ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 27. júna 2012 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva my baby – Skoršia národná slovná ochranná známka a skoršia medzinárodná slovná ochranná známka MYBABY a skoršia národná obrazová ochranná známka mybaby – Relatívny dôvod zamietnutia – Nepredloženie dôkazov v jazyku námietkového konania – Legitímna dôvera – Pravidlo 19 ods. 3, pravidlo 20 ods. 1 a pravidlo 98 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95“
Vo veci T‑523/10,
Interkobo sp. z o.o., so sídlom v Łodźi (Poľsko), v zastúpení: R. Skubisz a K. Ziemski, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
XXXLutz Marken GmbH, so sídlom vo Welse (Rakúsko), v zastúpení: H. Pannen, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. septembra 2010 (vec R 88/2009‑4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Interkobo sp. z o.o. a XXXLutz Marken GmbH,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a D. Gratsias (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 8. novembra 2010,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. marca 2011,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. marca 2011,
so zreteľom na písomnú otázku Všeobecného súdu zaslanú žalobkyni a na jej odpoveď doručenú do kancelárie Všeobecného súdu 22. decembra 2011,
so zreteľom na skutočnosť, že účastníci konania nepredložili nijaký návrh na nariadenie pojednávania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania a na následné rozhodnutie, že na základe správy sudcu spravodajcu a v súlade s článkom 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa žaloba prejedná bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Vedľajší účastník konania XXXLutz Marken GmbH podal 10. februára 2006 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Táto prihláška bola vyhotovená v nemeckom jazyku, pričom druhým jazykom označeným v súlade s ustanoveniami článku 115 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 119 ods. 3 nariadenia č. 207/2009) bola angličtina.
3 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:
4 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 12, 20, 24 a 28 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:
– trieda 12: „Vozidlá; dopravné prostriedky na pohyb po zemi, vzduchu alebo vode“,
– trieda 20: „Nábytok, zrkadlá, rámy na obrazy; tovary zaradené do triedy 20 z dreva, korku, tŕstia, trstiny, prútia, rohu, kosti, slonoviny, veľrybej kosti, mušle, jantáru, perlete, sépiolitu a z náhradiek všetkých týchto materiálov alebo z plastu“,
– trieda 24: „Textílie a textilné tovary (zaradené do triedy 24); posteľné a stolové pokrývky“,
– trieda 28: „Hry, hračky; gymnastické a športové predmety doteraz zaradené do triedy 28; ozdoby na vianočný stromček“.
5 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 35/2006 z 28. augusta 2006.
6 Dňa 28. novembra 2006 podala žalobkyňa Interkobo sp. z o.o. na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tieto tovary: „Hry, hračky; gymnastické a športové predmety“, zaradené do triedy 28.
7 Základom námietky, ktorá bola vyhotovená v nemčine, bola skoršia medzinárodná ochranná známka MYBABY, skoršia poľská slovná ochranná známka MYBABY, ako aj táto skoršia poľská obrazová ochranná známka:
8 Tieto ochranné známky označovali tovary patriace do triedy 28, ktoré zodpovedajú tomuto opisu: „Hry, hračky a športové tovary“.
9 Na podporu námietky boli predložené dôvody podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
10 Keďže jazyk, v ktorom bola námietka podaná, bol rovnaký ako jazyk, v ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky, t. j. nemčina, tento jazyk sa v zmysle článku 115 ods. 6 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 119 ods. 6 nariadenia č. 207/2009) stal jazykom konania pred ÚHVT.
11 Dňa 19. novembra 2008 námietkové oddelenie vyhovelo námietke vzhľadom na pravdepodobnosť zámeny, ktorá podľa neho existovala medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou poľskou slovnou ochrannou známkou.
12 Dňa 13. januára 2009 podal vedľajší účastník konania odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu námietkového oddelenia v súlade s článkami 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).
13 Rozhodnutím z 8. septembra 2010 vo veci R 88/2009‑4 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu, zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol námietku.
14 Odvolací senát dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala rozsah ochrany skoršej poľskej slovnej ochrannej známky a nepreukázala ani existenciu, ani platnosť a ani rozsah ochrany ostatných skorších ochranných známok uvedených v bode 7 vyššie, t. j. medzinárodnej slovnej ochrannej známky a poľskej obrazovej ochrannej známky. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo podľa neho treba námietku zamietnuť v zmysle pravidla 20 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania vynaložených v rámci správneho konania a konania pred odvolacím senátom,
– zaviazal ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania vynaložených v rámci tohto konania pred Všeobecným súdom.
16 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
17 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
Právny stav
18 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody založené na porušení pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 19 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia a na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 19 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia
Úvodné pripomienky
19 Žalobkyňa v rámci svojho prvého žalobného dôvodu odkazuje tak na ustanovenia nariadenia č. 2868/95, ako aj na ustanovenia smerníc ÚHVT. Na úvod preto treba spresniť rozsah pôsobnosti týchto predpisov.
– O dôkaze existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky alebo skoršieho práva v štádiu námietkového konania
20 Podľa pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 uvedeného v hlave II nazvanej „Konanie o námietkach a dôkaz o použití“:
„Ak až do uplynutia lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1 namietajúca strana nedokázala existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojej staršej ochrannej známky alebo staršieho práva ani svoje oprávnenie podať námietky, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené.“
21 Podľa pravidla 19 toho istého nariadenia:
„1. Úrad poskytne namietajúcej strane príležitosť predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojich námietok, alebo doplniť akékoľvek fakty, dôkazy a argumenty, ktoré už boli predložené podľa pravidla 15 ods. 3 v lehote, ktorú určil a ktorá je najmenej 2 mesiace a začína sa dňom začatia námietkového konania…
2. V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej staršej známky… Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:
a) ak sa námietky zakladajú na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, ako dôkaz o jej udelení alebo zapísaní sa predloží:
i) ak známka ešte nie je zapísaná, kópia príslušného potvrdenia o podaní alebo podobný dokument vydaný úradom, na ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky, alebo
ii) ak je ochranná známka zapísaná, kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej značky je dlhšia ako lehota uvedená v odseku 1, a všetky jej predĺženia alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal;
…
3. Informácia a dôkaz uvedený v odsekoch 1 a 2 je v jazyku konania alebo je preklad priložený. Preklad sa predkladá v lehote stanovenej na predloženie pôvodného dokumentu.
4. Úrad neberie do úvahy písomne predložené dokumenty alebo ich časti, ktoré neboli predložené alebo ktoré neboli preložené do jazyka konania v lehote, ktorú stanovil úrad.“
22 Podľa pravidla 98 ods. 1 daného nariadenia uvedeného v hlave XI nazvanej „Všeobecné ustanovenia“:
„Ak treba poskytnúť preklad dokumentu, tento preklad má presne interpretovať pôvodný text [identifikovať pôvodný dokument – neoficiálny preklad] a má mať rovnakú štruktúru a obsah ako pôvodný dokument. Úrad môže požiadať o poskytnutie osvedčenia, že preklad zodpovedá pôvodnému textu…“
23 Z týchto ustanovení vyplýva, že ak sú informácie a dôkazy, ktoré sú uvedené v pravidle 19 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95, v inom jazyku než v jazyku konania, namietateľ je povinný predložiť ich preklad v štádiu konania o námietke v lehote, ktorá bola stanovená na predkladanie informácií a dôkazov, pričom tento preklad musí zodpovedať presným požiadavkám, čo sa týka formy a obsahu.
