NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 19. decembra 2018 (1)
Vec C‑431/17
Monachos Eirinaios, kata kosmon Antonios Giakoumakis tou Emmanouil
proti
Dikigorikos Syllogos Athinon
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko)]
„Smernica 98/5/ES – Článok 3 – Článok 6 – Registrácia rehoľníka ako advokáta v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom nadobudol svoju profesijnú kvalifikáciu – Vnútroštátna právna úprava brániaca registrácii“
1. Môže človek slúžiť dvom pánom? Keď je jedným z týchto pánov Boh, kresťan môže nájsť počiatočné poučenie v evanjeliu: „nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“(2) (Bezchybný právnický diškurz medzi Ježišom Nazaretským a právnikom zachovaný v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi však jasne ukazuje, že je celkom možné slúžiť Bohu a byť aj členom právnického povolania.(3)) Ak sa chce rehoľník zaregistrovať ako advokát do zoznamu advokátskej komory iného členského štátu ako je ten, kde nadobudol svoj profesijný titul, a slúžiť takto aj spravodlivosti aj Bohu, je taktiež potrebné zamerať sa na smernicu 98/5/ES(4).
2. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania sa Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko, ďalej len „vnútroštátny súd“) pýta, či je zlučiteľné so smernicou 98/5, aby príslušné orgány odmietli zaregistrovať Monacha Eirinaia(5), rehoľníka v kláštore v Grécku, ako advokáta vykonávajúceho povolanie na základe profesijného titulu jeho domovskej krajiny, z dôvodu, že vnútroštátne právo jednoducho neumožňuje zaregistrovať rehoľníkov do zoznamov advokátskych komôr. Z toho vzniká otázka, ako zosúladiť ustanovenia smernice 98/5 týkajúce sa registrácie advokátov vykonávajúcich povolanie na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny, ktoré zavádzajú záväzné povinnosti, s tými, ktoré sa týkajú pravidiel na výkon povolania uplatniteľných na takýchto advokátov, ktoré ponechávajú členským štátom širokú mieru voľnej úvahy. Výklad podaný Súdnym dvorom bude musieť zabezpečiť, aby sa smernica vykladala konzistentne a súdržne.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 98/5
3. Odôvodnenie 1 smernice 98/5 zvýrazňuje dôležitosť možnosti pre príslušníkov členských štátov vykonávať povolanie, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo platený zamestnanec, v inom členskom štáte ako v tom, kde nadobudli odbornú kvalifikáciu. Podľa odôvodnení 2 a 3 táto smernica predstavuje alternatívu smernice 89/48 pre prijatie do právnického povolania v hostiteľskom členskom štáte.(6)
4. Podľa odôvodnenia 5 takýto prístup „je na úrovni spoločenstva oprávnený, a to nielen preto, že v porovnaní so všeobecným systémom uznávania diplomov zabezpečuje právnikom jednoduchší proces začlenenia sa do profesie v hostiteľskom členskom štáte, ale tiež preto, že tým, že umožní právnikom trvale vykonávať povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny v hostiteľskom členskom štáte, vychádza v ústrety potrebám užívateľov právnych služieb, ktorí vzhľadom na narastajúce objemy obchodných činností, ktoré vyplývajú predovšetkým z vnútorného trhu, potrebujú rady pri zahraničných transakciách, pri ktorých sa často prekrýva medzinárodné právo s právom Európskeho spoločenstva a vnútroštátnym právom“.
5. Odôvodnenie 6 objasňuje, že takýto prístup je oprávnený aj „preto, lebo iba niekoľko členských štátov na svojom území povoľuje činnosť právnikov z iných členských štátov, ktorí na základe profesijného titulu domovskej krajiny vykonávajú inú činnosť, ako je poskytovanie služieb;… aj v členských štátoch, kde táto možnosť existuje, sa praktické detaily, ako napríklad oblasť pôsobnosti a povinnosť zaregistrovať sa na príslušnom orgáne, značne odlišujú;… táto rôznorodosť vedie ku skresľovaniu faktov a narušeniu hospodárskej súťaže medzi právnikmi z rôznych členských štátov a je prekážkou voľného pohybu;… iba smernica, ktorá stanoví pravidlá na vykonávanie činnosti v tejto profesii iným spôsobom ako poskytovaním služieb právnikmi, ktorí vykonávajú povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny, môže vyriešiť tieto ťažkosti a poskytnúť rovnaké možnosti právnikom aj užívateľom právnych služieb vo všetkých členských štátoch“.
6. V odôvodnení 7 sa uvádza, že táto smernica nestanovuje žiadne pravidlá, ktoré sa týkajú čisto vnútroštátnych situácií, a že v prípadoch, v ktorých sa dotýka niektorých vnútroštátnych predpisov platných pri vykonávaní profesie právnika, je to len v miere nevyhnutnej na účinné dosiahnutie cieľa. Smernica sa nedotýka predovšetkým vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré upravujú prístup k výkonu a výkon právnického povolania na základe profesijného titulu používaného v hostiteľskom členskom štáte.
7. V súlade s odôvodnením 8 „právnici, ktorých sa táto smernica týka, by mali mať povinnosť zaregistrovať sa na príslušnom orgáne hostiteľského členského štátu, ktorý by zabezpečil, že vyhovujú pravidlám vykonávania činnosti platným v danom členskom štáte;… efekt takej registrácie, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, v ktorej môžu právnici pôsobiť, a o úroveň a druhy súdov, pred ktorými môžu vykonávať povolanie, sa určuje právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na právnikov v hostiteľskom členskom štáte“.
8. V odôvodnení 9 sa uvádza, že „právnici, ktorí sa nezačleňujú do povolania v hostiteľskom členskom štáte, by mali vykonávať povolanie v tomto štáte na základe profesijného titulu domovskej krajiny, aby bola zabezpečená správna informovanosť klientov a aby boli títo právnici odlíšení od právnikov z hostiteľského členského štátu, ktorí vykonávajú povolanie na základe profesijného titulu, ktorý sa v ňom používa“.
