ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
zo 16. mája 2012
Vec F‑42/10
Carina Skareby
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Povinnosť poskytnúť pomoc – Články 12a a 24 služobného poriadku – Psychické obťažovanie zo strany nadriadeného“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou C. Skareby navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie z 23. júla 2009, ktorým sa zamietla jej žiadosť o pomoc so sťažnosťou na psychické obťažovanie, a v potrebnom rozsahu zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 19. februára 2010, ktorým sa zamietla jej sťažnosť
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisia znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Žaloba úradníka, ktorý tvrdí, že bol psychicky obťažovaný, smerujúca proti zamietnutiu žiadosti o pomoc – Zachovanie záujmu na konaní napriek tomu, že od rozhodujúcich skutočností uplynul dlhší čas, neexistuje riziko opakovania a nebola podaná žiadosť o náhradu škody
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie predchádzajúce začatiu disciplinárneho konania – Voľná úvaha administratívy – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktorého cieľom je diskreditácia dotknutej osoby alebo zhoršenie jej pracovných podmienok – Požiadavka opakujúceho sa charakteru správania – Požiadavka úmyselného správania – Dosah – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažujúcej osoby
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)
4. Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)
1. Pokiaľ ide o takú vážnu otázku, akou je psychické obťažovanie, treba pripustiť, že úradník, ktorý tvrdí, že je obeťou psychického obťažovania, a žaluje zamietnutie inštitúcie vecne preskúmať jeho žiadosť o pomoc, si v zásade zachováva legitímny záujem požadovaný judikatúrou na splnenie podmienky prípustnosti žaloby, aj keď nežiada náhradu ujmy, ktorá by vyplývala z tvrdeného obťažovania, ani začatie disciplinárneho konania proti údajnému pôvodcovi tohto obťažovania a toto obťažovanie sa malo skončiť pred niekoľkými rokmi.
Takéto riešenie treba prijať predovšetkým z dôvodu samotnej závažnosti psychického obťažovania, teda obťažovania, ktoré môže mať mimoriadne ničivé účinky na zdravie obete. Zamestnanec, ktorý sa považuje za obeť psychického obťažovania, si zachováva záujem na konaní, a to nezávisle od otázky, či takéto obťažovanie pretrváva, alebo či dotknutý úradník alebo zamestnanec podá, má zámer podať alebo má iba právo podať iné návrhy, najmä na náhradu ujmy, v spojení s psychickým obťažovaním. Prípadné uznanie existencie psychického obťažovania administratívou samo osebe môže mať priaznivý účinok v terapeutickom procese uzdravovania obťažovanej osoby.
(pozri body 29, 31 a 32)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, Wenig/Komisia, F‑80/08, bod 35
2. Administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vedenie správnych vyšetrovaní, ktoré sú jej zverené. Keďže administratíva má limitované zdroje, musí vyšetrovať spisy, ktoré jej boli pridelené, proporcionálne, najmä spôsobom, ktorý jej umožní venovať každej veci primeraný čas, ktorým disponuje. Okrem toho má administratíva širokú mieru voľnej úvahy na posúdenie kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej svedkami.
(pozri bod 38)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 173
3. Článok 12a ods. 3 služobného poriadku vôbec nevytvára zo zlého úmyslu údajne obťažujúcej osoby náležitosť nevyhnutnú na kvalifikáciu ako psychické obťažovanie. Tento článok totiž definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré si na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“ a ktoré sú „úmyselnými“. Druhá podmienka, oddelená od prvej spojkou „a“, vyžaduje, aby bolo účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova „poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity osoby“. Zo skutočnosti, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej, a nie druhej podmienky, je možné vyvodiť dva závery. Na jednej strane správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 poriadku by mali vykazovať úmyselnú povahu, čo vylučuje z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami, psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 poriadku môže existovať bez toho, aby mala obťažujúca osoba v úmysle svojím konaním diskreditovať obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje iba, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, také následky objektívne vyvolali.
V tejto súvislosti sporné konania na to, aby boli kvalifikované ako obťažovanie, musia objektívne vyvolať následky spôsobujúce diskreditáciu obete alebo zhoršenie jej pracovných podmienok. Keďže dotknuté konania musia podľa článku 12a ods. 3 služobného poriadku mať zneužívajúcu povahu, vyplýva z toho, že kvalifikácia ako obťažovanie podlieha podmienke, že obťažovanie je dostatočne objektívnou skutočnosťou, takže nestranný a rozumný pozorovateľ, ktorý má obvyklú citlivosť a nachádza sa v rovnakých podmienkach, ho bude považovať za neprimerané a hodné kritiky.
(pozri body 63 a 65)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 9. marca 2010, N/Parlament, F‑26/09, bod 72
4. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie spĺňa požiadavky článku 25 druhého odseku služobného poriadku, sa má posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.
Okrem toho pôvodne nedostatočné odôvodnenie môže byť napravené doplňujúcimi spresneniami aj v priebehu konania, ak pred podaním žaloby dotknutá osoba mala k dispozícii údaje, ktoré tvoria východisko odôvodnenia.
(pozri body 74 a 75)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 36; 11. decembra 2007, Sack/Komisia, T‑66/05, bod 65
Súd pre verejnú službu: 1. decembra 2010, Gagalis/Rada, F‑89/09, bod 67; 13. septembra 2011, Nastvogel/Rada, F‑4/10, bod 66