UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
zo 14. júna 2017 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 1 ods. 2 písm. a) – Pôsobnosť – Výnimky – Majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku – Zrušenie manželstva – Vysporiadanie majetku nadobudnutého počas trvania manželstva“
Vo veci C‑67/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rajonen sad Varna (obvodný súd Varna, Bulharsko) z 26. januára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 7. februára 2017, ktorý súvisí s konaním:
Todor Iliev
proti
Blagoveste Ilieve
SÚDNY DVOR (šiesta komora)
v zložení: predseda šiestej komory E. Regan, sudcovia J. C. Bonichot a C. G. Fernlund (spravodajca),
generálna advokátka: E. Sharpston,
tajomník: A. Calot Escobar,
vzhľadom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude rozhodnutá odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Todor Iliev a pani Blagovesta Ilieva a ktorý sa týka vysporiadania vlastníctva k motorovému vozidlu v dôsledku zrušenia ich manželstva.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie č. 1215/2012
3 V odôvodnení 34 nariadenia č. 1215/2012 Rada Európskej únie zdôraznila potrebu zabezpečiť kontinuitu medzi Dohovorom z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32, ďalej len „Bruselský dohovor“) a nariadeniami, ktoré ho nahradili, tiež pokiaľ ide o výklad, ktorý už Súdny dvor uviedol k ustanoveniam tohto dohovoru, pokiaľ ich možno považovať za rovnocenné ustanoveniam tohto nariadenia.
4 Článok 1 ods. 1 a článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok.“
5 Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia znie:
„1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
6 Podľa svojho článku 80 nariadenie č. 1215/2012 zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
7 Podľa znenia článku 81 nariadenia č. 1215/2012:
„…
[Toto nariadenie sa] uplatňuje… od 10. januára 2015 s výnimkou článkov 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10. januára 2014.“
Bruselský dohovor
8 Článok 1 Bruselského dohovoru znie:
„Tento dohovor sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych a obchodných veciach. …
Tento dohovor sa neuplatní na:
1) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona;
…“
Bulharské právo
Zákon o medzinárodnom práve súkromnom
9 Článok 4 ods. 1 bod 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom stanovuje:
„Medzinárodná súdna príslušnosť súdov a iných bulharských orgánov je daná vtedy, ak:
…
2. je žalobca nebo navrhovateľ bulharským štátnym príslušníkom alebo právnickou osobou založenou podľa bulharského práva.“
Zákon o rodine
10 V článku 21 ods. 1 zákona o rodine sa uvádza, že manželom vznikajú rovnaké práva k majetku, ktorý manželia nadobudli spoločne za svojho manželstva, bez ohľadu na meno osoby, ktorá bola uvedená ako nadobúdateľ tohto majetku.
11 Podľa článku 28 tohto zákona majú manželia v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nárok na rovnaké podiely.
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 Todor Iliev, bulharský štátny príslušník, a Blagovesta Ilieva, talianska a bulharská štátna príslušníčka, uzavreli manželstvo 1. júna 2007 v obci Šumen (Bulharsko).
13 Dňa 2. júla 2015 bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozhodnutím Rajonen sad Šumen (obvodný súd Šumen, Bulharsko).
14 V nadväznosti na rozvod, o ktorom rozhodol tento súd, pán Iliev podal na vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, v ktorej sa domáhal vysporiadania majetkových práv k motorovému vozidlu, ktoré v novembri 2009 kúpila pani Ilieva a ktoré bolo registrované na jej meno.
15 Pán Iliev uvádza, že toto vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva účastníkov pôvodného konania a že uvedené motorové vozidlo patrí podľa článkov 21 a 28 zákona o rodine obom účastníkom konania, hoci jeho registrovaným držiteľom v Taliansku bola len pani Ilieva.
