ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 12. mája 2011
Vec F‑66/10
AQ
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Hodnotenie v roku 2009 – Nižšia platová trieda hodnotiteľa ako platová trieda úradníka – Hodnotenie výkonnosti v časti referenčného obdobia – Nestanovenie cieľov úradníkovi“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AQ navrhuje jednak zrušenie jeho hodnotiacej správy za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2008, rozhodnutia, ktorým mu boli pridelené 2 body v rámci povyšovania v roku 2009, a rozhodnutia menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) z 12. mája 2010, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť namierená proti tejto správe, a jednak zaviazanie Komisie, aby mu zaplatila sumu vo výške 25 000 eur ako náhradu nemajetkovej a finančnej ujmy, ktorú údajne utrpel v dôsledku týchto rozhodnutí
Rozhodnutie: Hodnotiaca správa žalobcu týkajúca sa hodnotenia a povýšenia v roku 2009, ako aj rozhodnutie, ktorým sa mu udeľujú 2 body na povýšenie za to isté obdobie, sa zrušujú. Komisia je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000 eur. V zostávajúcej časti sa žalobné návrhy zamietajú. Komisia znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Nižšia platová trieda hodnotiteľa ako platová trieda hodnoteného úradníka – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Hodnotiteľ vykonávajúci svoje právomoci v rámci zastupovania – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
3. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Úradník, ktorý bol počas hodnoteného obdobia pridelený na iné miesto
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
4. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Povinnosť stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
5. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Stanovenie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
6. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu
(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 91)
1. Zo žiadneho ustanovenia služobného poriadku ani z nijakej právnej zásady verejnej služby Únie nevyplýva, že by úradník mohol byť hodnotený len úradníkom vo vyššej platovej triede než on sám. Naopak, služobný poriadok nezakotvuje zhodu medzi určitou funkciou a platovou triedou.
Okrem toho okolnosť, že hodnotiteľ je v nižšej platovej triede ako hodnotený úradník, nepredstavuje stret záujmov. Pokiaľ sa totiž hodnotený úradník a jeho hodnotiteľ neuchádzajú o povýšenie v tej istej platovej triede, a teda nie sú v tejto súvislosti konkurentmi, hodnotiteľ sa v žiadnom prípade nebude snažiť o zmenšenie zásluh hodnoteného úradníka, keďže príležitosť povýšenia hodnotiteľa do vyššej platovej triedy priamo nesúvisí s hodnotením odborných schopností hodnoteného úradníka.
(pozri body 45 a 46)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 8. júla 2008, Komisia/Economidis, T‑56/07 P, body 59 a 60; 18. júna 2009, Komisia/Traoré, T‑572/08 P, bod 41
Súd pre verejnú službu: 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, bod 80
2. Bolo by v rozpore s požiadavkou kontinuity služby a riadnej správy, ak by vedúci útvaru nemohol vykonávať funkciu hodnotiteľa iba preto, že svoje právomoci vykonáva v rámci zastupovania.
(pozri bod 50)
3. Prvoradou úlohou hodnotiacej správy je poskytnúť administratíve pravidelnú a čo najúplnejšiu informáciu o podmienkach vykonávania služby jej úradníkmi. Taká správa nemôže riadne splniť svoju úlohu, pokiaľ hodnotiteľ vopred nekonzultuje s priamymi nadriadenými, ktorým bol dotknutý úradník podriadený v priebehu hodnotiaceho obdobia, a tí nemôžu predložiť prípadné pripomienky. Neuskutočnenie takej konzultácie predstavuje podstatnú procesnú vadu, ktorá môže spôsobiť neplatnosť hodnotiacej správy.
Okrem toho, aj keď hodnotiaca správa sa má týkať celého referenčného obdobia, skutočnosť, že sa hodnotiteľ dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, že obmedzil svoje hodnotenie výkonnosti dotknutého úradníka na časť obdobia, môže viesť k zrušeniu hodnotiacej správy len v prípade, že táto nezrovnalosť nebola napravená overovateľom alebo odvolacím hodnotiteľom, pričom tieto osoby sú hodnotiteľmi v celom rozsahu.
