Language of document : ECLI:EU:F:2013:129

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 16. septembra 2013

Spojené veci F‑20/12 a F‑43/12

Barbara Wurster

proti

Európskemu inštitútu pre rovnosť pohlaví (EIGE)

„Verejná služba – Pracovníci EIGE – Dočasný zamestnanec – Postup hodnotenia riadiacich schopností zamestnancov EIGE novo pridelených na miesto stredného manažmentu – Preradenie na miesto mimo manažmentu – Právo byť vypočutý – Pôsobnosť zákona – Uplatnenie ex offo – Nahradenie dôvodov vykonané sudcom ex offo“

Predmet:      Žaloby podané podľa článku 270 ZFEÚ, ktorými Barbara Wurster v prvej, zapísanej pod číslom F‑20/12 (ďalej len „žaloba F‑20/12“), a v druhej, zapísanej pod číslom F‑43/12 (ďalej len „žaloba F‑43/12“), v podstate navrhuje po prvé zrušiť rozhodnutie riaditeľky Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví z 8. septembra 2011 (ďalej len „EIGE“ alebo „inštitút“) o preradení žalobkyne na miesto vedúcej pracovnej skupiny strediska pre zdroje a dokumentáciu od 1. októbra 2011, po druhé zrušiť rozhodnutie riaditeľky EIGE (ďalej len „riaditeľka“) z 12. januára 2012 o nepriznaní príspevku za riadenie žalobkyni za obdobie od 1. júna 2010 do 30. septembra 2011 a po tretie to, aby jej bol zaplatený príspevok za riadenie od 1. júna 2010 do 30. septembra 2011, zvýšený o úroky z omeškania vypočítaný na základe úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre refinančné operácie zvýšenej o dva body

Rozhodnutie:      Rozhodnutie riaditeľky Európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví z 8. septembra 2011 o preradení B. Wursterovej na miesto vedúcej pracovnej skupiny strediska pre zdroje a dokumentáciu sa zrušuje. Žaloby sa v zostávajúcej časti zamietajú. Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Barbara Wurster.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Posúdenie v čase podania žaloby – Žaloba zachovávajúca svoj predmet bez ohľadu na odstúpenie žalobcu z funkcie po jej podaní – Zachovanie záujmu na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Neobmedzená právomoc – Priznanie práva na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Hodnotenie – Správa hodnotiaca riadiace schopnosti – Vypracovanie – Povinnosť riadne vypočuť dotknutú osobu – Rozsah

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 14)

4.      Právo Európskej únie – Zásady – Vyššia moc – Pojem – Letná dovolenka – Vylúčenie

5.      Žaloby úradníkov – Žalobný dôvod založený na nedodržaní pôsobnosti zákona – Určenie ex offo

6.      Akty inštitúcií – Časová pôsobnosť – Retroaktivita hmotnoprávneho ustanovenia – Podmienky

7.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí – Presne vymedzená právomoc administratívy – Neúčinný dôvod

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Podmienky prípustnosti žaloby, predovšetkým záujem na konaní a dodržiavanie článkov 90 a 91 služobného poriadku, sú požiadavkami s právnou silou noriem verejného poriadku, ktoré súd musí overiť ex offo. Záujem na konaní sa posudzuje v okamihu podania žaloby žalobcom a nie v čase rozhodnutia Súdu pre verejnú službu.

Okolnosť, že dočasný zamestnanec odstúpil z funkcie po podaní žaloby, síce môže viesť k preskúmaniu, či sa žaloba nestala bezpredmetnou, ale samotná okolnosť, že sa žaloba stala bezpredmetnou, ešte neznamená, že súd Únie je povinný zastaviť konanie z dôvodu bezpredmetnosti žaloby. Dokonca aj v prípade zastavenia konania musí súd rozhodnúť o otázke trov konania, ktorá predovšetkým závisí od toho, či bola žaloba v čase jej podania odôvodnená.

(pozri body 55 – 57)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. júna 2000, Politi/Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, C‑154/99 P, bod 15; 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, bod 47

Súd pre verejnú službu: 23. októbra 2012, Strack/Komisia, F‑44/05 RENV, bod 97

2.      Podľa článku 91 ods. 1 poslednej vety služobného poriadku má Súd pre verejnú službu v sporoch finančného charakteru neobmedzenú právomoc. Táto neobmedzená právomoc teda oprávňuje Súd pre verejnú službu rozhodovať o existencii práva na príplatky.

V tejto súvislosti analogicky k návrhom na náhradu škody, ak osoba navrhuje, aby Súd pre verejnú službu uznal existenciu takéhoto práva v jej prospech ako dôsledok nezákonnosti rozhodnutia, ktorého prijatie bolo pre administratívu dôvodom zamietnuť tejto osobe zaplatenie sporného príplatku, musí začať konanie pred podaním žaloby tým, že v trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia alebo oboznámenia sa s týmto rozhodnutím podá sťažnosť, a to aj v prípade, že nenavrhuje zrušenie tohto aktu.

