ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 21. novembra 2018 (*)
[Znenie opravené uznesením zo 7. júna 2019]
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty, ktoré sa týkajú prvého povolenia na uvedenie účinnej látky ‚glyfozát‘ na trh – Čiastočné odmietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov tretej osoby – Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 – Prevažujúci verejný záujem – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 – Smernica 91/414/EHS“
Vo veci T‑545/11 RENV,
Stichting Greenpeace Nederland, so sídlom v Amsterdame (Holandsko),
Pesticide Action Network Europe (PAN Europe), so sídlom v Bruseli (Belgicko),
v zastúpení: B. Kloostra a A. van den Biesen, avocats,
žalobcovia,
ktorých v konaní podporuje:
Švédske kráľovstvo, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, L. Swedenborg a F. Bergius, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Buchet, P. Ondrůšek a L. Pignataro‑Nolin, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,
European Chemical Industry Council (Cefic), so sídlom v Bruseli,
Association européenne pour la protection des cultures (ECPA), so sídlom v Bruseli,
v zastúpení: I. Antypas a D. Waelbroeck, avocats,
CropLife International AISBL (CLI), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: R. Cana a E. Mullier, avocats, a D. Abrahams, barrister,
CropLife America Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené štáty),
National Association of Manufacturers of the United States of America (NAM), so sídlom vo Washingtone,
a
America Chemistry Council Inc. (ACC), so sídlom vo Washingtone,
v zastúpení: pôvodne M. Abenhaïm a K. Nordlander, avocats, neskôr K. Nordlander a M. Zdzieborska, solicitor, a napokon K. Nordlander, M. Zdzieborska a Y.‑A. Benizri, avocat,
a
European Crop Care Association (ECCA), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: S. Pappas, avocat,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z 10. augusta 2011 zamietajúceho prístup k zväzku 4 návrhu hodnotiacej správy, ktorý vypracovala Spolková republika Nemecko ako spravodajský členský štát, týkajúcej sa účinnej látky „glyfozát“ na základe smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332).
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia J. Schwarcz (spravodajca) a C. Iliopoulos,
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. marca 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 20. decembra 2010 požiadali žalobcovia, Stichting Greenpeace Nederland a Pesticide Action Network Europe (PAN Europe), o prístup k viacerým dokumentom týkajúcim sa prvého povolenia na uvádzanie účinnej látky glyfozát na trh, ktoré bolo vydané na základe smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332). Žiadosť sa zakladala na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).
2 Požadovanými dokumentmi boli:
– kópia návrhu hodnotiacej správy vypracovaného spravodajským členským štátom, konkrétne Spolkovou republikou Nemecko, pred prvým zápisom glyfozátu do prílohy I smernice 91/414 (ďalej len „návrh správy“),
– úplný zoznam všetkých testov, ktoré predložili žiadatelia o zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414, o ktorom sa rozhodlo na základe smernice Komisie 2001/99/ES z 20. novembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Rady 91/414, aby zahŕňala okrem iného glyfozát (Ú. v. ES L 304, 2001, s. 14; Mim. vyd. 03/034, s. 182),
– úplná a pôvodná dokumentácia testov, ktorú poskytli žiadatelia o zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414 v roku 2001, a to v rozsahu, v akom sa týka všetkých testov dlhodobej toxicity, všetkých testov mutagenity, karcinogenity, neurotoxicity a všetkých štúdií reprodukcie.
3 Listom z 20. januára 2011 Európska komisia vyzvala žalobcov, aby sa na účely získania prístupu k požadovaným dokumentom uvedeným v bode 2 vyššie obrátili na nemecké orgány.
4 Listom zo 7. februára 2011 žalobcovia podali na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom.
5 Generálny tajomník Komisie po tom, čo požiadal nemecké orgány o predchádzajúci súhlas v súlade s článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, listom zo 6. mája 2011 povolil prístup k návrhu správy s výnimkou jeho zväzku 4 (ďalej len „sporný dokument“), ktorý uvedené orgány odmietli sprístupniť a ktorý obsahoval úplný zoznam všetkých testov, ktoré poskytli žiadatelia o prvý zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414. Generálny tajomník Komisie informoval žalobcov, že Komisia nedisponuje úplnou a pôvodnou dokumentáciou týchto testov, ktorá jej nebola nikdy predložená. Generálny tajomník Komisie tiež vysvetlil, že čo sa týka sprístupnenia sporného dokumentu, konzultácia s nemeckými orgánmi doposiaľ nebola ukončená a rozhodnutie by sa malo prijať neskôr.
6 Rozhodnutím z 10. augusta 2011 generálny tajomník Komisie zamietol prístup k spornému dokumentu, pričom vychádzal zo zamietavého stanoviska zo strany Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
7 V napadnutom rozhodnutí generálny tajomník Komisie uviedol dôvody, pre ktoré sa Spolková republika Nemecko bránila sprístupneniu sporného dokumentu na základe a ktoré boli založené na výnimke uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, pričom konkrétne ide o ochranu obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Spolková republika Nemecko totiž zastávala názor, že sporný dokument obsahuje dôverné informácie týkajúce sa práv duševného vlastníctva žiadateľov o zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414, a to podrobné chemické zloženie účinnej látky, ktorú vyrába každý zo žiadateľov o zápis, podrobné informácie o procese, akým každý zo žiadateľov o zápis vyrába látku, informácie o nečistotách, zloženie hotových výrobkov a zmluvné vzťahy medzi jednotlivými žiadateľmi o zápis.
8 Generálny tajomník Komisie poznamenal, že nemecké orgány vyhlásili, že podľa ich názoru neexistuje prevažujúci verejný záujem, ako je stanovený v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ktorý by odôvodňoval sprístupnenie sporného dokumentu, a následne preskúmal, či by bolo možné sa na taký verejný záujem odvolávať na základe nariadenia č. 1367/2006. Uviedol, že článok 6 ods. 1 tohto nariadenia sa na sporný dokument neuplatní, pretože tento dokument neobsahuje informáciu, ktorú možno považovať za takú, ktorá sa týka emisií do životného prostredia.
9 Podľa generálneho tajomníka Komisie sa pritom Komisia domnievala, že predmetné informácie sa týkajú procesu výroby glyfozátu žiadateľmi o jeho zápis do prílohy I smernice 91/414 a že v rámci potreby vyváženia záujmov má nevyhnutnosť ochrany práv duševného vlastníctva žiadateľov o zápis prednosť pred verejným záujmom na sprístupnení informácií. Sprístupnenie informácií obsiahnutých v spornom dokumente by totiž konkurujúcim podnikom umožnilo napodobniť postupy, ktorými žiadatelia o zápis glyfozátu túto látku vyrábajú, čo by týmto žiadateľom mohlo spôsobiť významné straty, pričom by boli ohrozené ich obchodné záujmy a porušené práva duševného vlastníctva. Verejný záujem na sprístupnení informácií už bol zohľadnený, pretože možné účinky emisií glyfozátu do životného prostredia vyplývajú z iných častí návrhu správy, ktoré boli zverejnené, a to najmä pokiaľ ide o relevantné nečistoty a metabolity. Pokiaľ ide o informácie o irelevantných nečistotách zahrnuté v spornom dokumente, tie sa týkajú skutočností, ktoré by mohli napriek tomu, že nepredstavujú hrozbu pre zdravie alebo životné prostredie, viesť k prezradeniu procesov výroby každého výrobku.
10 Generálny tajomník Komisie následne poznamenal, že z konania, na základe ktorého bol glyfozát zapísaný do prílohy I smernice 91/414, vyplýva, že požiadavky stanovené nariadením č. 1367/2006 boli, čo sa týka zverejnenia informácií o účinkoch tejto látky na životné prostredie, zohľadnené. Za týchto podmienok musí mať ochrana záujmov výrobcov tejto látky prednosť.
11 Generálny tajomník Komisie z toho vyvodil záver, že požadované informácie sa netýkajú emisií do životného prostredia v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 a že neexistuje dôkaz o existencii prevažujúceho verejného záujmu v prospech sprístupnenia v zmysle nariadenia č. 1049/2001, keďže podľa generálneho tajomníka takýto prevažujúci záujem spočíva v ochrane obchodných záujmov a práv duševného vlastníctva výrobcov glyfozátu.
Konanie pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom
12 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. októbra 2011 žalobcovia podali žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia.
13 Všeobecný súd opatrením na zabezpečenie priebehu konania položil žalobcom dve otázky, pričom žalobcovia odpovedali prostredníctvom listu podaného do kancelárie Všeobecného súdu 18. januára 2013.
14 Uznesením Všeobecného súdu z 9. januára 2013 bola Komisia požiadaná, aby Všeobecnému súdu predložila sporný dokument a označila časti týkajúce sa čistoty glyfozátu, „identity“ a množstva všetkým nečistôt, ktoré sa v ňom nachádzajú, a analytického profilu výrobných šarží používaných na účely kontroly, pričom sporný dokument nesmel byť oznámený žalobcom. Listom podaným 25. januára 2013 Komisia predložila sporný dokument.
