Vec T‑201/04
Microsoft Corp.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Operačné systémy pre klientske PC – Operačné systémy pre servery pracovnej skupiny – Streamingové multimediálne prehrávače – Rozhodnutie, ktorým sa konštatujú porušenia článku 82 ES – Odmietnutie dominantného podniku poskytnúť informácie súvisiace s interoperabilitou a povoliť ich používanie – Podmienenie dodania operačného systému pre klientske PC dominantným podnikom súčasným nadobudnutím jeho multimediálneho prehrávača – Opatrenia na nápravu – Určenie nezávislého splnomocnenca – Pokuta – Určenie výšky – Proporcionalita“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie, ktoré si vyžaduje komplexné hospodárske alebo technické posúdenie
(Články 81 ES a 82 ES)
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Replika – Formálne náležitosti
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
3. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení
(Článok 82 ES)
4. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení
(Článok 82 ES)
5. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
6. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
7. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
8. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá
(Článok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03)
9. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pákový efekt
(Článok 82 ES)
10. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
11. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
12. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
13. Medzinárodné dohody – Dohody Spoločenstva – Prednosť len pred sekundárnym právom – Dôsledky v oblasti výkladu práva Spoločenstva – Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS)
14. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Odmietnutie udelenia licencie na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva
(Článok 82 ES)
15. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Viazaný predaj
(Článok 82 ES)
16. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Viazaný predaj
(Článok 82 ES)
17. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Viazaný predaj
(Článok 82 ES)
18. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Viazaný predaj
(Článok 82 ES)
19. Hospodárska súťaž – Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení – Hospodárska súťaž založená výlučne na kvalite
(Článok 82 ES)
20. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Nemožnosť odvolať sa na dohody WTO na účely namietania zákonnosti aktu Spoločenstva – Výnimky
(Článok 230 ES)
21. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Opatrenia na nápravu
(Článok 82 ES; nariadenie Rady č. 17, články 3, 14 a 16)
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá
(Článok 82 ES)
1. Aj keď súd Spoločenstva vo všeobecnosti vykonáva úplnú kontrolu toho, či sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže, jeho kontrola zložitých ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa obmedzuje na overenie dodržania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnosť odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci.
Rovnako platí, že pokiaľ je rozhodnutie Komisie výsledkom zložitých technických posúdení, sú tieto posúdenia v zásade predmetom obmedzenej súdnej kontroly, ktorá znamená, že súd Spoločenstva nemôže nahrádzať posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu.
Aj keď súd Spoločenstva uznáva, že Komisia má v ekonomických alebo technických záležitostiach určitú mieru voľnej úvahy, neznamená to však, že sa súd Spoločenstva musí zdržať kontroly toho, ako Komisia vyložila údaje takejto povahy. Súd Spoločenstva musí totiž nielen overiť vecnú správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a spojitosť, ale musí preskúmať aj to, či tieto dôkazy obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
(pozri body 87 – 89, 379, 482, 564)
2. Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby.
Okrem toho nie je povinnosťou Súdu prvého stupňa, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná.
Súd prvého stupňa môže zohľadniť len tie prílohy, ktoré podopierajú a dopĺňajú skutkové alebo právne okolnosti výslovne uvedené žalobcom alebo žalovaným v texte procesných úkonov.
Tento výklad článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podľa článku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku určená na doplnenie žaloby.
(pozri body 94, 95, 99, 483)
3. Článok 82 ES sa týka správania jedného alebo viacerých hospodárskych subjektov, ktoré spočíva v zneužití situácie hospodárskej sily umožňujúcej dotknutému subjektu brániť zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu tým, že mu dáva možnosť správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov.
Hoci zistenie dominantného postavenia samo osebe neznamená nijakú výhradu voči dotknutému podniku, napriek tomu má tento podnik bez ohľadu na dôvody tohto postavenia osobitnú zodpovednosť za to, že svojím správaním nenaruší efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu.
