ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 30. januára 2013
Vec F‑87/11
Kari Wahlström
proti
Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex)
„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Neobnovenie zmluvy na dobu určitú – Článok 8 PZOZ – Konanie – Porušenie podstatných formálnych náležitostí ‑ Právomoc“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou K. Wahlström navrhuje zrušenie rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) z 10. decembra 2010, oznámeného 16. decembra 2010, nepredĺžiť jeho zmluvu dočasného zamestnanca
Rozhodnutie: Rozhodnutie sa zrušuje. Frontex znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Pojem – Rozhodnutie zaslané doporučeným listom s doručenkou – Domnienka oznámenia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Interný predpis agentúry Frontex v tejto oblasti – Právne účinky
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 8)
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú – Konanie – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Nedostatok, ktorý môže mať za následok zrušenie – Podmienky
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 8)
1. Keď je rozhodnutie oznámené doporučeným listom s doručenkou, pokiaľ adresát podpísal poštovú doručenku, vychádza sa z toho, že sa s ním oboznámil. Môže sa však stať, že poštová doručenka doporučeného listu nemôže byť podpísaná jeho adresátom, pokiaľ tento adresát, ktorý nebol prítomný na mieste svojho bydliska v čase príchodu poštového doručovateľa, nepodnikne nijaké kroky a najmä si nevyzdvihne list počas uvedenej úložnej lehoty.
V takom prípade sa treba domnievať, že rozhodnutie bolo riadne oznámené jeho adresátovi v deň uplynutia lehoty, počas ktorej bol list uložený na pošte. Ak by sa totiž pripustilo, aby adresát svojou nečinnosťou a najmä tým, že si nevyzdvihne doporučený list v uvedenej lehote, mohol brániť riadnemu oznámeniu rozhodnutia doporučeným listom, boli by na jednej strane značne oslabené záruky poskytované týmto spôsobom oznamovania, hoci ide o osobitne bezpečný a objektívny spôsob oznamovania správnych aktov. Administratíva by bola nútená použiť iné spôsoby oznamovania, či už menej bezpečné, ako napríklad oznámenie obyčajnou listovou zásielkou, alebo nákladné, ba dokonca neprimerané, ako napríklad doručenie súdnym vykonávateľom. Na druhej strane adresát by mal určitú voľnosť pri určení začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby, hoci táto lehota nie je pre účastníkov konania dispozitívna a musí spĺňať požiadavky právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti.
Domnienka, že rozhodnutie bolo adresátovi oznámené uplynutím obvyklej lehoty, počas ktorej je doporučený list uložený na pošte, však nemá absolútnu povahu. Uplatniť ju možno iba vtedy, keď administratíva preukáže, že oznámenie doporučeným listom bolo riadne, najmä že došlo k oznámeniu o uložení zásielky na poslednej poštovej adrese, ktorú uviedol adresát. Okrem toho táto domnienka nie je nevyvrátiteľná, keďže adresát sa môže usilovať o preukázanie, že sa najmä z dôvodu choroby alebo vyššej moci nezávislej od jeho vôle nemohol účinne dozvedieť o oznámení o uložení zásielky.
(pozri body 38 – 40)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 16. decembra 2010, AG/Parlament, F‑25/10, body 41, 43 a 44
2. Rozhodnutie inštitúcie, úradu alebo agentúry Únie oznámené všetkým zamestnancom, ktoré má zabezpečiť dotknutým úradníkom a zamestnancom rovnaké zaobchádzanie v oblasti, v ktorej táto inštitúcia, úrad alebo agentúra disponuje širokou mierou voľnej úvahy priznanou služobným poriadkom, predstavuje interný predpis a treba ho považovať za orientačné pravidlo správania, ktoré si administratíva sama stanovila a od ktorého sa nemôže odchýliť bez uvedenia presných dôvodov, ktoré ju k tomu viedli, inak poruší zásadu rovnosti zaobchádzania.
Usmernenia, ktoré stanovujú niekoľko pravidiel v oblasti obnovovania zmlúv dočasného zamestnanca v rámci Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, sú takýmto interným predpisom.
(pozri body 56 a 57)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. júla 1997, Monaco/Parlament, T‑92/96, bod 46
Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Bernard/Europol, F‑99/07 a F‑45/08, bod 79 a tam citovaná judikatúra
3. Keď sa v rámci žaloby proti rozhodnutiu výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie nepredĺžiť zmluvu dočasného zamestnanca zistený nedostatok právomoci netýka samotného autora napadnutého rozhodnutia, teda výkonného riaditeľa, ale osôb, s ktorými sa malo konzultovať, teda hodnotiteľa a overovateľa v konaní o obnovenie zmluvy dočasného zamestnanca v súlade s usmerneniami agentúry, možno tento procesný nedostatok sankcionovať zrušením napadnutého rozhodnutia, iba ak sa preukáže, že mohol ovplyvniť obsah rozhodnutia.
Platí to teda vtedy, keď nemožno vylúčiť, že hodnotiteľ a overovateľ, riadne určení a oprávnení na to, aby sa vyjadrili k odbornej výkonnosti dotknutého dočasného zamestnanca, by boli mohli uviesť iné alebo inak odôvodnené návrhy týkajúce sa obnovenia jeho zmluvy.
(pozri body 58 a 59)
Odkaz:
Súdny dvor: 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, bod 47
Súd prvého stupňa: 9. marca 1999, Hubert/Komisia, T‑212/97, bod 53