24 V prvom rade sa podľa pravidla 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 k informáciám a dôkazom, ktoré neboli predložené v jazyku konania, „priloží“ preklad. Pravidlo 98 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že preklad má „identifikovať“ pôvodný dokument a má mať rovnakú „štruktúru“. Z týchto pravidiel v ich vzájomnej súvislosti najmä vyplýva, že preklad niektorej informácie alebo niektorých dôkazov podľa pravidla 19 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95 sa musí vykonať nielen pomocou poznámok v pôvodnom dokumente, ale predložením jednej alebo viacerých samostatných písomností. V prípade nedodržania tejto formálnej požiadavky nemôžu byť namietateľom predložené vyššie uvedené informácie a dôkazy vzaté do úvahy v rámci námietkového konania.
25 Uvedená formálna požiadavka tiež sleduje, aby druhý účastník konania pred námietkovým oddelením, ako aj útvary ÚHVT mohli jednoducho odlíšiť pôvodný dokument od jeho prekladu a aby bol tento preklad dostatočne zrozumiteľný. Inými slovami, jej cieľom je zabezpečiť, aby v súlade so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní vychádzala diskusia medzi účastníkmi konania pred námietkovým oddelením z nesporného skutkového základu [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT – Massagué Marín (Chef), T‑232/00, Zb. s. II‑2749, bod 42, a z 30. júna 2004, GE Betz/ÚHVT – Atofina Chemicals (BIOMATE), T‑107/02, Zb. s. II‑1845, bod 72].
26 V druhom rade z pravidla 98 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení so závermi uvedenými v predchádzajúcom bode vyplýva, že preklad, ktorý – ako bolo práve uvedené – musí byť predložený vo forme samostatnej písomnosti, musí tiež presne zodpovedať obsahu pôvodnému dokumentu. V prípade pochybností je ÚHVT oprávnený požadovať od daného účastníka konania poskytnutie osvedčenia, že preklad presne zodpovedá pôvodnému dokumentu.
– O dôkaze existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky alebo skoršieho práva v štádiu konania pred odvolacím senátom
27 Pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, ktoré je uvedené v hlave X nazvanej „Odvolania“, stanovuje, že „pokiaľ nie je stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa konania predtým ako útvar, ktorý prijal rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis“. Z tohto ustanovenia konkrétne vyplýva, že pravidlá uvedené v predchádzajúcich bodoch, a predovšetkým pravidlo uvedené v bode 24 vyššie, sa uplatňujú mutatis mutandis pred odvolacím senátom.
– O smerniciach ÚHVT
28 ÚHVT s cieľom kodifikovať svoju prax „s ohľadom na právnu úpravu týkajúcu sa ochrannej známky Spoločenstva“ prijal smernice, ktoré sú určené tak jeho vlastným zamestnancom, ako aj osobám, ktorých sa jeho činnosť dotýka, konkrétne osobám zaoberajúcim sa námietkovými konaniami.
29 Tieto smernice predstavujú len kodifikáciu postupov, ktorými sa chce sám ÚHVT riadiť [rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. mája 2009, Jurado Hermanos/ÚHVT (JURADO), T‑410/07, Zb. s. II‑1345, bod 20, a Všeobecného súdu zo 7. júla 2010, Valigeria Roncato/ÚHVT – Roncato (CARLO RONCATO), T‑124/09, neuverejnený v Zbierke, bod 27]. Ustanovenia daných smerníc teda nemôžu mať samy osebe prednosť pred nariadeniami č. 207/2009 a č. 2868/95, ani nemôžu zmeniť výklad, ktorý týmto ustanoveniam dávajú súdy Európskej únie. Práve naopak, treba ich vykladať v súlade s ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95.
30 Tvrdenia žalobkyne vzťahujúce sa na dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky, ako aj skoršej medzinárodnej ochrannej známky, ktoré boli uvedené v bode 7, treba preskúmať práve so zreteľom na tieto úvodné pripomienky.
O skoršej poľskej slovnej ochrannej známke
31 Zo spisu v konaní pred odvolacím senátom, ktorý bol odovzdaný Všeobecnému súdu v súlade s článkom 133 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vyplýva, že žalobkyňa v konaní pred ÚHVT predložila na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej poľskej ochrannej známky dva dokumenty, z ktorých k jednému bol priložený preklad vo forme samostatnej písomnosti.
32 Prvým z týchto dokumentov predložených žalobkyňou bola kópia výpisu z databázy, ktorú vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej (Poľský patentový úrad). Je to dokument pozostávajúci z jednej strany, v ktorého hlavičke je uvedený štátny znak Poľskej republiky a vedľa neho napravo názov „Polish Patent Office“ (Poľský patentový úrad). Pod hlavičkou je nadpis: „Industrial property information retrieval“ (Výpis z informácií o priemyselnom vlastníctve), umiestnený nad tabuľkou. V uvedenej tabuľke sa nachádzajú rôzne informácie o dotknutej ochrannej známke. Najprv sú v dvoch častiach nazvaných „Kind of right, number and date“ (Povaha práva, číslo a dátum) a „Kind of right and number“ (Povaha práva a číslo) uvedené čísla. V ďalšej časti nazvanej „Kind of trade mark“ (Povaha ochrannej známky) je poľský výraz „slowny“ (slovná) a jeho preklad do nemčiny slovom „wörtlich“, uvedeným tučným písmom. Ďalej sa nachádzajú dve časti nazvané „Persons“ (Osoby) a „Publications“ (Uverejnenia). Napokon v časti nazvanej „Nice classes“ (Triedy Niceskej dohody) sú uvedené tieto poľské pojmy: „(510) gry, zabawki, artykuły sportowe“ (hry, hračky a športové tovary), preložené do nemčiny slovami: „Spielen, Spielzeugen, Sportartikeln“, uvedenými tučným písmom.
33 Druhým dokumentom predloženým žalobkyňou je kópia potvrdenia o zápise. K tomuto dokumentu, pozostávajúcemu z troch strán v poľštine, je priložený preklad do nemeckého jazyka. Na prvej strane je v hlavičke uvedený štátny znak Poľskej republiky, pod ktorým sa nachádzajú výrazy „Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej“ a „Świadectwa ochronne“ (Potvrdenia o ochrane). V samotnom dokumente sa potvrdzuje, že predmetná ochranná známka, ktorej majiteľkou je žalobkyňa, je chránená od 15. februára 2002. Na druhej strane je spresnené znenie predmetnej slovnej ochrannej známky, t. j. „MYBABY“. Napokon na tretej strane sa nachádzajú ďalšie rôzne informácie: o dátume podania prihlášky (Data zgłoszenia), o čísle prihlášky (Numer zgłoszenia), o práve prednosti (Pierwszeństwo), o dátume uverejnenia rozhodnutia o udelení chráneného práva (Data wydania decyzji o udzieleniu prawa ochronnego), o čísle chráneného práva (numer prawa ochronnego), o odkaze na úradný vestník, v ktorom bola ochranná známka uverejnená, ako aj o celom spoločenskom názve žalobkyne. V poslednom riadku tretej strany sú uvedené slová „28 gry, zabawki, artykuły sportowe“ (hry, hračky a športové tovary), pred ktorými sú čiastočne nečitateľné údaje. Všetky údaje z tejto strany, okrem posledného riadka, boli preložené do nemčiny v osobitnom dokumente.