(pozri bod 229)
4. V rámci konania podľa článku 82 ES môže Komisia definovať pojem „interoperabilita“ ako schopnosť dvoch softvérových produktov vymieňať si informácie a vzájomne ich používať, aby tak každý z týchto softvérových produktov mohol fungovať všetkými zamýšľanými spôsobmi, a to bez toho, aby bola viazaná definíciou, ktorú tomuto pojmu vymedzuje smernica 91/250 o právnej ochrane počítačových programov, od ktorej sa navyše neodkláňa.
V rámci toho môže Komisia stanoviť „stupeň interoperability“ softvérových produktov v závislosti od toho, čo bolo podľa nej nevyhnutné vo vzťahu k článku 82 ES na to, aby mohli programátori operačných systémov pre servery pracovnej skupiny konkurujúcich podniku v dominantnom postavení, úspešne zostať na trhu. Ak bude preukázané, že existujúci stupeň interoperability neumožňuje programátorom zostať úspešne na trhu, vyplynie z toho, že dochádza k narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže na tomto trhu.
Komisia sa tým, že ako opatrenie na nápravu podniku v dominantnom postavení uložila povinnosť sprístupniť „informácie súvisiace s interoperabilitou“, snaží o sprístupnenie podrobného technického opisu určitých pravidiel prepojenia a interakcie, ktoré sa uplatňujú v sieťach podniku pre pracovnú skupinu na poskytovanie služieb pracovnej skupiny. Tento opis sa nevzťahuje na spôsob, akým podnik uplatňuje tieto pravidlá, a najmä sa teda netýka vnútornej štruktúry alebo zdrojového kódu jeho produktov.
Stupeň interoperability takto vyžadovaný Komisiou umožňuje konkurenčným operačným systémom spolupracovať s architektúrou domény podniku v dominantnom postavení rovnocenne, aby konkurenčné operačné systémy mohli úspešne konkurovať operačným systémom tohto podniku. Neznamená to, že by konkurenčné produkty mali fungovať úplne rovnako ako jeho, a neumožňuje svojim konkurentom, aby klonovali alebo reprodukovali jeho produkty alebo niektoré ich vlastnosti.
(pozri body 192, 206, 225, 227, 228, 230, 234, 236 – 238, 241, 259, 374, 375)
5. V rámci rozhodnutia postihujúceho odmietnutie podniku v dominantnom postavení poskytnúť konkurenčným podnikom informácie o interoperabilite softvérových produktov sa Komisia môže zdržať prijatia stanoviska k otázke, či komunikačné protokoly podniku alebo špecifikácie týchto protokolov sú chránené právami duševného vlastníctva, a predpokladať, že podnik si môže uplatniť takéto práva. Komisia teda môže vychádzať z predpokladu, že je možné, že odmietnutie poskytnúť informácie o interoperabilite nie je iba odmietnutím dodať výrobok alebo službu nevyhnutnú na výkon danej činnosti, ale odmietnutím udeliť tretím osobám licenciu týkajúcu sa práv duševného vlastníctva. Komisia totiž takto vyberá najprísnejšie právne riešenie, čiže riešenie najpriaznivejšie pre dotknutý podnik v dominantnom postavení. V takejto situácii je teda potrebné overiť, či sú splnené podmienky, ktoré umožňujú prinútiť podnik v dominantnom postavení, aby udelil licenciu týkajúcu sa práv duševného vlastníctva.
(pozri body 283, 284, 290)
6. Aj keď si podniky môžu v zásade slobodne vyberať svojich obchodných partnerov, odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení môže za určitých okolností, a pokiaľ nie je objektívne odôvodnené, predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.
To, že podnik, ktorý má dominantné postavenie, odmietne udeliť tretím osobám licenciu na používanie produktu chráneného právom duševného vlastníctva, nemôže samo osebe predstavovať zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES.
