Language of document : ECLI:EU:F:2012:149

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 6. novembra 2012

Vec F‑41/06 RENV

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Vrátenie Súdu pre verejnú službu po zrušení – Invalidita – Odchod do dôchodku z dôvodu invalidity – Zloženie posudkovej komisie – Riadne zloženie – Podmienky“

Predmet: Žaloba pôvodne podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, vrátená Súdu pre verejnú službu rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 8. júna 2011, Komisia/Marcuccio (T‑20/09 P, ďalej len „odvolací rozsudok“), čiastočne zrušujúcim rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑41/06, ďalej len „pôvodný rozsudok“), v ktorom sa rozhodlo o žalobe doručenej do kancelárie Súdu pre verejnú službu 12. apríla 2006, ktorou L. Marcuccio navrhoval jednak zrušiť rozhodnutie Komisie z 30. mája 2005 o jeho odchode do dôchodku z dôvodu invalidity, ako aj rad aktov súvisiacich s týmto rozhodnutím, a jednak zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii vo veciach F‑41/06, F‑41/06 RENV a T‑20/09 P.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu, porušení podstatných formálnych náležitostí a nedostatku odôvodnenia – Dôvod verejného záujmu

2.      Úradníci – Individuálne rozhodnutie – Interné administratívne rozhodnutie – Povinnosť presne uviesť ustanovenia interných právnych predpisov uplatniteľných v oblasti zastupovania – Neexistencia

(Článok 253 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

3.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Procesné práva úradníka

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II články 7 a 9)

4.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Zloženie – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II článok 7)

5.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Zloženie – Odstúpenie lekára zastupujúceho úradníka – Povinnosť ostatných členov komisie alebo inštitúcie overiť, že úradník sa o tomto odstúpení dozvedel – Neexistencia – Výnimky

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II článok 7)

6.      Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť zachovávať lojálnosť – Pojem – Dosah – Povinnosť dostaviť sa pred posudkovú komisiu na jej žiadosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 21)

7.      Úradníci – Invalidita – Predloženie veci posudkovej komisii – Právomoc presne vymedzená článkom 59 služobného poriadku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 4)

8.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Zloženie – Vymenovanie lekárov – Zmena výberu – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II článok 7)

9.      Úradníci – Nemocenská dovolenka – Lekárske vyšetrenie – Obsah – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 1 a 4)

10.    Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Zloženie – Nahradenie tretieho lekára vymenovaného ex offo predsedom Súdneho dvora lekárom vybratým na základe spoločnej dohody dvoch ďalších lekárov – Prípustnosť – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II článok 7)

11.    Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Invalidný dôchodok – Možnosť posudkovej komisie pravidelne kontrolovať vývoj situácie úradníka – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VIII článok 15)

12.    Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Dodržanie tajnosti rokovania – Dosah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26a a článok 78 piaty odsek a príloha II článok 9 druhý a tretí odsek)

1.      Dôvody založené na nedostatku právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu, porušení podstatných formálnych náležitostí a neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú dôvodmi verejného záujmu, ktoré musí súd Únie preskúmať z úradnej povinnosti.

(pozri bod 65)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, bod 64

Všeobecný súd Európskej únie: 8. júla 2010, Komisia/Putterie‑De‑Beukelaer, T‑160/08 P, bod 61 a tam citovaná judikatúra

2.      Inštitúcia nie je povinná v internom administratívnom rozhodnutí jej útvarov určenom jednému z jej úradníkov konkrétne uviesť odkazy na ustanovenia interných právnych predpisov týkajúcich sa úpravy zastupovania a tým skôr nie je povinná citovať obsah týchto ustanovení.

(pozri bod 74)

3.      Rokovanie posudkovej komisie nie je súčasťou kontradiktórneho správneho konania začatého proti úradníkovi a jeho cieľom nie je ani vyriešiť spor medzi administratívou a jej zamestnancom. Účelom rokovania posudkovej komisie je ustáliť lekárske zistenia umožňujúce administratíve rozhodnúť, či a v akej miere je dotknutý úradník postihnutý invaliditou. Z tohto dôvodu zásady týkajúce sa práva na obranu nevyžadujú vypočutie úradníka touto komisiou.

Naopak v osobitných správnych konaniach, ako je napríklad konanie o invalidite, sa dotknutý úradník môže dovolávať procesných práv, ktoré sú typické pre tieto konania, a teda odlišné od práva na obranu.

Počas rokovania posudkovej komisie sú tak po prvé záujmy úradníka zastupované a chránené prítomnosťou lekára, ktorý ho zastupuje v komisii podľa článku 7 prílohy II služobného poriadku. Po druhé vymenovanie tretieho lekára na základe spoločnej dohody dvoch členov vymenovaných každou stranou alebo v prípade, ak k dohode nedôjde, predsedom Súdneho dvora je zárukou nestrannosti rokovania posudkovej komisie. Po tretie podľa článku 9 prílohy II služobného poriadku môže dotknutý úradník predložiť posudkovej komisii správy alebo potvrdenia od praktických lekárov, s ktorými konzultoval.