15 Sporný dokument sa skladá z troch častí. Prvá časť sporného dokumentu sa nazýva „Monografia – 11. december 1998 – Zväzok 4 – Časť A – Glyfozát“ a obsahuje osem bodov s názvami „C.1. Dôverné informácie“, „C.1.1. Podrobné informácie o procesoch výroby účinnej látky (príloha II A 1.8)“, „C.1.2. Podrobná špecifikácia účinnej látky (príloha II A 1.9 až 1.11)“, „C.1.3. Podrobná špecifikácia prípravkov (príloha II A 1.4)“, „C.2. Zhrnutie a posúdenie informácií týkajúcich sa predloženia spoločnej dokumentácie“, „C.2.1. Zhrnutie predložených informácií a dokumentácie (dokumentácia B)“, „C.2.2. Posúdenie predložených informácií a dokumentácie“ a „C.2.3. Záver o primeranosti alebo neprimeranosti opatrení, ktoré prijali oznamujúce podniky“. Druhá časť sporného dokumentu sa nazýva „Dodatok k monografii – Zväzok 4 z 11. decembra 1998 – Glyfozát – Glyfozát‑trimesium – Časť A – Glyfozát“, obsahuje dátum 14. január 2000 a jediný bod s názvom „C.1.2.1. Identita izomérov, nečistôt a prísad (príloha II A 1.10)“. Tretia časť sporného dokumentu sa nazýva „Dodatok 2 k monografii – Zväzok 4 z 11. decembra 1998 – Glyfozát – Glyfozát‑trimesium“, obsahuje dátum 12. máj 2001 a tri body s názvami „C.1.1. Podrobné informácie o procesoch výroby účinnej látky (príloha II A 1.8)“, „C.1.2. Podrobná špecifikácia čistoty účinnej látky“ a „C.1.2.1. Identita izomérov, nečistôt a prísad (príloha II A 1.10)“.
16 Listom z 25. januára 2013 Komisia tiež označila pasáže troch častí sporného dokumentu, ktoré sa týkajú čistoty glyfozátu, „identity“ a množstva všetkých nečistôt, ktoré obsahuje, a analytického profilu výrobných šarží použitých na účely kontroly.
17 Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. februára 2013 (ďalej len „pojednávanie z 26. februára 2013“).
18 Rozsudkom z 8. októbra 2013, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia (T‑545/11, ďalej len „pôvodný rozsudok“, EU:T:2013:523), Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom bol týmto rozhodnutím zamietnutý prístup k častiam sporného dokumentu obsahujúcim informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia, a to konkrétne po prvé informácie o identite a množstve všetkých nečistôt v účinnej látke, ktorú oznámil každý subjekt, po druhé informácie o nečistotách v rôznych výrobných šaržách a minimálnych, priemerných a maximálnych množstvách každej z týchto nečistôt a po tretie informácie o zložení prípravkov na ochranu rastlín, ktoré vyvinuli jednotlivé dotknuté subjekty.
19 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 17. decembra 2013 podala Komisia odvolanie proti pôvodnému rozsudku.
20 Na základe žiadosti v tomto zmysle bol Spolkovej republike Nemecko, America Chemistry Council Inc. (ACC), CropLife America Inc., CropLife International AISBL (CLI), European Chemical Industry Council (Cefic), European Crop Care Association (ECCA), Association européenne pour la protection des cultures (ECPA) a National Association of Manufacturers of the United States of America (NAM) povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom na podporu návrhov Komisie.
21 Na podporu svojho odvolania Komisia uviedla jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu pojmu „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006.
22 Žalobcovia podporovaní Švédskym kráľovstvom navrhli, aby Súdny dvor zamietol odvolanie.
23 Súdny dvor vo svojom rozsudku z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe (C‑673/13 P, ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2016:889), zrušil pôvodný rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu.
Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie
24 Vec bola pridelená štvrtej komore Všeobecného súdu.
25 V dňoch 30. januára a 2. februára 2017 žalobcovia a Komisia predložili svoje písomné pripomienky k rozhodnutiu o vrátení veci podľa článku 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
26 Po žiadosti a následnom nahliadnutí do spisu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. októbra 2013, Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe/Komisia (T‑545/11, EU:T:2013:523) (ďalej len „pôvodná vec“), Švédske kráľovstvo, ako aj CropLife America, NAM, ACC, CLI, Cefic a ECPA 23. januára a 2. februára 2017 predložili svoje písomné pripomienky k rozhodnutiu o vrátení veci v súlade s článkom 217 ods. 1 rokovacieho poriadku.
27 V dňoch 3. a 4. mája 2017 Komisia, CLI, Cefic, ECPA, ECCA, Spolková republika Nemecko a Švédske kráľovstvo predložili doplňujúce písomné vyjadrenia v súlade s článkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku.
28 Vo svojich pripomienkach žalobcovia podporovaní Švédskym kráľovstvom navrhujú, aby Všeobecný súd:
– určil, že Komisia konala v rozpore s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaným v Aarhuse 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a schváleným v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. ES L 124, 2005, s. 1), a s nariadeniami č. 1049/2001 a 1367/2006,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
29 Vo svojich pripomienkach Komisia, ktorú podporujú CropLife America, NAM, ACC, CLI, Cefic, ECPA, ECCA a Spolková republika Nemecko, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.
O rozsahu sporu
30 V nadväznosti na spresnenie, ktoré uviedli žalobcovia, ako to už bolo uvedené v bodoch 22 až 24 pôvodného rozsudku, ktoré rozsudok o odvolaní nespochybnil, je potrebné rozsah sporu obmedziť len na tú časť sporného dokumentu, ktorá obsahuje informácie o úrovni čistoty účinnej látky, „identite“ a množstve nečistôt v technickom materiáli, o analytickom profile výrobných šarží a o presnom zložení vyvinutého výrobku, ako to žalobcovia spresnili na pojednávaní z 26. februára 2013. Čo sa týka nečistôt, žalobcovia vyhlásili, že sa chceli oboznámiť s ďalšími chemickými látkami vyrábanými počas procesu výroby glyfozátu, ako aj s ich množstvom. Pokiaľ ide o analytický profil výrobných šarží, ktoré predložili podniky na testovanie, vyhlásili, že sa chceli oboznámiť s obsahom a so zložením výrobných šarží, a to najmä s ďalšími pridávanými chemickými látkami, ako aj s opisom testov a ich skutočnými účinkami.
Právny stav
31 Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobcovia tri žalobné dôvody. Po prvé sa domnievajú, že článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 nepriznáva členským štátom právo veta a Komisia nemusí súhlasiť so stanoviskom členského štátu, pokiaľ ide o uplatnenie výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 rovnakého nariadenia. Po druhé tvrdia, že treba odmietnuť uplatnenie výnimky z práva na prístup, ktorej cieľom je chrániť obchodné záujmy danej fyzickej alebo právnickej osoby, pričom prevažujúci verejný záujem odôvodňuje sprístupnenie požadovaných informácií, ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia. Po tretie poukazujú na to, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a článkom 4 Aarhuského dohovoru z dôvodu, že Komisia neposúdila skutočné riziko ohrozenia uvedených obchodných záujmov.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení pôsobnosti článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001
32 Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobcovia tvrdia, že článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 nemôže odôvodniť odmietnutie zverejnenia informácií alebo obmedziť právomoc Komisie len na prima facie preskúmania uplatnenia výnimiek, na ktoré sa odvoláva členský štát. To podľa nich vyplýva jednak z rozsudku z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia (C‑64/05 P, EU:C:2007:802), a jednak z uplatnenie nariadenia č. 1367/2006, ako aj výkladu práva Európskej únie v súlade s Aarhuským dohovorom.
33 Komisia tvrdí, že argumentáciu žalobcov je potrebné odmietnuť.
34 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 4 a článku 1 nariadenia č. 1049/2001, cieľom tohto nariadenia je poskytnúť čo najväčší účinok právu na prístup verejnosti k dokumentom, ktoré má inštitúcia. Podľa článku 2 ods. 3 tohto nariadenia sa toto právo vzťahuje nielen na dokumenty vydané inštitúciou, ale takisto na dokumenty prijaté inštitúciou od tretích osôb, medzi ktoré patria aj členské štáty, ako to výslovne uvádza článok 3 písm. b) tohto nariadenia.
35 Nariadenie č. 1049/2001 však vo svojom článku 4 stanovuje výnimky z práva na prístup k dokumentu. Osobitne odsek 5 tohto článku uvádza, že členský štát môže požiadať inštitúciu, aby nezverejnila dokument pochádzajúci od daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.
36 Z judikatúry vyplýva, že článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 predstavuje pravidlo procesnej povahy, keďže požiadavku predchádzajúceho súhlasu dotknutého členského štátu stanovuje len v prípade, keď tento štát podal osobitnú žiadosť v tomto zmysle, pričom je ustanovením, ktoré sa týka procesu prijímania rozhodnutia Únie (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, body 78 a 81).