34 Z bodov 12 a 15 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát dospel k záveru, že ani jeden z týchto dvoch predložených dokumentov nepreukazoval rozsah ochrany skoršej ochrannej známky.
35 Na jednej strane „výpis z databáz s údajmi o tovaroch v nemčine (‚hry, hračky a športové tovary‘… nepredstavoval dokument [, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej], ktorý by zodpovedal potvrdeniu o zápise ani prekladu takého dokumentu do nemeckého jazyka. Odvolací senát totiž nem[al] vedomosti o nijakom prípade, keď by výpisy z databázy [, ktoré vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej] v angličtine mohli byť čiastočne vyhotovené v nemčine. Navyše, hoci sú [podľa odvolacieho senátu] nemecké slová zrozumiteľné, obsahujú niekoľko gramatických chýb. [Vznikli] teda pochybnosti, či ide o originálny dokument vydaný úradom [Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej] alebo boli zásahy v nemčine neskôr doplnené tretími osobami. Sama [žalobkyňa] v priloženom liste [ÚHVT] oznámi[la], že tovary, ktoré [boli] základom pre podanie námietky, a to ‚Spielen, Spielzeugen, Sportartikeln‘, vyplývali z priloženého výpisu. Podľa senátu zhoda pravopisných chýb v označení tovarov tiež nasvedčova[la] doplneniu a posteriori údajov v nemčine do výpisu z databáz. Tieto doplnenia sa [nedali] považovať za preklad výpisu z databáz [vykonaný] v súlade s pravidlom 19 ods. 3 [nariadenia č. 2868/95],… pretože [chýbalo] nevyhnutné oddelenie pôvodného dokumentu od prekladu“ (bod 14 napadnutého rozhodnutia).
36 Na druhej strane potvrdenie o zápise bezpochyby obsahovalo „zoznam zapísaných tovarov a služieb, ktorý však zjavne nebol preložený do jazyka konania“. „Priložený nemecký preklad… nespomín[al] nijaký tovar ani službu. Chýba[lo] teda označenie tovarov a služieb, na ktorých sa zakladá námietka, [napriek tomu], že tento údaj je nevyhnutný na odôvodnenie námietky“ (bod 13 napadnutého rozhodnutia).
37 Žalobkyňa svojou žalobou, na základe ktorej sa začalo toto konania, napáda záver odvolacieho senátu. Tvrdí, že tento senát porušil svojím záverom ustanovenia pravidla 20 ods. 3 v spojení s pravidlom 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95.
38 Na posúdenie dôvodnosti tohto žalobného dôvodu treba najskôr pripomenúť a podať výklad právnych úvah a skutkových okolností, na ktorých odvolací senát založil svoje rozhodnutie.
39 Pokiaľ ide o dokument uvedený v bode 32 vyššie, ktorý žalobkyňa predložila ako kópiu výpisu z databázy, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, z napadnutého rozhodnutia, a predovšetkým z jeho bodu 14, ktorého znenie bolo uvedené v bode 35 vyššie vyplýva, že podľa odvolacieho senátu daný dokument obsahoval údaje v nemčine, hoci Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej to takto nevypracovával. Odvolací senát spresnil, že v týchto údajoch sa v nemeckých pojmoch nachádzali „gramatické chyby“, pretože „Spiele“, „Spielzeuge“ a „Sportartikel“ sa nesprávne končili písmenom „n“. Na základe tohto konštatovania dospel k tomuto alternatívnemu záveru: buď boli dané údaje súčasťou pôvodného dokumentu, v takom prípade však nemožno daný dokument považovať za autentický, alebo predstavovali preklad, ktorý bol do pôvodného dokumentu doplnený a posteriori, v takom prípade však tento preklad nezodpovedal požiadavkám stanoveným v pravidle 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95. Z tohto dôvodu odvolací senát rozhodol, že dotknutý dokument sa v nijakom prípade nemôže vziať do úvahy.
40 Pokiaľ ide o kópiu potvrdenia o zápise uvedenú v bode 33 vyššie, z bodu 13 napadnutého rozhodnutia, ktorého znenie bolo uvedené v bode 36 vyššie, vyplýva, že odvolací senát dospel k záveru, že z danej kópie potvrdenia o zápise nevyplýval rozsah ochrany predmetnej skoršej ochrannej známky. Podľa odvolacieho senátu preklad daného potvrdenia totiž neobsahoval žiadny údaj o tovaroch a službách označených touto ochrannou známkou.
41 Odvolací senát dospel napokon k záveru, že nijaký z predložených dôkazov nepreukazoval rozsah ochrany skoršej ochrannej známky.
42 V rozpore s tvrdením žalobkyne však týmto rozhodnutím nedošlo k nijakému porušeniu pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 19 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia.
43 Na jednej strane zo spisu ÚHVT vyplýva, že žalobkyňou predložený dokument ako výpis z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, tak ako bol uvedený v bode 32 vyššie, obsahoval len dva údaje v jazyku konania pred ÚHVT, ktorým bola nemčina. Ide o výraz „wörtlich“, ako aj slová „Spielen, Spielzeugen, Sportartikeln“. Sama žalobkyňa v bodoch 30 až 32 svojej žaloby pripustila, že dané údaje boli „vložené“, a nie sú súčasťou pôvodného dokumentu, ale jeho prekladom. Taký preklad však nebol urobený formou samostatnej písomnosti. V nijakom prípade teda nezodpovedá formálnym náležitostiam, ktoré boli uvedené v bode 24 vyššie. V dôsledku toho odvolací senát, ktorý sa nachádzal v situácii viazanej právomoci, musel odmietnuť vziať dotknutý dokument do úvahy.
44 Na druhej strane je nesporné, že na rozdiel od dokumentu uvedeného v predchádzajúcom bode bola kópia potvrdenia o zápise, ktoré bolo opísané v bode 33 vyššie a vypracované v poľštine, preložená do jazyka konania pred ÚHVT vo forme samostatnej písomnosti. Zo spisu z konania pred ÚHVT však vyplýva, že tento preklad nekonkretizoval tovary ani služby označené skoršou poľskou ochrannou známkou. Z pravidla 19 ods. 4 nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 50 toho istého nariadenia pritom vyplýva, že ak je ÚHVT predložený dokument v inom jazyku než v jazyku konania, tie časti tohto dokumentu, ktoré nie sú preložené do jazyka konania, nemôže odvolací senát zobrať do úvahy [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa BIOMATE, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 74, a zo 6. novembra 2007, SAEME/ÚHVT – Racke (REVIAN’s), T‑407/05, Zb. s. II‑4385, bod 40]. Odvolací senát sa vzhľadom na preklad, ktorý mu bol predložený, teda mohol dôvodne domnievať, že uvedená kópia potvrdenia o zápise nepreukazovala rozsah ochrany ochrannej známky, na ktorú sa odvolávala žalobkyňa.
