Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Wien (Rakúsko) 26. marca 2019 – S.A.D. Maler und Anstreicher OG

(vec C-256/19)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: S.A.D. Maler und Anstreicher OG

Žalovaný: Magistrat der Stadt Wien

Mitbeteiligte Partei: Bauarbeiter Urlaubs- und Abfertigungskasse

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý na účely zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdov vo svojej ústave písomne stanovuje základné právo na pridelenie súdnej veci podľa stáleho rozvrhu práce určeného vopred podľa všeobecných pravidiel, vykladať v tom zmysle, že zákonodarca musí zaistiť, aby garancia základného práva bola efektívna a nie len teoretická?

1a)    Doplňujúca otázka: V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Vyžaduje článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity vo vnútroštátnom právnom poriadku, ktorý má zakotvené základné právo na stály rozvrh práce v ústave, od zákonodarcu nejaké povinnosti zabezpečenia, a ak áno, aké?

1b)    Doplňujúce otázky: V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

1b –1)Vyžaduje článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý má zakotvené základné právo na stály rozvrh práce v ústave, nedodržanie pokynu respektíve úkonu týkajúceho sa pridelenia spisu sudcovi orgánom, ktorý podľa zákona nie je príslušný na takýto pokyn respektíve úkon?

1b – 2) Vyžaduje článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý má zakotvené základné právo na stály rozvrh práce v ústave, aby interný rokovací poriadok súdu smel orgánu poverenému prideľovaním súdnych spisov priznať, pokiaľ ide o rozhodnutie o pridelení, ak vôbec dáky, tak len úzky, vopred určený priestor na úvahu?

2.    Má sa článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý na účely zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdov vo svojej ústave písomne stanovuje základné právo na pridelenie súdnej veci podľa stáleho rozvrhu práce určeného vopred podľa všeobecných pravidiel, vykladať v tom zmysle, že sudca, ktorý má pochybnosti 1) o zákonnosti interného rozvrhu práce, respektíve 2) o zákonnosti interného rozhodnutia, ktoré sa bezprostredne týka činnosti tohto sudcu a ktorým sa vykonáva interný rozvrh práce (najmä rozhodnutie o pridelení veci), so zreteľom na tieto pochybnosti musí mať možnosť podať (ktorý tohto sudcu obzvlášť finančne nezaťaží) opravný prostriedok na iný súd, ktorý má úplnú kontrolnú právomoc na preskúmanie zákonnosti právneho aktu, ktorý bol klasifikovaný ako nezákonný?

V prípade zápornej odpovede:    Existujú nejaké iné predpisy, ktoré má zabezpečiť zákonodarca, ktoré zaisťujú, že sudca je schopný dosiahnuť zákonnosť dodržiavania predpisov, ktoré sa ho tykajú, pokiaľ ide o dodržanie zákonných (najmä interných) predpisov pridelenia veci?

3.    Má sa článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý na účely zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdov vo svojej ústave písomne stanovuje základné právo na súdne pridelenie veci podľa stáleho rozvrhu práce určeného vopred podľa všeobecných pravidiel, vykladať v tom zmysle, že účastník súdneho konania, ktorý má pochybnosti 1) o zákonnosti ustanovenia interného rozvrhu práce predurčujúceho vybavenie jeho veci, respektíve 2) o zákonnosti pridelenia tejto veci určitému sudcovi, musí mať možnosť ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia, pokiaľ ide o tieto pochybnosti, podať opravný prostriedok (ktorý tohto účastníka obzvlášť finančne nezaťaží) na iný súd, ktorý má úplnú kontrolnú právomoc na preskúmanie zákonnosti právneho aktu, ktorý bol klasifikovaný ako nezákonný?

V prípade zápornej odpovede:    Existujú nejaké iné predpisy, ktoré má zabezpečiť zákonodarca, ktoré zaisťujú, že účastník konania je ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia schopný dosiahnuť zákonnosť dodržiavania jeho základného práva na „zákonného sudcu“?

4.    Má sa článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý na účely zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdov vo svojej ústave písomne stanovuje základné právo na súdne pridelenie veci podľa stáleho rozvrhu práce určeného vopred podľa všeobecných pravidiel, vykladať v tom zmysle, že interný rozvrh práce a interné evidovanie doručených spisov sú vytvorené tak transparentne a pochopiteľne, že sudca, respektíve účastník konania je bez osobitných ťažkostí schopný preskúmať súlad konkrétneho pridelenia spisu sudcovi, respektíve určitému senátu s predpismi interného rozvrhu práce?

V prípade zápornej odpovede:    Existujú nejaké iné predpisy, ktoré má zabezpečiť zákonodarca, ktoré zaisťujú, že sudca, respektíve účastník konania majú ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia možnosť dozvedieť sa o zákonnosti určitého pridelenia veci?

5.    Má sa článok 19 ods. 1 pododsek 2 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj zásada efektivity, aspoň pokiaľ ide o vnútroštátny právny poriadok, ktorý na účely zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdov vo svojej ústave písomne stanovuje základné právo na súdne pridelenie veci podľa stáleho rozvrhu práce určeného vopred podľa všeobecných pravidiel, vykladať v tom zmysle, že účastníci konania a sudca bez osobitného vlastného pričinenia musia byť schopní obsahovo pochopiť pravidlá rozvrhu práce, ako aj to, že účastníci konania a sudca musia byť týmto spôsobom schopní preskúmať zákonnosť uskutočneného pridelenia veci sudcovi, respektíve senátu?

V prípade zápornej odpovede:    Existujú nejaké iné predpisy, ktoré má zabezpečiť zákonodarca, ktoré zaisťujú, že sudca, respektíve účastník konania majú možnosť dozvedieť sa o zákonnosti určitého pridelenia veci?

6.    Aké povinnosti konať sa týkajú sudcu so zreteľom na jeho povinnosti podľa práva Únie týkajúce sa dodržiavania procesných predpisov práva Únie, ktorý je (mimosúdnym alebo interným) právnym aktom, ktorý nemôže napadnúť, zaviazaný ku konaniu porušujúcemu právo Únie a práva účastníkov konania?

____________