(pozri body 79 – 81)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. januára 1988, Biedermann/Dvor audítorov, 2/87, body 10 a 16

Súd pre verejnú službu: 16. mája 2012, Skareby/Komisia, F‑42/10, bod 48

4.      Vzhľadom na význam, ktorý majú úloha a mandát zverené príslušnými ustanoveniami služobného poriadku posudkovej komisii, musí súd Únie vykonávať dôslednú kontrolu pravidiel týkajúcich sa vytvorenia a riadneho fungovania tejto komisie. Na prvom mieste medzi nimi sa nachádza pravidlo uvedené v článku 7 prílohy II služobného poriadku, ktoré zabezpečuje úradníkovi, že jeho práva a záujmy budú chránené prítomnosťou lekára, ktorému dôveruje, v komisii. Existenciu podmienok odôvodňujúcich vymenovanie tohto lekára ex offo treba preto starostlivo overiť nielen so zreteľom na správanie dotknutého úradníka, ale so zreteľom na všetky užitočné informácie, ktoré má súd Únie k dispozícii.

(pozri bod 85)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 21. marca 1996, Otten/Komisia, T‑376/94, bod 47

5.      Informácie, ktoré si v konaní o invalidite môžu vymeniť úradník a ním vymenovaný lekár, aby ho zastupoval v posudkovej komisii, a ktoré sa týkajú predovšetkým existencie alebo zachovania mandátu takto vymenovaného lekára alebo podmienok vykonávania tohto mandátu, patria do rámca zmluvného vzťahu a vzťahu dôvery, ktoré existujú medzi týmto lekárom a úradníkom, ktorého zastupuje. Preto okrem prípadu, ak existujú vážne podozrenia a zjavné nepriame dôkazy týkajúce sa skutočného pôvodu správ, ktoré členovia posudkovej komisie alebo príslušné služby inštitúcie dostávajú priamo od lekára vymenovaného žalobcom, rozhodnutie tohto lekára informujúce ostatných členov komisie o odstúpení z funkcie, ktorú mu úradník zveril, nemá za následok povinnosť ostatných členov komisie alebo služieb inštitúcie overiť, či sa aj úradník, ktorého má lekár zastupovať, o tomto rozhodnutí skutočne dozvedel. V rámci uvedeného zmluvného vzťahu a vzťahu dôvery existujúcich medzi lekárom a úradníkom, ktorého zastupuje, sa totiž vedomosť úradníka o tomto rozhodnutí v zásade považuje za samozrejmosť.

(pozri bod 91)

6.      Ak sa posudková komisia domnieva, že je vhodné vyšetriť úradníka, prináleží tomuto úradníkovi, aby v rámci povinnosti lojálnosti a spolupráce, ktorú má každý úradník podľa článku 21 služobného poriadku, vynaložil všetku potrebnú starostlivosť na to, aby vyhovel výzvam dostaviť sa pred posudkovú komisiu.

(pozri bod 98)

7.      V prípade úradníka, ktorého súčet nemocenských dovoleniek presahuje dvanásť mesiacov počas obdobia troch rokov, predloženie veci posudkovej komisii nepatrí do diskrečnej právomoci menovacieho orgánu. Naopak, táto právomoc je presne vymedzená a výslovne obmedzená podmienkami stanovenými v článku 59 ods. 4 služobného poriadku.

(pozri bod 104)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. júna 2000, C/Rada, T‑84/98, bod 66

8.      Ani znenie, ani zmysel článku 7 prílohy II služobného poriadku nebránia inštitúcii ani úradníkovi, aby v prípade potreby zmenili voľbu lekára povereného ich zastupovaním v posudkovej komisii, najmä vtedy, keď tento lekár už nie je k dispozícii.

V dôsledku toho individuálne rozhodnutia menovacieho orgánu týkajúce sa osobného zloženia posudkovej komisie môžu byť v prípade, keď sa to ukáže nevyhnutné, zmenené kedykoľvek v priebehu rokovania tejto komisie.

Postupné nahradenie jedného alebo viacerých členov posudkovej komisie, vedúce dokonca k úplnej zmene jej zloženia, teda automaticky neruší existenciu tejto komisie ani jej mandát a nevyhnutne neznamená, že menovací orgán postupne predložil vec dvom rôznych posudkovým komisiám.

(pozri body 119, 120 a 134)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, bod 42

9.      Článok 59 ods. 1 služobného poriadku umožňuje inštitúcii, aby kedykoľvek požiadala úradníka, ktorý čerpá nemocenskú dovolenku, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, bez ohľadu na to, či bola vytvorená posudková komisia upravená v odseku 4 tohto článku. Pokiaľ ide o obsah tohto vyšetrenia, prináleží lekárskej službe inštitúcie, do ktorej patrí úradník, aby v závislosti od jeho zdravotného stavu rozhodla o tom, aký typ vyšetrení sa ukazuje vhodný alebo nevyhnutný. Takéto rozhodnutie vzhľadom na jeho povahu s výnimkou zjavného pochybenia nepodlieha preskúmaniu Súdom pre verejnú službu.