9. Článok 1 ods. 1 tejto smernice vymedzuje jej účel ako uľahčenie trvalého vykonávania právnickej profesie v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom bola získaná odborná kvalifikácia. V článku 1 ods. 2 je „právnik“ definovaný ako „každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu a ktorá je oprávnená vykonávať profesijnú činnosť pod niektorým z týchto profesijných titulov:… Grécko: Δικηγόρος [Dikigoros]… Cyprus: Δικηγόρος [Dikigoros]“.
10. Článok 2 zakladá právo každého právnika trvale vykonávať profesijné činnosti podrobne vymenované v článku 5 na základe profesijného titulu domovskej krajiny v inom členskom štáte.
11. V súlade s článkom 3:
„1. Právnik, ktorý chce vykonávať činnosť v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom nadobudol svoju profesijnú kvalifikáciu, sa zaregistruje na príslušnom orgáne v danom štáte.
2. Príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte zaregistruje právnika po predložení osvedčenia, ktoré potvrdzuje jeho registráciu na príslušnom orgáne v jeho domovskom členskom štáte. Orgán môže vyžadovať, aby tento doklad nebol starší ako tri mesiace, ak je predložený príslušným orgánom domovského členského štátu. Orgán o registrácii informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte.“
12. Článok 4 stanovuje, že právnik, ktorý vykonáva v hostiteľskom členskom štáte činnosť na základe profesijného titulu domovskej krajiny, „môže tento titul používať, musí však byť zrozumiteľne vyjadrený v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov jeho domovského členského štátu tak, aby nedošlo k zámene s profesijným titulom hostiteľského členského štátu“.
13. Článok 5 ods. 1 definuje oblasť činnosti právnika, ktorý vykonáva činnosť na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny ako „tie isté činnosti ako právnik, ktorý vykonáva činnosť na základe príslušného profesijného titulu, ktorý sa používa v hostiteľskom členskom štáte“. Okrem iného „dáva rady, ktoré sa týkajú práva jeho domovského členského štátu, práva spoločenstva, medzinárodného práva a práva hostiteľského členského štátu. V každom prípade sa uplatňujú procesné pravidlá platné na vnútroštátnych súdoch“.
14. Článok 6 ods. 1 stanovuje, že „bez ohľadu na pravidlá pre výkon povolania, ktoré sa vzťahujú na právnika, ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny v jeho domovskom členskom štáte, vzťahujú sa naňho tie isté pravidlá pre výkon povolania ako na právnikov, ktorí vykonávajú povolanie na základe príslušného profesijného titulu hostiteľského členského štátu, a to pri výkone všetkých činností na jeho území“. V súlade s článkom 6 ods. 3 hostiteľský členský štát „môže žiadať od právnika, ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny, aby uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo aby sa stal členom profesijného záručného fondu v súlade s pravidlami platnými pre výkon činnosti v danom štáte“.
15. Článok 7 smernice sa týka disciplinárneho konania v prípade, že právnik, ktorý vykonáva činnosť na základe profesijného titulu domovskej krajiny, poruší svoje povinnosti v hostiteľskom členskom štáte. V súlade s článkom 7 ods. 1 „vzťahujú sa naňho procesné pravidlá, sankcie a opravné prostriedky platné v hostiteľskom členskom štáte“. Článok 7 ods. 2 až 5 stanovuje, že:
„2. Pred začatím disciplinárneho konania proti právnikovi, ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny, informuje príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte čo najskôr príslušný orgán v domovskom členskom štáte a poskytne mu všetky dôležité informácie.
[To sa uplatní] primerane, ak disciplinárne konanie začne príslušný orgán domovského členského štátu…
3. Bez ohľadu na rozhodovaciu právomoc príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte spolupracuje tento orgán počas celého disciplinárneho konania s príslušným orgánom v domovskom členskom štáte. …
4. Príslušný orgán v domovskom členskom štáte rozhodne o tom, aké opatrenia treba podniknúť v súlade s vlastným procesným a hmotným právom, vzhľadom na rozhodnutie príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte, ktoré sa týkajú právnika, ktorý vykonáva povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny.
5. Hoci to nie je podmienkou pre rozhodnutie príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte, dočasné alebo trvalé odňatie oprávnenia na vykonávanie povolania zo strany príslušného orgánu v domovskom členskom štáte automaticky vedie k tomu, že dotknutému právnikovi sa dočasne alebo trvalo zakáže vykonávať povolanie na základe profesijného titulu domovskej krajiny v hostiteľskom členskom štáte.“
16. Článok 9 stanovuje, že „v rozhodnutí o zamietnutí registrácie podľa článku 3 alebo o zrušení takejto registrácie a v rozhodnutiach o uložení disciplinárnych opatrení sa musia uvádzať dôvody, ktoré k nim viedli“. Proti týmto rozhodnutiam musí byť dostupný opravný prostriedok na súdny orgán.
Vnútroštátne právo
Prezidentský dekrét č. 152/2000
17. Smernica 98/5 bola do gréckeho práva prebratá prezidentským dekrétom č. 152/2000 „uľahčujúcim trvalý výkon právnického povolania v Grécku právnikmi, ktorí získali odbornú kvalifikáciu v inom členskom štáte Európskej únie“ (Proedriko Diatagma 152/2000, Diefkolynsi tis monimis askisis tou dikigorikoy epangelmatos stin Ellada apo dikigorous pou apektisan ton epangelmatiko tous titlo se allo kratos‑melos tis EE, ďalej len „prezidentský dekrét“).
18. Článok 5 ods. 1 stanovuje, že na to, aby mohla dotknutá osoba vykonávať povolanie advokáta v Grécku, musí byť zaregistrovaná advokátskou komorou, kde bude vykonávať svoju profesijnú činnosť, a musí si v tejto zemepisnej oblasti udržiavať kanceláriu. Článok 5 ods. 2 uvádza, že správna rada vyššie uvedenej advokátskej komory rozhoduje o žiadosti o zápis do registra po predložení nasledujúcich osvedčení: i) úradný doklad, ktorý preukazuje štátnu príslušnosť členského štátu; ii) osvedčenie uvádzajúce, či má žiadateľ záznam v registri trestov a iii) osvedčenie o zápise do registra od príslušného orgánu domovského štátu, ktorý udelil odbornú kvalifikáciu alebo iného príslušného orgánu domovského štátu.
