Language of document : ECLI:EU:F:2011:169

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑9/07

Pilar Angé Serrano

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Postup do inej kategórie podľa starého služobného poriadku – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy k 1. máju 2004 – Rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 13. februára 2006 – Nové zaradenie na základe mzdy úradníkov, ktorým bol priznaný vyrovnávací príspevok – Uplatniteľný multiplikačný faktor – Strata bodov na povýšenie – Návrh na náhradu škody“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou P. A. Serrano navrhuje zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 20. marca 2006, ktorým bola od 1. mája 2004 preradená do platovej triedy B*6 platového stupňa 8, ako aj zaviazanie Parlamentu, aby jej nahradil majetkovú a nemajetkovú ujmu

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. Rada, vedľajší účastník konania, znáša vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Právna sila rozhodnutej veci – Dosah

2.      Úradníci – Služobný postup – Zavedenie nového zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Článok 336 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, články 2 a 10; nariadenie Rady č. 723/2004)

3.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Hranice

1.      Aby bola zabezpečená tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa už nemohli spochybniť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov.

Právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa spája s rozsudkom, môže brániť prípustnosti žaloby, ak žaloba, ktorá viedla k tomuto rozsudku, bola medzi tými istými účastníkmi konania, týkala sa toho istého predmetu a bola založená na rovnakom dôvode. Právna sila rozhodnutej veci sa však spája iba so skutkovými a právnymi otázkami, o ktorých sa v danom súdnom rozhodnutí skutočne alebo nevyhnutne rozhodlo.

(pozri body 41 až 43)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C‑281/89, bod 14; 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, bod 38; 28. novembra 1996, Lenz/Komisia, C‑277/95 P, bod 50; 16. marca 2006, Kapferer, C‑234/04, bod 20

Všeobecný súd Európskej únie: 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, T‑66/01, body 196 a 197 a tam citovaná judikatúra

2.      Úradníci, ktorí uspeli v internom výberovom konaní na postup do inej kategórie podľa starého služobného poriadku, sa nenachádzajú v rovnakej právnej a skutkovej situácii ako úradníci, ktorí v takom výberovom konaní neuspeli. Prví získali podľa pravidiel služobného poriadku lepšie vyhliadky na služobný postup ako druhí, čo bolo zohľadnené v prechodných ustanoveniach prílohy XIII služobného poriadku.

Keďže teda normotvorca prijatím nového služobného poriadku nanovo upravil celý systém dovtedy platného služobného postupu, nemohol byť povinný identicky prevziať hierarchiu platových tried pôvodného služobného poriadku bez toho, aby bola dotknutá jeho možnosť vykonať zmeny služobného poriadku. V tejto súvislosti porovnanie postavenia úradníkov v hierarchii pred zmenou služobného poriadku a po nej samo osebe nie je rozhodujúce na posúdenie zlučiteľnosti nového služobného poriadku so zásadou rovnosti zaobchádzania.

Nový služobný poriadok rozlišuje medzi služobným postupom úradníkov, ktorí podľa starého služobného poriadku patrili do hierarchicky rôznych platových tried, a zaisťuje tým úradníkom, ktorí uspeli vo výberovom konaní na postup do inej kategórie, iné vyhliadky na služobný postup než úradníkom, ktorí v rovnakom výberovom konaní neuspeli. Prechodný režim a najmä článok 10 ods. 1 a 2 prílohy XIII služobného poriadku prostredníctvom pravidla zablokovania služobného postupu a pravidla určenia percentuálnej miery povyšovania pre jednotlivé platové triedy zaisťuje lepšie vyhliadky na služobný postup úradníkom, ktorí patria do vyšších platových tried podľa starého služobného poriadku, a teda tým, ktorí postúpili do inej platovej triedy na základe úspechu vo výberovom konaní na postup do inej kategórie.

(pozri body 64, 66 a 67)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 2008, Angé Serrano, T‑47/05, body 145 až 147

3.      Povinnosť starostlivosti, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných znamenajú najmä to, že príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

Táto povinnosť starostlivosti nemôže v žiadnom prípade administratívu nútiť, aby konala v rozpore s uplatniteľnými ustanoveniami. Táto povinnosť predovšetkým nemôže viesť administratívu k tomu, aby priznala ustanoveniu práva Únie účinok, ktorý odporuje jasnému a presnému zneniu tohto ustanovenia. Žalobca sa teda nemôže dovolávať povinnosti starostlivosti, aby získal výhody, ktoré mu služobný poriadok neumožňuje priznať.

(pozri body 88 a 89)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, body 99 a 100 a tam citovaná judikatúra