37 Na rozdiel od článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001, ktorý priznáva tretím osobám v prípade dokumentov, ktoré od nich pochádzajú, len právo porady s dotknutou inštitúciou o uplatnení jednej z výnimiek uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia, článok 4 ods. 5 tohto nariadenia stanovuje, že členský štát môže požiadať inštitúciu, aby nezverejnila dokument pochádzajúci od tohto členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.
38 Bolo rozhodnuté, že ak členský štát uplatnil možnosť, ktorú mu poskytuje článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001, požiadať o to, aby špecifický dokument pochádzajúci od tohto štátu nebol zverejnený bez jeho predchádzajúceho súhlasu, prípadné zverejnenie tohto dokumentu inštitúciou si vyžaduje jeho súhlas (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 50).
39 Z toho a contrario vyplýva, že inštitúcia, ktorej nebol daný predchádzajúci súhlas dotknutého členského štátu, nemôže svojvoľne zverejniť predmetný dokument (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 44). V danom prípade teda rozhodnutie Komisie týkajúce sa žiadosti o prístup k spornému dokumentu záviselo od rozhodnutia prijatého nemeckými úradmi v rámci procesu prijímania napadnutého rozhodnutia.
40 Z judikatúry však vyplýva, že 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 dotknutému členskému štátu neposkytuje všeobecné a bezpodmienečné právo veta umožňujúce svojvoľne a bez povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie zabrániť zverejneniu akéhokoľvek dokumentu v držbe inštitúcie len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto členského štátu (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 58). Právomoc, ktorú článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 priznáva dotknutému členskému štátu, je totiž ohraničená rámcom hmotnoprávnych výnimiek vymenovaných v článku 4 ods. 1 až 3 rovnakého nariadenia, pričom členskému štátu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúčastniť sa na rozhodnutí inštitúcie Únie. Predchádzajúci súhlas dotknutého členského štátu, na ktorý odkazuje tento článok 4 ods. 5, sa teda neprejavuje ako svojvoľné právo veta, ale ako určitý druh súhlasného stanoviska, že neexistujú výnimočné dôvody vyplývajúce z článku 4 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 76). Rozhodovací proces zavedený článkom 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 teda vyžaduje, aby sa inštitúcia a členský štát, ktorých sa to týka, držali hmotnoprávnych výnimiek stanovených v uvedenom článku 4 ods. 1 až 3 (rozsudky z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 83).
41 Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 umožňuje dotknutému členskému štátu, aby bránil zverejneniu dokumentov, ktoré od neho pochádzajú, iba na základe hmotnoprávnych výnimiek stanovených v odseku 1 až 3 tohto článku, pričom musí v tejto súvislosti riadne odôvodniť svoje stanovisko (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 99).
42 V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že ako uviedla Komisia, ak by sa článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 v tomto prípade uplatnil, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odmietnutie prístupu k spornému dokumentu bolo založené na výnimke uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, konkrétne na ochrane obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva, na ktorú sa odvolali nemecké orgány.
43 V druhom rade bolo rozhodnuté, že predtým, ako dotknutá inštitúcia zamietne prístup k dokumentu pochádzajúcemu od členského štátu, musí preskúmať, či tento členský štát založil svoju námietku na hmotnoprávnych výnimkách stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 a či v tejto súvislosti riadne odôvodnil svoje stanovisko. V rámci procesu prijímania rozhodnutia o odmietnutí prístupu sa Komisia musí ubezpečiť o existencii takéhoto odôvodnenia a uviesť ho v rozhodnutí prijatom na záver tohto konania (rozsudok z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia, C‑64/05 P, EU:C:2007:802, bod 99).
44 Naopak, podľa judikatúry vydanej v rámci článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 nie je povinnosťou inštitúcie rozhodujúcej o žiadosti o prístup k dokumentu vyčerpávajúcim spôsobom posúdiť zamietavé rozhodnutie dotknutého členského štátu formou kontroly, ktorá by išla nad rámec overenia samotnej existencie odôvodnenia odkazujúceho na výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 (rozsudok z 21. júna 2012, IFAW Internationaler Tierschutz‑Fonds/Komisia, C‑135/11 P, EU:C:2012:376, bod 63; uznesenie z 27. marca 2014, Ecologistas en Acción/Komisia, T‑603/11, neuverejnené, EU:T:2014:182, bod 44, a rozsudok z 25. septembra 2014, Spirlea/Komisia, T‑669/11, EU:T:2014:814, bod 54). Inštitúcia, ktorej bola žiadosť predložená, však musí overiť, či sa jej vysvetlenia poskytnuté členským štátom zdajú byť prima facie dôvodné (rozsudok z 5. apríla 2017, Francúzsko/Komisia, T‑344/15, EU:T:2017:250, bod 54).
45 Komisia pritom v rozhodnutí o námietke Spolkovej republiky Nemecko proti zverejneniu sporného dokumentu overila existenciu odôvodnenia odkazujúceho na výnimku založenú na ochrane obchodných záujmov stanovenú v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ako aj to, či je toto odôvodnenie prima facie dôvodné (pozri body 7 až 11 vyššie).
46 Okrem toho je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobcov, podľa ktorej Komisia nemohla vychádzať z výnimky stanovenej v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 s cieľom namietať proti zverejneniu informácií o životnom prostredí, pričom uvedené nariadenie sa malo vykladať v súlade s nariadením č. 1367/2006 a s Aarhuským dohovorom.
47 Stačí totiž konštatovať, že vzhľadom na to, čo už bolo uvedené v bode 42 vyššie, uvádzané tvrdenie nemôže uspieť, keďže článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 nepredstavuje dôvod, pre ktorý Komisia zamietla prístup k dokumentu.
48 Prvý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na existencii prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie informácií, ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia,
O rozsahu práva na prístup vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006
49 Článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1367/2006 ukladá povinnosť zverejniť dokument, ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, a to aj v prípade rizika ohrozenia záujmov chránených článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Tento výklad nemožno spochybniť pod zámienkou výkladu, ktorý je koherentný, jednotný a konformný vo vzťahu k článkom 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie, k článku 39 ods. 2 a 3 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z 15. apríla 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214; Mim. vyd. 11/021, s. 305), ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82), k smernici 91/414 alebo k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414 (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1), osobitne pokiaľ ide o článok 63 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle pôvodný rozsudok, body 27 až 46; pozri tiež analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, body 96 až 102).
O pojme „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“
50 Podľa žalobcov, ktorých podporuje Švédske kráľovstvo, Komisia porušila domnienku vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, keďže požadované informácie sú informáciami o životnom prostredí, ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia. Tieto informácie sa podľa nich týkajú všetkých látok, ktoré sú vypúšťané do životného prostredia, ak sa v pesticídoch používa a uplatňuje autorizovaná látka „glyfozát“. Okrem toho informácie uvedené v návrhu správy by podľa nich umožnili verejnosti overiť, či vykonané testy poskytujú prehľad emisií a účinkov látky, ktorá bola schválená na základe týchto testov, to znamená účinnej látky „glyfozát“.
51 Komisia, ktorú podporujú CropLife America, NAM, ACC, CLI, Cefic, ECPA a Spolková republika Nemecko, tvrdí, že pojem „emisia“ by sa mal vykladať reštriktívne a že v súlade s príručkou na uplatňovanie Aarhuského dohovoru, ktorú vydala Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov (EHK OSN) v roku 2000, spočíva emisia v priamom alebo nepriamom uvoľňovaní látok zo zariadení. Uvádza, že požadované informácie sa netýkajú emisií do životného prostredia, pretože informácie obsiahnuté v spornom dokumente sa detailne týkajú metód výroby glyfozátu, ktoré poskytli jednotliví žiadatelia o zápis a ktoré sú chránené právom duševného vlastníctva, pričom kategórie informácií, o ktoré sa zaujímajú žalobcovia, nemôžu byť odlíšené a oddelené od informácií o metódach výroby účinnej látky, ktoré sú samy osebe predmetom sporného dokumentu. Sporné informácie sú podľa nej navyše „príliš vzdialené od trhu“ na to, aby mohlo ísť o informácie, ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia, a podľa nej ani nie sú relevantné z environmentálneho hľadiska, keďže všetky informácie o nečistotách považovaných za toxikologicky, ekotoxikologicky alebo environmentálne významné boli zverejnené.
52 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že ustanovenie týkajúce sa emisií do životného prostredia sa má vykladať reštriktívne, je možné ho len zamietnuť. Stačí totiž uviesť, že Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 49 a 53 pôvodného rozsudku nepotvrdil reštriktívny výklad článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 a pojmu „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ (rozsudok o odvolaní, bod 55).
53 V druhom rade, pokiaľ ide o odkaz Komisie na príručku o uplatňovaní citovanú v bode 51 vyššie na účely preukázania, že pojem „emisie“ odkazuje na emisie pochádzajúce zo zariadení, stačí uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 54 až 56 pôvodného rozsudku konštatoval, že pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 sa neobmedzuje len na informácie týkajúce sa emisií pochádzajúcich z niektorých priemyselných zariadení (rozsudok o odvolaní, bod 70).