Iba za mimoriadnych okolností môže výkon práva nositeľom práva duševného vlastníctva zakladať takéto zneužitie, a je teda dovolené vo verejnom záujme na zachovaní efektívnej hospodárskej súťaže na trhu zasiahnuť do výlučného práva nositeľa práva duševného vlastníctva tým, že sa mu uloží povinnosť, aby udelil licencie tretím osobám, ktoré sa usilujú vstúpiť na tento trh alebo sa na ňom udržať.
Za mimoriadne treba považovať najmä tieto okolnosti: v prvom rade odmietnutie sa týka výrobku alebo služby nevyhnutnej na výkon danej činnosti na susediacom trhu; v druhom rade odmietnutie je spôsobilé vylúčiť akúkoľvek efektívnu hospodársku súťaž na tomto susediacom trhu; v treťom rade odmietnutie je prekážkou vytvorenia nového produktu, po ktorom existuje potenciálny dopyt spotrebiteľov.
Len čo sa preukáže, že takéto okolnosti sú dané, je odmietnutie udeliť licenciu zo strany nositeľa v dominantnom postavení spôsobilé porušovať článok 82 ES, ibaže je objektívne odôvodnené.
Napokon na to, aby bolo možné odmietnutie poskytnúť prístup k produktu alebo k službe nevyhnutnej na výkon danej činnosti považovať za zneužitie, treba rozoznávať dva trhy, a to na jednej strane trh predstavovaný týmto produktom alebo službou, na ktorom má podnik, ktorý sa dopúšťa odmietnutia, dominantné postavenie, a na druhej strane susediaci trh, na ktorom sa tento produkt alebo služba používa na výrobu iného produktu alebo na poskytovanie inej služby. Skutočnosť, že sa s nevyhnutným produktom alebo službou neobchoduje samostatne, nevylučuje od začiatku možnosť identifikovať samostatný trh. Stačí, že možno identifikovať potenciálny, ba dokonca hypotetický trh. Ide o prípad, keď sú produkty alebo služby nevyhnutné na výkon danej činnosti a keď po nich existuje skutočný dopyt zo strany podnikov, ktoré chcú vykonávať túto činnosť. V nasledujúcom bode svojho rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, že rozhodujúce je, aby bolo možné identifikovať dve rozličné výrobné štádiá spojené tým, že produkt na vstupe je nevyhnutný na dodávanie produktu na výstupe.
(pozri body 319, 331 – 335, 691, 1336)
7. Na účely uplatnenia článku 82 ES na odmietnutie podniku v dominantnom postavení v takomto postavení poskytnúť licenciu na trhu operačných systémov pre servery pracovnej skupiny sa „informácie súvisiace s interoperabilitou“ musia považovať za „nevyhnutné“ najmä z dôvodu, že interoperabilita má podstatný konkurenčný význam na tomto trhu, a to aj vtedy, ak ich nedostupnosť má za následok nie síce okamžité, ale postupné odstraňovanie hospodárskej súťaže.
(pozri body 381, 428)
8. Ako vyplýva z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva, „relevantný trh výrobkov pozostáva zo všetkých výrobkov a/alebo služieb, ktoré sú považované za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné z hľadiska spotrebiteľa, a to na základe ich vlastností, cien a zamýšľaného účelu použitia“. Pri definícii relevantného trhu možno zohľadniť zastupiteľnosť na strane ponuky, a to za situácie, keď má táto zastupiteľnosť z hľadiska bezprostrednosti a účinnosti účinky rovnocenné účinkom zastupiteľnosti na strane dopytu. Na to je potrebné, aby dodávatelia pri reakcii na malé, ale sústavné zmeny relatívnych cien mohli preorientovať svoju výrobu na relevantné tovary a uviesť ich na trh v krátkom čase bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká.
Čo sa týka operačných systémov, Komisia môže správne zistiť existenciu trhu operačných systémov pre servery pracovnej skupiny, ktorý sa odlišuje od trhu operačných systémov pre klientske osobné počítače.
