Language of document :

Žaloba podaná 23. októbra 2019 – Európska komisia/Rakúska republika

(vec C-787/19)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Jokubauskaitė a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

1.    rozhodol, že Rakúska republika si tým, že cestovné služby poskytované zdaniteľným osobám, ktoré ich využívajú na svoje podnikanie, vylučuje z právnej úpravy dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa cestovných kancelárií, a tým, že cestovným kanceláriám v rozsahu, v akom sa na ne táto osobitná právna úprava uplatňuje, umožňuje, aby základ dane z pridanej hodnoty určili paušálne pre skupiny plnení a pre súbor plnení poskytnutých v určitom zdaňovacom časovom rámci, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 73, 306 až 310 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty1 ;

2.    uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa tvrdí, že rakúska právna úprava výpočtu dane z pridanej hodnoty v prípade cestovných služieb nie je v súlade so smernicou 2006/112. Táto smernica obsahuje v článkoch 306 až 310 osobitnú úpravu, podľa ktorej sa cestovné služby poskytnuté cestovnou kanceláriou zákazníkovi považujú za poskytnutie jednej služby. Rakúske právo sa od tejto úpravy neprípustne odkláňa.

Po prvé je neprípustné, aby boli z uplatňovania tejto osobitnej úpravy vyňaté zdaniteľné osoby, ktoré využívajú cestovné služby na svoje podnikanie. Už v rozsudku z 26. septembra 2013, Komisia/Španielsko (C-189/11, EU:C:2013:587), Súdny dvor rozhodol, že uvedená osobitná úprava sa použije nielen na plnenia určené súkromným konečným spotrebiteľom, ale tiež na plnenia určené podnikateľom, ktorí sú platiteľmi dane. Členské štáty nemajú možnosť túto úpravu obmedziť len na prvé uvedené plnenia. Súdny dvor to ešte raz potvrdil vo svojom rozsudku z 8. februára 2018, Komisia/Nemecko (C-380/16, EU:C:2018:76).

Po druhé metóda výpočtu stanovená v rakúskej právnej úprave dane z pridanej hodnoty je nezlučiteľná so smernicou 2006/112. Podľa článkov 73, 306 až 310 tejto smernice musí byť základ dane pre každú cestu určený zvlášť. Rakúske právo naproti tomu umožňuje paušálny výpočet marže pre „skupiny plnení“ a prípadne pre súbor ciest uskutočnených v určitom časovom rámci. Súdny dvor v uvedených rozsudkoch tiež rozhodol, že takéto paušalizovanie nekorešponduje so spoločným systémom dane z pridanej hodnoty.

____________

1 Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.