54 V treťom rade je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor uviedol, že hoci pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 nezahŕňa informácie o čisto hypotetických emisiách, tento pojem zároveň nemožno obmedziť len na informácie o emisiách, ktoré sú skutočne vypúšťané do životného prostredia počas používania príslušného prostriedku na ochranu rastlín alebo účinnej látky na rastlinách alebo pôde, pričom tieto emisie závisia najmä od množstva výrobku použitého poľnohospodármi za konkrétnych okolností, ako aj od presného zloženia konečného výrobku uvedeného na trh (rozsudok o odvolaní, bod 73). Preto Súdny dvor dospel k záveru, že pod uvedený pojem spadajú informácie o predvídateľných emisiách prípravku na ochranu rastlín alebo príslušnej účinnej látky do životného prostredia za bežných alebo realistických podmienok používania tohto prípravku alebo tejto látky, zodpovedajúcich tým, za akých bolo povolené uvádzanie na trh tohto prípravku alebo tejto účinnej látky a aké prevažujú v oblasti, pre akú sú tento prípravok alebo táto účinná látka určené na použitie (rozsudok o odvolaní, bod 74). Okrem iného spresnil že hoci uvedenie prípravku alebo účinnej látky na trh vo všeobecnosti nepostačuje na záver o tom, že tento prípravok alebo látka budú nevyhnutne uvoľňované do životného prostredia a že informácie, ktoré s nimi súvisia, sa týkajú „emisií do životného prostredia“, situácia je odlišná, pokiaľ ide o prípravok, akým je prípravok na ochranu rastlín, a účinné látky, ktoré tento prípravok obsahuje a ktoré sú v rámci bežného používania určené na to, aby sa uvoľňovali do životného prostredia, a to na základe ich samotnej funkcie. V takom prípade predvídateľné emisie za obvyklých alebo realistických podmienok používania dotknutého prípravku alebo látok, ktoré tento prípravok obsahuje, do životného prostredia, nie sú hypotetické a spadajú pod pojem „emisie do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 (rozsudok o odvolaní, bod 75).
55 Po štvrté je dôležité pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku o odvolaní dospel k záveru, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na to, aby informácia spadala pod pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006, postačuje, aby sa informácia dostatočne priamo týkala emisií do životného prostredia.
56 V tejto súvislosti jednak uviedol, že zo znenia článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje na informácie, ktoré sa „týkajú emisií do životného prostredia“, teda na informácie, ktorých predmetom sú emisie alebo ktoré súvisia s takýmito emisiami, a nie na informácie, ktoré majú väzbu, či už priamu alebo nepriamu, s emisiami do životného prostredia. Tento výklad potvrdzuje aj článok 4 ods. 4 písm. d) Aarhuského dohovoru, ktorý odkazuje na „informácie o emisiách“ (rozsudok o odvolaní, bod 78). Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že tento pojem je potrebné vnímať tak, že zahŕňa najmä údaje, ktoré umožnia verejnosti dozvedieť sa, čo je skutočne uvoľňované do životného prostredia, alebo to, čo bude predvídateľne uvoľňované za bežných alebo realistických podmienok používania predmetného prípravku alebo látky, zodpovedajúcich tým podmienkam, za akých bolo povolené uvádzanie tohto prípravku alebo tejto látky na trh a aké prevažujú v oblasti, pre akú sú tento prípravok alebo táto látka určené na použitie. Preto je tento pojem potrebné vykladať tak, že zahŕňa najmä údaje týkajúce sa povahy, zloženia, množstva, času a miesta skutočných alebo predvídateľných emisií tohto prípravku alebo tejto látky za uvedených podmienok (rozsudok o odvolaní, bod 79).
57 Pod pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ je rovnako tak potrebné zahrnúť aj informácie umožňujúce verejnosti overiť, či je vyhodnotenie skutočných alebo predvídateľných emisií, na základe ktorého príslušný orgán povolil daný prípravok alebo látku, správne, ako aj overiť údaje týkajúce sa vplyvov týchto emisií na životné prostredie. Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 1367/2006 totiž v podstate vyplýva, že prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorý toto nariadenie zaručuje, má predovšetkým uľahčiť čo najúčinnejšiu účasť verejnosti na rozhodovacom procese, a tým zvýšiť zodpovednosť príslušných orgánov v rámci rozhodovacieho procesu, ako aj prispieť k povedomiu verejnosti a jej podpore prijímaných rozhodnutí. Na to, aby bolo možné zabezpečiť odôvodnenosť rozhodnutí prijímaných príslušnými orgánmi v oblasti životného prostredia a účinnú účasť verejnosti v rozhodovacom procese o otázkach životného prostredia, je však potrebné, aby mala verejnosť prístup k informáciám, ktoré jej umožnia overiť, či boli emisie správne vyhodnotené, a musí jej byť umožnené primerane pochopiť, akým spôsobom môže byť životné prostredie ohrozené takýmito emisiami (rozsudok o odvolaní, bod 80).
58 Naopak, aj keď nie je potrebné držať sa reštriktívneho výkladu pojmu „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“, tento pojem sa zároveň nemôže vzťahovať na ľubovoľnú informáciu, ktorá by mala akúkoľvek väzbu, hoci aj priamu, s emisiami do životného prostredia. Ak by sa totiž uvedený pojem vykladal tak, že zahŕňa aj takéto informácie, v značnej časti by tým vyčerpal obsah pojmu „informácie o životnom prostredí“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1367/2006. Takýto výklad by taktiež pripravil o akýkoľvek potrebný účinok možnosť, ktorú stanovuje článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001, aby mohli inštitúcie odmietnuť zverejnenie informácií o životnom prostredí z dôvodu, že by sa takým zverejnením zasiahlo do ochrany obchodných záujmov konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby a ohrozila by sa rovnováha, ktorú chcel normotvorca Únie zabezpečiť medzi cieľom transparentnosti a ochranou týchto záujmov. Predstavovalo by to tiež aj neprimeraný zásah do ochrany služobného tajomstva zaručeného článkom 339 ZFEÚ (rozsudok o odvolaní, bod 81).
Uplatnenie pojmu „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ na sporný dokument
59 Po prvé je potrebné pripomenúť, že žalobcovia nežiadajú o prístup k informáciám o zmluvných vzťahoch medzi rôznymi subjektmi, ktoré oznámili glyfozát, alebo k informáciám o jeho výrobnom postupe, ktoré zodpovedajú bodom „C.1.1. Podrobné informácie o procesoch výroby účinnej látky (príloha II A 1.8)“ (s. 1 až 11) a „C.2. Zhrnutie a posúdenie informácií týkajúcich sa predloženia spoločnej dokumentácie“ (s. 88 a 89) prvej časti sporného dokumentu, ktorý predložila Komisia Všeobecnému súdu, a bodu „C.1.1. Podrobné informácie o procesoch výroby účinnej látky (príloha II A 1.8)“ (s. 1 až 3 vrátane) tretej časti sporného dokumentu predloženého Komisiou.
60 Po druhé žalobcovia na pojednávaní z 26. februára 2013 spresnili niektoré body svojej žiadosti o prístup. Domáhajú sa získania informácií o „identite“ a množstve nečistôt v glyfozáte, ako aj o analytickom profile výrobných šarží, najmä o ich zložení, „identite“ a množstve chemických látok pridaných počas testov, o dĺžke testov a skutočných účinkoch na účinnú látku.
61 Iba v rozsahu, v akom iné časti sporného dokumentu, než sú časti uvedené v bode 59 vyššie, obsahujú informácie, aké sú spresnené v bode 60 vyššie alebo ktoré sa týkajú zloženia prípravku na ochranu rastlín obsahujúceho glyfozát, a pod podmienkou, že tieto informácie možno považovať za informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia, by teda bolo možné konštatovať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď ich odmietla zverejniť.
62 Po tretie žalobcovia poskytli v rámci pôvodného konania spresnenia v súvislosti so spôsobom, akým by informácie o „identite“ a množstve nečistôt v glyfozáte, analytickom profile testovaných výrobných šarží a o zložení výrobku obsahujúceho túto látku mohli viesť k stanoveniu úrovne emisií uvedených nečistôt do životného prostredia.
63 Žalobcovia v žalobe tvrdia, že rezíduá účinnej látky v životnom prostredí a ich účinok na zdravie človeka priamo súvisia s čistotou látky, a to najmä s „identitou“ a množstvom nečistôt v glyfozáte, a nie iba s „identitou“ a množstvom tých nečistôt, ktoré za relevantné považuje Komisia. Domnievajú sa, že je tiež dôležité oboznámiť sa s analytickým profilom výrobných šarží používaných na účely kontrol, aby bolo možné tieto kontroly a štúdie, na ktorých bol založený zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414, interpretovať. To je dôvodom, pre ktorý by malo byť presné zloženie vyvinutých a kontrolovaných výrobkov sprístupnené, čo by umožnilo určiť toxické látky, ktoré sú vypúšťané do životného prostredia a predstavujú hrozbu, že v ňom určitý čas pretrvajú.