45 Z predchádzajúcich dvoch bodov vyplýva, že odvolací senát musel konštatovať, že jeden z predložených dokumentov nebolo možné zobrať do úvahy a na základe druhého sa nedal posúdiť rozsah ochrany priznanej skoršou ochrannou známkou. Za týchto okolností odvolací senát správne rozhodol, že žalobkyňa nepreukázala rozsah uvedenej ochrany.
46 Žalobkyňa navyše nedokázala vyvrátiť tento záver svojimi tvrdeniami.
47 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že podľa pravidla 19 ods. 2 a 3 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 môže výpis z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, predstavovať dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky. Dodáva, že preklad výpisu z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, do jazyka konania bol úplný. Domnieva sa totiž, že nebola povinná prekladať do jazyka konania všetky časti pôvodného dokumentu, a najmä nemusela prekladať hlavičky výpisu z databázy, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, ktorý obsahoval „kódové označenia INID“.
48 Tieto tvrdenia však vychádzajú z nesprávneho pochopenia napadnutého rozhodnutia.
49 Na jednej strane odvolací senát v žiadnej časti svojho odôvodnenia nespochybnil, že by výpis z databázy, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, nemohol sám osebe preukázať existenciu, platnosť a rozsah ochrany poľskej ochrannej známky.
50 Na druhej strane keď odvolací senát napokon rozhodol nevziať do úvahy dokumentu, ktorý žalobkyňa predložila ako výpis z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej a bol opísaný v bode 32 vyššie, toto nevzatie do úvahy nebolo spôsobené, ako tvrdí žalobkyňa, údajnou neúplnou povahou prekladu do jazyka konania, ale tým, že tento preklad nebol vyhotovený vo forme samostatnej písomnosti.
51 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že autentickosť výpisu z databáz, ktorý odvolaciemu senátu predložila, nemožno spochybniť len tým, že do tohto dokumentu boli doplnené informácie v nemčine. Naopak, podľa nej bolo možné preložiť dokument aj tak, že boli doň doplnené poznámky v jazyku konania. Žalobkyňa uvádza, že v každom prípade v spôsobe prekladu, pre ktorý sa v tomto konkrétnom prípade rozhodla, nechýbalo „nevyhnutné oddelenie pôvodného dokumentu od prekladu“. Informácie v nemeckom jazyku boli jednak uvedené vedľa informácií v pôvodnom jazyku a nie namiesto nich. Jednak sa tieto informácie v nemeckom jazyku líšili od ostatných informácií typom písma, ktorý bol použitý. Napokon nebolo bežné, aby sa výpisy v angličtine z databázy Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej čiastočne vyhotovovali v nemčine. Preklad do nemčiny bolo teda možné jednoducho odlíšiť od textu pôvodného dokumentu.
52 Tejto argumentácii chýba akýkoľvek dosah.
53 Isteže je pravda, že odvolací senát uviedol, že sa objavili pochybnosti o tom, či dokument predložený žalobkyňou ako výpis z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, tak ako bol opísaný v bode 32 vyššie, je autentický. Ako však bolo uvedené v bode 39 vyššie, treba konštatovať, že tento dôvod sám osebe nebol základom odmietnutia vziať do úvahy daný dokument. Tento senát tiež konštatoval, že uvedený dokument nebol preložený vo forme samostatnej písomnosti. Ako však vyplýva z bodu 43 vyššie, uvedený dôvod by už sám osebe stačil na odôvodnenie rozhodnutia o nevzatí dotknutého dokumentu do úvahy.
54 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že si splnila svoju povinnosť preukázať existenciu, platnosť a rozsah ochrany skoršej ochrannej známky „už tým, že predložila v stanovenej lehote výpis z databázy úradu [Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej] s uvedením na tomto dokumente prekladu do nemčiny“.
55 Toto tvrdenie je nedôvodné. Z toho, čo bolo uvedené v bode 43 vyššie, vyplýva, že na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej poľskej slovnej ochrannej známky totiž nestačilo predložiť len dokument uvedený v bode 32 vyššie v lehote stanovenej podľa pravidla 19 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
56 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že ustanovenia nariadenia č. 2868/95 nemožno vykladať v tom zmysle, že podmienky týkajúce sa existencie, platnosti a rozsahu ochrany skorších práv sa musia preukázať predložením len jedného dokumentu. Podľa jej názoru mal odvolací senát „zobrať do úvahy všetky“ informácie uvedené v oboch dokumentoch, ktoré mu predložila, a to vo výpise z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, ako aj v kópii potvrdenia o zápise. Tieto dokumenty sa totiž dopĺňali. Kópia potvrdenia o zápise preukazovala existenciu a platnosť ochrannej známky, kým rozsah ochrany bol preukázaný výpisom z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej.
57 Toto tvrdenie sa však zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. Z tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát nikdy netvrdil, že existenciu, platnosť a rozsah ochrany skoršieho práva treba „preukázať predložením len jedného dokumentu“. Ako bolo uvedené v bodoch 39 a 40 vyššie, odvolací senát len konštatoval, že jednak potvrdenie o zápise predložené žalobkyňou nebolo možné vziať do úvahy a jednak preklad výpisu z databáz neobsahoval žiadnu informáciu o rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky uvádzanej žalobkyňou, takže tieto informácie bolo treba považovať za chýbajúce. Týmto rozhodnutím sa teda nedopustil porušenia pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 chápaného v spojení s pravidlom 19 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia, ako už bolo uvedené v bodoch 42 a 45 vyššie.
O skoršej poľskej obrazovej ochrannej známke
58 Zo spisu konania pred odvolacím senátom ÚHVT vyplýva, že žalobkyňa na účely preukázania existencie, platnosti a rozsahu ochrany práv vyplývajúcich z prihlášky skoršej poľskej obrazovej ochrannej známky predložila ÚHVT jeden dokument. Ide o dokument predložený ako kópia výpisu z databáz, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej. Tento dokument pozostáva z jednej strany, pričom v jeho hlavičke je uvedený štátny znak Poľskej republiky a vedľa nej napravo názov „Polish Patent Office“ (Poľský patentový úrad). Pod touto hlavičkou je nadpis „Industrial property information retrieval“ (Výpis z informácií o priemyselnom vlastníctve), ktorý je umiestnený nad tabuľkou. V danej tabuľke sa nachádzajú rôzne informácie o dotknutej ochrannej známke. Najprv sú v dvoch častiach nazvaných „Kind of right, number and date“ (Povaha práva, číslo a dátum) a „Kind of right and number“ (Povaha práva a číslo) uvedené čísla. V ďalšej časti, nazvanej „Kind of trade mark“, je poľský výraz „slowno‑graficzny“ (obrazová), a preklad tohto slova do nemčiny, tučným písmom „wörtlich‑grafisch“. Ďalej sa nachádzajú tri časti nazvané „Persons“ (Osoby), „Classifications“ (Zatriedenia) a „Publications“ (Uverejnenia). Napokon v časti nazvanej „Nice classes“ (Triedy Niceskej dohody) sú tieto poľské pojmy: „(510) gry, zabawki, artykuły sportowe“ (hry, hračky a športové tovary), preložené do nemčiny slovami: „Spielen, Spielzeugen, Sportartikeln“, uvedenými tučným písmom.
