ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 26. marca 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Články 6 a 7 – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere – Určenie čiastočnej nekalosti podmienky – Právomoci vnútroštátneho súdu v prípade podmienky kvalifikovanej za ‚nekalú‘ – Nahradenie nekalej podmienky ustanovenia vnútroštátneho práva“
V spojených veciach C‑70/17 a C‑179/17,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 8. februára 2017 a doručené Súdnemu dvoru 9. februára 2017 a rozhodnutím Juzgado de Primera Instancia n 1 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 1 Barcelona, Španielsko) z 30. marca 2017 a doručené Súdnemu dvoru 7. apríla 2017, ktoré súvisia s konaniami:
Abanca Corporación Bancaria SA
proti
Albertovi Garcíovi Salamancovi Santosovi (C‑70/17),
a
Bankia SA
proti
Alfonsovi Antoniovi Lauovi Mendozovi,
Verónice Yuliane Rodríguezovej Ramírezovej (C‑179/17),
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, podpredsedníčka Súdneho dvora, A. Prechal, M. Vilaras, F. Biltgen, K. Jürimäe a C. Lycourgos, sudcovia E. Juhász, M. Ilešič, E. Levits, L. Bay Larsen, D. Šváby a S. Rodin (spravodajca),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: L. Carrasco Marco, administrátorka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. mája 2018,
vzhľadom na pripomienky prednesené:
– Abanca Corporación Bancaria SA, v zastúpení: pôvodne J. Massaguer Fuentes a C. Vendrell Cervantes, abogados, neskôr D. Sarmiento Ramírez‑Escudero, abogado,
– Bankia SA, v zastúpení J. M. Rodríguez Cárcamo a A. M. Rodríguez Conde, abogados
– španielska vláda, v zastúpení: M. J. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,
– maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, splnomocnený zástupca
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz, N. Ruiz García a A. Cleenewerck de Crayencour, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. septembra 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), najmä jej článkov 6 a 7.
2 Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑70/17 bol predložený v rámci sporu medzi Abanca Corporación Bancaria SA na jednej strane a pánom Albertom Garcíom Salamancom Santosom na druhej strane vo veci dôsledkov, ktoré sa majú vyvodiť z konštatovania, že podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti, obsiahnutá v bode 6a zmluvy o úvere zabezpečenom hypotekárnym záložným právom, uzatvorenej medzi týmito dvoma stranami, je nekalej povahy.
3 Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑179/17 bol predložený v rámci sporu medzi Bankia SA na jednej strane a pánom Alfonsom Antoniom Lauom Mendozom a pani Verónicou Yulianou Rodríguezovou Ramírezovou na druhej strane vo veci návrhu na exekúciu nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, prejednávaného vnútroštátnym súdom, týkajúceho sa nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo ako zábezpeka na zaplatenie úveru.
Právny rámec
Právo Únie
4 Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje, že „súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách“.
5 Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.“
6 Článok 3 uvedenej smernice znie takto:
„1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
…“
7 Článok 6 ods. 1 tej istej smernice stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
8 Podľa článku 7 ods. 1 smernice 93/13:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Španielske právo
9 Článok 1124 Código Civil (Občiansky zákonník) znie:
„Možnosť zrušiť záväzky sa v prípade synalagmatických záväzkov považuje za implicitnú, keď si jedna zo zmluvných strán svoje záväzky nesplní.
Poškodená zmluvná strana môže požadovať buď splnenie, alebo zrušenie tohto záväzku, pričom v oboch prípadoch má nárok na náhradu škody. Poškodená strana môže zrušenie požadovať aj po tom, ako sa rozhodla pre splnenie, pokiaľ sa splnenie ukáže ako nemožné.
Súd požadované zrušenie nariadi, ak neexistujú dôvody odôvodňujúce priznanie lehoty na splnenie záväzku.“
10 Podľa článku 1303 Občianskeho zákonníka:
„Ak je určitý záväzok vyhlásený za neplatný, zmluvné strany si musia navzájom vrátiť veci, ktoré boli predmetom zmluvy, s ich prírastkami a cenu s úrokmi, s výnimkou prípadov stanovených v nasledujúcich článkoch.“
11 Článok 1857 ods. 1 tohto zákonníka stanovuje, že podstatnou podmienkou zmlúv o hypotekárnom úvere je okolnosť, aby boli uzatvorené „s cieľom zaručiť vykonanie hlavného záväzku“.