64 Vo svojej odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu v pôvodnom konaní žalobcovia tiež spresnili, v čom sa informácie, ktoré požadujú, týkajú pojmu „emisia do životného prostredia“. Nečistoty obsiahnuté v glyfozáte sa totiž do životného prostredia uvoľňujú zároveň s glyfozátom. Okrem toho by tieto nečistoty v závislosti od ich množstva mohli mať vplyv na výsledky testov vyžadovaných na preskúmanie škodlivých účinkov glyfozátu s cieľom zapísať ho do prílohy I smernice 91/414. Na určenie, či sú testy vykonané s cieľom tohto zápisu reprezentatívne, pokiaľ ide o emisie do životného prostredia, ku ktorým dochádza pri používaní prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich glyfozát, je teda potrebné mať k dispozícii informácie o analytickom profile výrobných šarží. V prílohe k svojej odpovedi žalobcovia uviedli dokument, ktorý predstavuje najmä postup výroby glyfozátu, ako aj prvky pridávané na účely výroby tejto účinnej látky a ktorý poukazuje na skutočnosti, že nečistoty nachádzajúce sa vo vyrobenej účinnej látke sa vypúšťajú do životného prostredia. Navyše ten istý dokument zdôrazňuje význam získania informácií týkajúcich sa analytického profilu testovaných výrobných šarží na overenie, či tento profil zodpovedá profilu výrobkov uvedených na trh, pretože malovýroba môže viesť k odlišnému analytickému profilu glyfozátu, než je analytický profil glyfozátu produkovaného vo veľkovýrobe s cieľom uvádzať ho na trh. Pri získaní týchto informácií by bolo možné kontrolovať prípadné rozdiely medzi analytickými profilmi výrobných šarží testovaných na účely zápisu glyfozátu do prílohy I smernice 91/414 a analytickými profilmi výrobkov uvedených na trh a určiť, či vykonané testy boli relevantné vo vzťahu ku skutočným emisiám glyfozátu do životného prostredia. Napokon sa v uvedenom dokumente zdôrazňuje, že požadované informácie umožňujú zistiť, či má úroveň metabolitu, na ktorú sa mení glyfozát vypúšťaný do životného prostredia, stabilnú povahu a či znečisťuje podzemné vody.
65 Hoci Komisia pripúšťa, že každá účinná látka sa v určitom bode životného cyklu nevyhnutne dostáva do životného prostredia, domnieva sa, že sporný dokument neobsahuje informácie, ktoré možno považovať za informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia, ale za informácie týkajúce sa metód výroby, ktoré používajú rôzne subjekty, ktoré prihlásili glyfozát s cieľom jeho zápisu do prílohy I smernice 91/414. Komisia bráni sprístupneniu informácií o nečistotách a analytickom profile výrobných šarží z dôvodu, že by to umožnilo rekonštrukciu výrobnej metódy účinnej látky a odhalenie s tým súvisiacich obchodných tajomstiev, pretože tieto rôzne kategórie informácií nemožno odlíšiť a izolovať. Napokon Komisia tvrdí, že všetky informácie, ktoré sú z toxikologického hľadiska relevantné a týkajú sa účinkov účinnej látky na zdravie, boli predmetnom podrobnej analýzy a sprístupnili sa na základe rozhodnutia zo 6. mája 2011, pričom takisto uviedla, že žalobcovia neuviedli dôvody, pre ktoré už sprístupnené dokumenty neboli postačujúce na posúdenie dôvodnosti postupu zápisu glyfozátu do prílohy I smernice 91/414.
66 Po štvrté je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd sa v rámci dokazovania v pôvodnom konaní oboznámil so sporným dokumentom, ktorý sa delí na časti, tak ako pripomenula Komisia vo svojom liste priloženom k spornému dokumentu.
67 Prvá časť sporného dokumentu obsahuje okrem iného bod „C.1.2. Podrobná špecifikácia účinnej látky (príloha II A 1.9 až 1.11)“, v ktorom sú uvedené jednak oznámenia, ktoré spravodajskému členskému štátu predložili subjekty žiadajúce o zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414 a ktoré identifikujú rôzne nečistoty obsiahnuté vo vyrobenom glyfozáte, ako aj presné alebo maximálne množstvo každej z týchto nečistôt [bod „C.1.2.1. Identita izomérov, nečistôt a prísad (príloha II A 1.10)“, s. 11 až 61], a jednak analytický profil testovaných výrobných šarží, pričom obsahuje tabuľku uvádzajúcu množstvá všetkých nečistôt, ktoré sa nachádzajú v rôznych výrobných šaržách, ako aj minimálne, priemerné a maximálne množstvá každej z nečistôt, metódy analýzy a schválenia údajov, ktoré uviedla väčšina predmetných subjektov [bod „C.1.2.2. Analytický profil výrobných šarží (príloha II A 1.11)“, s. 61 až 84]. Prvá časť sporného dokumentu obsahuje tiež bod „C.1.3. Podrobná špecifikácia prípravkov (príloha II A 1.4)“ opisujúci obsah prípravku na ochranu rastlín zahrnujúci glyfozát, ktorý vyrába každý zo subjektov, ktorý túto účinnú látku oznámili (s. 84 až 88).
68 Jediný bod druhej časti sporného dokumentu (pozri bod 15 vyššie) sa skladá z tabuľky, v ktorej sú identifikované jednotlivé subjekty, ktoré glyfozát oznámili, zo štruktúrneho vzorca každej nečistoty nachádzajúcej sa v účinnej látke každého z uvedených subjektov a z presného alebo maximálneho množstva každej z týchto nečistôt (s. 1 až 6).
69 Tretia časť sporného dokumentu obsahuje osobitne dva body s názvom „C.1.2. Podrobná špecifikácia čistoty účinnej látky“ a „C.1.2.1. Identita izomérov, nečistôt a prísad (príloha II A 1.10)“ (s. 4 až 13). V bode C.1.2 sa uvádzajú jednotlivé nečistoty, ktoré sa nachádzajú v glyfozáte‑trimesiu, ako aj presné alebo maximálne množstvo každej z týchto nečistôt (s. 4), a analytický profil testovaných výrobných šarží, pričom obsahuje tabuľku uvádzajúcu množstvá všetkých nečistôt, ktoré obsahujú jednotlivé výrobné šarže (s. 7). Bod C.1.2.1 obsahuje podobnú tabuľku, akou je tabuľka uvedená v druhej časti sporného dokumentu a obsahujúca informácie rovnakej povahy (s. 8 až 13).
70 Práve vzhľadom na tieto spresnenia je potrebné určiť, či sporný dokument obsahuje informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia.
71 Na úvod je potrebné jednak poukázať na to, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že účinná látka, akou je glyfozát, je počas jej životného cyklu nevyhnutne uvoľňovaná do životného prostredia, a jednak, že sporný dokument obsahuje informácie týkajúce sa životného prostredia. Účastníci konania sa však nezhodujú, pokiaľ ide o otázku, či tieto informácie spadajú pod pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ tak, ako ho vymedzil Súdny dvor v rozsudku o odvolaní.
72 S cieľom odpovedať na túto otázku je potrebné odkázať na relevantné ustanovenia nariadenia č. 1107/2009. Účelom tohto nariadenia je stanoviť pravidlá autorizácie prípravkov na ochranu rastlín v obchodnej podobe a ich uvádzania na trh, používania a kontroly v Únii (článok 1 nariadenia č. 1107/2009), pričom sa uplatňuje na prípravky, a to vo forme, v akej sa dodávajú používateľovi, ktoré sa skladajú z účinných látok, safenerov alebo synergentov alebo ich obsahujú (článok 2 nariadenia č. 1107/2009).
73 Z nariadenia č. 1107/2009 vyplýva, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie (odôvodnenie 10). V záujme predvídateľnosti, účinnosti a jednotnosti by sa mal stanoviť podrobný postup na posúdenie, či účinnú látku možno schváliť (odôvodnenie 12). Prípravky na ochranu rastlín môžu okrem účinných látok obsahovať safenery alebo synergenty, ako aj koformulanty (odôvodnenia 21 a 22).
74 Prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinné látky, možno pripraviť mnohými spôsobmi a možno ich používať na rozličné rastliny a rastlinné produkty za rôznych poľnohospodárskych, rastlinolekárskych a environmentálnych (vrátane klimatických) podmienok. Autorizácie prípravkov na ochranu rastlín by mali preto udeľovať členské štáty (odôvodnenie 23). Ustanoveniami upravujúcimi autorizáciu sa musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany. Najmä pri udeľovaní autorizácií na prípravky na ochranu rastlín by sa mal uprednostniť najmä cieľ ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia pred cieľom zlepšiť rastlinnú výrobu. Pred uvedením prípravkov na ochranu rastlín na trh by sa preto malo preukázať, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a nemajú žiadny škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, vrátane zdravia zraniteľných skupín, ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie (odôvodnenie 24).