59 Odvolací senát dospel k záveru, že tento dokument nestačil na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky. Domnieval sa, že „čo bolo uvedené v [súvislosti so skoršou poľskou slovnou ochrannou známkou,] analogicky [platilo] pre tento výpis z databáz. [Nebol] to ani pôvodný dokument, ani preklad takého dokumentu…“ (bod 17 napadnutého rozhodnutia).
60 Žalobkyňa tvrdí, že tento záver je nedôvodný. Zdôraznila, že predložila výpis v angličtine z databázy, ktorý vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, v lehote stanovenej ÚHVT, pričom k tomuto výpisu bol uvedený preklad do nemčiny doplnený do tohto dokumentu, a okrem toho odkazuje na svoje pripomienky predložené v súvislosti so skoršou poľskou slovnou ochrannou známkou.
61 S týmito tvrdeniami však nemožno súhlasiť.
62 Zo spisu ÚHVT totiž vyplýva, že žalobkyňou predložený dokument ako výpis z databáz, ktorý vypracovla Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, tak ako bol opísaný v bode 58 vyššie, obsahoval len dva údaje v jazyku konania pred ÚHVT, ktorým bola nemčina. Ide o výraz „wörtlich‑grafisch“, ako aj slová „Spielen, Spielzeugen, Sportartikeln“. Implicitne, ale s istotou však z bodu 38 žaloby v spojení s jej bodmi 30 až 32 vyplýva, že žalobkyňa pripustila, že tieto údaje boli do uvedeného dokumentu doplnené, čiže predstavujú jeho preklad. Taký preklad však nebol urobený vo forme samostatnej písomnosti. V každom prípade teda nezodpovedá formálnym náležitostiam uvedeným v bode 24 vyššie. V dôsledku toho odvolací senát, ktorý sa nachádzal v situácii viazanej právomoci, musel odmietnuť vziať dotknutý dokument do úvahy. Na základe toho mohol len dospieť k záveru, že sa nepreukázala existencia, platnosť ani rozsah ochrany práv spojených s prihláškou skoršej poľskej obrazovej ochrannej známky.
63 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tento záver nemožno vyvrátiť žiadnym z tvrdení predložených žalobkyňou v súvislosti so skoršou poľskou slovnou ochrannou známkou (pozri body 47 až 55 vyššie).
O skoršej medzinárodnej ochrannej známke
64 Zo spisu v konaní pred odvolacím senátom ÚHVT vyplýva, že žalobkyňa na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany práv vyplývajúcich z prihlášky skoršej medzinárodnej ochrannej známky predložila ÚHVT jeden dokument. Ide o dokument predložený žalobkyňou ako kópia výpisu z databáz Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO). Tento dokument pozostával z jednej strany, na ktorom boli vytlačené údaje bez toho, aby bola na ňom uvedená hlavička. V tomto dokumente je predovšetkým vedľa čísla 541 uvedený údaj „Reproduction of the mark where the mark is represented in standard characters“ (Zobrazenie ochrannej známky, ak je ochranná známka uvedená bežným písmom) a vedľa čísla 511 sú tieto údaje: „28 Games and playthings, sporting articles. Jeux et jouets, articles de sport. Spielen und Spielzeugen, Sportartikeln“.
65 Odvolací senát sa v bode 19 napadnutého rozhodnutia domnieval, že tento dokument nebolo možné považovať za dokument pochádzajúci od WIPO. Uvedený dokument totiž obsahoval údaje v nemčine, čo nebolo v súlade s praxou WIPO.
66 Navyše odvolací senát v bode 20 daného rozhodnutia uviedol, že „doplnenie nemeckých slov nespĺňa[lo] požiadavku prekladu, pretože [chýbalo] nevyhnutné oddelenie pôvodného dokumentu od prekladu“.
67 Za týchto okolností dospel odvolací senát k záveru, že nemôže zobrať do úvahy dokument, ktorý mu bol predložený, pretože nepredstavoval dôkaz v zmysle pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 a nespĺňal požiadavky, ktoré sa podľa pravidla 19 ods. 3 toho istého nariadenia vyžadujú s ohľadom na preklad.
68 S týmto záverom odvolacieho senátu treba súhlasiť.
69 Zo spisu ÚHVT totiž vyplýva, že dokument uvedený v bode 64 vyššie, ktorý predložila žalobkyňa ako kópiu výpisu z databáz WIPO, obsahuje len jeden údaj v jazyku konania pred ÚHVT. Ide o slová „Spielen und Spielzeugen, Sportartikeln“. Z bodov 24 až 44 žaloby pritom vyplýva, že žalobkyňa pripustila, že daný dokument bol „doplnený“ o „informácie v nemčine“, ktoré predstavujú jeho „preklad“. Taký preklad však nebol urobený vo forme samostatnej písomnosti. V každom prípade teda nezodpovedá formálnym podmienkam uvedeným v bode 24 vyššie.
70 V dôsledku toho odvolací senát, ktorý sa nachádzal v situácii viazanej právomoci, musel odmietnuť vziať dotknutý dokument do úvahy. Za týchto okolností mohol len dospieť k záveru, že existencia, platnosť ani rozsah ochrany medzinárodnej ochrannej známky neboli preukázané.
71 Treba zdôrazniť, že tento záver nevyvracia žiadne zo štyroch tvrdení predložených žalobkyňou.
72 Svojím prvým tvrdením žalobkyňa uvádza, že v lehote stanovenej ÚHVT predložila výpis z oficiálnej databázy WIPO, konkrétne z databázy nazvanej „Madrid express database“, spolu s jeho prekladom do nemeckého jazyka uvedeným v tom istom dokumente. Tento dokument sa mal vzhľadom na svoju formu považovať za dokument pochádzajúci od WIPO. Výpisy z databázy Madrid express database sa totiž vyhotovovali podľa jednotnej matrice, ktorú odvolací senát poznal a v ktorej bol vyhotovený aj predložených výpis z databáz.
73 Žalobkyňa svojím druhým tvrdením uvádza, že pôvodnosť dokumentu, ktorý predložila, nebolo možné spochybniť len na základe toho, že do neho boli doplnené informácie v nemčine. Podľa žalobkyne z pravidla 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že dokument možno aj tak, že sa doň doplnia poznámky.
74 Svojím tretím tvrdením sa žalobkyňa odvoláva na to, že nariadenie č. 2868/95 nestanovuje formu, akú musí mať taký výpis. Podľa nej teda nemožno požadovať konkrétnu formu.