12 Článok 1858 uvedeného zákonníka stanovuje:
„… [iným] podstatným prvkom týchto zmlúv je to, že keď sa hlavný záväzok nesplní, nehnuteľnosti tvoriace záloh alebo hypotekárny záloh môžu byť predané s cieľom uspokojenia veriteľa.“
13 Podľa článku 1876 toho istého zákonníka:
„… nehnuteľnosti, ku ktorým je zriadené hypotekárne záložné právo, podliehajú priamo a okamžite a bez ohľadu na ich vlastníka splneniu záväzku, k zabezpečeniu ktorého bolo toto záložné právo zriadené.“
14 Ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (zákon č. 1/2000 o občianskom súdnom poriadku) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575, ďalej len „LEC“) bol zmenený Ley 1/2013 de medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de deuda y alquiler social (zákon č. 1/2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych dlžníkov, reštrukturalizácii dlhu a sociálnom nájme) zo 14. mája 2013 (BOE č. 116 z 15. mája 2013, s. 36373), ďalej Real Decreto‑ley 7/2013 de medidas urgentes de naturaleza tributaria, presupuestaria y de fomento de la investigación, el desarrollo y la innovación (kráľovský zákonný dekrét č. 7/2013 o naliehavých opatreniach daňovej povahy, rozpočtových opatreniach a opatreniach na podporu výskumu, vývoja a inovácie) z 28. júna 2013 (BOE č. 155 z 29. júna 2013, s. 48767) a potom Real Decreto‑ley 11/2014 de medidas urgentes en materia concursal (kráľovský zákonný dekrét č. 11/2014 o naliehavých opatreniach v oblasti konkurzov) z 5. septembra 2014 (BOE č. 217 zo 6. septembra 2014, s. 69767).
15 Článok 693 ods. 2 LEC, v znení účinnom k dátumu podpisu zmlúv, o ktoré ide vo veci samej, uvádzal:
„Je možné požadovať vrátenie celej dlhovanej istiny a úrokov, ak bola dojednaná splatnosť celého úveru pre prípad neuhradenia jednej z dohodnutých splátok a táto dohoda je zapísaná v príslušnom registri.“
16 Podľa článku 693 ods. 2 LEC, týkajúceho sa predčasnej splatnosti dlhov splácaných podľa splátkového kalendára, v znení po podpise zmlúv, o ktoré ide vo veci samej:
„Dlh si možno v celom rozsahu istiny a úrokov nárokovať vtedy, ak bola splatnosť celého úveru dohodnutá pre prípad nezaplatenia najmenej troch mesačných splátok, pričom dlžník si svoj platobný záväzok nesplnil, alebo pre prípad nezaplatenia takého počtu splátok, ktorý znamená, že dlžník si svoj záväzok nesplnil za obdobie rovnajúce sa najmenej trom mesiacom, a ak je táto dohoda uvedená v akte o poskytnutí úveru a v príslušnom registri.“
17 Článok 695 LEC, týkajúci sa námietkového konania proti výkonu exekučného titulu týkajúceho sa nehnuteľností zaťaženej hypotekárnym záložným právom, v znení platnom po podpise zmlúv, o ktoré ide vo veci samej, znie takto:
„1. V konaniach, na ktoré odkazuje táto kapitola, sa námietkam povinného proti exekúcii vyhovie len vtedy, keď sú založené na týchto dôvodoch:
…
4) nekalá povaha zmluvnej podmienky, ktorá je základom výkonu rozhodnutia, alebo ktorá umožnila určenie vymáhateľnej sumy.
2. Po podaní námietky, na ktorú odkazuje predchádzajúci odsek, súdny tajomník preruší výkon rozhodnutia a predvolá účastníkov konania na pojednávanie na súde, ktorý vydal exekučný príkaz. Od predvolania do pojednávania musí uplynúť aspoň pätnásť dní.
3. …
Ak sa vyhovie námietke založenej na štvrtom dôvode, exekúcia sa zastaví, ak zmluvná podmienka tvorí základ exekúcie. V opačnom prípade sa pokračuje vo výkone rozhodnutia bez uplatnenia nekalej podmienky.
4. Proti uzneseniu, ktorým sa nariadi zastavenie exekúcie alebo neuplatnenie nekalej podmienky alebo ktorým sa zamietne námietka z dôvodu uvedeného vyššie v odseku 1 bode 4 tohto článku, možno podať odvolanie.
V iných prípadoch proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o námietkach v zmysle tohto článku, nie je prípustný nijaký opravný prostriedok a jeho účinky sa obmedzia výlučne na exekučné konanie, v ktorom bolo toto uznesenie vydané.“
18 Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias (kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov) zo 16. novembra 2007 (BOE č. 287 z 30. novembra 2007, s. 49181), zmenený Ley 3/2014 (zákon č. 3/2014) z 27. marca 2014 (BOE č. 76 z 28. marca 2014, s. 26967), stanovuje v článku 83:
„Nekalé podmienky sú neplatné a považujú sa za nedohodnuté. Na tento účel súd po vypočutí zmluvných strán vyhlási nekalé podmienky obsiahnuté v zmluve za neplatné, zmluva však zostane pre zmluvné strany naďalej záväzná podľa tých istých ustanovení, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑70/17
19 Zmluvou podpísanou 30. mája 2008 pán García Salamanca Santos a pani Varela Pena získali úver zabezpečený hypotekárnym záložným právom od bankovej inštitúcie Abanca Corporación Bancaria vo výške 100 000 eur, ktorého splácanie malo trvať tridsať rokov.