75 Účinné látky obsiahnuté v prípravkoch na ochranu rastlín možno vyrobiť rôznymi výrobnými postupmi, čo vedie k rozdielom v špecifikáciách. Takéto rozdiely môžu mať dôsledky na bezpečnosť. Z dôvodov účinnosti by sa mal na úrovni Únie stanoviť harmonizovaný postup posudzovania týchto rozdielov (odôvodnenie 27).
76 Napokon, ako je uvedené v odôvodnení 29 nariadenia č. 1107/2009, zásada vzájomného uznávania je jedným z prostriedkov na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci Únie. S cieľom vyhnúť sa duplicite práce, znížiť administratívne zaťaženie priemyselného odvetvia a členských štátov a zabezpečiť zosúladenejšiu dostupnosť prípravkov na ochranu rastlín by autorizácie udelené jedným členským štátom mali uznať ostatné členské štáty, v ktorých sú porovnateľné poľnohospodárske, rastlinolekárske a environmentálne podmienky (vrátane klimatických). Na účely uľahčenia takéhoto vzájomného uznávania by sa Únia mala rozdeliť do zón s takýmito porovnateľnými podmienkami. Environmentálne alebo poľnohospodárske podmienky špecifické pre územie jedného alebo viacerých členských štátov si však môžu vyžadovať, aby na základe žiadosti členské štáty autorizáciu vydanú iným členským štátom uznali, zmenili a doplnili alebo aby odmietli autorizáciu prípravku na ochranu rastlín na svojom území, ak je to odôvodnené osobitnými environmentálnymi alebo poľnohospodárskymi podmienkami, alebo ak nemožno dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí aj zvierat a životného prostredia požadovanú uvedeným nariadením.
77 Na účely uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh v Únii nariadenie č. 1107/2009 zaviedlo systém, v rámci ktorého je schvaľovací postup účinnej látky (články 7 až 13 nariadenia č. 1107/2009), ako je glyfozát, oddelený od postupu autorizácie hotového prípravku na ochranu rastlín, t. j. konečného výrobku obsahujúceho účinnú látku a iné prvky, ktorý následne používajú operátori (články 33 až 39 nariadenia č. 1107/2009).
78 Schvaľovací postup účinných látok sa uskutočňuje na úrovni Únie a končí sa prijatím aktu Komisie, ktorým sa látka schvaľuje alebo neschvaľuje. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že na účely schválenia účinnej látky sa hodnotenie vzťahuje na „jedno alebo viaceré reprezentatívne použitia aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje túto účinnú látku“ (článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1107/2009), spočívajúce v podstate v jednom alebo viacerých navrhovaných špecifických použitiach prípravku na ochranu rastlín na jednej alebo viacerých špecifických rastlinách, a zahŕňa relevantné podmienky používania navrhované pre toto reprezentatívne použitie.
79 Keďže prípravok na ochranu rastlín sa nesmie uviesť na trh ani používať, ak nebol autorizovaný v dotknutom členskom štáte v súlade s nariadením č. 1107/2009 (článok 28 nariadenia č. 1107/2009), a to v súlade s požiadavkami na autorizáciu stanovenými najmä v jeho článku 29, žiadateľ, ktorý chce uviesť prípravok na ochranu rastlín na trh, požiada osobne alebo v zastúpení o autorizáciu alebo o zmenu a doplnenie autorizácie každý členský štát, v ktorom plánuje prípravok na ochranu rastlín uviesť na trh (článok 33 nariadenia č. 1107/2009).
80 V rámci postupu autorizácie členský štát, ktorý žiadosť skúma, vykoná nezávislé, objektívne a transparentné posúdenie na základe aktuálnych vedeckých a technických poznatkov, pričom použije usmerňovacie dokumenty dostupné v čase predloženia žiadosti. Všetkým členským štátom v tej istej zóne poskytne možnosť predložiť pripomienky, ktoré sa majú v posúdení zohľadniť. Uplatňuje jednotné zásady hodnotenia a autorizácie prípravkov na ochranu rastlín uvedené v článku 29 ods. 6 nariadenia č. 1107/2009, a to s cieľom v čo možno najväčšej miere stanoviť, či prípravok na ochranu rastlín spĺňa v tej istej zóne požiadavky uvedené v článku 29, ak sa používa v súlade s článkom 55 a za realistických podmienok používania. Členský štát, ktorý skúma žiadosť, sprístupňuje svoje posúdenie ostatným členským štátom tej istej zóny (článok 36 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009).
81 Napokon, ak je v prípade účinnej látky, safenera alebo synergentu potrebné stanoviť, či odlišný zdroj, alebo v prípade toho istého zdroja zmena výrobného postupu alebo výrobného miesta, spĺňa požiadavky článku 29 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1107/2009, posúdi to členský štát, ktorý bol spravodajcom v prípade účinnej látky, safenera alebo synergentu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 rovnakého nariadenia, pokiaľ sa členský štát, ktorý žiadosť skúma, uvedený v článku 35 uvedeného nariadenia, nerozhodne posúdiť ekvivalenciu. Žiadateľ predloží členskému štátu posudzujúcemu ekvivalenciu všetky potrebné údaje (článok 38 nariadenia č. 1107/2009).
82 Z ustanovení uvedených v bodoch 73 až 81 vyššie vyplýva, že účinná látka ako glyfozát sa musí najprv schváliť na úrovni Únie predtým, ako môže začať byť pridávaná do prípravkov na ochranu rastlín, ktoré zase musia byť nevyhnutne autorizované členským štátom, aby sa zabezpečilo, že zloženie uvedených prípravkov spĺňa podmienky autorizácie uvedené v článku 29 nariadenia č. 1107/2009. Okrem toho, ako to v podstate uviedla Spolková republika Nemecko, posúdenie a schválenie účinnej látky „glyfozát“ na úrovni Únie ešte nemá v zásade žiadny vzťah ku konkrétnemu neskoršiemu používaniu tejto látky. Schválenie účinnej látky „glyfozát“ totiž nezahŕňa žiadne povolenie na samostatné použitie tejto látky. K použitiu tejto látky dôjde až potom, čo sa táto látka stane súčasťou prípravku na ochranu rastlín, ktorý členský štát autorizoval na účely uvádzania na trh. Preto, hoci je pravda, že účinná látka ako glyfozát je počas jej životného cyklu nevyhnutne vypúšťaná do životného prostredia, je to tak len prostredníctvom prípravku na ochranu rastlín podliehajúceho postupu autorizácie.
83 Z ustanovení uvedených v bodoch 73 až 81 vyššie tiež vyplýva, že systém zavedený nariadením č. 1107/2009 má za následok, že prípravok na ochranu rastlín, pre ktorý sa žiada o autorizáciu členského štátu, sa môže vo viacerých ohľadoch líšiť od prípravku, ktorý bol predložený a posudzovaný na úrovni Únie na účely schválenia účinnej látky. Ako totiž na jednej strane správne uviedla Komisia, využívanie a podmienky používania prípravku na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahuje autorizácia v niektorom členskom štáte, sa môžu značne líšiť od tých, ktoré boli predmetom teoretického posudzovania na úrovni Únie.
84 Na druhej strane účinná látka a konkrétny prípravok na ochranu rastlín, ktorý ju obsahuje, pre ktoré sa žiada o autorizáciu na vnútroštátnej úrovni, sa môžu v určitých technických aspektoch výrazne líšiť od účinnej látky a reprezentatívneho použitia prípravku na ochranu rastlín, ktoré boli predmetom preskúmania na úrovni Únie v štádiu schvaľovacieho postupu. Je to spôsobené skutočnosťou, že prípravok na ochranu rastlín, pre ktorý sa žiada o autorizáciu, môže byť a často aj je vyrábaný podnikom odlišným od podniku, ktorý požiadal o schválenie účinnej látky na úrovni Únie.
85 Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že aj keď schválenú účinnú látku a konkrétny autorizovaný prípravok na ochranu rastlín vyrobil ten istý podnik, ktorý podal žiadosť o schválenie účinnej látky, spôsob výroby tejto látky, a teda aj nečistoty v prípravku na ochranu rastlín, o ktorého autorizáciu sa žiada, a ktorý bude následne uvoľňovaný do životného prostredia, môžu byť iné ako tie, ktoré boli predmetom analýz na úrovni Únie. Ako sa totiž osobitne uvádza v odôvodneniach 23 a 27 nariadenia č. 1107/2009, nielen prípravok na ochranu rastlín možno pripraviť mnohými spôsobmi a používať na rozličné rastliny a rastlinné produkty za rôznych poľnohospodárskych, rastlinolekárskych a environmentálnych (vrátane klimatických) podmienok (pozri bod 74 vyššie), ale aj účinnú látku obsiahnutú v prípravku na ochranu rastlín možno vyrobiť rôznymi výrobnými postupmi, čo vedie k rozdielom v špecifikáciách (pozri bod 75 vyššie).