75 Tieto tri tvrdenia však nemajú nijaký dosah.
76 Isteže je pravda, že odvolací senát nepovažoval dokument uvedený v bode 64 vyššie za autentický. Ako však bolo uvedené v bode 66 vyššie, treba konštatovať, že tento dôvod nebol sám osebe základom odmietnutia vziať daný dokument do úvahy. Daný senát tiež konštatoval, že uvedený dokument nebol preložený vo forme samostatnej písomnosti. Ako pritom vyplýva z bodu 70 vyššie, tento dôvod, ktorého dôvodnosť nemožno spochybniť nijakým z troch vyššie uvedených tvrdení, bol dostatočný na odôvodnenie rozhodnutia o nevzatí dotknutého dokumentu do úvahy.
77 Žalobkyňa vo svojom štvrtom tvrdení uvádza, že podľa smerníc ÚHVT (strana 32 časť C.1 týchto smerníc v anglickom jazyku) môže výpis z tejto databázy predstavovať dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany skorších práv.
78 Treba však konštatovať, že toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia.
79 Odvolací senát totiž ani v jednej časti svojho odôvodnenia nespochybnil, že by autentický výpis z databázy WIPO nemohol sám osebe preukázať existenciu, platnosť a rozsah ochrany medzinárodnej ochrannej známky.
80 Z uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.
81 Tento záver navyše nemôže vyvrátiť ani odkaz s cieľom podložiť tento žalobný dôvod smernicami ÚHVT, ktoré treba chápať v súvislosti s ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95, ako bolo uvedené v bode 29 vyššie.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery
82 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. Až do prijatia tohto rozhodnutia mohla totiž, ako sama tvrdí, vzhľadom na informácie od ÚHVT vyplývajúce predovšetkým z jeho smerníc predpokladať, že dokumenty, ktoré mu predložila, boli dostatočné na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany skorších ochranných známok.
83 Pred preskúmaním štyroch tvrdení, na ktorých žalobkyňa založila tento žalobný dôvod, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Únie tým, že mu poskytol presné uistenia, vytvoril v jeho vedomí dôvodné nádeje [rozsudky Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 147, a z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 63; pozri rozsudok BIOMATE, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 80 a tam citovanú judikatúru]. V tejto súvislosti treba spresniť, že jednak bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa a neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky (rozsudky Súdneho dvora Komninou a i./Komisia, už citovaný, bod 63, a zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, C‑537/08 P, Zb. s. I‑12917, bod 63), a jednak, že dôvodné nádeje nemôžu vyvolať uistenia, ktoré nezohľadňujú platné ustanovenia práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, 162/84, Zb. s. 481, bod 6; rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. novembra 2002, Ronsse/Komisia, T‑205/01, Zb. VS s. I‑A‑211 a II‑1065, bod 54; zo 16. marca 2005, Ricci/Komisia, T‑329/03, Zb. VS s. I‑A‑69 a II 315, bod 79, a z 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, Zb. s. II‑1927, bod 64].
O prvom tvrdení
84 Žalobkyňa svojím prvým tvrdením uvádza, že v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 2868/95 mali byť zohľadnené všetky návrhy dôkazov, ktoré ÚHVT predložila.
85 Po prvé v súlade s týmto nariadením bolo možné preukázať zápis alebo obnovenie zápisu skorších ochranných známok pomocou výpisov z databáz, ktoré vypracoval Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej, alebo z databáz WIPO. Po druhé v rámci námietkového konania mohla namietateľka „predložiť na podporu svojej námietky dodatočné dokumenty týkajúce existencie, platnosti a rozsahu [ochrany] skorších práv (pod podmienkou ich predloženia v stanovenej lehote)“. Po tretie preklad dokumentov predložených ÚHVT do jazyka konania nemusí mať prísne stanovenú formu. Po štvrté namietateľka mohla v rámci námietkového konania predložiť „dodatočné preklady týkajúce sa toho istého skoršieho práva (pod podmienkou ich predloženia v stanovenej lehote)“. Po piate nebolo nevyhnutné „vysvetľovať v jazyku konania všetky časti dokumentov týkajúcich sa skorších ochranných známok“.
86 Toto tvrdenie, ktoré je navyše irelevantné vo vzťahu k preukázaniu, že v napadnutom rozhodnutí došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnej dôvery, a v podstate je len preformulovaným prvým žalobným dôvodom, treba zamietnuť.
87 Z bodov 45, 62 a 70 vyššie totiž vyplýva, že v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 2868/95 musel odvolací senát konštatovať, že tri dokumenty, ktoré mu boli predložené, nebolo možné zohľadniť a na základe štvrtého sa nedal posúdiť rozsah ochrany priznanej ochrannou známkou, na ktorú sa žalobkyňa odvolávala.
O druhom tvrdení
88 V rámci svojho druhého tvrdenia žalobkyňa poukázala pomocou dvoch hypertextových odkazov na dva rôzne dokumenty. Prvým boli smernice ÚHVT v anglickej verzii vo svojom „konečnom znení“ z „novembra 2007“. Druhým dokumentom, na ktorý poukázala, je konsolidované znenie smerníc ÚHVT v anglickom jazyku, nazvané „Manual of Trade Mark Practice“. V tomto dokumente je uvedené nielen znenie smerníc ÚHVT v ich „konečnom znení“ z „novembra 2007“, ale aj ich neskoršie zmeny a doplnenia.
89 Žalobkyňa tvrdí, že ak by sa ÚHVT riadil svojimi vlastnými smernicami, musel by zobrať do úvahy návrhy nových dôkazov, ktoré mu predložila v štádiu námietkového konania.
90 Po prvé z týchto smerníc podľa žalobkyne vyplývalo, že výpisy z úradných databáz „štátneho úradu“ môžu slúžiť ako dôkazy o skorších právach, ktoré sú uplatnené na podporu námietky (strany 32 a 35 časti C.1 smerníc, strany 37 a 38 „Manual of Trade Mark Practice“ uvedeného v bode 88 vyššie).
91 Po druhé podľa týchto smerníc mohol ktorýkoľvek účastník konania pred ÚHVT predložiť „ďalšie dokumenty vzťahujúce sa na skoršie práva, ktoré by dopĺňali už predložené dôkazy“ (strana 38 „Manual of Trade Mark Practice“ uvedeného v bode 88 vyššie). Inými slovami, podmienky týkajúce sa existencie, platnosti a rozsahu ochrany skorších práv sa nemusia preukázať predložením len jedného dokumentu.
92 Po tretie podľa týchto smerníc sa nevyžadovalo preložiť do jazyka konania o námietke „všetky časti dokumentov, ktoré boli dôkazom skorších práv (skorších ochranných známok)“. Presnejšie nebolo nevyhnutné predložiť preklad alebo „vysvetlenie“ „kódov INID“ a „vnútroštátnych kódov“ (strana 34 časť C.1 smerníc; strana 41 „Manual of Trade Mark Practice“ uvedeného v bode 88 vyššie).