19. Článok 8 ods. 1 okrem toho stanovuje, že „bez ohľadu na pravidlá pre výkon povolania, ktoré sa vzťahujú na právnika v jeho domovskom štáte, vzťahujú sa naňho tie isté pravidlá pre výkon povolania ako na iných právnikov, ktorí sú členmi príslušnej advokátskej komory, a to pri výkone všetkých činností v Grécku. Predovšetkým sa naňho vzťahujú… tie pravidlá, ktoré upravujú vykonávanie funkcií advokáta v Grécku, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú nezlučiteľnosti a vykonávania činnosti, ktorá je týmto funkciám cudzia, profesijnej dôvernosti, profesijnej etiky, reklamy, profesijnej dôstojnosti a riadneho vykonávania týchto funkcií“.
Advokátsky poriadok
20. Článok 1 zákona č. 4194/2013 (Kodikas dikigoron, ďalej len „advokátsky poriadok“) stanovuje, že advokát je úradnou osobou, ktorého funkcie predstavujú základný kameň dodržiavania právneho štátu. Advokát má pri plnení svojich povinností vybavovať svoje veci podľa svojho odborného úsudku a nemá podliehať odporúčaniam a pokynom, ktoré sú v rozpore s právom alebo nezlučiteľné so záujmami svojho klienta.(7)
21. Článok 6 je nazvaný „Predpoklady výkonu advokácie – prekážky“. Stanovuje dva pozitívne predpoklady pre výkon advokácie, a to i) predpoklad mať grécku štátnu príslušnosť alebo štátnu príslušnosť iného členského štátu alebo štátu EHP a ii) predpoklad byť držiteľom vysokoškolského diplomu v odbore právo, spoločne so štyrmi prekážkami, medzi ktoré patrí požiadavka nebyť kňazom alebo rehoľníkom.
22. Článok 7 ods. 1 je nazvaný „Strata postavenia advokáta ipso iure“. Okrem iného stanovuje, že osoba, ktorá je kňazom alebo rehoľníkom alebo ktorá je menovaná alebo zastáva akékoľvek platené miesto na základe zmluvy, v dôsledku ktorej má postavenie zamestnanca alebo verejného úradníka v službe právnickej osoby, ktorá sa riadi verejným právom, stráca ipso iure postavenie advokáta a je vyčiarknutá zo zoznamu advokátskej komory, ktorej je členom.(8) Advokát, na ktorého sa vzťahuje článok 7 ods. 1, je povinný urobiť vyhlásenie advokátskej komore, kde je zaregistrovaný, a vzdať sa členstva.(9)
23. Článok 23 stanovuje, že advokát musí mať sídlo a kanceláriu v rámci územnej pôsobnosti súdu prvého stupňa, kde je vymenovaný ako advokát. Článok 82 stanovuje, že s výnimkou obmedzeného počtu uvedených výnimiek advokátovi nie je dovolené poskytovať svoje služby bez odmeny.
Charta Cirkvi Grécka
24. Zákon č. 590/1977 o Charte Cirkvi Grécka (Katastatikos Chartis tis Ekklisias tis Ellados) v článku 39 stanovuje, že kláštory sú náboženskými inštitúciami, v ktorých odlúčení muži a ženy žijú asketickým životom podľa kláštorných sľubov a v súlade s posvätnými pravidlami a tradíciami pravoslávnej cirkvi týkajúcimi sa kláštorného života. Kláštory vykonávajú svoju činnosť pod duchovným dohľadom biskupa príslušného pre danú oblasť.
25. Článok 56 ods. 3 zakazuje osobe, ktorá podlieha kláštornému poriadku, cestovať mimo hranice jej cirkevnej oblasti bez povolenia cirkevného nadriadeného. Taktiež musí získať povolenie diecézneho biskupa na pobyt v inej oblasti po dobu viac ako dvoch mesiacov v tom istom kalendárnom roku, či už nepretržite alebo s prestávkami.
Zákon o cirkevných majetkoch a správe kláštorov
26. Zákon č. 3414/1909 (Peri Genikou Ekklisastikou Tameiou kai dioikiseos Monastirion, ďalej len „zákon o cirkevných majetkoch a správe kláštorov“) v článku 18 stanovuje, že keď sa niekto stane osobou, ktorá podlieha kláštornému poriadku, všetok jeho majetok prechádza na kláštor, s výnimkou podielu vyhradeného jeho dedičom na základe dedičského práva.
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
27. Monachos Eirinaios je rehoľníkom v kláštore v Grécku.(10) Je taktiež kvalifikovaným právnikom a bol členom Pagkyprios Dikigorikos Syllogos (Cyperská advokátska komora, ďalej len „PDS“) od 11. decembra 2014.
28. Dňa 12. júna 2015 požiadal, aby bol zaregistrovaný v Dikigorikos Syllogos Athinon (Aténska advokátska komora, ďalej len „DSA“) ako advokát, ktorý nadobudol svoj profesijný titul v inom členskom štáte. Dňa 18. júna 2015 správna rada DSA zamietla jeho žiadosť. Toto rozhodnutie bolo založené na článku 8 ods. 1 prezidentského dekrétu, ktorý stanovuje, že vnútroštátne pravidlá nezlučiteľnosti s registráciou (konkrétne byť kňazom alebo rehoľníkom) sa uplatňujú taktiež na advokátov, ktorí chcú vykonávať povolanie v Grécku na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny.