(pozri body 484, 485, 531)
9. Ak Komisia v rámci konania podľa článku 82 ES vytýka podniku, že výkonom „pákového efektu“ (leveraging) využil kvázimonopolné postavenie, ktoré má na jednom trhu výrobkov, aby ovplyvňoval druhý trh výrobkov, protiprávne správanie vytýkané podniku má svoj pôvod v dominantnom postavení, ktoré má na prvom trhu. Preto aj keď sa Komisia nesprávne domnievala, že podnik mal dominantné postavenie na druhom trhu výrobkov, táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k záveru, že nesprávne vyslovila existenciu zneužitia dominantného postavenia.
(pozri bod 559)
10. Na účely uplatnenia článku 82 ES výrazy „riziko odstránenia hospodárskej súťaže“ a „spôsobilé odstrániť akúkoľvek hospodársku súťaž“ totiž súdy Spoločenstva používajú bez rozdielu na vyjadrenie tej istej myšlienky, a síce myšlienky, že článok 82 ES sa neuplatní až vtedy, keď už hospodárska súťaž na trhu neexistuje, alebo takmer neexistuje. Ak by bola Komisia povinná počkať, kým budú konkurenti odstránení z trhu alebo kým bude takéto odstránenie dostatočne bezprostredné, skôr ako by mohla zasiahnuť podľa tohto ustanovenia, bolo by to zjavne proti jeho cieľu, ktorým je zachovať neskreslenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu a najmä chrániť hospodársku súťaž, ktorá ešte existuje na relevantnom trhu.
Čo sa týka odmietnutia podniku v dominantnom postavení poskytnúť licenciu na trhu operačných systémov pre servery pracovnej skupiny, mala Komisia o to viac dôvodov na to, aby uplatnila článok 82 ES skôr, ako sa odstránenie hospodárskej súťaže na trhu operačných systémov pre servery pracovnej skupiny stalo skutočnosťou, pretože tento trh sa vyznačuje významnými sieťovými efektmi, a teda takéto odstránenie by bolo ťažko zvrátiteľné.
Nie je potrebné preukázať odstránenie všetkej hospodárskej súťaže na trhu. Na účely preukázania porušenia článku 82 ES je totiž dôležité to, že odmietnutie, o ktoré ide, predstavuje riziko odstránenia alebo je spôsobilé odstrániť akúkoľvek efektívnu hospodársku súťaž na trhu. V tomto ohľade je namieste upresniť, že skutočnosť, že konkurenti podniku v dominantnom postavení sú naďalej okrajovo prítomní v určitých „medzerách“ trhu, nestačí na záver o existencii takejto hospodárskej súťaže.
(pozri body 561 – 563, 593)
11. Okolnosť spočívajúcu v tom, že správanie vytýkané podniku v dominantnom postavení bráni objaveniu sa nového produktu na trhu, treba zohľadniť v kontexte článku 82 druhého odseku písm. b) ES, ktorý zakazuje zneužívajúce konania spočívajúce v „obmedzovan[í] výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov“.
Okolnosť týkajúca sa objavenia nového produktu nemôže predstavovať jediný parameter, ktorý umožňuje určiť, či odmietnutie poskytnúť licenciu na právo duševného vlastníctva je spôsobilé poškodiť spotrebiteľov v zmysle článku 82 druhého odseku písm. b) ES. Ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, takáto ujma môže vzniknúť nielen z obmedzenia výroby alebo odbytu, ale aj z obmedzenia technického rozvoja.
Článok 82 ES sa týka nielen konaní spôsobilých spôsobiť priamu ujmu spotrebiteľom, ale aj tých, ktoré im spôsobujú ujmu nepriamu poškodením štruktúry efektívnej hospodárskej súťaže.
(pozri body 643, 647, 664)
12. Aj keď dôkazné bremeno preukázania existencie okolností predstavujúcich porušenie článku 82 ES spočíva na Komisii, je úlohou dotknutého dominantného podniku, a nie Komisie, aby v prípade potreby a pred skončením správneho konania uplatnil prípadné objektívne odôvodnenie a v tomto ohľade uviedol tvrdenia a označil dôkazné prostriedky. Následne prislúcha Komisii, ak chce vysloviť záver o existencii zneužitia dominantného postavenia, aby preukázala, že tvrdenia a dôkazné prostriedky uplatnené týmto podnikom nemôžu obstáť, a teda že uplatnené odôvodnenie nemožno prijať.