20 Podmienka 6a tejto zmluvy, týkajúca sa jej predčasného vypovedania, znie takto:
„6a. Predčasné vypovedanie zo strany úverovej inštitúcie.
[Banka] môže aj bez predchádzajúcej výzvy vyhlásiť úver za splatný a na súde žiadať splatenie celého dlhu, a to tak splatných súm, ako aj súm, ktorých splatnosť ešte nenastala, spolu s príslušnými úrokmi, úrokmi z omeškania, výdavkami a trovami v nasledujúcich prípadoch:
a) nezaplatenie ktorejkoľvek zo splatných súm úrokov alebo splátok úveru, vrátane všetkých ich súčastí, pričom zmluvné strany výslovne žiadajú o zápis tejto dohody do evidencie katastra nehnuteľností v súlade s článkom 693 zákona č. 1/2000.
…“
21 Pán García Salamanca Santos podal žalobu o neplatnosť na príslušný španielsky prvostupňový súd, týkajúcu sa viacerých ustanovení uvedenej zmluvy o hypotekárnom úvere, vrátane podmienky 6a, z dôvodu, že boli nekalé.
22 Tento súd vyhovel tejto žalobe a zrušil najmä podmienku 6a tej istej zmluvy o hypotekárnom úvere.
23 Abanca Corporación Bancaria podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra, Španielsko), ktorý ho zamietol rozsudkom zo 14. mája 2014, potvrdzujúcim teda rozsudok vydaný na prvom stupni.
24 Abanca Corporación Bancaria podala kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) proti rozsudku Audiencia Provincial de Pontevedra (Provinčný súd Pontevedra).
25 Vnútroštátny súd sa v prvom rade domnieva, že podmienka 6a je nekalá, keďže stanovuje predčasnú splatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere, keď dlžník nezaplatí jednu jedinú mesačnú splátku úveru. Vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť, vzhľadom na článok 6 ods. 1 smernice 93/13, vyhlásiť zmluvnú podmienku za čiastočne nekalú a zachovať pritom časť tejto podmienky, ktorá sa nepovažuje za nekalú. V tejto súvislosti sa v podstate domnieva, že vylúčenie nekalého prvku zmluvnej podmienky a zachovanie zvyšku jeho obsahu, ktorý nie je nekalej povahy, nepredstavuje revíziu alebo nahradenie zmluvného obsahu.
26 Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či je v súlade s ustanoveniami smernice 93/13 podporné uplatňovanie ustanovenia vnútroštátneho práva s cieľom umožniť pokračovanie v exekúcii nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, začatej na základe podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, ktorej nekalá povaha bola konštatovaná vnútroštátnym súdom, ak sa toto konanie považuje za výhodnejšie pre spotrebiteľov ako obvyklé exekučné konanie.
27 Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že pripúšťa možnosť, aby vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti, ktorá je súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej so spotrebiteľom a ktorá stanovuje splatnosť z dôvodu nezaplatenia jednej [jedinej] splátky popri iných prípadoch nezaplatenia viacerých splátok, určil, že nekalá je len časť podmienky týkajúca sa nezaplatenia jednej splátky alebo prípadu nezaplatenia jednej splátky, a ponechal v platnosti dohodu o predčasnej splatnosti z dôvodu nezaplatenia viacerých splátok, ktorá je tiež všeobecne stanovená v tejto podmienke, bez ohľadu na to, že konkrétne posúdenie platnosti alebo nekalej povahy treba odložiť na okamih výkonu uvedeného oprávnenia [vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru]?
2. Je vnútroštátny súd podľa smernice 93/13 po vyhlásení podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti, ktorá sa nachádza v zmluve o úvere alebo zmluve o hypotekárnom úvere, za nekalú, oprávnený konštatovať, že uplatnenie ustanovenia vnútroštátneho práva podpornej povahy – aj keď má za následok začatie alebo pokračovanie konania o výkone rozhodnutia proti spotrebiteľovi – je pre spotrebiteľa priaznivejšie než zastavenie uvedeného osobitného konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou a umožnenie veriteľovi, aby navrhol zrušenie zmluvy o úvere alebo žiadal dlžné sumy, a následný výkon rozsudku, ktorým sa vyhovie žalobe, bez výhod, ktoré osobitné konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou poskytuje spotrebiteľovi?“
Vec C‑179/17
28 Dňa 22. júna 2005 pani Rodríguez Ramírez a pán Lau Mendoza uzatvorili s bankou Bankia zmluvu o hypotekárnom úvere na sumu 188 000 eur na obdobie 37 rokov.