29. Dňa 29. septembra 2015 Monachos Eirinaios podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd.
30. Tento súd uvádza, že pravidlá pre výkon povolania uplatňujúce sa na gréckych advokátov nedovoľujú rehoľníkom vykonávať povolanie advokáta z dôvodov, ako sú tie, na ktoré sa odvoláva DSA, a to konkrétne, nedostatok záruk, pokiaľ ide o ich nezávislosť, pochybnosti o ich schopnosti plne sa venovať výkonu ich povolania, pochybnosti o tom, či sú schopní vybavovať sporové veci, požiadavka skutočného (nie fiktívneho) sídla v obvode príslušného súdu prvého stupňa a zákaz poskytovať služby bez odmeny. Ak by bola príslušná advokátska komora povinná zaregistrovať rehoľníka v súlade s článkom 3 smernice 98/5 s cieľom vykonávať svoje povolanie na základe profesijného titulu jeho domovskej krajiny, musela by hneď konštatovať, že porušil pravidlá pre výkon povolania stanovené vnútroštátnym právom, ako to umožňuje článok 6 uvedenej smernice, pretože tieto pravidlá zakazujú rehoľníkom vykonávať povolanie advokáta.
31. Vnútroštátny súd poukazuje takisto na svoju vlastnú judikatúru, v ktorej uviedol, že predtým účinné ustanovenie advokátskeho poriadku, ktoré zakazovalo kňazom, aby sa stali advokátmi, nebolo v rozpore so zásadou rovnosti a so slobodným výkonom povolania alebo zamestnania. Po prvé verejný záujem vyžaduje, aby sa advokát zaoberal výhradne svojimi povinnosťami, a po druhé výkon povolania advokáta si vyžaduje riešenie sporov, čo je nezlučiteľné s postavením náboženského duchovného.(11) Vnútroštátny súd už takisto rozhodol, že toto ustanovenie nie je v rozpore s článkom 13 gréckej ústavy, článkom 52 Zmluvy o ES (teraz článok 49 ZFEÚ) (keďže skutkové okolnosti tejto skoršej veci sa týkali výlučne vnútroštátnej situácie) a článkom 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.(12)
32. V tomto kontexte vnútroštátny súd položil túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 3 smernice 98/5 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny zákonodarca môže zakázať registráciu rehoľníka Cirkvi Grécka ako advokáta do zoznamu príslušného orgánu iného členského štátu, ako je ten, v ktorom nadobudol svoj profesijný titul, a to na účely vykonávania jeho povolania v hostiteľskom štáte na základe profesijného titulu domovskej krajiny, z toho dôvodu, že vnútroštátne právo neumožňuje zaregistrovať rehoľníkov Cirkvi Grécka do zoznamov advokátskych komôr, keďže tieto osoby sú v postavení osôb podliehajúcich kláštornému poriadku a ako také nespĺňajú záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon povolania advokáta?“
33. Písomné pripomienky predložili Monachos Eirinaios, grécka vláda, holandská vláda a Európska komisia. Na pojednávaní 18. septembra 2018 predniesli ústne pripomienky Monachos Eirinaios, DSA, grécka vláda a Komisia.
Posúdenie
Uplatniteľné právne predpisy
34. Viacero smerníc sa uplatňuje na rozličné aspekty situácie advokáta, ktorý chce vykonávať povolanie v inom členskom štáte. Smernica 2005/36 sa zaoberá uznávaním odborných kvalifikácií, zatiaľ čo smernica Rady 77/249/EHS(13) sa týka slobody poskytovať služby. Smernica 2006/123/ES(14) sa týka širokého rozsahu činností v rámci vnútorného trhu, vrátane poskytovania právneho poradenstva v súvislosti so zriadením a poskytovaním služieb. Smernica 98/5 sa uplatňuje na advokátov, ktorí chcú trvale vykonávať povolanie v hostiteľskom členskom štáte.
35. Holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že keďže smernica 98/5 pre advokátov nestanovuje nijaké pravidlá pre výkon povolania, usmernenie by sa mohlo hľadať v iných smerniciach, ktoré sa pravdepodobne uplatnia.
36. S týmto názorom nesúhlasím.
37. Smernica 77/249 sa zaoberá poskytovaním služieb advokátmi, a nie slobodou usadiť sa.(15) Konanie pred vnútroštátnym súdom sa však týka zamietnutia advokátskej komory registrovať advokáta, ktorý nadobudol svoju profesijnú kvalifikáciu v inom členskom štáte. Predmetom položenej prejudiciálnej otázky je preto usadenie sa ako advokát, ktoré sa riadi smernicou 98/5, nie sloboda poskytovania právnych služieb.(16)
38. Smernica 2005/36 sa uplatňuje na advokátov, ktorí sa chcú okamžite usadiť na základe profesijného titulu hostiteľského členského štátu. Touto smernicou nie je ovplyvnené uplatňovanie smernice Rady 98/5(17) a nie je v tejto veci relevantná. Monachos Eirinaios žiada o registráciu na vykonávanie činnosti na základe svojho cyperského titulu.
39. Smernica 2006/123 je skutočne uplatniteľná na právne služby a pokrýva nielen poskytovanie služieb, ale tiež usadenie sa.(18) Článok 25 tejto smernice, na ktorý sa odvoláva holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach, sa uplatňuje len na výkon viacodborových hospodárskych činností. Postavenie osoby, ktorá podlieha kláštornému poriadku – „súbežná činnosť“ Monacha Eirinaia k výkonu advokácie –, nepatrí pod túto rubriku.
40. Situácia Monacha Eirinaia jasne patrí do pôsobnosti smernice 98/5. Je advokátom, ktorý má profesijný titul platný v jednom členskom štáte (preto patrí pod osobnú pôsobnosť smernice 98/5, ako je definovaná v článku 1 ods. 1 a 2 tejto smernice) a ktorý chce trvale vykonávať povolanie v inom členskom štáte na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny (čím spĺňa požiadavku cezhraničného prvku a vecnú pôsobnosť smernice 98/5, ako je definovaná v článku 1 ods. 1 tejto smernice). Z uvedeného vyplýva, že zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy zakazujúcej rehoľníkom byť registrovaní ako advokáti na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny s právom Únie, z dôvodu, že nespĺňajú záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre advokátov, treba posúdiť na základe tejto smernice.