Samotná skutočnosť, že určitý výrobok je chránený právami vyplývajúcimi z duševného vlastníctva, nemôže predstavovať objektívne odôvodnenie odmietnutia poskytnúť licenciu. Ak by totiž samotná držba práva duševného vlastníctva mohla sama osebe predstavovať objektívne odôvodnenie takéhoto odmietnutia, výnimka ustálená judikatúrou by sa nikdy nemohla uplatniť.
Podniku v dominantnom postavení, ktorý tvrdí, že poskytnutie prístupu k technológii chránenej právami duševného vlastníctva tretím osobám má negatívny dopad na jeho motiváciu inovovať, prináleží, aby toto svoje tvrdenie aj preukázal.
(pozri body 688 – 690, 697, 1144)
13. Prednosť medzinárodných dohôd, ktoré uzavrelo Spoločenstvo, pred sekundárnou právnou úpravou Spoločenstva vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej možnej miere vykladaná v súlade s týmito dohodami. Táto zásada konformného výkladu sa uplatní iba vtedy, ak má príslušná medzinárodná dohoda prednosť pred dotknutým ustanovením práva Spoločenstva. Keďže medzinárodná dohoda, ako je napríklad dohoda o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS), nemá prednosť pred primárnym právom Spoločenstva, táto zásada sa nemôže uplatniť najmä vtedy, keď je ustanovením podliehajúcim výkladu článku 82 ES.
Navyše v situácii, v ktorej sa od Komisie vyžadovalo, aby uplatnila článok 82 ES na skutkové a právne okolnosti konkrétnej veci, a v ktorej sa treba pri neexistencii dôkazu opaku domnievať, že závery, ku ktorým Komisia v tomto ohľade dospela, sú jediné, ktoré mohla oprávnene prijať, si Komisia nemusela, prísne vzaté, vybrať medzi niekoľkými možnými výkladmi ustanovenia práva Spoločenstva.
(pozri body 797 – 799)
14. V prípade, keď Komisia postihuje porušenie článku 82 ES a nariaďuje podniku v dominantnom postavení, aby poskytol „informácie súvisiace s interoperabilitou“ podnikom, ktoré si želajú vyvíjať a distribuovať operačné systémy pre servery pracovnej skupiny a povolil im použiť tieto informácie „za primeraných a nediskriminačných podmienok“, nijako to postihnutému podniku nebráni, aby poskytol prístup k týmto informáciám formou licencie, ak sa požadované informácie vzťahujú na technológiu, ktorá je chránená patentom alebo iným právom duševného vlastníctva.
Skutočnosť, že sa vyžaduje, aby podmienky, ktorým budú podliehať tieto prípadné licencie, boli primerané a nediskriminačné, vôbec neznamená, že podnik v dominantnom postavení musí určiť rovnaké podmienky každému podniku, ktorý žiada o takéto licencie. Nie je totiž vylúčené, že tieto podmienky sa môžu prispôsobiť vlastnej situácii každého z týchto podnikov a závisieť napríklad od rozsahu informácií, ku ktorým si podniky želajú mať prístup, alebo od druhu produktov, v ktorých ich zamýšľajú implementovať.
(pozri body 808, 810, 811)
15. Na účely posúdenia, či správanie podniku v dominantnom postavení predstavuje zneužívajúci viazaný predaj, sa Komisia môže oprávnene oprieť o tieto štyri skutočnosti: po prvé viažuci produkt a zviazaný produkt sú dva odlišné produkty, po druhé dotknutý podnik má dominantné postavenie na trhu viažuceho produktu, po tretie tento podnik nedáva spotrebiteľom možnosť získať viažuci produkt bez zviazaného produktu, po štvrté uvedené konanie obmedzuje hospodársku súťaž. Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že viazaný predaj nie je objektívne odôvodnený.
