Language of document :

Žaloba podaná 22. júla 2020 – Európska komisia/Rakúska republika

(vec C-328/20)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Martin, B.-R. Killmann, Bevollmächtigte)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

rozhodol, že Rakúska republika tým, že zaviedla mechanizmus úprav v súvislosti s rodinnými prídavkami a daňovým bonusom pre pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 7 a 67 nariadenia (ES) č. 883/20041 , ako aj svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 nariadenia č. 883/2004 a článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 492/20112 ,

rozhodol, že Rakúska republika okrem toho tým, že zaviedla mechanizmus úprav v súvislosti s „Familienbonus Plus“, s odpočítateľnou položkou pre jedinú osobu s príjmom, pre jediného živiteľa a z dôvodu výživného pre migrujúcich pracovníkov, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte, porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011,

zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rakúsko poskytuje osobám pracujúcim v Rakúsku pre ich deti vo forme jednotných paušálnych súm rodinné dávky a sociálne zvýhodnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu, ako aj daňové zvýhodnenia prostredníctvom „Familienbonus Plus“, odpočítateľnej položky pre jedinú osobu s príjmom, pre jediného živiteľa a z dôvodu výživného. Rakúske právne predpisy od 1. januára 2019 stanovujú, že tieto štátne dávky sa upravia podľa všeobecnej cenovej úrovne toho členského štátu, v ktorom sa dieťa stále zdržuje.

Prvý žalobný dôvod:

Komisia tvrdí, že rodinné prídavky a daňový bonus sú rodinnými dávkami v zmysle nariadenia č. 883/2004. Články 7 a 67 tohto nariadenia zakazujú, aby členský štát mohol podmieniť poskytnutie alebo výšku rodinných dávok tým, že rodinní príslušníci pracovníka majú bydlisko v členskom štáte, ktorý dávky poskytuje. Zavedením mechanizmu úprav však Rakúsko upravuje rodinné dávky pre deti presne podľa toho, v ktorom členskom štáte mali deti bydlisko. Rakúsko tým porušuje články 7 a 67 nariadenia č. 883/2004.

Druhý žalobný dôvod:

Komisia ďalej tvrdí, že úprava, akú zaviedlo Rakúsko, zvýhodňuje oprávnené osoby, ktorých deti majú bydlisko v krajinách s vyššou cenovou úrovňou, voči osobám, ktorých deti majú bydlisko v Rakúsku, zatiaľ čo s osobami, ktorých deti majú bydlisko v členských štátoch s nižšou cenovou úrovňou, sa zaobchádza menej priaznivo. Pri zavedení úprav však Rakúsko vychádzalo z úspor v štátnom rozpočte, čo môže len znamenať, že existuje viac poberateľov týchto dávok a zvýhodnení, ktorých deti majú bydlisko v členských štátoch s nižšou cenovou úrovňou ako v Rakúsku.

Mechanizmom úprav tak Rakúsko vo výsledku vytvára nepriamu diskrimináciu v neprospech migrujúcich pracovníkov. Na odôvodnenie tejto diskrimináciu nie je zjavný žiadny legitímny cieľ. Rakúsko teda porušuje, pokiaľ ide o rodinné prídavky a daňový bonus, zásadu rovnosti zaobchádzania, ako je upravená v článku 4 nariadenia č. 883/2004 a v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, ako aj, pokiaľ ide o „Familienbonus Plus“, odpočítateľnú položku pre jedinú osobu s príjmom, pre jediného živiteľa a z dôvodu výživného, zásadu rovnosti zaobchádzania článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.

____________

1 Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1).