Language of document : ECLI:EU:F:2012:65

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 16. mája 2012

Vec F‑61/10

AF

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Žiadosť o pomoc – Psychické obťažovanie a diskriminačné zaobchádzanie – Nesprávne posúdenie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AF podal prejednávaný návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým Komisia zamietla jeho žiadosť o pomoc z dôvodu psychického obťažovania a jeho žiadosť o náhradu škody, ako aj na zaviazanie Komisie na náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

2.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktorého cieľom je diskreditácia dotknutej osoby alebo zhoršenie jej pracovných podmienok – Požiadavka opakujúceho sa charakteru správania – Požiadavka úmyselného správania – Dosah – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažujúcej osoby

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

3.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Pridelenie dodatočných úloh úradníkovi, ktoré mu spôsobujú nadmerné pracovné zaťaženie – Zahrnutie – Podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

1.      Článok 24 služobného poriadku má za cieľ chrániť úradníkov Únie pred obťažovaním a ponižujúcim zaobchádzaním nielen zo strany tretích osôb, ale aj zo strany ich nadriadených alebo kolegov.

Na základe povinnosti poskytnúť pomoc stanovenej v tomto článku administratíva musí v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebnou razantnosťou a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci vyvodiť vhodné dôsledky. Na tento účel stačí, aby úradník, ktorý žiada svoju inštitúciu o ochranu, osvedčil existenciu útokov, ktorých obeťou údajne bol. Ak je existencia útokov osvedčená, je povinnosťou dotknutej inštitúcie prijať vhodné opatrenia, najmä vykonať vyšetrovanie, aby v spolupráci so sťažovateľom zistila skutkový stav, ktorý bol dôvodom na sťažnosť.

Preskúmanie opatrení prijatých administratívou súdom Únie sa obmedzuje na otázku, či dotknutá inštitúcia nevybočila z primeraných medzí a nevyužila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávne.

(pozri body 70 – 72)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, body 135 až 137 a tam citovaná judikatúra

2.      Článok 12a ods. 3 služobného poriadku definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré si na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“ a ktoré sú „úmyselnými“. Druhá podmienka, oddelená od prvej spojkou „a“, vyžaduje, aby účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova bolo poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity osoby. Zo skutočnosti, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej podmienky, a nie druhej, je možné vyvodiť dvojitý záver. Na jednej strane správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 poriadku by mali vykazovať úmyselnú povahu, čo vylučuje z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami, psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 poriadku môže existovať bez toho, aby mala obťažujúca osoba v úmysle svojím konaním zdiskreditovať obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, také následky objektívne vyvolali.

V tejto súvislosti kvalifikácia ako obťažovanie podlieha podmienke, že obťažovanie je dostatočne objektívnou skutočnosťou, takže nestranný a rozumný pozorovateľ, ktorý má obvyklú citlivosť a nachádza sa v rovnakých podmienkach, ho bude považovať za neprimerané a hodné kritiky.

(pozri body 88 – 91)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, body 132, 134 a 135; 16. mája 2012, Skareby/Komisia, F‑42/10, bod 65

3.      Hoci nie je vylúčené, že dlhodobé nadmerné pracovné zaťaženie úradníka by za určitých okolností mohlo predstavovať psychické obťažovanie, zároveň platí, že musia byť splnené podmienky, ktoré stanovuje článok 12a ods. 3 služobného poriadku na uznanie kvalifikácie ako psychické obťažovanie.

(pozri bod 118)