Takéto odôvodnenie nemôže spočívať vo výhodách, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že viazaný predaj by zaručil rovnomernú prítomnosť výrobku na trhu. Nemožno totiž pripustiť, aby bol tento výsledok jednostranne vynucovaný podnikom v dominantnom postavení prostredníctvom viazaného predaja.
Keďže výpočet zneužívajúcich postupov uvedených v článku 82 ES nie je vyčerpávajúci, viazaný predaj, ktorého sa dopúšťa podnik v dominantnom postavení, môže porušovať článok 82 ES aj vtedy, keď nezodpovedá príkladu uvedenému v článku 82 druhom odseku písm. d) ES. Pri konštatovaní existencie zneužívajúceho viazaného predaja je teda Komisia oprávnená vychádzať z článku 82 ES v jeho celistvosti, a nie výlučne z článku 82 druhého odseku písm. d) ES.
(pozri body 842, 843, 852, 859 – 861, 1151, 1152)
16. Otázku, či sú produkty odlišné na účely analýzy podľa článku 82 ES, treba posúdiť s ohľadom na dopyt spotrebiteľov. Pri neexistencii nezávislého dopytu po údajne zviazanom produkte nevzniká otázka odlišných produktov, a teda ani zneužívajúceho viazaného predaja.
Doplnkové produkty môžu byť na účely uplatnenia článku 82 ES odlišnými produktmi.
Skutočnosť, že na trhu sú nezávislé spoločnosti špecializované na výrobu a predaj zviazaného produktu, predstavuje závažný nepriamy dôkaz existencie odlišného trhu pre tento produkt.
Skutočnosť, že k viazanému predaju dochádza vo forme technickej integrácie jedného produktu do druhého produktu, nemá za následok, že túto integráciu nemožno z pohľadu posúdenia jej dopadu na trh označiť za viazaný predaj dvoch odlišných produktov.
Okrem to, aj keď je viazaný predaj dvoch produktov v súlade s obchodnými zvyklosťami alebo keď existuje medzi dotknutými produktmi prirodzený vzťah, napriek tomu môže viazaný predaj predstavovať zneužitie v zmysle článku 82 ES, ibaže je objektívne odôvodnený.
Čo sa týka operačných systémov pre klientske osobné počítače na jednej strane a streamingové multimediálne prehrávače na druhej strane, je potrebné uviesť, že predstavujú na účely uplatnenia článku 82 ES dva odlišné produkty vzhľadom na povahu a technické vlastnosti dotknutých produktov, skutočnosti pozorované na trhu, históriu vývoja týchto produktov, ako aj na obchodnú prax podniku v dominantnom postavení na trhu operačných systémov pre klientske osobné počítače.
(pozri body 917, 918, 921, 922, 925, 927, 933, 935, 942, 1341)
17. V oblasti viazaných predajov nevyplýva ani z článku 82 druhého odseku písm. d) ES, ani z judikatúry, že spotrebitelia musia nevyhnutne platiť nejakú cenu za zviazaný produkt, aby sa bolo možné domnievať, že sú im uložené dodatočné záväzky v zmysle tohto ustanovenia.
Navyše ani článok 82 druhý odsek písm. d) ES, ani judikatúra v oblasti viazaných predajov nevyžadujú, aby boli spotrebitelia nútení používať zviazaný produkt alebo aby im bolo bránené používať aj produkt dodaný konkurentom dominantného podniku na to, aby bolo možné považovať za splnenú podmienku týkajúcu sa podmieňovania uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov.
(pozri body 969, 970)
18. Aj keď je pravda, že ani článok 82 druhý odsek písm. d) ES, ani článok 82 ES všeobecnejšie neobsahujú odkaz na protisúťažný účinok uvedeného konania, zároveň platí, že správanie bude zásadne považované za zneužívajúce iba vtedy, ak je spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž.