Úvodné poznámky o smernici 98/5
41. Účelom smernice 98/5 je zlepšiť voľný pohyb advokátov uľahčením trvalého vykonávania tejto profesie v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom bola získaná odborná kvalifikácia.(19) (V ďalšom texte budem pre lepšie porozumenie označovať týchto advokátov ako „migrujúci advokáti“.)
42. S cieľom podporovať vnútorný trh má smernica poskytnúť rovnaké možnosti advokátom a užívateľom právnych služieb vo všetkých členských štátoch. Predovšetkým sa snaží vychádzať v ústrety potrebám užívateľov právnych služieb, ktorí vzhľadom na narastajúce objemy obchodných činností, ktoré vyplývajú z vnútorného trhu, potrebujú rady pri zahraničných transakciách, pri ktorých sa často prekrýva medzinárodné právo s právom Únie a vnútroštátnym právom.(20)
43. Smernica má preto za cieľ okrem iného odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa podmienok registrácie na príslušných orgánoch, ktoré boli pôvodom rozdielov a prekážok voľnému pohybu.(21) Vzájomné uznávanie odborných titulov migrujúcich advokátov, ktorí chcú túto činnosť vykonávať na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny, prispieva k dosiahnutiu cieľov smernice.(22)
44. Napriek tomu, že sa smernica týka práva usadiť sa, neupravuje prístup k advokátskemu povolaniu, ani výkon tejto činnosti pod odborným titulom hostiteľského členského štátu.(23)
45. Pri sledovaní svojich cieľov musí smernica dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi záujmami.
46. Po prvé vyvažuje priznanie „automatického“ práva migrujúcim advokátom zaregistrovať sa na príslušných orgánoch hostiteľského členského štátu bez akejkoľvek predchádzajúcej kontroly ich odbornej kvalifikácie hostiteľským členským štátom (článok 3 ods. 2) potrebou informovať užívateľov právnych služieb o rozsahu odborných znalostí takýchto advokátov – a preto je migrujúcim advokátom dovolené vykonávať povolanie len na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny zrozumiteľne vyjadreného v jazyku domovského členského štátu (článok 4 ods. 1).(24)
47. Po druhé migrujúci advokáti majú právo radiť v právnych otázkach a zastupovať a obhajovať klientov, v prípade potreby v spolupráci s advokátom, ktorý pôsobí pred daným súdnym orgánom (článok 5). Výmenou za to sa musia zaregistrovať na príslušnom orgáne v hostiteľskom členskom štáte a vzťahujú sa na nich povinnosti a pravidlá pre výkon povolania tohto štátu (články 3 a 6).(25)
48. Okrem toho, hoci článok 3 ods. 2 smernice 98/5 zosúlaďuje podmienky, ktoré musia byť splnené advokátmi, ktorí chcú vykonávať svoju profesijnú činnosť na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny, smernica i) nestanovuje žiadne pravidlá, ktoré sa týkajú čisto vnútroštátnych situácií (odôvodnenie 7); ii) nedotýka sa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré upravujú prístup k výkonu a výkon právnického povolania na základe profesijného titulu hostiteľského členského štátu (odôvodnenie 7), a iii) stanovuje, že advokáti musia vyhovovať pravidlám vykonávania činnosti platným v danom členskom štáte (odôvodnenie 8 a článok 6).(26)
49. V krátkosti, smernica 98/5 je hybridnou smernicou, ktorá sa venuje slobode usadiť sa pre migrujúcich advokátov, ktorí chcú vykonávať povolanie na základe titulu ich domovskej krajiny, zosúlaďujúc určité hľadiská, ale ponechávajúc členským štátom značný stupeň autonómie v iných ohľadoch. Podporovanie voľného pohybu je vyvážené potrebou zabezpečiť, aby užívatelia boli chránení a aby migrujúci advokáti plnili ich profesijné povinnosti v hostiteľskom členskom štáte so zreteľom na riadny výkon spravodlivosti. V dôsledku toho tu existuje skutočný potenciál pre vznik určitého napätia medzi prijatím na vykonávanie činnosti advokáta (článok 3) a pravidlami, ktoré upravujú vykonávanie činnosti advokáta (článok 6).
Prejudiciálna otázka
50. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa má článok 3 smernice 98/5 vykladať v tom zmysle, že povoľuje vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá zakazuje rehoľníkom, aby sa zaregistrovali ako advokáti na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny, z dôvodu, že nespĺňajú záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon povolania advokáta.
51. Monachos Eirinaios a Komisia tvrdia, že podľa judikatúry Súdneho dvora článok 3 smernice 98/5 vykonal úplnú harmonizáciu príslušnej právnej úpravy. Predloženie osvedčenia, ktoré potvrdzuje registráciu na príslušnom orgáne domovského členského štátu je jedinou podmienkou, ktorej môže registrácia príslušnej osoby podliehať v hostiteľskom členskom štáte.(27) Skutočnosť, či táto osoba potom spĺňa jednotlivé záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon povolania advokáta alebo nie, je kontrolovaná príslušnou advokátskou komorou v neskoršom štádiu procesu.
52. Komisia dodáva, že otázka, či článok 7 ods. 1 smernice 98/5 (ktorý sa zaoberá disciplinárnym konaním, ak právnik, ktorý vykonáva činnosť na základe profesijného titulu domovskej krajiny, poruší svoje povinnosti v hostiteľskom členskom štáte) je uplatniteľný na Monacha Eirinaia, nepatrí do rámca tohto konania, ktoré sa týka len jeho práva zaregistrovať sa v DSA.
53. DSA na pojednávaní tvrdila, že systematický výklad článku 3 ods. 2 a článku 6 ods. 1 smernice 98/5 by mal vo svetle jej odôvodnení viesť k záveru, že advokátska komora môže odmietnuť zaregistrovať advokáta, ktorý chce vykonávať povolanie na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny, keď je z predložených listín zrejmé, že podľa vnútroštátneho práva existuje prekážka pre takúto registráciu.
