ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 23. februára 2010

Vec F‑7/09

Marie‑Hélène Faria

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Hodnotené obdobie 2006/2007 – Návrh na zrušenie hodnotiacej správy – Zjavne nesprávne posúdenie – Náhrada nemajetkovej ujmy“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M.‑H. Faria v podstate navrhuje jednak zrušenie jej hodnotiacej správy vypracovanej za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007, a jednak zaviazanie ÚHVT na zaplatenie sumy 100 000 eur ako odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpela

Rozhodnutie:      Hodnotiaca správa žalobkyne vypracovaná ÚHVT za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania žalobkyne. Žalobkyňa znáša jednu štvrtinu svojich trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Zjavne nesprávne posúdenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Pracovný čas venovaný dvom rôznym funkciám

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Posúdenie výkonnosti úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Predmet všeobecného posúdenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

6.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Zjavne nesprávne posúdenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

7.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Súdu pre verejnú službu neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie osobami, ktoré sú poverené hodnotiť prácu hodnotenej osoby, keďže inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich úradníkov. Okrem prípadov skutkového omylu, zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci tak neprináleží Súdu pre verejnú službu, aby preskúmaval dôvodnosť posúdenia odborných schopností úradníka, ktoré vykonala administratíva v hodnotiacej správe, pokiaľ také posúdenie obsahuje komplexné hodnotiace úsudky, ktoré v dôsledku ich povahy nemôžu byť objektívne overené.

(pozri bod 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júna 1983, Seton/Komisia, 36/81, 37/81 a 218/81, Zb. s. 1789, bod 23

Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑63/89, Zb. s. II‑19, bod 19; 26. októbra 1994, Marcato/Komisia, T‑18/93, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑681, bod 45; 20. mája 2003, Pflugradt/ECB, T‑179/02, Zb. VS s. I‑A‑149, II‑733, bod 46; 25. októbra 2005, Cwik/Komisia, T‑96/04, Zb. VS s. I‑A‑343, II‑1523, bod 41; 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑161, II‑A‑2‑775, bod 99

2.      S cieľom preukázať zjavne nesprávne posúdenie pri vypracovaní jeho hodnotiacej správy sa úradník Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) môže oprieť o porovnanie rôznych verzií tejto správy, ak sú tieto verzie dokončené, to znamená podpísané hodnotiteľom spolu s overovateľom, a ak sú súčasťou vlastného postupu vypracovania hodnotiacej správy upraveného všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k  článku 43 služobného poriadku, ktoré prijal Úrad a ktoré sa uplatňujú v prípade, ak dotknutá osoba nesúhlasí s obsahom rôznych verzií hodnotiacej správy.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 6. marca 2008, Skareby/Komisia, F‑46/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑69, II‑A‑1‑337, bod 95 a tam citovaná judikatúra

3.      Hodnotiaca správa je vecne nesprávna, ak uvádza, že z celého referenčného obdobia venoval úradník polovicu svojho pracovného času jednému miestu a druhú polovicu inému miestu a ak následne posudzuje prácu dotknutej osoby na tomto základe, hoci sa na základe sčítania rôznych percent pracovného času pripadajúceho na jednotlivé pracovné miesta ukáže, že tento úradník venoval o niečo menej ako dve tretiny svojho pracovného času prvému miestu a o niečo viac ako jednu tretinu druhému miestu.

(pozri body 48 a 49)

4.      Neobvykle vysoké pracovné zaťaženie predstavuje svojím vplyvom na výkonnosť alebo na správanie úradníkov v službe jeden z faktorov, ktoré inštitúcie nesmú opomenúť pri posudzovaní výkonov svojich zamestnancov.

Hoci hodnotitelia sú pri výkone voľnej úvahy, ktorá im je priznaná, oprávnení určiť spôsob, akým zohľadnia neobvykle vysoké pracovné zaťaženie a prípadne rozhodnúť, že nepozmenia svoje kritéria posúdenia, napriek tomu nemôžu takéto pracovné zaťaženie nespomenúť vôbec, keďže z posúdení obsiahnutých v hodnotiacej správe musí byť zjavné, že ho jej autori zohľadnili, aj keď iba stručne.

Medzi rôznymi obmedzeniami a ťažkosťami, ktoré hodnotitelia musia zohľadniť pri hodnotení výkonnosti úradníka alebo jeho správania v službe sa nachádzajú obmedzenia a ťažkosti spojené s nedostatkom zamestnancov a nadmerným pracovným zaťažením, ktoré z toho pre dotknutých úradníkov vyplýva.

Kumulovanie dvoch funkcií pojmovo predstavuje pre úradníka zjavné nadmerné pracovné zaťaženie, na ktoré preto hodnotiaca správa musí poukázať.

(pozri body 52 a 53)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 31. januára 2007, Aldershoff/Komisia, T‑236/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑13, II‑A‑2‑75, bod 85

5.      Všeobecné posúdenie musí odrážať analytické posúdenia obsiahnuté v tej istej hodnotiacej správe.

Pripustiť, že citeľné zlepšenie analytických posúdení nemusí viesť k zmene všeobecným posúdení, teda posúdení, ktoré sú zvlášť zohľadňované v čase povyšovania, by odporovalo požiadavke koherentnosti medzi týmito dvoma typmi posúdení.

(pozri body 55 a 57)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 7. marca 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, T‑110/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑73, II‑A‑2‑533, bod 110, a tam citovaná judikatúra

6.      Hodnotiaca správa je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením, ak obsahuje vecnú nesprávnosť pri posúdení pracovného času, ktorý dotknutý úradník venoval každej z funkcií hodnotených v tejto správe, vôbec nepoukazuje na pracovné zaťaženie úradníka a ukáže sa, že je nekoherentná s predchádzajúcimi verziami tejto správy.

(pozri bod 58)

7.      Zrušenie aktu administratívy, ktorý úradník napadol, môže samo osebe predstavovať primeranú a v zásade aj dostatočnú náhradu celkovej nemajetkovej ujmy, ktorú mohol úradník alebo zamestnanec utrpieť, pokiaľ protiprávny akt administratívy neobsahuje posúdenie schopností alebo správania úradníka, ktoré ho môže raniť.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277, II‑1267, bod 91 a tam citovaná judikatúra