Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social nº 33 de Barcelona (Španielsko) 22. júla 2014 – Estrella Rodríguez Sanchez/Consum Sociedad Cooperativa Valenciana

(vec C-351/14)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social nº 33 de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Estrella Rodríguez Sanchez

Žalovaný: Consum Sociedad Cooperativa Valenciana

Prejudiciálne otázky

Patrí do pôsobnosti smernice 2010/18¹ o „revidovanej rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke“ vymedzenej v článku 1 ods. 2 [tejto dohody] vzťah pracovníka, ktorý je členom družstva zamestnancov, ako je upravený v článku 80 (španielskeho) zákona 27/99 o družstvách a článku 89 zákona 8/2003 o družstvách Autonómneho spoločenstva Valencia, ktorý aj keď ho vnútroštátna právna úprava a judikatúra kvalifikujú ako „členský“ vzťah, možno ho v rámci práva Spoločenstva považovať za „pracovnú zmluvu“?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku sa subsidiárne kladie druhá otázka.

Má sa článok 8 ods. 2 „revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“ (smernica 2010/18), a konkrétnejšie ustanovenie, podľa ktorého „vykonávanie ustanovení tejto dohody nie je právoplatným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti patriacej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody“ vykladať v tom zmysle, že výslovné neprebratie smernice 2010/18 do vnútroštátneho právneho poriadku členským štátom nemôže znížiť rozsah ochrany, ktorý tento štát vymedzil pri prebratí predchádzajúcej smernice 96/34² ?

Iba v prípade kladnej odpovede na niektorú z týchto dvoch otázok, ak sa smernica 2010/18 považuje za uplatniteľnú na vzťah pracovníka – člena, akým je vzťah žalobkyne, je opodstatnené – z nižšie uvedených dôvodov – položiť nasledujúce otázky.

Má sa článok 6 novej „revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“, ktorá je súčasťou smernice 2010/18, vykladať tak, že tento článok ukladá povinnosť, aby preberajúci vnútroštátny právny predpis alebo dohoda obsahovali a výslovne vyjadrovali povinnosti zamestnávateľov „zvážiť“ a „reagovať na žiadosti svojich pracovníkov/pracovníčok o „zmenu dĺžky alebo rozvrhnutia pracovného času“ pri návrate z rodičovskej dovolenky, s prihliadnutím na vlastné potreby, ako aj potreby pracovníkov, pričom tento článok nemožno riadne prebrať prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu alebo podnikového predpisu, ktorý účinnosť takéhoto práva podmieňuje výlučným uvážením zamestnávateľa, či uvedeným žiadostiam vyhovie alebo nevyhovie?

Treba vychádzať z toho, že článok 6 [„revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke“] – s ohľadom na článok 3 smernice [2010/18] a na „záverečné ustanovenia“ obsiahnuté v článku 8 tejto dohody – má v prípade neprebratia do vnútroštátneho právneho poriadku „priamy horizontálny“ účinok, keďže ide o minimálny predpis Spoločenstva?

____________

¹ Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, s. 13).

² Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4).