54. Grécka vláda tvrdí, že článok 3 smernice 98/5 by mal byť vykladaný v spojení s článkom 6 tejto smernice. Ak by bol rehoľník zaregistrovaný v DSA na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny, musel by byť okamžite vyčiarknutý v súlade s gréckymi pravidlami pre výkon povolania. To by bol nezmyselný výsledok. Grécka vláda sa domnieva, že rehoľník nemá dostatočnú nezávislosť nevyhnutnú na výkon povolania advokáta.
55. Holandská vláda tvrdí, že článok 3 smernice 98/5 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu predpisu, ktorý zakazuje rehoľníkovi zaregistrovať sa a vykonávať povolanie advokáta na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny. Článok 6 smernice podrobne nepokrýva pravidlá pre výkon povolania, ktoré by preto mali byť preskúmané vo svetle iných ustanovení sekundárneho práva, ako napríklad článku 25 ods. 1 písm. a) smernice 2006/123.
Registrácia podľa článku 3 smernice 98/5
56. Článok 3 ods. 2 smernice 98/5 sa týka výlučne registrácie migrujúcich advokátov na príslušnom orgáne hostiteľského členského štátu. Stanovuje, že tento orgán „zaregistruje právnika“ po predložení príslušného osvedčenia.
57. Cieľom tohto ustanovenia je odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa podmienok registrácie na príslušných orgánoch a toto ustanovenie teda zakladá mechanizmus pre vzájomné uznávanie odborných titulov migrujúcich advokátov (pozri bod 43 vyššie). Vedie k úplnej harmonizácii predchádzajúcich podmienok požadovaných na využívanie práva usadiť sa priznaného touto smernicou. Advokát, ktorý chce trvale vykonávať činnosť v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom nadobudol svoju odbornú kvalifikáciu, sa zaregistruje na príslušnom orgáne v danom štáte. Tento orgán ho zaregistruje „po predložení osvedčenia, ktoré potvrdzuje jeho registráciu na príslušnom orgáne v jeho domovskom členskom štáte“.(28)
58. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora jedinou podmienkou, ktorej sa má podriadiť registrácia, je, že dotknutá osoba by mala predložiť toto osvedčenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Registrácia hostiteľským členským štátom je potom povinná, umožňujúca dotknutej osobe vykonávať v tomto štáte činnosť na základe profesijného titulu jej domovskej krajiny.(29) Táto analýza je potvrdená návrhom Komisie, ktorá vo svojich poznámkach k článku 3 uvádza, že „registrácia je automatickým oprávnením, ak žiadateľ poskytne dôkaz o svojej registrácii na príslušnom orgáne v jeho domovskom členskom štáte“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Registrácia stavia migrujúceho advokáta na začiatok výkonu činnosti v hosťujúcom členskom štáte.
59. Súdny dvor tak už rozhodol, že talianski štátni príslušníci, ktorí po získaní vysokoškolského diplomu v odbore právo v Taliansku získali ďalší vysokoškolský diplom v odbore právo v Španielsku a boli zaregistrovaní ako advokáti v tomto členskom štáte, sa musia považovať za príslušníkov spĺňajúcich všetky podmienky potrebné na ich registráciu v talianskej advokátskej komore po predložení osvedčenia, ktoré potvrdzuje ich registráciu v Španielsku.(30)
60. V rovnakom zmysle vo veci Wilson Súdny dvor konštatoval, že žiadať, aby sa advokáti, ktorí vykonávajú činnosť na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny, zúčastnili na ústnom pohovore, ktorý rade advokátskej komory umožní preveriť, či ovládajú jazyky správnych a súdnych orgánov hostiteľského členského štátu, by bolo v rozpore so smernicou 98/5.(31)
61. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že členské štáty nemajú diskrečnú právomoc zaviesť ďalšie požiadavky pre registráciu migrujúcich advokátov na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny.
62. Odpoveď na otázku vnútroštátneho súdu je preto na jednej strane jasná. Článok 3 ods. 2 smernice 98/5 zakazuje zavádzanie ďalšej podmienky – ako napríklad nebyť rehoľníkom – pre registráciu advokáta na základe profesijného titulu domovskej krajiny.
63. Možno tento záver spochybniť vzájomným vzťahom medzi článkom 3 a článkom 6 smernice 98/5 a existenciou vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje okamžité vyčiarknutie zo zoznamu advokátov vedeného advokátskou komorou pre advokátov, ktorí sú (alebo ktorí sa stanú) rehoľníkmi, alebo ktorá ukladá určité povinnosti, ako napríklad požiadavku mať sídlo a kanceláriu v obvode súdu prvého stupňa, kde je dotknutá osoba vymenovaná ako advokát, alebo poberať odmenu za poskytované služby?
64. Zo skutočností predložených Súdnemu dvoru sa zdá, že ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré zakazuje rehoľníkom, aby sa stali advokátmi, je znovu zavedené v podobe zákazu byť rehoľníkom a vykonávať povolanie advokáta.(32) Či to tak skutočne je podľa správneho výkladu vnútroštátneho práva, prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ďalšia vnútroštátna právna úprava, na ktorú sa odvoláva DSA a grécka vláda, zahŕňa povinnosti byť nezávislým, venovať sa výlučne svojim profesijným povinnostiam a mať sídlo a kanceláriu v obvode súdu prvého stupňa, kde je osoba vymenovaná ako advokát, a zákaz poskytovania služieb bez odmeny. Podstatou predloženého argumentu je v podstate to, že keďže niekto, kto je rehoľníkom, „bude“ porušovať pravidlá pre výkon povolania, znamená to, že by nemal byť vôbec zaregistrovaný ako advokát.