29 Podmienka 6a tejto zmluvy, nazvaná „Predčasné vypovedanie zo strany úverovej inštitúcie“, stanovuje:
„Bez ohľadu na stanovenú dobu trvania tejto zmluvy môže veriteľská banka vyhlásiť úver za splatný s tým, že ho považuje za zrušený a že dlh považuje za predčasne splatný v plnom rozsahu, najmä v prípade nezaplatenia načas jednej, viacerých alebo všetkých splátok stanovených v druhej podmienke [týkajúcej sa amortizácie].“
30 Po tom, ako odporcovia vo veci samej nezaplatili 36 splátok, Bankia podala na Juzgado de Primera Instancia n 1 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 1 Barcelona, Španielsko) návrh na exekúciu nehnuteľnosti, na ktorú bola poskytnutá hypotéka, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo ako zábezpeka splatenia poskytnutého úveru.
31 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa judikatúry Tribunal Supremo (Najvyšší súd), keď súd, na ktorý bol podaný návrh, aby prebehlo osobitné konanie týkajúce sa exekúcie nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, konštatuje, že toto konanie je založené na nekalej podmienke, ktorá stanovuje okrem iného predčasnú splatnosť úverovej zmluvy v prípade nezaplatenia jednej jedinej splátky, tento súd, namiesto toho, aby exekúciu zastavil podľa článku 695 ods. 1 a 3 LEC, musí v tomto konaní pokračovať. Tento výsledok sa dosiahne nahradením takejto podmienky pravidlom stanoveným v článku 693 ods. 2 LEC, v znení platnom po podpise zmluvy o hypotekárnom úvere, uvedenej v bode 28 tohto rozsudku, ktoré umožňuje predčasnú splatnosť úveru v prípade nezaplatenia aspoň troch mesačných splátok.
32 Podľa vnútroštátneho súdu z tejto judikatúry vyplýva, že zastavenie exekúcie znamená, že sa banka môže po takomto rozhodnutí o zastavení odvolávať na článok 1124 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje podať žalobu domáhajúcu sa toho, aby o rozviazaní zmluvy rozhodol súd. Súdne rozhodnutie vyplývajúce z tejto žaloby je predmetom všeobecného exekučného konania umožňujúceho zabaviť všetok majetok dlžníka, vrátane jeho bydliska.
33 Vnútroštátny súd takisto uvádza, že podľa Tribunal Supremo (Najvyšší súd), keď je nehnuteľnosť, ku ktorej je zriadené hypotekárne záložné právo, nehnuteľnosťou, v ktorej býva dlžník, má osobitné konanie týkajúce sa exekúcie nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, na rozdiel od všeobecného exekučného konania, viacero osobitných čŕt, ktoré majú chrániť tohto dlžníka. Medzi tieto osobitosti patrí najmä možnosť dlžníka dosiahnuť zastavenie exekúcie nehnuteľnosti, použitie minimálnej ceny, pod ktorú nie je možné bydlisko dlžníka predať v dražbe, ako aj možnosť priznaná dlžníkovi zbaviť sa svojho dlhu v prípade, že suma získaná z predaja v dražbe nepostačuje na pokrytie celej pohľadávky. Vzhľadom na tieto zvláštnosti Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol, že osobitné konanie týkajúce sa exekúcie nehnuteľnosti je pre spotrebiteľa priaznivejšie ako všeobecné exekučné konanie, ktoré by sa uplatnilo v nadväznosti na určovaciu žalobu založenú na článku 1124 Občianskeho zákonníka.
34 Vnútroštátny súd má však pochybnosti o zlučiteľnosti judikatúry Tribunal Supremo (Najvyšší súd) s článkami 6 a 7 smernice 93/13.
35 Na jednej strane spochybňuje výhodnejšiu povahu postupu exekúcie nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo v porovnaní so súdnym rozviazaním zmluvy o hypotekárnom úvere na základe článku 1124 Občianskeho zákonníka, po ktorom nasleduje všeobecné exekučné konanie. V tejto súvislosti uvádza, že vo všeobecnom exekučnom konaní by spotrebiteľ v praxi dokonca získal čas a zabránil okamžitému vysťahovaniu z jeho bydliska. Okrem toho z analýzy judikatúry Tribunal Supremo (Najvyšší súd) a zo znenia článku 1124 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade hypotekárnych úverov určených na získanie bydliska je pomerne pravdepodobné, že by určovacia žaloba založená na článku 1124 Občianskeho zákonníka bola zamietnutá vzhľadom na to, že sa tento článok nepoužije na úverové zmluvy. Dokonca aj v prípade, že by bolo použitie článku 1124 Občianskeho zákonníka na úverové zmluvy pripustené, vnútroštátny súd uvádza, že nie je možné vylúčiť zamietnutie žaloby na rozviazanie zmluvy, pokiaľ súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody na poskytnutie lehoty dlžníkovi, ako to tento článok výslovne umožňuje.
36 Na druhej strane podporné uplatnenie článku 693 ods. 2 LEC v znení platnom po podpise zmluvy o hypotekárnom úvere, namiesto zmluvného ustanovenia vyhláseného za nekalé, by bolo podľa vnútroštátneho súdu problematické z dvoch hľadísk.