(pozri bod 124)

10.    Vymenovanie lekára povereného zastupovať úradníka v posudkovej komisii predsedom Súdneho dvora ex offo neznamená, že takto vymenovaný lekár nemá konať na účet a v záujme úradníka, ktorého je poverený zastupovať. Naopak, pri výkone svojich právomocí vyplývajúcich zo služobného poriadku tento lekár koná v záujme úradníka, ktorého zastupuje, a teda je z tohto dôvodu plne oprávnený podľa článku 7 prvého odseku prílohy II služobného poriadku vymenovať tretieho lekára na základe dohody s lekárom vymenovaným inštitúciou.

V dôsledku toho od okamihu, keď si prvý a druhý lekár majú plniť povinnosti v posudkovej komisii, jeden v záujme inštitúcie a druhý v záujme zúčastneného úradníka, treba pripustiť, že títo dvaja lekári musia mať tiež možnosť plne vykonávať právomoci, ktoré im priznáva služobný poriadok. Od okamihu, keď sú povolaní, aby prevzali mandát člena posudkovej komisie, teda títo dvaja lekári musia mať možnosť vymenovať tretieho lekára práve v záujme riadneho priebehu rokovania posudkovej komisie, a to buď tak, že sa rozhodnú ponechať už vymenovaného tretieho lekára, alebo tak, že sa napríklad z dôvodu, že uprednostňujú lekára s inou špecializáciou, rozhodnú vymenovať na základe spoločnej dohody tretieho lekára, ktorý má ich dôveru.

Okrem toho vymenovanie tretieho lekára predsedom Súdneho dvora ex offo nie je aktom súdnej, ale správnej povahy, ktorý v dôsledku tejto povahy zákonite nemôže úplne vylúčiť možnosť dohody medzi dotknutými lekármi. Navyše, ako uvádza článok 7 prílohy II služobného poriadku, spoločná dohoda dvoch lekárov na mene tretieho lekára predchádza vymenovaniu predsedom Súdneho dvora ex offo, ku ktorému v dôsledku toho dochádza a ktoré zostáva platné iba v prípade, ak k danej dohode medzi dvomi lekármi nedôjde.

Keďže článok 7 prílohy II služobného poriadku má za cieľ zabezpečiť, pokiaľ je to možné, aby tretiemu lekárovi dôveroval tak lekár inštitúcie, ako aj lekár zúčastneného úradníka, totiž dvoch členov posudkovej komisie poverených zastupovať inštitúciu a zúčastneného úradníka nemožno z dôvodu predchádzajúceho vymenovania predsedom Súdneho dvora ex offo zbaviť právomoci, ktorú vyvodzujú z prvého odseku tohto článku, a to právomoci vymenovať tretieho lekára na základe spoločnej dohody.

Naopak stanovisko jednomyseľne vydané posudkovou komisiou nemôže dodatočne platne odstrániť prípadnú vadu ovplyvňujúcu zákonnosť zloženia tejto komisie.

(pozri body 135, 136 a 138 – 141)

Odkaz:

Súdny dvor: Biedermann/Dvor audítorov, už citovaný, bod 10

Súd prvého stupňa: 3. júna 1997, H/Komisia, T‑196/95, bod 80

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2011, Hecq/Komisia, F‑47/10, bod 52

11.    Činnosť úradníka, ktorý bol vyhlásený za úplne trvale invalidného, je len prerušená, keďže vývoj jeho situácie v rámci inštitúcií podmieňuje pretrvávanie podmienok odôvodňujúcich túto invaliditu. Táto situácia však môže byť kontrolovaná v pravidelných intervaloch.

Posudková komisia preto môže odporučiť dotknutej inštitúcii, aby pristúpila k novému pravidelnému preskúmaniu úradníka po dvoch rokoch a potom na ročnom základe, pričom menovací orgán týmto odporúčaním nie je viazaný.

(pozri body 145 a 146)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, bod 47

12.    Článok 9 prílohy II služobného poriadku vo svojom druhom odseku jasne odlišuje „závery posudkovej komisie“ odovzdané menovaciemu orgánu a dotknutému úradníkovi a vo svojom treťom odseku „rokovanie komisie“, ktoré je a musí zostať „tajné“.

Tajnosť rokovania posudkovej komisie možno vysvetliť jeho povahou, obsahom a dôsledkami lekárskeho pôvodu. Práve z týchto dôvodov rokovanie posudkovej komisie nemožno oznamovať ani menovaciemu orgánu, ani dotknutému úradníkovi. Naopak pri aktoch posudkovej komisie správnej alebo procesnej povahy, ktoré vybočujú z rámca jej lekárskych povinností, ako je napríklad konečné rozdelenie hlasov v rámci komisie alebo závery, ku ktorým komisia dospeje na konci svojich rokovaní, neexistuje dôvod, aby podliehali požiadavke lekárskeho tajomstva, a môžu byť oznámené menovaciemu orgánu a zúčastnenému úradníkovi.

(pozri body 150 a 151)