ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 19. apríla 2007

Vec F‑9/06

Rui Canteiro Lopes

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Neexistencia konečnej hodnotiacej správy“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. Canteiro Lopes navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie zo 4. marca 2005 nezaradiť jeho meno do zoznamu úradníkov posúdených ako úradníkov s najväčšími zásluhami a nepovýšiť ho do platovej triedy A 4 v rámci povyšovania v roku 2000

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 2 prvý odsek a článok 43)

2.      Úradníci – Povýšenie – Kritériá

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Pokiaľ hodnotiaca správa úradníka nemohla byť vypracovaná podľa bežných podmienok postupu z dôvodu výnimočných okolností, akými sú odchod jeho hodnotiteľa a odvolacieho hodnotiteľa z inštitúcie a zrušenie generálneho riaditeľstva, kde bol pridelený, je v súlade s požiadavkami kontinuity administratívnej činnosti, aby správu vypracoval generálny riaditeľ, ktorému podľa znenia rozhodnutia schváleného inštitúciou o výkone právomocí udelených služobným poriadkom menovaciemu orgánu prislúchajú nešpecifikované právomoci v tomto rozhodnutí.

(pozri bod 56)

2.      Hodnotenie zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie tak predstavuje rozhodujúce kritérium pre akékoľvek povýšenie, zatiaľ čo menovací orgán môže vziať do úvahy vek uchádzačov a ich počet odpracovaných rokov v platovej triede alebo v službe len subsidiárne. Takže v prípade, keď sú zásluhy úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie rovnaké, môžu tieto dodatočné kritériá oprávnene predstavovať rozhodujúci faktor výberu tohto orgánu.

Rozdiel dvoch bodov medzi analytickými posúdeniami dvoch úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, ktorí navyše pracujú na dvoch rozdielnych generálnych riaditeľstvách, nemožno považovať s ohľadom na rozdiely v hodnotení medzi generálnymi riaditeľstvami za dostatočne významný na to, aby sa nemohli subsidiárne zohľadniť iné objektívne kritériá týkajúce sa administratívnej a osobnej situácie dotknutých osôb, akými sú odpracované roky alebo skutočnosť, že v predchádzajúcom hodnotiacom období už boli uvedené na zozname úradníkov s najväčšími zásluhami.

(pozri body 63, 67 a 68)

Odkaz:

Súdny dvor, 9. novembra 2000, Komisia/Hamptaux, C‑207/99 P, Zb. s. I‑9485, bod 19

Súd prvého stupňa: 29. februára 1996, Lopes/Súdny dvor, T‑280/94, Zb. VS s. I‑A‑77, II‑239, bod 138; 5. marca 1998, Manzo‑Tafaro/Komisia, T‑221/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑307, bod 17; 13. marca 2001, Hørbye‑Möller/Komisia, T‑116/00, neuverejnený v Zbierke, bod 39; 11. júla 2002, Perez Escanilla/Komisia, T‑163/01, Zb. VS s. I‑A‑131, II‑717, bod 29; 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125, II‑609, bod 42; 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 57; 23. januára 2007, Tsarnavas/Komisia, T‑472/04, neuverejnený v Zbierke, bod 67