37 V prvom rade podľa judikatúry Súdneho dvora, najmä jeho rozsudku z 21. januára 2015, Unicaja Banco a Caixabank (C‑482/13, C‑484/13, C‑485/13 a C‑487/13, EU:C:2015:21), vnútroštátny súd môže nahradiť podporným ustanovením vnútroštátneho práva nekalú podmienku výlučne v „prípad[och], v ktorých by v dôsledku vyhlásenia nekalej podmienky za neplatnú musel súd zrušiť celú zmluvu, čím by vystavil spotrebiteľa dôsledkom, ktoré by ho penalizovali“.
38 V druhom rade, aj keby podporné uplatnenie článku 693 ods. 2 LEC v znení platnom po podpise zmluvy o hypotekárnom úvere bolo považované za vykonateľné in abstracto, existencia dohody medzi stranami je zásadnou podmienkou stanovenou týmto ustanovením, aby sa toto ustanovenie použilo. V prejednávanej veci by taká dohoda iste vyplynula z uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere, ale práve táto dohoda bola považovaná za nekalú a vyhlásená za neplatnú.
39 Zo všetkých týchto dôvodov, z ktorých vyplývajú právne otázky, ktoré môžu byť dôležité v súvislosti s odpoveďou na návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný zo strany Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vo veci C‑70/17, považoval vnútroštátny súd za vhodné a potrebné položiť Súdnemu dvoru nový návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby mohol byť prípadne pripojený k už skôr podanému návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑70/17.
40 Za týchto okolností Juzgado de Primera Instancia n 1 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 1 Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Odporuje článkom 6 a 7 [smernice 93/13] judikatúra [rozsudok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) z 18. februára 2016], podľa ktorej napriek tomu, že podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti je nekalá, a napriek tomu, že ide o podmienku, o ktorú sa opiera návrh na výkon rozhodnutia, sa exekúcia nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, nemá zastaviť, lebo jej pokračovanie je pre spotrebiteľa priaznivejšie, keďže pri prípadnom výkone rozsudku vydaného v určovacom konaní založenom na článku 1124 Občianskeho zákonníka by spotrebiteľ nemohol využiť procesné výhody špecifické pre exekúciu nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, pričom však uvedená judikatúra nezohľadňuje skutočnosť, že podľa dlhodobej a ustálenej judikatúry Tribunal Supremo (Najvyšší súd) sa tento článok 1124 Občianskeho zákonníka (určený pre zmluvy, ktoré zakladajú vzájomné záväzky) nevzťahuje na úverovú zmluvu, keďže ide o reálnu a jednostrannú zmluvu, ktorá je zavŕšená až odovzdaním peňazí a ktorá z tohto dôvodu zakladá záväzky len pre dlžníka, a nie pre požičiavateľa (veriteľa), z čoho vyplýva, že ak by sa postupovalo podľa tejto judikatúry, spotrebiteľ by mohol v určovacom konaní dosiahnuť vydanie rozhodnutia, ktorým sa zamietne návrh na zrušenie zmluvy a priznanie nároku na náhradu škody, a už by nebolo možné tvrdiť, že pokračovanie v exekúcii nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, je pre neho výhodnejšie?
2. Pre prípad, ak by sa pripustilo uplatnenie článku 1124 Občianskeho zákonníka na zmluvy o pôžičke alebo vo všetkých prípadoch úverových zmlúv, odporuje článkom 6 a 7 [smernice 93/13] judikatúra, ktorá bola uvedená vyššie a ktorá pri posudzovaní otázky, či je pre spotrebiteľa priaznivejšie pokračovanie v exekúcii nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo alebo vedenie určovacieho konania založeného na článku 1124 Občianskeho zákonníka, nezohľadňuje skutočnosť, že v určovacom konaní možno zamietnuť návrh na zrušenie zmluvy a priznanie nároku na náhradu škody, ak súd uplatní ustanovenie citovaného článku 1124 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ‚súd požadované zrušenie nariadi, ak neexistujú dôvody odôvodňujúce priznanie lehoty na splnenie záväzku‘ s prihliadnutím na to, že práve v súvislosti s pôžičkami a hypotekárnymi úvermi na kúpu nehnuteľnosti určenej na bývanie s dlhšou dobou splatnosti (20 alebo 30 rokov) je dosť pravdepodobné, že súdy uplatnia tento dôvod zamietnutia návrhu, najmä keď skutočné nesplnenie platobného záväzku nebolo veľmi závažné?