(pozri body 59 a 61)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑63/89, bod 27; 5. novembra 2003, Lebedef/Komisia, T‑326/01, bod 61; 25. októbra 2005, Fardoom a Reinard/Komisia, T‑43/04, bod 90
Súd pre verejnú službu: 25. apríla 2007, Lebedef‑Caponi/Komisia, F‑71/06, bod 48; 13. decembra 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, F‑28/06, body 43 a 49
4. Nedodržanie pravidiel predpisujúcich stanovenie cieľov úradníkovi na začiatku každého hodnotiaceho obdobia má podstatnú povahu a odôvodňuje napadnutie spornej hodnotiacej správy.
Stanovenie cieľov totiž predstavuje referenčný prvok na hodnotenie výkonov úradníka a na vypracovanie hodnotiacej správy. Stanovenie cieľov je nutné o to viac, pokiaľ ide o úradníka, ktorému sú pridelené nové pracovné úlohy v inom útvare, do ktorého sa má čo najskôr zaradiť. V dôsledku toho má inštitúcia povinnosť formálne stanoviť ciele úradníkovi pri jeho pridelení na iné pracovné miesto v rámci rozhovoru s jeho hodnotiteľom.
(pozri body 68, 84 a 85)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 30. septembra 2009, Skareby/Komisia, T‑193/08 P, body 71 až 75
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sundholm/Komisia, F‑42/06, body 39 až 41; 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑71/08, body 54 až 60
5. Samotný súpis pracovnej náplne sa nemôže považovať za dokument stanovujúci ciele úradníka na účely jeho hodnotenia, pretože tieto dve kategórie dokumentov majú odlišné ciele a znaky. Skutočnosť, že úradník je oboznámený s úlohami, ktoré sú mu zverené, vôbec neznamená, že ciele vo vzťahu k týmto úlohám boli riadne stanovené.
Takisto ani aktualizáciu cieľov úradníka v informačnom systéme na riadenie zamestnancov nemožno považovať za formálne stanovenie cieľov, pretože taký zápis do informačného systému nemôže nahradiť formálny rozhovor medzi hodnotiteľom a úradníkom.
Napokon samohodnotenie úradníka nepoukazuje na jeho znalosť jemu pridelených úloh a vytýčených cieľov. Stanovenie cieľov je totiž zodpovednosťou hodnotiteľa a na účely objektivity hodnotenia a rovnosti zaobchádzania s úradníkmi treba zabezpečiť rozdelenie funkcií hodnotiteľa a hodnoteného.
(pozri body 88 – 90)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 28. novembra 2007, Vounakis/Komisia, T‑214/05, bod 43; Skareby/Komisia, už citovaný, bod 83
Súd pre verejnú službu: N/Parlament, už citovaný, bod 57
6. Zrušenie aktu administratívy, ktorý úradník napadol, môže samo osebe predstavovať primerané a v zásade aj dostatočné zadosťučinenie za celkovú nemajetkovú ujmu, ktorá tomuto úradníkovi vznikla.
Tak to však nie je v prípade protiprávnosti založenej na formálnom nestanovení cieľov na účely hodnotenia úradníka, ktorú nie je možné jednoducho napraviť. V rámci výkonu rozhodnutej veci je totiž nemožné stanoviť ciele úradníkovi so spätnou účinnosťou a ťažké zabezpečiť, aby pracovné výkony dotknutého úradníka boli hodnotené tak, ako by boli hodnotené, keby ciele boli stanovené ab initio. Bez ohľadu na úroveň pracovného výkonu stanovenou novou hodnotiacou správou, ktorú bude musieť inštitúcia vypracovať, tak bude pretrvávať pochybnosť o výkonoch, ktoré úradník mohol dosiahnuť, ak by ciele boli stanovené na začiatku.
(pozri body 103 a 110)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. januára 1995, Pierrat/Súdny dvor, T‑60/94, bod 62; 21. januára 2004, Robinson/Parlament, T‑328/01, bod 79
Súd pre verejnú službu: Sundholm/Komisia, už citovaný, bod 44