93 Po štvrté z týchto smerníc vyplýva, že nie je nutné predložiť v jazyku konania znenie „informácií týkajúcich sa skorších práv v samostatnom dokumente (t. j. v dokumente, ktorý by bol samostatný a odlišný od prekladaného dokumentu)“ (strana 37 časť C.1 smerníc; strana 44 „Manual of Trade Mark Practice“ uvedeného v bode 88 vyššie).
94 Túto argumentáciu je však potrebné zamietnuť.
95 Isteže je pravda, že odhliadnuc od skutočnosti, že smernice ÚHVT nemôžu mať samy osebe prednosť pred ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95 (pozri bod 29 vyššie), možno sa na ne odvolávať pred súdom Únie na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení všeobecnej právnej zásady, akou je zásada ochrany legitímnej dôvery, najmä ak nimi boli subjektu poskytnuté informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa a neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky, a ak tieto informácie zohľadňujú ustanovenia nariadení č. 207/2009 a 2868/95.
96 „Konečné znenie“ smerníc ÚHVT uvedené v bode 88 vyššie však vyplýva z rozhodnutia predsedu ÚHVT EX‑07‑6 z 29. novembra 2007, ktorým sa prijímajú smernice o konaniach pred ÚHVT a ktoré bolo zverejnené „v úradnom vestníku on‑line z decembra 2007“ ÚHVT. Na jednej strane, ako vyplýva zo spisu z konania pred ÚHVT, a najmä z listu žalobkyne z 20. júla 2007, dokumenty, ktorými sa žalobkyňa snažila preukázať existenciu, platnosť a rozsah ochrany poskytnutej skoršími právami, boli námietkovému oddeleniu ÚHVT predložené pred 29. novembrom 2007. Na druhej strane žalobkyňa nespresnila, či ustanovenia „konečného znenia“ smerníc ÚHVT, na ktoré odkazuje, boli uplatniteľné aj pred 29. novembrom 2007. Za týchto okolností sa o daných ustanoveniach nedalo domnievať, že by mohli u nej vyvolať akékoľvek uistenia s ohľadom na prípustnú povahu vyššie uvedených dokumentov.
97 V každom prípade treba po prvé zdôrazniť, že argumentácia žalobkyne sa čiastočne zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne (pozri bod 90 vyššie), odvolací senát totiž nikdy neuviedol, že by výpisy z databáz vnútroštátneho orgánu nebolo možné predkladať na podporu námietky. Rovnako na rozdiel od toho, ako to vníma žalobkyňa (pozri bod 91 vyššie), odvolací senát ani v jednej časti svojho odôvodnenia neuviedol, že dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany práva alebo ochrannej známky treba preukázať predložením len jedného dokumentu.
98 Po druhé zo strany 31 anglickej verzie časti C.1 smerníc ÚHVT, na ktoré odkazuje žalobkyňa, vyplýva, že bod C.II tejto časti nazvaný „Dôkaz o existencii a platnosti skorších práv“ stanovuje:
„Dôkazy [o existencii, platnosti a rozsahu ochrany skorších práv, na ktoré sa namietateľka odvoláva,] musia byť predložené v jazyku konania alebo k nim musí byť priložený preklad.“
99 Zo strán 36 a 37 anglickej verzie časti C.1 smerníc ÚHVT, ako ich uvádza žalobkyňa, vyplýva, že bod C.II.2 tejto časti nazvaný „Preklady dôkazu o prihlásení ochrannej známky“ stanovuje:
„Dôkazy predložené namietateľom…, ako aj akýkoľvek iný predložený dokument či certifikát… musia byť vyhotovené v jazyku konania alebo k nim musí byť priložený preklad…
Pravidlo 98 ods. 1 stanovuje, že preklad má mať rovnakú štruktúru a obsah ako pôvodný dokument. V zásade musí byť preložený celý dokument a v správnom poradí.
Predovšetkým nie je prípustný preklad, ktorým by boli preložené len časti, ktoré namietateľ považuje za ‚rozhodujúce‘, alebo časti, ktorým by prihlasovateľ ‚mohol nerozumieť‘…
Preklad musí mať samostatnú povahu, a nemá byť len pospájaním častí iných dokumentov…
[ÚHVT] však akceptuje, ak sa nepreloží hlavička certifikátu obsahujúca informácie (ako ‚dátum podania‘, ‚označenie farieb‘), ak sú tieto informácie identifikované štandardnými vnútroštátnymi kódmi alebo INID.
Namietateľ nemusí predložiť preklad do jazyka konania vysvetlenia INID ani vnútroštátnych kódov.
Nerelevantné údaje správneho orgánu alebo informácie, ktoré nemajú vplyv na konanie vo veci, nemusia byť preložené…
[ÚHVT] akceptuje jednoduché preklady vyhotovené kýmkoľvek… [ÚHVT] tiež akceptuje rukou napísané poznámky na kópiách pôvodných certifikátov, ktoré označujú v jazyku konania zmysel rôznych údajov, samozrejme pod podmienkou, že tieto poznámky sú úplné a čitateľné…“
100 Keď žalobkyňa tvrdila, ako bolo pripomenuté v bode 92 vyššie, že podľa smerníc ÚHVT sa nevyžadovalo preložiť do jazyka konania o námietke „všetky údaje z dokumentov predložených ako dôkaz o skorších právach (skorších ochranných známkach)“, nesprávne pochopila ustanovenia uvedené v predchádzajúcich bodoch. Podľa týchto ustanovení sa od namietateľa totiž v zásade vyžaduje preklad všetkých navrhovaných dôkazov predložených v inom jazyku než v jazyku konania, pričom výnimka z tejto povinnosti je možná len s ohľadom na „nerelevantné údaje správneho orgánu“, „informácie, ktoré nemajú vplyv na konanie vo veci“ a „vysvetlenia INID alebo vnútroštátne kódy“. Navyše treba uviesť, že tvrdenie založené na tom, že podľa uvedených smerníc sa nevyžaduje predložiť preklad alebo „vysvetlenie“ „kódov INID“ a „vnútroštátnych kódov“, je v rámci tohto konania úplne nerelevantné, pretože odvolací senát o to nikdy nežiadal.
101 Po tretie, ako bolo pripomenuté v bode 99 vyššie, bod C.II.2 časti C.1 smerníc ÚHVT v znení, na ktoré odkazuje žalobkyňa, stanovuje in fine, že ÚHVT „akceptuje jednoduché preklady vyhotovené kýmkoľvek“ a „tiež akceptuje rukou napísané poznámky na kópiách pôvodných certifikátov, ktoré označujú v jazyku konania zmysel rôznych údajov, samozrejme pod podmienkou, že tieto poznámky sú úplné a čitateľné“.
102 Ako vyplýva z bodu 93 vyššie, podľa žalobkyne z týchto ustanovení vyplýva, že ÚHVT zohľadní preklady, ktoré nie sú predložené vo forme „samostatného“ dokumentu, t. j. dokumentu odlišného od pôvodného dokumentu. Podľa žalobkyne odvolací senát tým, že odmietol vziať do úvahy tri dokumenty, ktoré žalobkyňa predložila v štádiu konania o námietke, z dôvodu, že k nim nebol pripojený preklad vo forme samostatnej písomnosti, porušil smernice ÚHVT, a teda porušil aj zásadu ochrany legitímnej dôvery.