3. Pre prípad, ak by sa pripustilo, že pre spotrebiteľa je priaznivejšie pokračovanie v exekúcii nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo s účinkami predčasnej splatnosti, odporuje článkom 6 a 7 [smernice 93/13] judikatúra, ktorá bola uvedená vyššie a podľa ktorej sa uplatní zákonné ustanovenie podpornej povahy [článok 693 ods. 2 (LEC)], hoci zmluva môže ďalej existovať bez podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti, a ktorá priznáva účinky uvedenému ustanoveniu napriek tomu, že nie je splnený základný predpoklad jeho uplatnenia, ktorým je existencia platného a účinného dojednania o predčasnej splatnosti v zmluve, pričom práve toto dojednanie bolo vyhlásené za nekalé, neplatné a neúčinné?“
O spojení vecí C‑70/17 a C‑179/17
41 Keďže veci C‑70/17 a C‑179/17 vzájomne súvisia, treba ich podľa článku 54 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora spojiť na účely vyhlásenia tohto rozsudku.
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑179/17
42 Španielska vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑179/17 z dôvodu, že cieľom sledovaným týmto návrhom je doplniť právny rámec vykreslený Tribunal Supremo (Najvyšší súd) v rámci veci C‑70/17, aby mal Súdny dvor k dispozícii všetky relevantné skutočnosti pre odpoveď na prejudiciálne otázky položené v tejto veci. Účelom prejudiciálneho konania je pritom výklad práva Únie, a nie oprava obsahu prejudiciálnych otázok položených v rámci iných vecí prejednávaných Súdnym dvorom. Španielska vláda okrem toho tvrdí, že otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú len výkladu pravidiel vnútroštátneho práva.
43 Ako uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, založenej na článku 267 ZFEÚ, prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré vydá, aby posúdil vzhľadom na osobitosti veci tak potrebu podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na to, aby mohol vydať rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 25, a zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 76, ako aj citovaná judikatúra).
44 V dôsledku toho, ak sa položená otázka týka výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom konania vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 25, ako aj z 20. decembra 2017, Global Starnet, C‑322/16, EU:C:2017:985, bod 17).
45 V predmetnom prípade sa návrh na začatie prejudiciálneho konania týka výkladu článkov 6 a 7 smernice 93/13. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania vymedzuje skutkový a právny rámec v dostatočnej miere na to, aby bolo možné určiť rozsah položených otázok. Navyše nie je zjavné, že by požadovaný výklad nemal nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, alebo že by išlo o problém hypotetickej povahy.
46 Nakoniec vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 44 tohto rozsudku, to, či vnútroštátny súd chce doplniť právny rámec návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vo veci C‑70/17, nie je relevantné na posúdenie prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑179/17.
47 Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑179/17 je prípustný.
O veci samej
48 Vnútroštátne súdy sa svojimi otázkami vo veci C‑70/17 a vo veci C‑179/17, ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýtajú, či sa majú články 6 a 7 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, jednak že, keď súd rozhodne, že podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere je nekalá, môže sčasti aj tak naďalej platiť, a to tak, že sa zrušia prvky, ktoré spôsobujú jej nekalosť, a jednak, či v opačnom prípade exekúcia nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, začatá na základe tejto podmienky, môže aj tak pokračovať tak, že sa podporne uplatní pravidlo vnútroštátneho práva, keďže nemožnosť použiť toto exekučné konanie by mohlo byť v rozpore so záujmami spotrebiteľov.
49 Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany spotrebiteľa vytvorený smernicou 93/13 z toho, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred podnikateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (pozri najmä rozsudok z 3. júna 2010, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, C‑484/08, EU:C:2010:309, bod 27 ako aj citovanú judikatúru).
50 Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie smernica 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa nekalé podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté, mohli preskúmať, aby sa posúdila ich prípadná nekalá povaha. V tomto rámci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil po zohľadnení kritérií stanovených v článku 3 ods. 1 a v článku 5 smernice 93/13, či vzhľadom na okolnosti vlastné prejednávanému prípadu takáto podmienka spĺňa požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti stanovené touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, body 42 až 48, a z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 40).
51 V predmetnom prípade vyplýva z konštatovaní vnútroštátnych súdov, že podmienky o ktoré ide vo veci samej, hoci boli inšpirované článkom 693 ods. 2 LEC, v znení účinnom v deň podpisu zmlúv o hypotekárnom úvere, o ktoré ide vo veci samej, do ktorých boli zaradené, musia byť považované za nekalé, keďže stanovujú, že úverová inštitúcia môže vyhlásiť predčasnú splatnosť zmluvy a vyžadovať splatenie úveru, keď dlžník nezaplatí jednu splátku.
52 V tomto kontexte treba najprv pripomenúť, že v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 93/13 prináleží vnútroštátnym súdom, aby neuplatnili nekalé podmienky tak, aby tieto podmienky nemali záväzné účinky voči spotrebiteľovi, iba žeby bol spotrebiteľ proti tomu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C‑243/08, EU:C:2009:350, bod 35, a zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 65).
53 Ďalej, podľa judikatúry Súdneho dvora, keď vnútroštátny súd konštatuje neplatnosť nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa musí vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu pravidlu, ktoré umožňuje, aby vnútroštátny súd doplnil túto zmluvu tak, že zmení obsah tejto podmienky (rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 73, a z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 77).