65. Je dôležité začať túto časť analýzy pripomenutím, o čo presne ide (a predovšetkým o čo nejde) v prejednávanej veci. Toto konanie sa týka migrujúceho advokáta, ktorý sa snaží usadiť sa a vykonávať povolanie na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny. Predmetom konania nie je právo Grécka alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu stanoviť podmienky, na základe ktorých sa osoba môže kvalifikovať ako advokát na základe jeho vlastných pravidiel a vykonávať povolanie na základe jeho vlastného profesijného titulu.
66. Dovoľuje článok 6 smernice 98/5 členskému štátu, aby zakázal jednotlivcovi, ktorý splní podmienky pre registráciu na základe článku 3 tejto smernice vykonávať v tomto členskom štáte povolanie advokáta na základe titulu svojej domovskej krajiny, z dôvodu, že ako osoba, ktorá podlieha náboženskej disciplíne, už z podstaty veci nemôže konať spôsobom potrebným na to, aby spĺňala záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre výkon povolania advokáta?
67. V tomto prípade sa domnievam, že by sa malo analyticky rozlišovať medzi určitým pravidlom uvádzajúcim na jednej strane, že kňaz alebo rehoľník nemôže byť advokátom, a na druhej strane viacerými jednotlivými pravidlami pre výkon povolania, na ktoré sa odvoláva DSA (napríklad v súvislosti s venovaním sa výlučne svojim povinnostiam ako advokát alebo s povinnosťou mať sídlo a kanceláriu v požadovanom obvode).
68. Nesúhlasím s tým, že prvé pravidlo je správne charakterizovať ako pravidlo pre výkon povolania, ktoré na základe článku 6 smernice 98/5 spadá do právomoci hostiteľského členského štátu. Zdá sa mi, že takéto pravidlo je pri podrobnejšom skúmaní pravidlom, podľa ktorého by osobám s osobitnými charakteristikami nemalo byť povolené vykonávať činnosť advokáta. Konkludentne sa predpokladá, že keďže osoba A má tieto charakteristiky, v okamihu, keď začne vykonávať činnosť advokáta, bude sa nutne správať určitým spôsobom, ktorý je neprijateľný podľa deontologického kódexu. To je však len predpoklad a pravidlá pre výkon povolania majú upravovať skutočné správanie, nie predpokladané budúce správanie. Ak sa v príklade, ktorý som práve uviedla, použije výraz „osoba s ryšavými vlasmi“ namiesto „rehoľník“, bude hneď jasné, prečo takéto pravidlo nie je v pravom zmysle slova pravidlom pre výkon povolania.
69. Dodávam, že podľa môjho názoru by také pravidlo navyše v skutočnosti zbavilo nepriaznivo dotknutú osobu procesných záruk poskytovaných článkami 7 a 9 smernice 98/5. Ak sa predpokladá, že osoba s ryšavými vlasmi (napríklad) automaticky poruší povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s klientom, a je preto vopred potrestaná vyčiarknutím zo zoznamu advokátov vedeného advokátskou komorou, skôr než vôbec začne vykonávať činnosť, ako by dôkladný dvojstranný postup podľa článku 7 medzi hostiteľským členským štátom a domovským členským štátom alebo právo obrátiť sa na súd podľa článku 9 poskytovali nejakú skutočnú ochranu?
70. Keďže do pôsobnosti článku 6 smernice 98/5 patria len pravidlá pre výkon povolania, vyplýva z toho, že vnútroštátne pravidlo ukladajúce absolútny zákaz výkonu advokácie pre rehoľníka sa nemôže uplatniť na migrujúceho advokáta, ktorý splní podmienky pre registráciu podľa článku 3 a ktorý žiada o vykonávanie činnosti na základe titulu svojej domovskej krajiny.
71. Čo s druhou kategóriou pravidiel identifikovaných vyššie?
72. Z článku 6 ods. 1 smernice 98/5 vyplýva, že na právnikov vykonávajúcich povolanie na základe profesijného titulu ich domovskej krajiny v hostiteľskom členskom štáte sa vzťahujú tie isté pravidlá pre výkon povolania ako na právnikov, ktorí vykonávajú povolanie na základe profesijného titulu tohto štátu.(33) Z článkov 6 a 7 tejto smernice teda vyplýva, že takíto právnici sú povinní dodržiavať dva súbory pravidiel pre výkon povolania: pravidlá ich domovského členského štátu a pravidlá hostiteľského členského štátu. Ak ich nedodržia, uložia sa im disciplinárne sankcie a môže sa voči nim vyvodiť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone povolania.(34)
73. Vzhľadom na uvedené sa mi zdá, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu nie sú oprávnené vopred predpokladať, že keďže dotknutá osoba podlieha náboženskej disciplíne (alebo prípadne, že určitá osoba je ateista alebo člen určitého politického alebo filozofického zoskupenia), bude sa automaticky a nevyhnutne správať spôsobom, ktorý porušuje disciplinárne pravidlá pre advokátov v tomto členskom štáte. Naopak, musia čakať a zistiť, ako sa dotknutá osoba skutočne správa v praxi. To je koniec koncov to, čo majú pravidlá pre výkon povolania upravovať.
74. Ako Súdny dvor rozhodol vo veci Jakubowska, profesijné a etické pravidlá na rozdiel od pravidiel týkajúcich sa predbežných podmienok registrácie pritom nie sú predmetom harmonizácie, a preto sa môžu do značnej miery odlišovať od pravidiel platných v domovskom členskom štáte. Nedodržanie týchto pravidiel môže viesť k vyškrtnutiu zo zoznamu v hostiteľskom členskom štáte.(35) Súdny dvor tam tiež zdôraznil, že neexistencia konfliktu záujmov je totiž nevyhnutná na výkon povolania advokáta a znamená najmä, že advokát je nezávislý voči verejnej moci, iným poskytovateľom služieb a tretím osobám, ktorými sa nikdy nemôže dať ovplyvniť. Skutočnosť, že jednotlivé profesijné a etické pravidlá sú striktné, teda nemožno ako takú kritizovať. Rovnako ako ich uplatňovanie bez rozdielu na všetkých advokátov zaregistrovaných v tomto členskom štáte však tieto pravidlá taktiež nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa.(36)
75. Pri vykonávaní nevyhnutného posúdenia je po prvé potrebné identifikovať ciele sledované vnútroštátnou právnou úpravou.(37) Vnútroštátny súd pripomenul, že dôvodom zákazu výkonu advokácie pre rehoľníkov je to, že verejný záujem vyžaduje, aby sa advokát venoval výlučne svojim povinnostiam, a ďalej to, že vykonávanie povolania advokáta si vyžaduje riešenie sporov, čo je nezlučiteľné s postavením náboženského duchovného. Vnútroštátny súd tiež uvádza požiadavku profesijnej nezávislosti a slobody pri vybavovaní vecí. Medzi uvedené osobitné doplnkové pravidlá pre výkon povolania, ktoré by údajne rehoľník nebol schopný dodržiavať, patrí povinnosť mať sídlo a kanceláriu v obvode súdu prvého stupňa, kde je dotknutá osoba vymenovaná ako advokát, a zákaz poskytovania služieb bez odmeny.