86 To je osobitne dôvod, pre ktorý je podľa článku 29 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1107/2009 členský štát povinný počas postupu autorizácie preskúmať, či účinná látka pochádza z odlišného zdroja, prípadne či pochádza z rovnakého zdroja, ale so zmenou vo výrobnom postupe alebo mieste. Ak ide o takýto prípad, členský štát je povinný preskúmať, či je špecifikácia účinnej látky nachádzajúcej sa v prípravku na ochranu rastlín, pre ktorý sa žiada o autorizáciu (článok 38 nariadenia č. 1107/2009), aj napriek tomu ekvivalentná so špecifikáciou, ktorá bola posudzovaná na úrovni Únie, pričom bolo konštatované splnenie kritérií schválenia uvedených v článku 4 nariadenia č. 1107/2009.
87 Okrem toho je potrebné dodať, že článok 29 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009 stanovuje, že súlad s požiadavkou ekvivalencie podľa článku 29 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1107/2009 „sa stanovuje [sa zabezpečí – neoficiálny preklad] úradnými alebo úradne uznanými testami a analýzami vykonanými za poľnohospodárskych, rastlinolekárskych a environmentálnych podmienok, ktoré sú relevantné pre použitie daného prípravku na ochranu rastlín a reprezentujú podmienky, ktoré prevládajú v zóne, v ktorej sa prípravok plánuje používať“.
88 Za týchto okolností, ako to uviedla Komisia a Spolková republika Nemecko, je potrebné konštatovať, že až v štádiu vnútroštátneho postupu autorizácie na účely uvedenia konkrétneho prípravku na ochranu rastlín na trh členský štát posúdi prípadné emisie do životného prostredia, pričom tu sa prejavia konkrétne informácie týkajúce sa povahy, zloženia, množstva, času a miesta skutočných alebo predvídateľných emisií účinnej látky a konkrétneho prípravku na ochranu rastlín, ktorý ju obsahuje, a to za uvedených podmienok, v zmysle bodu 79 rozsudku o odvolaní (pozri bod 56 vyššie).
89 V prejednávanej veci to znamená, že návrh správy vypracovaný v rámci postupu schvaľovania na úrovni Únie sa týka jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití prípravkov na ochranu rastlín s obsahom glyfozátu, ktoré navrhli žiadatelia o schválenie tejto účinnej látky, a konkrétneho zloženia prípravkov na ochranu rastlín pochádzajúcich z výrobného procesu týchto žiadateľov, a to v čase podania žiadosti o schválenie.
90 Vzhľadom na to, že používanie, podmienky aplikácie a zloženie prípravku na ochranu rastlín, ktoré autorizuje členský štát na svojom území, môžu byť veľmi odlišné od tých, ktoré sa týkajú prípravkov posudzovaných na úrovni Únie v štádiu schvaľovania účinnej látky, je potrebné dospieť k záveru, že informácie obsiahnuté v spornom dokumente sa netýkajú emisií, ktorých vypúšťanie do životného prostredia je predvídateľné, pričom tu nanajvýš ide len o istú súvislosť s emisiami do životného prostredia. Preto sú takéto informácie vylúčené z pojmu „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle bodu 78 rozsudku o odvolaní.
91 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je teda potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že sporný dokument neobsahuje informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia, a teda zamietnuť druhý žalobný dôvod.
92 Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcov, ktoré zopakovali na pojednávaní, podľa ktorého v podstate, keďže v štádiu autorizácie prípravku na ochranu rastlín členské štáty nevykonávajú opätovné posudzovanie aktívnej látky schválenej na úrovni Únie, je nevyhnutné získať prístup k spornému dokumentu. Je totiž potrebné zdôrazniť, ako to urobili Komisia, Cefic a ECPA, že v rámci postupu autorizácie je predmetom analýzy prípravok na ochranu rastlín ako celok, so všetkými svojimi komponentmi. Pritom platí, že len ak všetky skúšky a analýzy umožňujú dospieť k záveru, že podmienky autorizácie stanovené v článku 29 nariadenia č. 1107/2009 sú splnené, a že je teda možné konštatovať, že uvedený výrobok nemá žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, môže byť tento výrobok autorizovaný.
93 V každom prípade je potrebné konštatovať, že toto tvrdenie žalobcov nie je spôsobilé spochybniť okolnosť, podľa ktorej v podstate keďže účinná látka „glyfozát“ nie je určená na vypustenie do životného prostredia ako taká, ale len ako súčasť do prípravku na ochranu rastlín podliehajúceho autorizácii, informácie obsiahnuté v spornom dokumente nemôžu spadať pod pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ tak, ako ho vymedzil Súdny dvor v rozsudku o odvolaní.
94 Druhý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a článku 4 Aarhuského dohovoru
95 Žalobcovia v podstate tvrdia, že výnimka z práva na prístup sa mala v súlade s článkom 4 ods. 4 písm. d) Aarhuského dohovoru vykladať reštriktívne. Ďalej uvádzajú, že obchodné záujmy môžu byť uprednostnené len vtedy, ak predstavujú právom chránené záujmy na účely ochrany oprávneného ekonomického záujmu. Okrem toho takéto záujmy majú podľa nich obmedzenú pôsobnosť, keďže článok 13 smernice 91/414 uvádza, že po uplynutí desiatich rokov môžu iní žiadatelia o zaradenie účinnej látky použiť spis predložený na zápis. Napokon Komisia podľa nich neposkytla žiadny konkrétny dôkaz na podporu záveru, že práva duševného vlastníctva majú mať prednosť pred právom na prístup. Podľa žalobcov malo správne vyváženie záujmov na základe článku 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru, alebo na základe výkladu článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 v súlade s Aarhuským dohovorom viesť k sprístupneniu požadovaných informácií.
96 Komisia argumentáciu žalobcov spochybňuje.
97 Na úvod je potrebné pripomenúť, že keďže výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 75). Je potrebné preukázať, že predmetný prístup môže konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou a že riziko ohrozenia tohto záujmu je primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické. Toto preskúmanie musí vyplývať z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T‑2/03, EU:T:2005:125, bod 69, a z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑6/10, neuverejnený, EU:T:2012:245, bod 64).
98 Rovnako je potrebné uviesť, že systém výnimiek stanovený v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, a osobitne v odseku 2 tohto článku, je založený na vyvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, teda na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie prijaté o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem musí prevážiť v danom prípade (rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 42, a z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2015:675, bod 168).
99 Je tiež potrebné zdôrazniť, že na odôvodnenie odmietnutia prístupu k dokumentu v zásade nestačí, že sa tento dokument vzťahuje na činnosť alebo záujem, ktoré sú uvedené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, keďže dotknutá inštitúcia musí rovnako vysvetliť, ako by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou upravenou v tomto článku (rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 116; z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 57, a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 64).
100 Pokiaľ ide o pojem obchodné záujmy, z judikatúry vyplýva, že každú informáciu týkajúcu sa spoločnosti a jej obchodných vzťahov nemožno považovať za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorá sa musí obchodným záujmom zaručiť v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, inak by bolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktorými inštitúcie disponujú, verejnosti (rozsudky z 15. decembra 2011, CDC Hydrogene Peroxide/Komisia, T‑437/08, EU:T:2011:752, bod 44, a z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, bod 81).
101 Na uplatnenie výnimky upravenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 je teda nevyhnutné preukázať, že sporné dokumenty obsahujú skutočnosti, ktorých zverejnenie môže ohroziť obchodné záujmy právnickej osoby. Je to tak najmä vtedy, keď požadované dokumenty obsahujú citlivé obchodné informácie týkajúce sa predovšetkým obchodných stratégií dotknutých podnikov alebo ich obchodných vzťahov alebo keď tieto dokumenty obsahujú vlastné údaje podniku, ktoré odhaľujú jeho odborné znalosti (rozsudok z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, body 82 až 84).
102 Napokon je potrebné zdôrazniť, že prešetrovaná vec sa týka rozhodnutia Komisie o odmietnutí prístupu, ktoré nie je v rozpore s dôvodmi námietky uvádzanými Spolkovou republikou Nemecko, ale je založené na týchto dôvodoch, pričom jeho dôsledkom je, že sporný dokument nebol poskytnutý.
103 Pokiaľ ide o súdne preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia o odmietnutí, z bodu 94 rozsudku z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia (C‑64/05 P, EU:C:2007:802), vyplýva, že do právomoci súdu Únie patrí preskúmať na základe žiadosti dotknutej osoby, ktorej bol odmietnutý prístup zo strany požiadanej inštitúcie, či toto odmietnutie mohlo byť oprávnene založené na výnimkách uvedených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001, a to či už odmietnutie vychádzalo z posúdenia týchto výnimiek samotnou inštitúciou alebo predmetným členským štátom. Z toho vyplýva, že preskúmanie súdom Únie sa z dôvodu uplatnenia článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 neobmedzuje na preskúmanie prima facie. Uplatnenie tohto ustanovenia nebráni pristúpiť k úplnému preskúmaniu rozhodnutia Komisie o odmietnutí, v rámci ktorého mala byť dodržaná osobitne povinnosť odôvodnenia a ktoré je založené na hmotnoprávnom posúdení uplatniteľnosti výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 zo strany dotknutého členského štátu.