54 Keby teda vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takej zmluve, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Táto možnosť by totiž prispela k odstráneniu odradzujúceho účinku voči podnikateľom; totižto tým, že by sa také nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnili, mohlo by to podnikateľov zvádzať k používaniu uvedených podmienok, keďže by vedeli, že aj keby sa malo rozhodnúť o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmluvu v nevyhnutnom rozsahu doplniť, takže by ich záujmy boli týmto spôsobom napriek tomu zabezpečené (rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 69, a z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 79).
55 V predmetnom prípade jednoduché zrušenie dôvodu splatnosti, pre ktorý sú podmienky, o ktoré ide vo veci samej, nekalé, by v konečnom dôsledku viedlo k zmene obsahu týchto podmienok s dosahom na ich podstatu. Preto nie je možné pripustiť čiastočné zachovanie uvedených podmienok, inak by mohol byť priamo ohrozený odradzujúci účinok, ktorý je pripomenutý v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
56 Súdny dvor však už rozhodol, že z judikatúry citovanej v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku nevyplýva, že v situácii, v ktorej zmluva uzatvorená medzi podnikateľom a spotrebiteľom nemôže pretrvať po zrušení nekalej podmienky, by článok 6 ods. 1 smernice 93/13 bránil tomu, aby vnútroštátny súd na základe zásad zmluvného práva zrušil nekalú podmienku a nahradil ju podporným ustanovením vnútroštátneho práva v situáciách, v ktorých by bol súd na základe neplatnosti nekalej podmienky nútený zrušiť zmluvu v plnom rozsahu, čím by spotrebiteľa vystavil obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, ktoré by ho penalizovali (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 80, 83 a 84).
57 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že takéto nahradenie je v plnom rozsahu odôvodnené vzhľadom na účel smernice 93/13. Toto nahradenie je totižto v súlade s cieľom článku 6 ods. 1 smernice 93/13, keďže cieľom tohto ustanovenia je nahradenie formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá môže nastoliť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami, a nie rušenie všetkých zmlúv obsahujúcich nekalé podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 81 a 82, ako aj citovanú judikatúru).
58 Keby v situácii, ako je tá opísaná v bode 56 tohto rozsudku, nebolo možné nahradiť nekalú podmienku ustanovením vnútroštátneho práva podpornej povahy, pričom vnútroštátny súd by bol povinný vyhlásiť neplatnosť zmluvy ako celku, spotrebiteľ by mohol byť vystavený obzvlášť škodlivým dôsledkom, takže by mohol byť zmarený odstrašujúci účinok vyplývajúci z vyhlásenia neplatnosti zmluvy. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu, je totiž dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti v zásade okamžitá splatnosť nesplatenej časti úveru vo výške, ktorá by mohla prekročiť finančné možnosti spotrebiteľa, a z toho dôvodu by viedla k potrestaniu skôr spotrebiteľa než veriteľa, ktorý by v dôsledku tejto skutočnosti nebol odrádzaný od toho, aby do zmlúv, ktoré navrhuje, vkladal takéto podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 83 a 84).
59 Z analogických dôvodov sa treba domnievať, že v situácii, v ktorej zmluva o hypotekárnom úvere uzatvorená medzi podnikateľom a spotrebiteľom nemôže pretrvať po zrušení nekalej podmienky, ktorej znenie je inšpirované legislatívnym ustanovením uplatniteľným so súhlasom strán zmluvy, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno vykladať v tom zmysle, že by bránil tomu, aby vnútroštátny súd s cieľom vyhnúť sa neplatnosti zmluvy nahradil túto podmienku novým znením tohto referenčného legislatívneho ustanovenia, prijatého po uzatvorení zmluvy, s cieľom predísť neplatnosti tejto zmluvy, pokiaľ by zrušenie zmluvy vystavilo spotrebiteľa zvlášť nepriaznivým dôsledkom.
60 V predmetnom prípade sa zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, týkajú jednak poskytnutia úverov bankou a jednak zriadenia záložných práv k nehnuteľnostiam týkajúcim sa týchto úverov. Podmienky, o ktoré ide vo veci samej, keďže sa inšpirovali zo znenia článku 693 ods. 2 LEC v znení účinnom k dátumu podpisu týchto zmlúv, umožňujú v podstate dotknutým bankám vyhlásiť úver za splatný a požadovať zaplatenie celej zostávajúcej dlhovanej sumy v prípade neuhradenia akejkoľvek mesačnej splátky. Vnútroštátnym súdom prináleží v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva a na základe objektívneho prístupu overiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, C‑453/10, EU:C:2012:144, bod 32), či by odstránenie týchto podmienok mohlo viesť k tomu, že by zmluvy o hypotekárnom úvere nemohli naďalej existovať.