(pozri body 61 a 63)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, Vienne/Parlament, T‑15/93, bod 41; 19. júna 2007, Asturias Cuerno/Komisia, T‑473/04, bod 23 a tam citovaná judikatúra

3.      Každá osoba, o ktorej sa vypracuje hodnotiaca správa, ktorá môže mať dôsledky pre jej služobný postup, musí mať možnosť predložiť svoje pripomienky predtým, než sa uvedená správa stane konečnou, a to aj pri neexistencii výslovného ustanovenia. To isté platí, pokiaľ ide o správu hodnotiacu riadiace schopnosti dočasného zamestnanca, ktorá bola vyhotovená na základe vnútorných ustanovení agentúry Únie.

Okolnosť, že sa dotknutá osoba zúčastnila na pohovore v rámci konania podľa článku 14 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, v tejto súvislosti neoslobodzuje agentúru od povinnosti usporiadať pohovor v rámci konania hodnotiaceho riadiace schopnosti. Zaslanie dokumentu nemôže v tomto smere nahradiť vykonanie pohovoru. Zatiaľ čo cieľom konania stanoveného v uvedenom článku 14 je ohodnotiť schopnosť dotknutej osoby splniť si úlohy vyplývajúce z jej funkcie, ako aj jej výkonnosť a správanie v službe, ktoré musia zodpovedať ako celok, je cieľom konania hodnotiaceho riadiace schopnosti iba overiť riadiace schopnosti dotknutej osoby.

Navyše na to, aby procesná vada spôsobila zrušenie aktu, je potrebné, aby neexistencia tejto vady mohla viesť k odlišnému výsledku. Táto podmienka je splnená v prípade správy hodnotiacej riadiace schopnosti, pretože uvedená správa je založená na subjektívnom posúdení, ktoré možno na základe jeho povahy zmeniť.

(pozri body 75, 77 – 79 a 82)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, bod 156; 25. októbra 2006, Carius/Komisia, T‑173/04, bod 71; 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑27/05, bod 49

Súd pre verejnú službu: 13. septembra 2011, Nastvogel/Rada, F‑4/10, body 90 a 94

4.      Vyššia moc predpokladá splnenie troch podmienok, ktorými sú vonkajší vplyv, nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť danej udalosti, čo však neplatí pre letnú dovolenku.

(pozri bod 80)

5.      Vzhľadom na to, že žalobný dôvod založený na nedodržaný pôsobnosti zákona má právnu silu noriem verejného poriadku, je Súd pre verejnú službu povinný uviesť ho ex offo, pretože v opačnom prípade by porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe predpisu, ktorý sa nemôže uplatniť na prejednávanú vec. Cieľom uplatnenia dôvodu s právnou silou noriem verejného poriadku ex offo je dodržať pravidlo, ktoré by z dôvodu svojej dôležitosti nemalo podliehať náležitej starostlivosti účastníkov konania alebo kvalite ich podaní, a v dôsledku toho okolnosť, že žalobca neposkytol dostatočne presný skutkový a právny rámec, nebráni tomu, aby Súd pre verejnú službu ex offo preskúmal žalobný dôvod založený na nedodržaní pôsobnosti zákona.

(pozri body 84 a 88)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. júla 1994, Browet a i./Komisia, T‑576/93 až T‑582/93, bod 35

Súd pre verejnú službu: 29. septembra 2011, Kimman/Komisia, F‑74/10, bod 44, ktorý je predmetom odvolania prejednávaného pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑644/11 P

6.      Zásada ochrany právneho postavenia vo všeobecnosti nedovoľuje, aby časová pôsobnosť aktu všeobecného rozsahu vznikla pred jeho uverejnením, a výnimočne sa tak môže stať v prípadoch, keď si to vyžaduje cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a náležite sa chráni legitímna dôvera dotknutých osôb. Takýto účinok musí navyše jasne vyplývať zo znenia, z účelu alebo zo systematiky predmetných ustanovení.

Akékoľvek nové pravidlo sa vzťahuje nielen na situácie, ktoré vzniknú, ale aj na budúce účinky vzniknutých situácií, ktoré sú založené ešte na skoršom pravidle, ktoré sa však vtedy ešte úplne nezrealizovali. V každom prípade sa ešte úplne nezrealizované situácie týkajú osôb, ktoré v čase zrušenia alebo zmeny predpisu iba čiastočne spĺňali požadované podmienky na to, aby bol na ne uplatniteľný tento predpis.

(pozri body 93, 95 a 96)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. februára 1982, Bout, 21/81, bod 13; 11. júla 1991, Crispoltoni, C‑368/89, bod 17

Súd pre verejnú službu: 13. júna 2012, Guittet/Komisia, F‑31/10, body 47 a 50 a tam citovaná judikatúra; 13. júna 2012, BL/Komisia, F‑63/10, bod 58

7.      Pokiaľ sa náhrada škody prizná bez platného právneho základu, administratíva bez ohľadu na dôvodnosť dôvodov vznesených žalobcom domáhajúcim sa zaplatenia uvedenej náhrady škody nemôže vo výkone rozsudku pristúpiť k zaplateniu náhrady škody, pretože takáto platba by bola protiprávna.

(pozri bod 99)

Odkaz:

Súdny dvor: 20. mája 1987, Souna/Komisia, 432/85, bod 20

Súd pre verejnú službu: 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 27; 26. septembra 2011, Pino/Komisia, F‑31/06, bod 112