16 Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, hoci pán Iliev a pani Ilieva boli prihlásení na trvalý pobyt v Bulharsku, treba sa domnievať, že v čase uzavretia ich manželstva, nadobudnutia motorového vozidla, rozvodu manželstva a podania žaloby vo veci samej mali obvyklé bydlisko na talianskom štátnom území. Tento súd spresňuje, že pani Ilieva už nepretržite 10 rokov žije a pracuje v Taliansku, že 14. marca 2016 uviedla bulharským orgánom, že má bydlisko v Taliansku a že podľa preukazu totožnosti, ktorý jej vydali talianske orgány, je miestom jej bydliska mesto Alba v provincii Cuneo (Taliansko).
17 Pani Ilieva spochybňuje právomoc bulharských súdov pre rozhodovanie vo veci samej a domnieva sa, že na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, sú príslušné talianske súdy.
18 Vnútroštátny súd vyjadruje v tejto veci pochybnosti, keďže má k dispozícii iba jeden rozsudok bulharského Najvyššieho súdu, ktorý sa týka rozvodu manželstva a vysporiadania majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Podľa tohto rozsudku sa výnimka stanovená v článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 vzťahuje iba na veci týkajúce sa majetkových práv medzi manželmi, ako sú vymedzené v určitých článkoch zákona o rodine, ktoré nezahŕňajú takéto vysporiadanie majetkových práv. Z toho vyplýva, že tieto vysporiadania patria do pôsobnosti tohto nariadenia. Podľa tohto súdu, pokiaľ by to tak bolo, boli by podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia na rozhodovanie v konaní vo veci samej príslušné talianske súdy. Naopak, pokiaľ by článok 4 ods. 1 nebol uplatniteľný, boli by na rozhodovanie v konaní vo veci samej podľa článku 4 ods. 1 bodu 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom príslušné bulharské súdy.
19 Za týchto okolností Rajonen sad Varna (obvodný súd Varna, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Predstavuje žaloba medzi bývalými manželmi na rozdelenie hnuteľnej veci nadobudnutej počas manželstva do spoločného vlastníctva spor vo vzťahu k majetkovým právam vyplývajúcim z manželského zväzku v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 1215/2012]?
2. Spadá spor o rozdelenie hnuteľnej veci, ktorá bola nadobudnutá počas manželstva, ale na príslušnom úrade bola zaregistrovaná iba na meno jedného z bývalých manželov, do oblastí, ktoré sú podľa článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia [č. 1215/2012] mimo pôsobnosti tohto nariadenia?
3. Ktorý súd je príslušný rozhodnúť v spore medzi bývalými manželmi týkajúcom sa vlastníctva hnuteľnej veci nadobudnutej počas ich civilného manželstva, ak sú manželia štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu [Európskej únie], ale počas konania bolo zistené, že v čase vzniku manželstva, nadobudnutia veci, rozvodu a podania návrhu na rozdelenie veci po rozvode mali pobyt v inom členskom štáte?“
O prejudiciálnych otázkach
20 Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak môže byť odpoveď na prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodená z judikatúry, môže Súdny dvor na základe návrhu sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením.
21 Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.
22 Svojimi tromi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že taký spor, ako je spor v konaní vo veci samej, ktorý sa týka vysporiadania po rozvode manželstva, majetkových práv k hnuteľnej veci, ktorú nadobudli počas trvania manželstva manželia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu, avšak majú bydlisko v inom členskom štáte, patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012, alebo či uvedený spor patrí do oblasti majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, a preto pod výnimky stanovené v uvedenom článku 1 ods. 2 písm. a).
23 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rozsahu, v akom nariadenie č. 1215/2012 nahradilo Bruselský dohovor teraz vo vzťahu medzi členskými štátmi s výnimkou Dánskeho kráľovstva, výklad tohto dohovoru Súdnym dvorom platí aj pre uvedené nariadenie, pokiaľ je možné jeho ustanovenia a ustanovenia Bruselského dohovoru považovať za „ekvivalentné“. Ako vyplýva z odôvodnenia 34 nariadenia č. 1215/2012, treba zaručiť kontinuitu medzi výkladom Bruselského dohovoru a týmto nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2011, Realchemie Nederland, C‑406/09, EU:C:2011:668, bod 38).
24 Pokiaľ ide o pôsobnosť nariadenia č. 1215/2012, treba konštatovať, že jeho článok 1 ods. 2 písm. a) sa zhoduje s článkom 1 druhým odsekom, bodom 1) Bruselského dohovoru a že tieto dve ustanovenia sú formulované podobne.