61 V takom prípade budú musieť vnútroštátne súdy posúdiť, či by zrušenie zmlúv o hypotekárnom úvere, o ktoré ide vo veci samej, vystavilo dotknutých spotrebiteľov obzvlášť nepriaznivým dôsledkom. V tejto súvislosti z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že také zrušenie by mohlo mať dosah najmä na procesné pravidlá vnútroštátneho práva, podľa ktorých banky môžu súdne vymáhať vrátenie celej zostávajúcej sumy dlhovanej spotrebiteľovi. V prípade zrušenia zmlúv o hypotekárnom úvere, ktoré sú dotknuté v konaniach vo veci samej, sa vymáhanie pohľadávok bánk bude musieť uskutočňovať prostredníctvom všeobecného exekučného konania, zatiaľ čo v prípade, že tieto zmluvy budú zachované nahradením nekalej podmienky novým znením článku 693 ods. 2 LEC, ktorý umožňuje predčasnú splatnosť tých istých zmlúv po tom, ako dlžník nezaplatil aspoň tri mesačné splátky, zostane naďalej použiteľné osobitné exekučné konanie na nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo. Obe konania sa líšia najmä tým, že osobitné exekučné konanie na nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, sa vyznačuje možnosťou, že dlžník pred dňom predaja v dražbe zbaví svoju nehnuteľnosť hypotekárneho zaťaženia tak, že zaplatí dlhované sumy, možnosťou dosiahnuť čiastočné odpustenie dlhu, ako aj zárukou, že nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, nebude predaná za cenu nižšiu ako 75 % jej odhadovanej hodnoty.
62 Také zhoršenie procesného postavenia dotknutých spotrebiteľov z dôvodu začatia všeobecného exekučného konania, a nie osobitného exekučného konania na nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo, je relevantné v rámci posudzovania dôsledkov zrušenia dotknutých zmlúv, a v súlade s tým, čo bolo konštatované v bode 59 tohto rozsudku, by teda mohlo odôvodniť, že vnútroštátne súdy nahradia nekalé podmienky znením uvedeného článku 693 ods. 2 LEC platným po podpise zmlúv dotknutých vo veci samej, ak by uvedení spotrebitelia boli vystavení zvlášť nepriaznivým dôsledkom. Keďže však vlastnosti uvedených exekučných konaní patria výlučne do vnútroštátneho práva, prináleží iba vnútroštátnym súdom vykonať v tejto súvislosti potrebné porovnanie a overenie.
63 Na druhej strane, keby tie isté súdy mali dospieť k záveru, že dané zmluvy o hypotekárnom úvere môžu naďalej existovať bez nekalých podmienok dotknutých vo veci samej, prináležalo by im v súlade s judikatúrou citovanou v bode 56 tohto rozsudku nepoužiť tieto podmienky, s výnimkou prípadu, keď s tým spotrebiteľ nesúhlasí, najmä s výnimkou situácie, že by spotrebiteľ mal za to, že exekučné konanie na nehnuteľnosť, ku ktorej bolo zriadené hypotekárne záložné právo na základe takej podmienky, by pre neho bolo priaznivejšie ako všeobecné exekučné konanie. S výnimkou zmeny vyplývajúcej zo zrušenia nekalých podmienok totiž musí táto zmluva v zásade naďalej existovať bez akejkoľvek ďalšej zmeny, ak je v súlade s vnútroštátnym právom taká ďalšia existencia zmluvy právne možná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C‑421/14, EU:C:2017:60, bod 71).
64 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na otázky položené vo veciach C‑70/17 a C‑179/17 tak, že články 6 a 7 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia tomu, aby podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere, keď o nej súd rozhodne, že je nekalá, mohla sčasti aj tak naďalej platiť, a to tak, že sa zrušia prvky, ktoré spôsobujú jej nekalosť, keby také zrušenie viedlo k zmene obsahu uvedenej podmienky s dosahom na jej podstatu, a jednak tie isté články nebránia tomu, aby vnútroštátny súd napravil neplatnosť takejto nekalej podmienky tak, že ju nahradí novým znením legislatívneho ustanovenia, ktoré inšpirovalo túto podmienku, uplatniteľným za súhlasu zmluvných strán, keby predmetná zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať v prípade zrušenia uvedenej podmienky a zrušenie zmluvy ako celku by vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.
O trovách
65 Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Články 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia tomu, aby podmienka týkajúca sa predčasnej splatnosti v zmluve o hypotekárnom úvere, keď o nej súd rozhodne, že je nekalá, mohla sčasti aj tak naďalej platiť, a to tak, že sa zrušia prvky, ktoré spôsobujú jej nekalosť, keby také zrušenie viedlo k zmene obsahu uvedenej podmienky s dosahom na jej podstatu, a jednak tie isté články nebránia tomu, aby vnútroštátny súd napravil neplatnosť takejto nekalej podmienky tak, že ju nahradí novým znením legislatívneho ustanovenia, ktoré inšpirovalo túto podmienku, uplatniteľným za súhlasu zmluvných strán, keby predmetná zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať v prípade zrušenia uvedenej podmienky a zrušenie zmluvy ako celku by vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.
Podpisy