76. Predložené odôvodnenie podľa mňa kombinuje niečo, čo v skutočnosti možno opísať ako „ciele“ (a navyše ušľachtilé ciele) – ochrana riadneho výkonu spravodlivosti a zaistenie toho, aby klient mal prístup k nestrannému poradenstvu a náležitému odbornému zastupovaniu – so stále sa opakujúcim predpokladom, že osoba, ktorá podlieha náboženskej disciplíne, nebude „pochopiteľne“ schopná sa správať spôsobom, ktorý je zlučiteľný s týmito cieľmi. Na základe určitých skutkových okolností svedčiacich o profesijnom konaní konkrétneho advokáta sa môže tento predpoklad v skutočnosti ukázať ako správny. Môže byť ale takisto chybný. Najlepšie je to ilustrovať na dvoch (fiktívnych) príkladoch.
77. Rehoľník X pristupuje k profesijnému výkonu povolania advokáta ako k menej dôležitejšej, doplnkovej intelektuálnej činnosti, aby si doplnil svoj náboženský život. Pravidelne odmieta vybavovanie prípadov pre „zlých“ ľudí, vždy orientuje svoju právnu radu tak, aby sa vo všetkých ohľadoch zhodovala s tým, čo by podľa jeho výkladu morálky jeho klient mal urobiť, aby rešpektoval náboženské učenie cirkvi, a nie je prístupný na nijakom pravidelnom základe v obvode, v ktorom bol vymenovaný ako advokát. Jeho správanie sa v praxi jasne porušuje podrobné pravidlá pre výkon povolania v hostiteľskom členskom štáte a podkopáva ciele verejného záujmu týchto pravidiel. Je jasné, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu (a vlastne by mali) začať disciplinárne konanie proti rehoľníkovi X. Zo skutkových okolností, ktoré som načrtla, toto konanie bude mať za následok jeho vyčiarknutie zo zoznamu v hostiteľskom členskom štáte. (Dodám, že by taktiež mohol mať problémy na základe disciplinárnych pravidiel svojho domovského členského štátu). Všetko toto sa však uskutoční pri dodržaní zásad riadneho súdneho konania a rehoľník X bude mať možnosť obrátiť sa na súd, aby spochybnil rozhodnutie, ktorým bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov.
78. Rehoľník Y rozoberá so svojimi náboženskými predstavenými profesijné požiadavky, ktorým bude podliehať, ak začne vykonávať povolanie advokáta. Po jednotlivých bodoch spoločne skúmajú uplatniteľné pravidlá. Prijíma potrebné povolenie mať skutočné sídlo a kanceláriu v obvode, kde je vymenovaný. Je nesporné, že bude účtovať bežné poplatky za svoje služby a odovzdá ich určenej charite. Je oslobodený od obradnej účasti na spoločnej modlitbe v priebehu pracovného dňa, aby sa mohol venovať výlučne svojim povinnostiam advokáta. Jeho cirkevní predstavení súhlasia s tým, že budú rešpektovať jeho profesijnú nezávislosť. Na tomto základe rehoľník Y začína vykonávať povolanie advokáta a jeho správanie sa ako advokát je bezúhonné. Zo skutkových okolností, ktoré som načrtla, by jasne bolo objektívne neodôvodnené začať disciplinárne konanie proti nemu, a tým menej vyčiarknuť ho zo zoznamu advokátov. Hoci je to rehoľník, koná v súlade s príslušnými pravidlami pre výkon povolania.
79. Zámerne som uviedla fiktívne príklady. Nie je úlohou Súdneho dvora, aby predvídal, čo sa stane, ak alebo keď Monachos Eirinaios začne vykonávať činnosť advokáta. Jediný záver, ktorý tu urobím – a dovolím si navrhnúť, že jediné hľadisko, ktorým sa Súdny dvor musí zaoberať pri svojej odpovedi na položenú prejudiciálnu otázku –, je, že článok 6 smernice 98/5 nedovoľuje členskému štátu automaticky zakázať osobe, ktorá splní podmienky pre registráciu podľa článku 3, vykonávať v tomto členskom štáte povolanie advokáta na základe titulu svojej domovskej krajiny z dôvodu, že ako osoba, ktorá podlieha náboženskej disciplíne, už z podstaty veci nemôže konať spôsobom potrebným na to, aby spĺňala záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre výkon povolania advokáta.
Návrh
80. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko) takto:
Článok 3 ods. 2 smernice 98/5/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho pravidla, ktoré zakazuje registráciu osoby do zoznamu advokátov na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny z dôvodu, že je rehoľníkom. Článok 6 tejto smernice nedovoľuje členskému štátu automaticky zakázať osobe, ktorá splní podmienky na registráciu podľa článku 3, vykonávať v tomto členskom štáte povolanie advokáta na základe titulu svojej domovskej krajiny z dôvodu, že ako osoba, ktorá podlieha náboženskej disciplíne, už z podstaty veci nemôže konať spôsobom potrebným na to, aby spĺňala záruky, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon povolania advokáta.