Na účely uplatnenia článku 82 ES vo veciach viazaných predajov môže Komisia preskúmať konkrétne účinky, ktoré už viazaný predaj mal na trhu, ako aj očakávaný vývoj tohto trhu, než by sa uspokojila s domnienkou – ako to obvykle robí vo veciach zneužívajúcich viazaných predajov –, že uvedený viazaný predaj má vylučovací účinok na trhu per se, čo neznamená, že prijala novú právnu teóriu.
Skutočnosť, že podnik v dominantnom postavení na trhu operačných systémov pre klientske osobné počítače viaže streamingový multimediálny prehrávač s operačným systémom pre klientske osobné počítače – ktorý je predinštalovaný vo veľkej väčšine klientskych osobných počítačov predaných vo svete – bez toho, aby bolo možné prehrávač odstrániť z operačného systému, umožňuje tomuto multimediálnemu prehrávaču profitovať zo všeobecného výskytu tohto operačného systému v klientskych osobných počítačoch, ktorý nemôžu vyvážiť iné spôsoby distribúcie multimediálnych prehrávačov. V dôsledku takéhoto viazaného predaja sa multimediálny prehrávač nachádza v klientskych osobných počítačoch vo svete v rozsahu, ktorý nemá obdobu, pretože tento viazaný predaj umožňuje uvedenému multimediálnemu prehrávaču automaticky dosiahnuť úroveň penetrácie trhu zodpovedajúcu úrovni penetrácie operačného systému pre klientske osobné počítače ponúkaného podnikom v dominantnom postavení, a to bez toho, aby musel súťažiť s konkurenčnými produktmi na základe kvality. Takýto viazaný predaj môže mať navyše nezanedbateľný vplyv na poskytovateľov obsahu a programátorov softvéru, keďže trh streamingových multimediálnych prehrávačov sa vyznačuje významnými nepriamymi sieťovými efektmi.
(pozri body 867, 1035, 1036, 1038, 1058, 1060, 1061)
19. Cieľom článku 82 ES je zakázať dominantnému podniku, aby posilňoval svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej súťaže založenej na kvalite.
(pozri bod 1070)
20. Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa s ohľadom na ich povahu a štruktúru v zásade nenachádzajú medzi normami, so zreteľom na ktoré súd Spoločenstva kontroluje zákonnosť aktov inštitúcií Spoločenstva. Iba v prípade, keď chcelo Spoločenstvo vykonať osobitnú povinnosť prevzatú v rámci WTO, alebo v prípade, keď akt Spoločenstva výslovne odkazuje na presne určené ustanovenia dohôd WTO, je úlohou súdu Spoločenstva vykonať kontrolu zákonnosti dotknutého aktu Spoločenstva so zreteľom na pravidlá WTO.
V každom prípade žiadne ustanovenie dohody o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS) nebráni tomu, aby orgány hospodárskej súťaže členov WTO nariaďovali opatrenia na nápravu, ktoré obmedzujú alebo regulujú využívanie práv duševného vlastníctva, ktoré má podnik v dominantnom postavení v prípade, keď vykonáva tieto práva protisúťažným spôsobom. Z článku 40 ods. 2 dohody TRIPS výslovne vyplýva, že členovia WTO majú právo regulovať zneužitie týchto práv, aby zabránili nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž.
(pozri body 801, 802, 1189, 1190, 1192)
21. Keď Komisia v rozhodnutí zistí, že podnik porušil článok 82 ES, je tento podnik povinný prijať v čo najkratšom čase všetky opatrenia potrebné na to, aby svoje správanie uviedol do súladu s týmto ustanovením, a to aj v prípade, keď Komisia neuloží v tomto rozhodnutí špecifické opatrenia. Keď uvedené rozhodnutie ukladá opatrenia na nápravu, je dotknutý podnik povinný ich vykonať – a to znášaním všetkých nákladov spojených s týmto výkonom – pod hrozbou, že mu bude uložené penále v súlade s článkom 16 nariadenia č. 17.
