vecne správnych skutkových okolnostiach, že tieto okolnosti sú spôsobilé podložiť závery, ku ktorým znalec dospel, a že uvedené stanovisko obsahuje odôvodnenie, ktoré umožňuje príslušnému orgánu posúdiť úvahy, na ktorých sa zakladajú v ňom obsiahnuté závery, a preukázať pochopiteľnú súvislosť medzi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dochádza, ale toto preskúmanie sa nevzťahuje na to, či bolo vhodné zohľadniť radšej jeden údaj ako iný alebo použiť radšej jednu metódy výpočtu ako inú, pokiaľ je zohľadnený údaj alebo použitá metóda relevantná.
(pozri bod 90)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, bod 43
4. V oblasti ročného zvyšovania dôchodkov bývalých zamestnancov Európskej centrálnej banky nemožno poistnému matematikovi dôchodkového plánu vytýkať, že nepripojil k svojmu stanovisku zasielanému výkonnej rade odhad finančnej situácie dôchodkového fondu alebo akýkoľvek iný dokument, keďže článok 17 ods. 7 prílohy III podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky nevyžaduje, aby poistný matematik dôchodkového plánu poskytol vyčíslený odhad finančnej situácie uvedeného fondu, pokiaľ je jeho stanovisko so zreteľom na kontext, v ktorom bolo vydané, odôvodnené dostatočne na to, aby umožnilo výkonnej rade prijať rozhodnutie so znalosťou veci.
Uvedený článok 17 ods. 7 rovnako neukladá poistnému matematikovi dôchodkového plánu povinnosť vykonať porovnávací odhad nákladov vyplývajúcich z použitia sadzby všeobecnej úpravy miezd zamestnancov Banky na jednej strane a z použitia sadzby harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien monetárnej únie na strane druhej, keď je finančná situácia dôchodkového fondu taká, že možno uvažovať iba so zvýšením dôchodkov zodpovedajúcim nižšej z oboch sadzieb, takže porovnanie nákladov vyplývajúcich z použitia každej z týchto dvoch sadzieb nie je odôvodnené.
Okrem toho samotná skutočnosť, že stanovisko poistného matematika nie je odôvodnené, čo ustanovenia článku 17 ods. 7 prílohy III podmienok zamestnávania nevyžadujú, neumožňuje preukázať, že rada guvernérov nepozná presnú finančnú situáciu dôchodkového fondu, keďže môže, ak si to želá, k tejto otázke vypočuť poistného matematika dôchodkového plánu. V dôsledku toho zo skutočnosti, že stanovisko poistného matematika dôchodkového plánu neobsahuje odôvodnenie alebo obsahuje nedostatočné odôvodnenie nemožno vyvodiť, že rada guvernérov porušila povinnosť starostlivosti a riadnej správy.
(pozri body 95, 96 a 107)
5. Medzi otázkami, ktoré treba prerokovať s výborom zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 48 a 49 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky neuvádzajú otázky týkajúce sa „dôchodkov“, ale iba otázky, ktoré sa vzťahujú na „dôchodkový systém“, čo je pojem, ktorý odkazuje na pravidlá upravujúce najmä podmienky financovania dôchodkových práv, podmienky vzniku týchto dôchodkových práv, spôsob ich vyplácania a ich úpravu podľa vývoja životných nákladov, pričom nezahŕňa opatrenia prijaté podľa týchto pravidiel, ktoré majú najmä presne určiť, aká je ročná miera zvýšenia dôchodkov. V dôsledku toho nemožno Banke vytýkať, že nerokovala s výborom zamestnancov predtým, než rozhodla o zvýšení dôchodkov podľa článku 17 ods. 7 prílohy III podmienok zamestnávania.
(pozri bod 119)
6. Pokiaľ ide o prerokovanie dôchodkového plánu Európskej centrálnej banky s dozorným výborom, z ustanovení o mandáte tohto výboru ani z iného ustanovenia nevyplýva, že sa prerokovanie s týmto výborom musí uskutočniť pred prijatím každoročného rozhodnutia o zvýšení dôchodkov podľa článku 17 ods. 7 prílohy III podmienok zamestnávania zamestnancov Banky. Obdobne žiadne ustanovenie o mandáte dozorného výboru ani iné ustanovenie neupravuje, že dozorný výbor musí dostať rovnopis stanoviska poistného matematika dôchodkového plánu k finančnej situácii fondu. Hoci totiž ustanovenia o mandáte dozorného výboru vo svojom článku 30 zdôrazňujú, že dozorný výbor musí dostať kópiu hodnotiacej správy poistného matematika dôchodkového plánu, zo všeobecnej štruktúry ustanovení uplatniteľných na dôchodkový plán vyplýva, že pojem hodnotiaca správa, na ktorý odkazuje článok 30 ustanovení o mandáte dozorného výboru, označuje hodnotiacu správu uvedenú v článku 6 ods. 8 druhom pododseku prílohy III podmienok zamestnania, ktorú poistný matematik dôchodkového plánu musí vypracovať na žiadosť správcu plánu s cieľom posúdiť zhodnotenie dôchodkového fondu, a nie stanovisko, ktoré poistný matematik dôchodkového plánu musí vydať v rámci každoročného zvyšovania dôchodkov.
(pozri bod 120)
7. Ani ustanovenia článku 28 Charty základných práv Európskej únie, ani ustanovenia článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach neupravujú povinnosť zamestnávateľa uzavrieť kolektívne zmluvy v oblasti mzdovej politiky, alebo dokonca upraviť postup umožňujúci odborom zastupujúcim záujmy zamestnancov zohrávať rozhodujúcu úlohu pri definovaní a uplatňovaní pravidiel, ktoré sa uplatňujú na zamestnancov. Článok 6 ods. 2 Európskej sociálnej charty nanajvýš podporuje, ale nevyžaduje „systém dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami na jednej strane a organizáciami pracovníkov na strane druhej, s cieľom upraviť podmienky zamestnania kolektívnymi zmluvami“. Hoci článok 28 Charty základných práv a článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach zakotvujú právo na slobodu združovania, ktoré zahŕňa právo pracovníkov zakladať odborové organizácie na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov, ich ustanovenia neukladajú povinnosť zaviesť postup kolektívneho vyjednávania alebo priznať týmto odborovým organizáciám právo spolurozhodovania pri vytváraní pracovných podmienok pracovníkov.
(pozri bod 121)
8. Napriek zásade, podľa ktorej má zamietnutie návrhov na zrušenie za následok zamietnutie návrhov na náhradu škody, možno výnimočne v prípade, keď boli návrhy na zrušenie zamietnuté, napriek tomu vyhovieť návrhom na náhradu škody, ktoré s nimi úzko súvisia, ak je príčinou údajnej ujmy protiprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá, hoci nemohla odôvodniť zrušenie tohto rozhodnutia, spôsobila žalobcovi škodu.
(pozri body 129 a 130)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, bod 164