25 V dôsledku toho treba odkázať na judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa týka článku 1 druhého odseku bodu 1) Bruselského dohovoru, a najmä na rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel (143/78, EU:C:1979:83).
26 Súdny dvor sa v uvedenom rozsudku zaoberal otázkou, či sa na spor, ktorý sa týkal opatrenia na zabezpečenie majetku v rámci rozvodového konania, má vzťahovať Bruselský dohovor, a to z dôvodu povahy dotknutého opatrenia, v prípade ktorého išlo o opatrenie v rámci manželských vzťahov.
27 Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na zvláštnu povahu určitých oblastí, medzi ktoré patria veci osobného stavu a právnej spôsobilosti fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenie zo závetu alebo zo zákona, spory v týchto veciach sú vylúčené z pôsobnosti Bruselského dohovoru (rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel, 143/78, EU:C:1979:83, bod 6).
28 Súdny dvor konštatoval, že pojem „majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku“, ktorý je uvedený v článku 1 druhom odseku bode 1) Bruselského dohovoru, zahŕňa nielen majetkové usporiadanie konkrétne a výlučne upravené niektorými vnútroštátnymi právnymi systémami v prípade manželstva, ale aj akékoľvek majetkové vzťahy medzi manželmi vyplývajúce priamo z manželského vzťahu alebo z jeho zrušenia (rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel, 143/78, EU:C:1979:83, bod 7).
29 Súdny dvor vyvodil záver, že spory týkajúce sa majetku manželov počas rozvodového konania sa môžu podľa prípadu týkať alebo úzko súvisieť: 1. s otázkami, ktoré sa týkajú osobného stavu, 2. s majetkovými právnymi vzťahmi medzi manželmi, ktoré vyplývajú priamo z manželského vzťahu alebo z jeho zrušenia, 3. s majetkovými právnymi vzťahmi medzi manželmi, ktoré medzi nimi existovali, ktoré však nesúvisia s manželstvom, a že pôsobnosť Bruselského dohovoru sa vzťahuje len na poslednú uvedenú kategóriu sporov, zatiaľ čo spory týkajúce sa dvoch prvých kategórií musia byť z oblasti jeho pôsobnosti vylúčené (rozsudok z 27. marca 1979, de Cavel, 143/78, EU:C:1979:83, bod 7).
30 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o spor medzi bývalými manželmi, ktorý sa týka vysporiadania majetkových práv k hnuteľnej veci nadobudnutej počas trvania manželstva, keďže uvedený spor sa týka majetkových právnych vzťahov medzi týmito osobami, ktoré vyplývajú priamo zo zrušenia manželstva, taký spor nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012, ale do druhej kategórie uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
31 Okrem toho treba dodať, že hoci nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243), sa podľa svojho článku 1 ods. 1 písm. a) uplatňuje na občianske veci, ktoré sa vzťahujú na rozvod, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 8, vzťahuje sa len na zrušenie manželských záväzkov a netýka sa takých otázok, ako sú dôvody na rozvod, majetkové dôsledky manželstva alebo iné súvisiace opatrenia.
32 Na položené otázky teda treba odpovedať, že článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že taký spor, ako je spor v konaní vo veci samej, ktorý sa týka vysporiadania po rozvode manželstva, majetkových práv k hnuteľnej veci, ktorú nadobudli počas trvania manželstva manželia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu, avšak majú bydlisko v inom členskom štáte, nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, ale do oblasti majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, a preto pod výnimky stanovené v uvedenom článku 1 ods. 2 písm. a).
O trovách
33 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, sa má vykladať v tom zmysle, že taký spor, ako je spor v konaní vo veci samej, ktorý sa týka vysporiadania po rozvode manželstva, majetkových práv k hnuteľnej veci, ktorú nadobudli počas trvania manželstva manželia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu, avšak majú bydlisko v inom členskom štáte, nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, ale do oblasti majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, a preto pod výnimky stanovené v uvedenom článku 1 ods. 2 písm. a).
Podpisy