Komisia nemôže vyšetrovacie a vykonávacie právomoci, ktoré jej zveruje nariadenie č. 17, delegovať na tretie osoby. Naopak, je oprávnená dozerať na to, ako dotknutý podnik vykonáva opatrenia na nápravu nariadené v rozhodnutí o porušení, a uistiť sa, že sú včas úplne vykonané ostatné opatrenia potrebné na ukončenie protisúťažných účinkov porušenia. Na tento účel je Komisia oprávnená využiť vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 14 nariadenia č. 17 a v prípade potreby sa obrátiť na externého experta, aby si najmä vyjasnila technické otázky.
Navyše, ak sa Komisia rozhodne využiť pomoc externého experta, môže mu odovzdať informácie a dokumenty, ktoré získala pri výkone svojich vyšetrovacích právomocí podľa článku 14 nariadenia č. 17.
Zavedením monitorovacieho mechanizmu zahŕňajúceho určenie nezávislého splnomocnenca, ktorý má konať zo svojej vlastnej iniciatívy a na žiadosť tretích osôb, a ktorého úloha sa neobmedzuje na to, že kladie otázky dotknutým podnikom a podáva Komisii správy, pričom má prístup k informáciám, dokumentom, na miesta a k zamestnancom, ako aj k zdrojovému kódu dotknutých produktov bez časového obmedzenia, Komisia prekročila rámec situácie, v ktorej určuje svojho vlastného externého experta, aby jej radil počas vyšetrovania týkajúceho sa vykonávania opatrení na nápravu.
Žiadne ustanovenie nariadenia č. 17 navyše neoprávňuje Komisiu, aby uložila podnikom znášať náklady, ktoré vznikajú jej samotnej ako dôsledok dozoru nad vykonávaním opatrení na nápravu.
Je totiž úlohou Komisie ako orgánu zodpovedného za uplatňovanie súťažných pravidiel Spoločenstva, aby sledovala vykonávanie rozhodnutí o porušení nezávisle, objektívne a nestranne. Bolo by nezlučiteľné s jej povinnosťou v tomto ohľade, aby efektívne vykonávanie práva Spoločenstva záviselo od ochoty alebo schopnosti podniku, ktorý je príjemcom rozhodnutia, znášať takéto výdavky, alebo aby bolo tým ovplyvnené.
Navyše Komisia nepožíva neobmedzenú diskrečnú právomoc pri formulácii opatrení na nápravu ukladaných podnikom na ukončenie porušenia. Zásada proporcionality vyžaduje pri uplatňovaní článku 3 nariadenia č. 17, aby povinnosti uložené podnikom na ukončenie porušenia neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je obnovenie zákonnosti vo vzťahu k pravidlám, ktoré boli porušené.
(pozri body 1256, 1264 – 1266, 1268 – 1270, 1274 – 1276)
22. V prípade podniku, ktorý sa dopustil dvoch zneužití dominantného postavenia, môže Komisia na účely posúdenia závažnosti porušenia na účely určenia pokuty zohľadniť skutočnosť, že obe tieto zneužitia sú súčasťou stratégie pákového efektu s cieľom využitia dominantného postavenia na určitom trhu výrobkov na jeho rozšírenie na ďalšie susediace trhy.
V takomto prípade môže Komisia stanoviť jedinú východiskovú sumu pokuty pre obe zneužitia bez toho, aby musela vysvetliť, ako sa delí medzi obe zneužitia.
Povinnosť odôvodnenia od Komisie nevyžaduje, aby vo svojom rozhodnutí uviedla číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokút.
Komisia môže použiť na túto východiskovú sumu násobiteľ, aby pokute zabezpečila dostatočný odradzujúci charakter a zohľadnila významnú hospodársku silu podniku v dominantnom postavení. V tomto ohľade je potrebné zohľadniť existenciu rizika, že podnik sa v budúcnosti dopustí rovnakého druhu porušenia s inými výrobkami.
(pozri body 1344, 1352, 1360, 1361, 1363)