Language of document : ECLI:EU:F:2011:146

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 20. septembra 2011

Vec F‑45/06 REV

Sandrine De Buggenoms a i.

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Návrh na obnovu konania – Článok 119 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu – Rozhodnutie Súdu pre verejnú službu – Návrh na obnovu konania týkajúci sa uznesenia o výmaze prijatého v dôsledku späťvzatia návrhu – Právna sila rozhodnutej veci – Neexistencia – Neprípustnosť uplatnená ex offo“

Predmet:      Návrh na obnovu konania proti uzneseniu predsedu prvej komory Súdu pre verejnú službu zo 16. septembra 2010, Avendano a i./Komisia (F‑45/06), o výmaze

Rozhodnutie:      Návrh na obnovu konania sa zamieta ako neprípustný. Žalobcovia v konaní o obnove sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Rada ako vedľajší účastník v konaní o obnove znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Obnova konania – Návrh týkajúci sa uznesenia o výmaze prijatého v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcu – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 44, a príloha I, článok 7; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 74, článok 89 ods. 5 a článok 119)

2.      Konanie – Zastúpenie účastníkov konania – Mandát ad litem – Nevyžadovanie predloženia dôkazu

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 5, článok 39 ods. 1 tretí pododsek a článok 74)

3.      Právo Únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah

(Článok 6 ods. 1 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 7)

1.      Pokiaľ má odôvodnené uznesenie o zastavení konania alebo o ukončení konania z dôvodu nedostatku príslušnosti súdu Únie alebo z dôvodu, že žaloba bola neprípustná alebo zjavne nedôvodná, analogické účinky ako účinky rozsudku, proti takémuto uzneseniu môže byť podaný návrh na obnovu konania na základe článku 44 Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 prílohy I uvedeného štatútu, a to aj napriek tomu, že znenie tohto článku 44 to výslovne nestanovuje. V rovnakom zmysle znenie článku 119 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu neobmedzuje návrh na obnovu konania na rozsudky Súdu pre verejnú službu, ale stanovuje, že návrh na obnovu konania môže byť podaný proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu.

Hoci znenie tohto článku 119 bez rozlišovania medzi rozsudkami a uzneseniami uvádza, že každé rozhodnutie Súdu pre verejnú službu môže byť predmetom návrhu na obnovu konania, platí, že v súdnom systéme Únie nepredstavuje obnova konania odvolanie, ale mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje spochybniť právnu silu rozhodnutej veci spojenú s konečným rozsudkom alebo s konečným uznesením.

V tejto súvislosti, keďže uznesenie o výmaze vydané na základe článku 74 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu sa netýka ani prípustnosti, ani merita veci, nemá právnu silu rozhodnutej veci, a preto nemôže byť považované za odôvodnené uznesenie, ktoré má analogické účinky ako účinky rozsudku. Ak totiž na základe tohto článku 74 predseda Súdu pre verejnú službu rozhodne uznesením o výmaze veci z registra Súdu pre verejnú službu, zoberie iba na vedomie vôľu žalobcu vziať späť svoju žalobu. Jediné ustanovenia, ktoré sa v takomto uznesení týkajú účastníkov konania, sú ustanovenia, ktorými predseda Súdu pre verejnú službu rozhoduje o trovách konania v súlade s ustanoveniami článku 89 ods. 5 rokovacieho poriadku.

(pozri body 31 – 33, 35, 36, 38, 39 a 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. marca 1995, ISAE/VP a Interdata/Komisia, C‑130/91 REV, bod 6; 5. marca 1998, Inpesca/Komisia, C‑199/94 P a C‑200/94 P‑REV, bod 16; 29. novembra 2007, Meister/ÚHVT, C‑12/05 P‑REV, bod 16; 2. apríla 2009, Yedaş Tarim ve Otomotiv Sanayi ve Ticaret/Rada a Komisia, C–255/06 P‑REV, body 15 až 17

2.      Podľa článku 35 ods. 5 a článku 39 ods. 1 tretieho pododseku Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc účastníkovi konania alebo ho zastupuje, nie je na Súde pre verejnú službu povinný vykonať iný formálny úkon, než iba osvedčiť svoje postavenie advokáta, a nie je povinný predložiť riadnu plnú moc, je však povinný toto oprávnenie v prípade spochybnenia preukázať. Keďže advokát v zásade nie je povinný preukazovať riadnu plnú moc od svojho klienta ani na účely podania žaloby, ani na účely oznámenia Súdu pre verejnú službu, že klient má zámer vziať späť svoju žalobu, a rozhodnutie klienta môže byť na základe článku 74 tohto rokovacieho poriadku oznámené Súdu pre verejnú službu iba ústne na pojednávaní, existencia, ako aj rozsah, či dokonca odvolanie mandátu ad litem medzi advokátom a jeho klientom sú, s výnimkou spochybnenia, otázky, ktoré Súd pre verejnú službu nepreskúmava.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. februára 1965, Barge/Vysoký úrad, 14/64

Súd prvého stupňa: 26. septembra 1990, Virgili‑Schettini/Parlament, T–139/89

3.      Pokiaľ ide o právo na účinný prostriedok nápravy, z vysvetliviek týkajúcich sa článku 47 Charty základných práv, ktoré musia byť podľa článku 6 ods. 1 tretieho pododseku ZEÚ a článku 52 ods. 7 tejto Charty zohľadnené pri jej výklade, vyplýva, že druhý odsek tohto článku zodpovedá článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hoci v práve Únie nie je právo na spravodlivý proces obmedzené len na spory, ktoré sa vzťahujú na práva a povinnosti občianskoprávneho charakteru. Pokiaľ ide o prvý odsek článku 47 Charty základných práv, je založený na článku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v práve Únie je však ochrana rozsiahlejšia, pretože zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, a nielen účinný prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom. Právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 prvého odseku Charty základných práv nie je obmedzené na ochranu základných práv, ale zahŕňa tiež ochranu všetkých práv a slobôd zaručených právom Únie.

(pozri bod 53)