103 Treba konštatovať, že aj keby boli smernice ÚHVT uplatniteľné pred 29. novembrom 2007, keď bolo prijaté rozhodnutie predsedu ÚHVT uvedené v bode 96 vyššie, ustanovenia bodu C.II.2 časti C.1 smerníc ÚHVT, ktoré boli citované v bode 101 vyššie, nemohli vyvolať vo vedomí žalobkyne dôvodné nádeje v zmysle judikatúry citovanej v bode 83 vyššie.
104 Isteže je pravda, že samy osebe by sa mohli vykladať tak, ako navrhuje žalobkyňa (pozri bod 102 vyššie). Možno ich však vykladať aj v súlade so znením a s cieľmi nariadenia č. 2868/95. Podľa tohto výkladu v prípade predloženia pôvodného dokumentu vyhotoveného v inom jazyku než v jazyku konania ÚHVT umožní doplniť doň poznámky, ktorých cieľom je uľahčiť jeho porozumenie a kontrolu jeho prekladu, ktorý však musí byť v samostatnom dokumente. Takýto výklad je navyše jediným výkladom zlučiteľným s ostatnými informáciami uvedenými v smerniciach ÚHVT. Tieto informácie totiž nasvedčujú tomu, že preklad navrhovaných dôkazov sa musí vykonať vo forme samostatnej písomnosti. Ako bolo pripomenuté v bodoch 98 a 99 vyššie, v bodoch C.II a C.II.2 časti C.1 týchto smerníc sa uvádza, že informácie a dôkazy uvedené v pravidle 19 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2868/95 musia byť predložené v jazyku konania alebo musí k nim byť „priložený“ preklad. Okrem toho bolo v bode C.II.2, ktorý navyše znie rovnako ako pravidlo 98 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, je spresnené, že „preklad má mať rovnakú štruktúru a obsah ako pôvodný dokument“. Napokon v tom istom bode bolo ešte doplnené, že „preklad musí mať samostatnú povahu a nemá byť len pospájaním častí iných dokumentov“.
105 Navyše informácie vyplývajúce z bodu C.II.2 časti C.1 smerníc ÚHVT, ako ich vykladá žalobkyňa, sa nezhodujú s informáciami, ktoré žalobkyni poskytol ÚHVT. Zo spisu konania pred ÚHVT totiž vyplýva, že ÚHVT svojím listom z 19. marca 2007 zaslaným žalobkyni v rámci námietkového konania jednoznačne oznámil, že akýkoľvek preklad dokumentu nevyhotoveného v jazyku konania musí byť predložený „vo forme samostatnej písomnosti“ a musí mať rovnakú štruktúru a obsah ako pôvodný dokument. Zo spisu konania pred ÚHVT však tiež vyplýva, že žalobkyňa vo svojej faxovej správe z 20. júla 2007 spomenula „žiadosť“ ÚHVT z 19. marca 2007. Keďže zo spisu konania pred ÚHVT nevyplýva, že by ÚHVT žalobkyni zaslal 19. marca 2007 aj iný list ako ten, ktorý sa uvádza vyššie, z uvedenej poznámky vyplýva, že žalobkyni bol daný list skutočne doručený. Za týchto okolností musela žalobkyňa ako pozorný a obozretný subjekt pripustiť možnosť, že jej výklad smerníc ÚHVT môže byť nesprávny a že niektorý z útvarov ÚHVT môže prijať opatrenie, ktoré bude v rozpore s jej záujmami.
106 Žalobkyňa teda nemôže dôvodne tvrdiť, že odvolací senát porušil zásadu ochrany legitímnej dôvery, keď odmietol zohľadniť ňou predložené výpisy z databázy z dôvodu, že preklad nebol urobený vo forme samostatnej písomnosti.
O treťom tvrdení
107 Žalobkyňa vo svojom treťom tvrdení uvádza, že vzhľadom na rozhodnutie námietkového oddelenia sa mohla dôvodne domnievať, že riadne preukázala existenciu, platnosť a rozsah ochrany skoršej poľskej slovnej ochrannej známky. Tvrdí teda, že rozhodnutie námietkového oddelenia implicitne, ale s istotou vyvolalo v jej vedomí dôvodné nádeje v zmysle judikatúry citovanej v bode 83 vyššie.
108 Toto tvrdenie je však potrebné zamietnuť.
109 Z článku 63 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 totiž vyplýva, že po preskúmaní prípustnosti odvolania odvolací senát rozhodne o odvolaní a že pri takomto postupe môže „vykonávať… právomoci… oddelenia zodpovedného za rozhodnutie [oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie – neoficiálny preklad]“, teda v prejednávanej veci môže sám rozhodnúť o námietkach, o ich zamietnutí alebo vyhlásení za dôvodné, potvrdzujúc alebo spochybňujúc tým napadnuté rozhodnutie. Inými slovami, účinkom podaného odvolania je, že odvolací senát môže vykonať úplne nové preskúmanie právneho a skutkového základu námietky (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213, body 56 a 57).
110 Z toho vyplýva, že rozhodnutie námietkového oddelenia, akým je rozhodnutie uvedené v bode 11 vyššie, nemožno považovať za konanie správneho orgánu Únie, ktoré by mohlo vytvoriť vo vedomí namietateľa dôvodné nádeje.
O štvrtom tvrdení
111 V štvrtom tvrdení žalobkyňa zdôrazňuje, že odvolací senát pred prijatím napadnutého rozhodnutia neuviedol, že by návrhy dôkazov predložené žalobkyňou neboli dostatočné. Tvrdí, že v tejto súvislosti sa vzhľadom na neexistenciu pochybností o správnosti rozhodnutia námietkového oddelenia nemohla „domnievať…, že by bolo potrebné predložiť… nové dokumenty týkajúce sa skorších práv“.
112 Toto tvrdenie však treba zamietnuť.
113 Na jednej strane z dôvodov uvedených v bode 109 vyššie okolnosť, že odvolací senát žalobkyni neoznámil, že plánuje preskúmať niektoré závery, ku ktorým dospelo námietkové oddelenie, nie je sama osebe takej povahy, že by mohla spôsobiť porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery.
114 Na druhej strane žalobkyňa nemôže v žiadnom prípade dôvodne tvrdiť, že nemala nijaký dôvod predložiť odvolaciemu senátu nové návrhy dôkazov. Zo spisu konania pred ÚHVT totiž vyplýva, že ďalší účastník konania pred odvolacím senátom tvrdil najmä to, že ochrana žiadnej z ochranných známok uvedených žalobkyňou nebola „dostatočne odôvodnená“.
115 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť a že v dôsledku toho treba zamietnuť aj žalobu ako nedôvodnú.
O trovách
116 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Interkobo sp. z o.o. je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. júna 2012.
Podpisy