104 Z hľadiska týchto skutočností treba preskúmať argumentáciu žalobcov, ktorá v podstate spočíva jednak v požiadavke, aby Všeobecný súd uplatnil článok 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru alebo aby vyložil právne predpisy Únie v súlade s týmto ustanovením, podľa ktorého by sa dôvody zamietnutia prístupu mali vykladať reštriktívnym spôsobom, a jednak aby konštatoval, že pri zvážení existujúcich záujmov Komisia priznala príliš veľkú váhu obchodným záujmom bez toho, aby konkrétne a presne preukázala riziko ohrozenia týchto záujmov.
105 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa článku 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru, treba na úvod pripomenúť, že súd Únie konštatoval, že povinnosť reštriktívne vykladať dôvody zamietnutia prístupu nie je možné chápať tak, že stanovuje konkrétnu povinnosť (rozsudky zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 42, a z 13. septembra 2013, ClientEarth/Komisia, T‑111/11, EU:T:2013:482, body 92 a 94). Z tohto dôvodu v práve Únie toto ustanovenie nie je spôsobilé vyvolať priame účinky vo vzťahu k jednotlivcom (rozsudok z 23. januára 2017, Justice & Environment/Komisia, T‑727/15, neuverejnený, EU:T:2017:18, bod 75).
106 Je potrebné tiež zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Únie vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito zmluvami (pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Řízení Letového Provozu, C‑335/05, EU:C:2007:321, bod 16 a citovanú judikatúru). Je tiež nesporné, že Únia je Aarhuským dohovorom viazaná. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že neexistencia priameho účinku ustanovenia medzinárodnej zmluvy nie je prekážkou toho, aby bolo možné sa na toto ustanovenie odvolávať na účely konformného výkladu práva Únie. V tomto zmysle hoci judikatúra konštatovala neexistenciu priameho účinku článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie, C‑240/09, EU:C:2011:125, bod 45, a z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht, C‑401/12 P až C‑403/12 P, EU:C:2015:4, body 55 a 61), zároveň aj napriek tejto neexistencii priameho účinku uznala zásadu konformného výkladu sekundárneho práva vzhľadom na toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2011, Lesoochranárske zoskupenie, C‑240/09, EU:C:2011:125, bod 51).
107 V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že žalobcovia nepreukázali, že sa článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 musí nevyhnutne vykladať v tom zmysle, v akom si to prajú oni, aby bol zabezpečený jeho súlad s článkom 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Je potrebné pripomenúť, že judikatúra súdu Únie už uznáva, že výnimky z práva na prístup k dokumentom musia byť vykladané a uplatňované reštriktívne (pozri bod 97 vyššie). Aj keby sa nepodložené tvrdenie žalobcov malo vykladať v tom zmysle, že sa domnievajú, že táto judikatúra by mala byť ešte reštriktívnejšia, je potrebné konštatovať, že výklad v súlade s článkom 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru neukladá povinnosť dospieť k výsledku, ktorí si žalobcovia želajú (pozri analogicky rozsudok z 23. januára 2017, Justice & Environment/Komisia, T‑727/15, neuverejnený, EU:T:2017:18, bod 78). Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.
108 Rovnako je potrebné zamietnuť tvrdenia žalobcov, podľa ktorých jednak v súlade s článkom 4 ods. 4 Aarhuského dohovoru obchodné záujmy môžu byť uprednostnené len vtedy, ak predstavujú právom chránené záujmy s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem, a jednak takéto záujmy majú v súlade s článkom 13 smernice 91/414 len obmedzený rozsah (pozri bod 95 vyššie). Je totiž potrebné konštatovať, že žalobcovia neuvádzajú nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že obchodné záujmy uvádzané v prejednávanej veci nie sú chránené právom s cieľom chrániť oprávnený ekonomický záujem. V každom prípade, rovnako ako uvádza Komisia, je potrebné konštatovať, že obchodné záujmy žiadateľov o zápis glyfozátu do prílohy I smernice 91/414, najmä ich práva duševného vlastníctva, sú chránené právnymi predpismi Únie, konkrétne článkom 14 smernice 91/414, ktorý nahradil článok 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009, a to od 14. júna 2011, ako to vyplýva z článku 84 rovnakého nariadenia. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa článku 13 smernice 91/414, ktorý bol nahradený článkom 59 nariadenia č. 1107/2009, v súlade s tým, čo uvádza Komisia, je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie sa týka testov a štúdií, predmetom ktorých je účinná látka, a nie dokumentov, o aké ide v prejednávanej veci, týkajúcich sa najmä spôsobu výroby takejto látky. Takéto informácie si totiž vyžadujú dôverné zaobchádzanie stanovené článkom 14 smernice 91/414, ktorý bol nahradený článkom 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009.
109 V druhom rade, pokiaľ ide o vyváženie dotknutých záujmov, ako Komisia správne uvádza, v napadnutom rozhodnutí informovala žalobcov o výnimke, na ktorú sa nemecké orgány odvolali pri zamietnutí prístupu k spornému dokumentu, t. j. na článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001, pričom podrobne opísala informácie, ktoré sa podľa uvedených orgánov týkajú práv duševného vlastníctva. Išlo o podrobné chemické zloženie účinnej látky, podrobné údaje o jej výrobnom procese, informácie o chemickej analýze látky a všetkých jej nečistotách, o zložení hotových výrobkov a údaje o zmluvných vzťahoch medzi jednotlivými podnikmi, ktoré prihlásili látku.
110 Na základe výnimky, na ktorú sa odvolala Spolková republika Nemecko, Komisia odmietla zverejnenie sporného dokumentu.
111 Komisia pritom vykonala zváženie obchodných záujmov a verejného záujmu na zverejnení sporného dokumentu, pričom preskúmala najmä riziko porušenia práv duševného vlastníctva žiadateľov o zápis. Uviedla, že sporný dokument sa týka procesu výroby prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinnú látku, a že potreba chrániť práva duševného vlastníctva prevažuje nad verejným záujmom na zverejnení predmetného dokumentu. Zdôraznila riziká pre žiadateľov o zápis spočívajúce v tom, že podrobné informácie o ich výrobnej metóde a technické špecifikácie glyfozátu skopírujú ich konkurenti. Podľa Komisie by táto okolnosť spôsobila značné straty trhových podielov dotknutých podnikov a ponechala by ich práva duševného vlastníctva bez ochrany.
112 Komisia okrem toho podotkla, že verejný záujem na zverejnení bol dostatočne zohľadnený, pretože ostatné časti návrhu správy, ktoré boli v celom rozsahu zverejnené, umožnili oboznámiť sa s možnými účinkami uvoľňovania glyfozátu do životného prostredia. Následne vymenovala viaceré relevantné informácie, ktoré boli zverejnené. Uviedla tiež, že zverejnenie informácií o irelevantných nečistotách zahrnutých v spornom dokumente, by umožnilo rekonštruovať výrobný proces ktoréhokoľvek prípravku, pričom pripomenula riziká, ktoré by to vyvolalo pre práva duševného vlastníctva žiadateľov o zápis glyfozátu.
113 Komisia sa odvolala na postup, podľa ktorého bola účinná látka vyhodnotená a zaradená do prílohy I smernice 91/414, osobitne na vedecké vyhodnotenie, ktorému bola podrobená dokumentácia pre zaradenie do zoznamu. Komisia konštatovala, že informácie o vplyve glyfozátu, ktoré sú verejne dostupné vzhľadom na konanie o zaradenie látky do zoznamu, ako aj vzhľadom na žiadosť o prístup k dokumentom podanú žalobcami, spĺňajú požiadavky nariadenia č. 1367/2006.
114 Komisia dospela k záveru, že boli zvážené dotknuté záujmy, pričom vychádzala z toho, že vzhľadom na riziká spojené so zverejnením informácií o konkrétnych procesoch výroby a o právach jednotlivých podnikov, má ochrana záujmov týchto podnikov prednosť.
115 Za týchto podmienok je potrebné vychádzať z toho, že Komisia správne zvážila dotknuté záujmy, pričom presne a konkrétne uviedla, ako sú obchodné záujmy výrobcov glyfozátu alebo prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich glyfozát ohrozené zverejnením sporného dokumentu.
116 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť tretí žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom jej rozsahu.
O trovách
117 V pôvodnom rozsudku bola Komisii uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Súdny dvor v rozsudku o odvolaní vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania pre konanie vo veci samej. V súlade s článkom 219 rokovacieho poriadku prináleží teda Všeobecnému súdu rozhodnúť v tomto rozsudku o všetkých trovách konania spojených s jeho rozličnými štádiami.
118 [Opravené uznesením zo 7. júna 2019] Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie, CropLife America, NAM, ACC, CLI, Cefic, ECPA a ECCA.
119 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Je teda opodstatnené rozhodnúť, že Švédske kráľovstvo, ako aj Spolková republika Nemecko znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Stichting Greenpeace Nederland a Pesticide Action Network Europe (PAN Europe) sú povinní nahradiť trovy konania.
3. Švédske kráľovstvo a Spolková republika Nemecko znášajú svoje vlastné trovy konania.
Kanninen | Schwarcz | Iliopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. novembra 2018.
Podpisy